Senát Národního shromáždění R. Čs. r. 1937.

IV. volební období.

6. zasedání.

Tisk 585.

Štátny rozpočet republiky Československej a návrh finančného zákona na rok 1938 predkladá vláda tento rok trochu pozdejšie k prejednaniu Národnému shromaždeniu. Príčiny toho oneskorenia sú, že sostavenie štátneho rozpočtu vyžiadalo si tento raz mimo riadnych úvah a ohľadov na nákladné pomery štátneho hospodarenia. Vytýkalo sa už minulým rozpočtom, že sú nereálné, že nepodávajú pravý obraz štátnych financií a nie sú pevnou základňou nášho národného hospodárenia preto, že sa hospodári schodkove, prekračuje sa rámec prijatých rozpočtov a že štátne záverečné účtý so štátnym rozpočtom už niekoľko rokov nesúhlasia, čo móže viesť k finančnému shrúteniu stálym zväčšovaním štátnych dlhov. Varoval i sám zpravodaj rozpočtového výboru poslaneckej snemovne pred dalším nekrytým hospodárením a vydávaním bez úhrady a žiadal dórazne prísne hospodárenie v rámci stanoveného rozpočtu. Okrem týchto výtiek, vznesených proti dosavádnym rozpočtom a hospodáreniu s ním, bola vláda postavená pred mimoriadne, naliehavé a nezbytné potreby pre obranu štátu. Výška týchto potrieb značne prekračuje normálnu úroveň štátneho rozpočtového provozu.

P. minister financií vo svojom exposé vyhlásil, že riadne hospodárenie v štátnych financiách sa vyvýja uspokojive a je na vzostupu oddoby krízovej z rokov 1931/36, čoho najlepším dôkazom sú väčšie príjmy daňové a výnosnejšie hospodárenie v štátnych podnikoch, avšak mimoriadne a nezbytné potreby pre obranu štátu vyžadujú si i mimoriadne výdaje. Okrem potrieb na obranu štátu sú tu ešte stále nevyriešené otázky krízového hospodárstva, ktoré značne zaťažujú štátne financie. Sú to otázky nezamestnanosti, naliehavé opatrenia o povznesenie zemedelskej výroby, oddlženie zemedelstva a konečne stúpajúce potreby verejnej správy. Aby štátny rozpočet bol celým a pravým obrazom št. hospodárstva, uvádzajú sa do rozpočtu tento rok i náklady plynúce zo štátneho dlhu, ročný úrok a úmor. Otázky tieto svojim súhrnom usmerňujú naše hospodárenie na poli sociálnom, na poli prvovýroby a priemyslu a k tomu i vo verejnej správe, ktorým musíme dať to, čo potrebujú, nechceme-li vyvolať katastrofálne poruchy v štátnom ústroji a v riadnom chode nášho verejného života.

Tieto potreby v značnej miere zvýšily stranu výdajov št. rozpočtu a vzhľadom na potrebu vyrovnaného rozpočtu nebolo možno ich všetky zahrnúť do riadneho rozpočtu, preto finančný zákon zavádza mimoriadny rozpočet pre mimoriadne nezbytné potreby.

Riešenie všetkých týchto ťažkých problémov úhradových pri predbežnom prejednávaní o sostavení št. rozpočtu vyžiadalo mimoriadnu a prenikavú prácu do všetkých podrobností zasahujúcu tak vo vládnych poradách v parlamentárnej úspornej komisii ako i v poradách s prizvanými zástupcami politických strán. Porady trvaly dlhé týždne, aby v prvom rade vyrovnaly príjmové a výdajove strany bilancie štátneho rozpočtu, aby sa našla úhrada i pre mimoriadne potreby pre obranu štátu a previedly sa úspory až na krajnú hranicú nezbytných výdavkov.

Zodpovední faktori za našu národnú a štátnu bezpečnost, za hospodársku rovnováhu, za stabilizáciu našej meny vynaložili všetko úsilie, aby našli konečne východisko z ťažkej situácie.

