Senát Národního shromáždění R. Čs. r. 1936.
IV. volební období.
3. zasedání.
Tisk 147.
Návrh
senátorov Dr. Ing. J. Botto, Ad. Šelmeca
na vybudovanie železničnych spojiek 1. medzi Dobšinou a železničnou tratou Červená Skala-Margecany, 2. medzi tratiami Červená Skala-Margecany a Bohumín-Košice a 3. medzi Turňou n. B. a traťou Plešivec-Dobšiná a medzi staniciami Muráň a Tisovec.
Veľká oblasť juhu stredného Slovenska - Rožňavsko - má tri železničné trati, vychodiace z pohraničného Plešivca: 1. trať Plešivec-Dobšiná, 2. trať Plešivec-Slavošovce a 3. trať Plešivec-Muráň. Všetky tieto trati sú slepé: prvá končí v Dobšinej, druhá v Slavošovciach a tretia v Muráni. Plešivec sám a tak aj celá oblasť spojený je iba na juh s pohraničnou časťou trati Plešivec-Zvolen, v dôsledku čoho celá oblasť revúcska a rožňavská je izolovaná od všetkých príľahlých častí Slovenska a to tým viac, že ju od ních oddeľujú aj vysoké pohoria. Táto izolovanosť kraja spôsobila, že driev kvetúci tu priemysel a baníctvo alebo zanikly, alebo iba živoria. Vývoz a dovoz kraje smeroval driev na juh, dnes sa musia vyhledávať hospodárske styky s celým územím štátu. Avšak chýbajú železničné spoje, ktoré by tieto styky umožnily. Medzi západom, stredom a východom Slovenska nemáme potrebného kontaktu. Jediná magistrála košicko-bohumínská je pre dopravné potreby južného a stredného Slovenska príliš daleká a preto aj nákladná! Nová trať Červená Skala-Margecany bude pre kraj, ktorým ona prebehá, veľkým pozitivum, pre styky západovýchodné z celoštátneho hľadiska a z mnohých dôležitých ohľadov velkým uľahčením, neznamenala by však hospodársky veľa pre južné pohraničné Slovensko; keby ostala od neho izolovaná. Tedy ani touto traťou neodstránime veľký nedostatok priamych a krátkych hospodárskych stykov medzi východnou oblasťou štátu a medzi juhom Slovenska, lebo niet južnej pohraničnej trati spojovacej Košicko s Rožnavskom.
Pre nedostatočnú sieť železničnú a pre vysoké dopravné tarify za suroviny zvýšil sa produkčný náklad v priemyselnej, banickej a drevárskej výrobe, takže sa výroba nevyplácala a celý rad podnikov zanikol. V záujme národohospodárskom vôbec a vo vysokom záujme štátu je, aby sme tento kraj pripojili železnične k priľahlým krajom Slovenska a k Podk. Rusi. Tým stane sa vzájomná výmena tovaru možná, umierajúci priemysel oživne i tu i tam. zhodnotí sa drevo, ruda, uhlie a iné prírodné bohatstvá krajov, dosiaľ odrezaných od sveta.
Záujmy hospodárske, kultúrne, obranné a záujmy cudz. ruchu (turistické, lázeňské atď.) nám priamo prikazujú navrhňúť:
Slávny senáte, ráčže sa usniesť:
Vláda sa vyzýva, aby zaradila do najbližšieho pracovného programu výstavby žel. dráh:
1. v prvom rade výstavbu trati, ktorá by spájala údolie r. Slanej (Dobšiná) a údolím. rieky Hnilca (trať Červ. Skala-Margecany),
2. potom výstavbu spojovacej trati medzi tratiami Červená Skala-Margecany a Bohumín-Košice,
3. a napokon výstavbu spojky medzi stanicami Brzotín a Turňa n. Bodvou a medzi stanicami Muráň a Tisovec.
V Prahe dňa. 5. marca, 1936.
Dr ing. Botto, Šelmec,
Foit, dr Havelka, Měchura, Kroiher, Sehnal, Olejník, Nejezchleb-Marcha, Machovský, Stodola, Sechtr, Turek, F. Novák.