Tisk 433.

senátorov Ad. Šelmeca a dr Ed. Bačinského

Hospodárskemu a kultúrnemu vývoju na východe republiky Čsl. stojí v ceste neusporiadanosť vodného režimu. V údoliach riek Latorice, Uhu a Laborca je každoročne i viackrát asi 100.000 kat. jutár zaplavenej plochy. V dôsledku systematicky sa opakujúcich záplav na tomto území prevádza sa iba extenzívne lúčne a pastvinárske hospodárstvo. Na väčší a intenzívny hospodársky vývoj v tomto kraji sa ani pomyslieť nedá, ak sa nemá previesť sanácia vodného režimu. Veľké inundačné plochy nesnesú ani vývoj komunikačný. Niet bezpečnej bázy pre dopravné línie. Po stránke zdravotnej tento kraj je stále hroziacim nebezpečím pre obyvateľstvo, lebo kaluže a močiare, ktoré v tomto kraji po záplavách ostávajú, sú priamo parenišťom týfu, malárie, disanterie, atď.

Obyvateľstvo, ktoré je hospodársky vo veľkom úpadku, je vždy chudobnejšie, je pod výživou, je vždy úbohejšie a nemá fyzických síl klásť odpor nemociam. Nivočí ho i tuberkulóza.

Najúbohejšou čiastkou tejto riečnej oblasti je sútok riek Laborca, Latorice a Bodrogu.

Do tohoto územia patrí tiež inundačná oblasť na ľavom brehu rieky Latorice, ktorá má priestor vo výmere 17-000 kat. jutár. Toto územie sa dostáva čím ďalej, tým viac do katastrofálnejšieho položenia. Vodné pomery v tomto území boly predtým priaznivejšie.

Toto tvrdenie posilňuje sa tou skutočnosťou, že na tomto území vzniklý v minulých storočiach obce Sv. Mária, Rad, Zétéň, Boľ, Poľany, Solnička, Leles s premonštráckym opátstvom a Kapoňa. Vodné pomery v tejto oblasti zhoršily sa v dôsledku sústavnej regulácie Tisy, hlavne reguláciou Ondavy a nehospodárskym využitkovaním pririečnych lesov atď. Toto inundačné územie leží medzi riekou Latoricou, potom Bodrogom a medzi ochrannou hrádzou potickou (Tica a nie Tisa). Ochrannú hrádzu potickú postavilo Medzibodrožské vodné družstvo v Kráľovskom Chlumi. Obyvateľstvo tohoto územia najmä obcí Sv. Mária, Rad, Zétéň a Solnička je zvláštnej psychológie, osudom prenasledovaného človeka. Defaitizmus, a rezignácia je mu duševnou náplňou. Veď pri každej jasennej, letnej a jarnej povodni musí sa sťahovať do oblasti, ktorú chránia ochranné hrádze. Roky 1924, 1926, 1932 a 1937 sú rokmi katastrofálnej biedy a núdze pre toto územie a jeho obyvateľstvo. Roľník je tam hladný a otrhaný; vždy len pracuje a investuje do svojho hospodárstva, stále riskuje a žatvy nikedy nemá.

Záchrana, latorickej oblasti je problémom ešte z doby predvojnovej. Stavba ochrannej hrádze na ľavom brehu Latorice už roku 1917 sa bola započala. Pracovali na nej váleční zajatci. Práca sa prevádzala podľa riadne pripraveného projektu. Previedla sa na ¹/₃ celej dĺžky traci Sú to hrádze v katastrálnom chotári obcí: Boťany, Bačka, Kapoňa, Leles až po prievoz Leles-Veľké Kapušany. Dokončenie tejto práce, podľa vypracovaných projektov, je už aj preto potrebné lebo družstevné ochranné hrádze, vybudované okolo ramena Tice, ktoré vlastne ochraňujú dnes celé Medzibodrožie, včetne všetky komunikácie, sú nízke a je obava, že pri väčšom návale vody, čo je vôbec veľmi pravdepodobné, môžu sa snadno prervať, Čím by sa zaplavilo celé územie Medzibodrožia, ležiace na našom území a záplava by sa prevalila i za južné hranice nášho štátu, ktorá okolnosť by ľahko mohla vyvolať medzinárodné zákroky. Z tu uvedeného je nám všetkým jasné, že táto práca sa musí previesť. Projekt o nej je hotový a čaká len na schváleníe povolanej odbornej inštancie. Od tohoto aktu závisí ďalší vývoj: finančné zaistenie práce a potom vybudovanie hrádze na celej projektovanej dĺžke. Keby sa táto hrádza nevybudovala muselo by sa prikročiť nielen k odkolonizovaniu systematicky zaplavovaných obcí inundačného územia, ale i k zámene majetku jeho obyvateľov, ktorý má dnes veľmi problematicků hodnotu. Sú to hlavne obce: Sv. Mária, Rad, Zétéň, Boľ, Solnička, Poľany a Leles. Poznamenáva sa, že y každom prípade musí sa prikročiť k odkolonizovaniu. hospodársky úplne zničenej obce: Ptrukše na pravom brehu rieky Latorice. V dôsledku uvedeného podpísaní navrhujú:

Slávny senáte, ráčiž sa usniesť:

Vláde sa ukladá, aby urýchlene preskúmala a schválila generálny a detailný projekt latorickej ochrannej hrádze, vypracovaný Medzibodrožským vodným družstvom v Kráľovskom Chlumci a na prevedenie práce, aby poskytla tomuto vodnému družstvu účinnú, finančnú podporu.

V Prahe dňa 31. marca 1937.

Šelmec, dr Jačinský,

Donát, Olejník, dr ing. Botto, dr Štefánek, Jakubec, Měchura, dr Havelka, Sechtr, Rejmon, Foit, Turek, Udržal, Zeman, Machovský, Adam.