Cítime všetci, že situácia, do ktorej nás vohnaly zahraničné pomery, je velmi ťažká a vyžaduje od celého občianstva i mimoriadnych obetí. Tieto obete nemóže odoprieť svojmu štátu žiaden poriadny občan, ktorý cíti spoluzodpovednosť za vývoj veci pre bezpečnosť svoju a svojich spoluobčanov v tom vedomí, že vykonali sme ochotne všetko, čo sa od nás požadovalo v ťažkých a rozhodujúcich chvíľach pre našu budúcnosť a že vykonáme ešte viac, bude-li treba pre obranu a bezpečnosť našej vlasti.

Nechceme-li nastúpiť tedy cestu k znehodnoteniu našej meny, žiadame-li, aby poriadok v našom hospodárení štátnom a súkromnom, vo výrobe i v distribúcii bol zachovaný, musíme prispeť štátu v mimoriadnych časoch mimoriadnou pomocou, aby sme riadny chod verejných vecí zabezpečili a vykonali všetko, čo nám dnešná ťažká doba nanucuje.

Z uvedených už dóvodov bolo tak ťažké prejednávanie št. rozpočtu v úspornej komisii, lebo popri zabezpečení nevyhnutelných potrieb bolo treba pozerať na všetky výdaje štátne z úsporného hľadiska, aby nebolo zbytočne vydané ani haliera. Táto úzkostlivá pečlivosť parlamentnej úspornej komisie má byť zárukou poplatníctvu, že s jeho obeťami nebude plytvané, ale že s dôverou móže spoliehať, že vynaložené obete budú upotrebené dľa najnutnejších potrieb pre zabezpečenie riadneho chodu verejnej správy a bezpečnosti štátu.

Z tohoto hľadiska sostavený št. rozpočet, aby bola docielená rovnováha a rozpočet aby bol pravdivý, reálny a vyrovnaný, požadoval na stránke výdajovej zvýšenie o 1.150 mil. Kč.

Po dlhom jednaní koalície a úspornej parlamentnej komisie bolo rozhodnuté zaokryť tento schodok št. rozpočtu s novými daniami, ktoré by boly rozvrhnuté spravedlive a tak, aby boly snesitelné pre platiace občianstvo.

V dôsledku tohoto jednania ukázalo sa potrebné rozložiť št. rozpočet na riadny a mimoriadny. V rámci riadneho rozpočtu bude sa hospodariť zo zdrojov finančných, dosiaľ zavedených. Na zaokrytie mimoriadnych potrieb stanoví finančný zákon mimoriadne daňové povinnosti.

Po stránke formálnej odlišuje sa št. rozpočet od predošlých rozpočtov, že je rozdelený na dve čiastky a síce na prílohu "A" riadneho rozpočtu a na prílohu "B" mimoriadného rozpočtu.

A. - riadny rozpočet - obsahuje dosavádne 4 skupiny z príjmov štátneho hospodárstva, zo štátnych podnikov a fondov, okrem pravých investícií v štátnych podnikoch odkázaných na úver. Vyrovnanie tohoto riadneho rozpočtu bolo možné jedine zavedením nových daní, ktoré vyžadujú obnosu 1.150 mil. Kč.

B. - mimoriadny rozpočet - obsahuje mimoriadne výdavky, služiace k zabezpečeniu obrany štátu a ďalšie investície niektorých štátnych podnikov, ktorými sa zvyšuje majetková podstata týchto podnikov. Tieto výdavky, ako hradenie úroku a úmoru z upotrebeného nákladu, neni možno hradiť z bežného rozpočtu, preto musia byť opatrené potrebným úverom.

Prevedené boly niektoré zmeny a presuny z príčin zdokonalenia finančnej techniky, alebo k vóli jasnejšiemu prehľadu jednotlivých položiek a v kapitolách 4, 5, 6, 10, 12, 13, 16, 18, 19 a tiež i v skupinách štátnych podnikov II., III. -V. kapitole 19, min. financií sú odlúčené výdaje a príjmy Všeobecnej pokladničnej správy a presunujú sa do samostatnej kap. 20, nakoľko tieto netýkajú sa rozpočtu finančnej správy samej, ale sa týkajú rezortov iných.

Novotou po stránke formálnej je, že v kapit. 10 min. školstva vypúšťa sa tit. 14 celý náklad na neštátne školstvo národné a zaraduje sa do skupiny III, aby bolo preliminované a účtované jednotne.

Z tejto skupiny III. sa presunuje príspevok Exportnému ústavu Čsl. pre min. priemyslu, obchodu a živnosti do kapit. 12 tit. 1 § 6. vo výške 5,5 mil. Kč a ostatné podiele v pol. 13 vo výške 3 miliony Kč.

Finančný zákon mení sa v dosavádnej svojej struktúre pokiaľ bolo nutné zaviesť nové zákonné opatrenia v štátnom hospodárení, a to vzhľadom tiež i na mimoriadne výdavky. V dôsledku tohoto rozčleňuje sa finančný zákon na tri čiastky. Prvá čiastka čl. I. až XXVIII. obsahuje predpisy týkajúce sa riadneho hospodárenia a zahrňuje v sebe dosavádne štyri skupiny: I. vlastná štátna správa; II. správa štátnych podnikov; III. podiele na štátnych daniach, dávkach, a poplatkoch; IV. správa štátneho dlhu. V čiastke prvej, nakoľko sa táto vztahuje na riadny rozpočet, pridŕža sa zásad finančných zákonov z predchádzajúcich rokov, zmeny sú len nakoľko to vyžadujú hospodárske pomery a rovnováha rozpočtu.

Čiastka druhá v čl. XXIX ustaľuje v prílohe B. mimoriadny rozpočet na rok 1938 a stanoví výdaje vo výške 3.508,688.300 Kč. Zmocňuje min. financí, aby úverovými operáciami zaopatril potrebnú, úhradu a ustaľuje použitie opatrených prostriedkov výlučne len na uvedené investície v prílohe B. pre zvláštne potreby obrany štátu.

Časť tretia v čl. XXX.-XXXIII. obsahuje záverečné spoločné ustanovenia o evidencii a kontrole výdavkov, o úrokovaní a umorovaní úveru, a v čl. XXXII. zmocňuje vláda meniť úrokové sadzby cestou nariadenia v dohode poradného sboru a bankovej rady Národnej banky Čsl.

Čl. II., odst. 5. v súhlase s čl. XIV. fin. zák. stanoví, že prekročenie investičných výdajov vyžaduje súhlasu Národného shromaždenia.

V čl. III., odst. 3. ustaluje sa náklad pečlivosti o nezamestnaných oproti roku minulému o 250 mil. Kč menší, nakoľko sa očakáva další pokles počtu nezaměstnaných následkom zlepšených hospodárskych pomerov a úpravy produktívnej pečlivosti o nezamestnaných.

Nové ustanovenie fin. zákona je v čl. IV., ktoré určuje podiel na neuhradené učiteľské platy udržovateľmi školy pre budúci rok v obnose 1.070 mil. Kč. Nakoľko sa nepodarilo sjednotiť národné školstvo, bolo treba sotrvať v zálohovej úhrade i naďalej. Táta zálohová úhrada v záverečných účtoch z roku 1936 činí 11.736,011.289 Kč. Tento obnos nebude sa ďalej viesť v záverečnom štátnom účte, ale dľa čl. IV., odst. 3. a 4. vyúčtuje sa v zvláštnom odpočte. Predpisy toho vyúčtovania stanoví min. školštva s najvyšším kontrolným úradom.

V čl. XVI. je nová úprava pod písm. C. pre zákonný podklad definitívného uhradenia schodkového hospodárenia z doby krízovej, pod písm. D zmocňuje sa min. financií, aby opatril úverom hotovosť k poskytnutiu záloh pri investíciach šttátnych podnikov na rok 1937 vo výške 790,420.000 Kč.

Čl. XVII. zmocňuje ministra financií, aby prevzal záruky za pôžičky samosprávy, za straty zemských peňažných ústavov po 50 mil. Kč a 120 mil. Kč k iným nevyhnuteľným verejným potrebám.

Dosavádne ustanovenie čl. XVII., odst. 1. o fonde pre vecné potreby národnej obrany, splátka 315 mil. Kč na rok 1938 sa vypúšťa, nakoľko tieto potreby sú opatrené zvláštnym úverom.

Článok XVIII. zmocňuje ministra financií, aby mohol scudziť štátny majetok zo 6.mil. Kč na 10 mil. Kč, bez súhlasu Národného shromaždenia.

Čl. XXI., odst. 3. stanoví, aby neupotrebený zbytok 6 mil. Kč z dobročinného fondu neprepadnul dľa čl. XXI., odst. 2 fin. zák. z. r: 1937, ale mohol byť k svojmu účelu upotrebený budúcim rokom. Nové je ustanovenie fin. zákona v čl. XXVI., ktorým sa zmocňuje min. financií, aby za Všeobecný fond peňažných ústavov, vzhľadom na konsolidáciu slovenského bankovníctva, prevzal závazok do výšky 3 mil. Kč ročného príspevku a to v dôsledku bankového zákona.

Tota sú hlavné zmeny a opravy finančného zákona pre rok 1938, v nich sa dbalo dosavádnej štruktúry štátneho rozpočtu, zdôrazňujúc v ňom nezbytné potreby štátu a prísnej úspornosti už vzhľadom i na zvýšené verejné bremená.

Štátny rozpočet na rok 1938 po stránke materiálnej, vecnej, je pevným rámcom štátneho hospodárenia a zahrňuje všetky príjmy a výdavky v riadnom a mimořiadnom rozpočte. Súhrn výdajov štátnej správy a prídelov z oddielu tretieho musí hradiť poplatníctvo svojími príspevkami v daniach, dávkach a poplatkoch dľa potreby štátneho rozpočtu. Tieto potreby v jednotliyých rokoch sú rôzne:

Čislice tieto ukazujú, ako sa v jednotlivých rokoch zvyšujú, alebo snižujú riadne potreby štátu.

Riadna potreba tohoročného rozpočtu stanovená je finančným zákonom na výšku 10.117,423.000 Kč, mimoriadna na výšku 3.508,688.300 Kč. Tieto zvýšené potreby na obranu štátu oddôvodňuje a vysvetľuje p. minister financií Dr. Kalfus vo svojom exposé tak, že štátna pokladňa vydala do dnešného dňa na mimoriadny výstroj a technické vybavenie armády, ako i na opevnenie hraníc 5.830 mil. Kč a to mimo položky riadneho rozpočtu národnej obrany, ktorá činila ročne 1.360 mil. Kč. V tohoročnom riadnom rozpočte je zvýšená čiastka 2.098 mil. Kč a, v mimoriadnom rozpočte je určená ďalšia čiastka na potreby armády 2.360 mil. Kč. Aby tieto obnosy boly správne upotrebené k svojmu účelu, zriadená je pri ministerstve rozpočtová kontrola, ktorá bude dozerať na správne využitie týchto položiek a nad primeranosťou cien vojanských dodávok. P. min. predseda Dr. Milan Hodža v rozpočtovom výbore snemovne N. S. vyzdvihuje vážne príčiny medzinárodného tlaku k zvýšenej sebeobrane, v nich prekonáva naša demokracia najťažšiu zkúšku svojej hospodárskej a mravnej nosnosti a neuzaviera sa pred striezlivou odpoveďou na tú otázku: "Unese-li republika a jej lid výdaje o jejichž nevyhnutelnosti je presvědčen". Avšak s potešením konštatuje, že tak predstavitelia úspornej komisie, odborní referenti a predsedovia klubov snemovných so všetkými zodpovednými činiteľmi po dôkladných úvahách zaujali voči požiadavkám bezpečnosti štátu naprosto kladné stanovisko.

Preliminované výdavky riadne v štátnom rozpočte na rok 1938 činia 10.117,423.500. Kč, naproti tomu riadne príjmy sú preliminované vo výške 10.120,233.070 Kč, takže sa očakáva v riadnom rozpočte prebytok 2,809.570 Kč. Naproti štátnemu rozpočtu z r. 1937 sú výdavky vyššie o 1.663,680.540 Kč a príjmy vyššie o 1.663,763.990 Kč.

Pri sostavovaní tohoto rozpočtu dbala vláda predovšetkým zásady reálnej rovnováhy a úspornosti podľa výsledkov docielených z r. 1936 a podľa výsledkov docielených bežného roku tak, že možno očakávať, že týchto zásad bude plne dodržané i v budúcom rozpočtovom roku.

Na základe naliehavých potrieb, zvlášte z doby krízovej, zvýšil sa štátny rozpočet naproti roku pominulému vo výdavkoch osobných a vecných. Osobně výdavky celkove sa zvýšily oproti roku pominulému vo vlastnej štátnej správe o. 400'4 mil. Kč, a to na platoch podľa platového zákona o 305'9 mil. Kč a na ostatných osobných výdavkoch o 94'5 mil. Kč.

Zvýšenia osobných výdavkov si vyžiadaly podľa platového zákona kapitoly: 3, 4, 5, 6, 7, 9, 10, 11, 12, 13, 15, 16, 19, 21. Z týchto najvyššie zvýšenie kap. 5 m. národnej obrany 93 mil Kč a najmenšie kap. 21: Najvyšši účetný a kontrolný úrad 0,8 mil. Kč. V ostatných kapitolách je zvýšenie menšie. Zvýšenie toto sa odôvodňuje všeobecne zmiernením platových srážok, obsadzovaním systemizovaných miest, prírastkom tried na št. školách, sudcovskými prídavkami, soštátnením zemedelských škôl v zemi Moravsko sliezskej, resystemizáciou v št. štatistickom úrade a v kancelárii guvernera Podkarpatskej Rusi. Ostatné osobné výdaje zvyšujú sa v kapitolách 2, 4, 5, 13, 17, 18, 19 a to z dôvodu rozmnoženia dôstojníkov v prezenčnej službe, civilných delníkov a smluvných zamestnancov.

Osobné výdaje snižujú sa o 18,1 mil. Kč v kapitolách 3, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 19, na základe zmenšenia týchto výdajov a na základe zariadenia mimoriadneho osobného úveru.

Vecné výdavky zvyšujú sa oproti roku 1937 celkom o 1.278,3 mil. Kč a to riadne o 918,6 mil. Kč a mimoriadne o 354,7 mil. Kč. Zvýšenie vecných výdavkoch je v kapitolách 3, 4, 5, 6., 7, 10, 12, 13, 16, 17, 19, 20. V ostatných kapitolách je tento vzostup výdavkov už menší, okrem kapitole 11 a 21, kde nastáva opäť sníženie výdavkov. Odôvodnenie tohoto zvýšenia je v novej organizácii vojenských útvarov, vyšším počtom prezenčne slúžiacich vojakov a ich vybavením vecnými potrebami. Ďalšie dôvody sú pre zvýšenie úhrady vyššia sadzba úroková a úmorová štátnych dlhov, zriadenie štát. polic. úradov, doplnenie výzbroje bezpečnostnej služby, fond pre nepredvídané výlohy, živnostenské školstvo, zvýšená potreba letectva, sociálna pečlivosť o študentstvo a mládež vôbec, divadlo, ľudovú výchovu, štátne silnice a mosty, zriadenie Exportného ústavu, cudzinecký a turistický ruch, opatera väzňov. Vecné výdavky mimoriadne stúply oproti roku 1937 celkove o 359,7 mil. Kč a to okrem kapitoly 3, 4, 7, 17 a 21 u väčšiny kapitôl štát. rozpočtu. Najviac stúply výdavky v kapitolách 5, 6, 10, 13, 17, 19, 20 a to v obore elektrizácie štátu, letéctva, silníc a mostov, plavby správy štátnych budov a z kúpy realít pre potrebu št. správy.

Značnejšie sníženie nastalo v kap. 4, 6 a 17 z prevodu podpôr na ruských úprchlíkov a menších potrieb v uvedených kapitolách.

Na zaokrytie výdavkov štátneho rozpočtu preliminované sú úhrady v prvom rade podľa sústavy príjmovej z prameňov súkromných a verejnoprávnych. Tieto prostriedky však nestačily na zaokrytie zvýšenej potreby jednak z ohľadu na obranu štátu, jednakm z ohľadu na službu štátneho dlhu. Vláda a parlamentárna úsporná komisia v dlhom jednaní vynaložila všetko úsilie, aby štátne výdaje obmedzila na najnútnejšie nezbytné potreby. Vzdor všetkému úsiliu nebolo možné udržať rozpočet na výške minuloročnej, preto bolo treba nové úhradové zdroje. Vláda po dlhej, vážnej a svedomitej úvahe rozhodla sa zvýšené potreby uhradiť zavedením nových daní a dávok. Tak že na zväčšené potreby štátneho rozpočtu bolo treba nájsť úhradu oproti minulému rozpočtu vyššiu o 1.663,763.990 Kč.

Toto zvýšenie príjmov sa očakáva z jednotlivých kapitol vo výške 68,600.000 Kč, z výnosu verejných dávok 1.368,400.000 Kč a zo všeobecnej pokladničnej správy 226 mil. 700.000 Kč.

Zvýšenie príjmov v jednotlivých rezortoch sa očakáva v kapitolách 3, 4, 6, 11, 12, 13, 15, 16, 17, 18, 19 a 20.

Toto zvýšenie sa odôvodňuje očakávaním vyšších príjmov z predaju cenín štatistického úradu, tiskovín, Sbierky zákonov, z dôsledku poštátnenia zemedelských škôl v zemi Moravskosliezskej, z výskumných ústavov, z fondu náhradového, z dovozných a vývozných povolení, z príspevku štátneho silničného fondu, z úhrady na stavby štátnych silníc a mostov, z postihového práva a z náhrad vlastníkov domov, zo Štátneho zdravotného ústavu, zo zdravotnej a sociálnej pečlivosti a konečne z liečebného na základe zvýšenej zdravotnej prirážky.

V kapitole 19. je zvýšenie najväčšie a to z vyššieho výnosu daní, dávok a poplatkov v úhrnnej čiastke 1.368,400.000 Kč. Z tohoto obnosu pripadá na nové dane priame 590 mil. Kč a síce príspevok na obranu štátu a daň z mimoriadnych ziskov, na daň z obratu a daň prepychovú - 382,000.000 Kč, výnos spotrebných daní 206,000.000 Kč, poplatky 109,200.000 Kč, clá 30,500.000 Kč a monopoly 8,700.000 Kč.

Naproti uvedeným zvýšeným položkám nastáva sníženie príjmov v kap. 10, Min. školstva o 7,5 mil. Kč, ktoré nastalo z preradenia do titulu 14, skupiny III. penzijné pôžitky neštátnych učiteľov.

Daňové úhrady min. financií boly dohodnuté tak, aby daňové bremená nezvyšovaly cenovú úroveň, nepodlomily výrobu a nevyvolaly ďalšie ťažkosti.na poli hospodárskom a sociálnom. Príspevok na obranu štátu vo väčšej miere týka sa daní z mimoriadnych ziskov, dane z cukru a liehu, kolkov, z hracích kariet, regres, poplatkov z kartelových úmluv a zrušenia výroby dinalkolu, ostatná čiastka úhrad je len nepatrná čiastka percenta z národnej potreby. Takže tieto úhrady nezasahujú prenikave do životnej úrovne obyvateľstva, keď na druhej strane je postarané o to, aby progresivita úhrad tiež i z dane dôchodkovej a výdelkovej neviedla k neoprávnenému zdražovaniu.

Prehľad a rozloženie štátneho rozpočtu na rok 1938 podľa jednotlivých kapitol v skupine I. vlastnej štátnej správy je následovný:

Výdaje v tejto kapitole činia pre rok 1938 súhrnom 17,952.100 Kč, z čoho pripadá na osobné výdaje 10,297.400 Kč a na vecné výdaje 7,654.700 Kč. Výdavky tieto oproti rozpočtu minulého roku zvyšujú sa o 1,219.400 Kč. Zvýšenie toto sa odôvodňuje položkou na platy stálych a pridelených zamestnancov, paušálom pre verejnú dobročinnosť, zavedením nových rádových odznakov a diplomov. Na opravu hradu a na archeologický výskum hradu z úsporných dôvodov preliminuje sa menej o 550.000 Kč.

Príjmy v tejto kapitole sú preliminované na 2,704.400 Kč a to z hospodárskej správy hradu, zo správy zámku Lány a zo štátneho statku Lány.

Výdaje v tejto kapitole činia spolu 40,451.300 Kč a to o 4,398.600 Kč viac ako v rozpočte r. 1937. Z tohoto pripadá na Poslaneckú snemovňu 2,504.000 Kč a na Senát 1 mil. 397.500 Kč a na spoločné výdavky 497.100 Kč. Zvýšenie toto sa odôvodňuje zákonom č. 155 a 156 z roku 1937 o srážkach z náhrad poslancov a senátorov pre rok 1938, medziparlamentárnymi styky. Z vecných výdavkov pripadá čiastka na úpravu Senátu, na zájazdy delegácií k jubilárnym oslavám v r. 1938 a na doplnenie inventáru. Príjmy tejto kapitoly sú preliminované na 200.000 Kč, vzhľadom na očakávanú poptávku parlamentárnych tiskov a zákonov.

Rozpočet tejto kapitoly činí v preliminovanej čiastke výdavkov 50,902.000 Kč. Oproti rozpočtu z roku 1937 je táto čiastka vyššia o 12,518.800 Kč. Zvýšenie toto odôvodňuje sa osobnými vyššími výdavkami o 939.700 Kč a vecnými o 11,579.100 Kč. - Na výdavkoch týchto participuje predsedníctvo ministerskej rady vo výdavkoch osobných 4,836.700 Kč, a vecných 2.5,058.400 Kč, spolu 29,895.100 Kč. Dva ministri bez oboru Dr. František Spina v osobných a vecných výdavkoch 337.000 Kč, a Ervín Zajíček 372.900 Kč. Zariadená a zvýšená zostáva položka Guvernéra zeme Podkarpatoruskej, rozširuje sa kancelária guvernerova v dôsledku uskutočňovania prvej etapy autonomie Podkarpatoruskej. Výdavky v tejto položke sú osobné 539.100 Kč, a vecné 371.000 Kč. V nich zahrnutý plat Guvernera 90.000 Kč. Štátny úrad statistický na výdavky osobné a vecné riadne i mimoriadne úhrnom 19,341.000 Kč a ústavný súd 45.000 Kč. Celkové zvýšenie výdajov v tejto kapitole vzniklo z postupu zamestnancov do vyšších platových stupníc, z rozšírenia systemizácie v národohospodárskom odbore a pribraním úradníkov v zpravodajskej službe. Agenda tejto kapitoly vedľa legislatívnej, personálnej a politickej sa rozrastá v oblasti národohospodárskej a správnej. Komisia pre zhospodárenie verejnej správy vypracovala minulý rok 36 návrhov o zhospodárení agendy finančnéj správy, 114 návrhov o zlepšení služby colnej a 3 súbory návrhov na organizáciu dôchodkových kontrolných úradov. Štatistický úrad koná svoju dobrú pomocnú službu v rozsiahlej agende ministerskej rady.

Príjmy v tejto kapitole preliminované sú na 12,607.000 Kč, ktoré prináša Štátny úrad štatistický z predaju cenín štatistiky zahraničného obchodu a iných publikácií.

Celková potreba ministerstva zahraničných vecí činí 144,046.100 Kč. Vykazuje oproti. roku 1937 zvýšenie o 17,008.000 Kč. Toto zvýšenie je odôvodnené zákonom zo dňa 9. októbra 1936, č. 262 Sb. zák. a nar., ktorým bol snížený zlatý obsah koruny čsl., čím vzostup kurzu cudzích mien nastal o 15-20%. V titule jedna je preliminovaný o 1,378.400 Kč vyššie, ako v roku minulom, z čoho pripadá na základe zmiernenia platových srážok, na platy zamestnancov 1,057.100 Kč. V titule 2, zahraničnej služby je zvýšenie oproti minulému rozpočtu o 9,444.000 Kč. Toto zvýšenie je odôvodnené zvýšením prídavku zahraničnej službe diplomatickej a konzulárnej o 8,000.000 Kč, ďalej sriadenie dvoch nových vyslanectiev v Columbii a Peru a honorárne konzuláty v Bolívii a v St. Louis v U. S. A. Počet vyslanectiev máme 38, konzulátov 47, honorárnych konzulátov 156. Položka z titulu účasti na medzinárodných jednaniach je oproti roku pominulom snížená o 1,484.000 Kč, a to v príspevku Spoločnosti Národov, v členských výdavkoch, v smierčích a rozhodčích súdoch. Služba propagačná vyžaduje zvýšenie svojej položky o 10,411.000 Kč vzhľadom na zmenenú medzinárodnú situáciu politickú. Tiež titul 6, kultúrne slovanské inštitúcie zvyšujú svoju položku o 58 mil. Kč, ktoré zvýšenie je nutné na základe platových úprav zamestnancov. Podpora ruským a ukrajinským uprchlíkom v obnose 2,800.000 Kč z tohoročného rozpočtu vystala. Príjmy tejto kapitoly sú preliminované v čiastke 7,951.000 Kč, sú to príjmy ústrednej správy, vyslanectiev a konzulátov. Príjmy tieto sú vyššie ako v roku 1937 o 850.000 Kč.

Preliminované výdavky ministerstva národnej obrany v rozpočte na rok 1938 obnášajú 2.098,024.000 Kč. Tieto výdavky sú v pomere k rozpočtu na rok 1937 zvýšené o 738,567.000 Kč. Z tohoto, zvýšenia pripadá na titul 1 na ústrednú správu 25,610.000 Kč na titul 2 na národnú obranu 713,992.000 Kč. Proti roku 1937 sú osobné výdavky na základe platových zákonov a nariadení zväčšené o 93,016.400 Kč; ostatné osobné výdavky sú väčšie o 44,928.600 Kč. Riadné výdavky vecné sa zvyšujú o 597,275.000 Kč a mimoriadné o 3,347.000 Kč. Článkom XVII finanč. zákona z r. 1937 bol minister financií zmocnený, aby opatril niektoré nezbytné potreby pre obranu štátu podľa zákona zo dňa 29. V. 1936, č. 142 Sb. z. a n. vo výške 438 mil. Kč, takže v dôsledku tohoto ustanovenia činí skutočná väčšia potreba vecných výdavkov 162,600.000 Kč. Táto váčšia potreba osobných výdavkov vyplýva z platových zákonov a nariadení, zo zvýšeného počtu gážistov, občianskych zamestnancov pragmatikálnych, postupom do vyšších platových stupníc, z dôvodu: reorganizácie armády, zo zvýšeného výcviku a z väčšieho počtu dôstojníctva a ďalejslúžiacich.

Zvýšenie vecných výdavkov sa odôvodňuje postavením nových velitelstiev, väčším počtom prezenčne slúžiacieho mužstva, zvýšeným množstvom mierového a augmentačného materiálu, nájomných objektov pre vojenské potreby, zvýšenou potrebou pohonných hmot, zo zvýšenia cien niektorých materiálií a textílov, výcvikom záložníkov, prípravou brannej výchovy. Dľa záverečných účtov vydali sme v rokoch 1935-1936 na národnú obranu 2.710,000.000 Kč. Z pôžičky práce 309,000.000 Kč a v běžnom roku 2.81,000.000 Kč spolu tedy vydala štátna pokladňa dosiaľ na technickú výzbroj a výstroj 5.830,000.000 Kč. V riadnom rozpočte pre 1938 preliminuje sa čiastka ďalšia 2.098,000.000 Kč a v rozpočte mimoriadnom 2.360,000.000 Kč. Sú to obnosy iste veľké, avšak nezbytné a potrebné pre bezpečnosť našich hmotných i mravných statkov a ochranu ďalšieho kľudného vývoja našej demokracie.

Zvýšenie vecných výdajov mimoriadnych je odôvodnené hlavne preliminovaním nákladov na zariadenie stálej vojanskej rádio-elektrickej siete, na vybudovanie a rekonštrukciu telefonného zariadenia pre veliteľstvá a útvary. Zväčšenie vecných výdajov vzniklo z nákladov, z nich uvedieme len značnejšie: Naturálie 50 mil. Kč, udržovanie výstrojov a lôžiek 999 mil. Kč, nákup koní 26,2 mil. Kč, letectvo 82 mil. Kč, ženijníctvo a vojenské železnice 10,5 mil. Kč, telegraf a telefon 10,2 mil. Kč, automobilníctvo a pohonné látky pre celú armádu 89,5 mil. Kč, zbrane a delostrelecký materiál 15,4 mil. Kč, špeciálna výzbroj 23,5 mil. Kč, strelivo pre výcvik 126,4 mil. Kč, výcvik záložníkov a cvičenie vojsk 17 mil. Kč.