Senát Národního shromáždění R. Čs. r. 1938.
IV. volební období.
8. zasedání
Tisk 741.
Zpráva
ústavno-právneho výboru
k usneseniu poslaneckej snemovne (tlač 739)
o návrhu poslancov Andreja Hlinku, Karola Sidora, dr Martina Sokola a dr Jozefa Tisu
na vydanie ústavného zákona o autonomii Slovenskej krajiny.
Návrh na vydanie ústavného zákona o autonomii Slovenskej krajiny, ktorý má uzákoniť samobytnosť slov. národa a ústavno-právne postavenie Slovenska, je založený na zásade rovnoprávnosti Slovákov a Čechov pre všetky budúce časy tak, že bez súhlasu kvalifikovanej väčšiny slov. národa nemožno ju zmeniť.
Osnova navrhuje tieto význačnejšie zmeny:
Moc zákonodarnú pre územie Slovenskej krajiny vykonáva slovenský snem. Obmedzenie tejto moci deje sa v niektorej právnej oblasti, v ktorej a v akej miere to nezbytne vyžiadujú společné záujmy slovenského a českého národa. Tak na príklad: Národnému shromaždeniu sú vyhradené veci národnej obrany, dopravy, meny, monopolov, spoločných štátnych podnikov, ústavov, ku ktorým patri tiež Štátny štatisticky úrad a iné v §-e 4. častí druhej taxative vypočítané. Vo všetkých ostatných veciach bude vydávať zákony slovenský snem, a to najmä vo veciach kultúrnych, školských, obchodných, živnostenských atď. Slovenský snem vydá tiež aj novú ústavu Slovenskej krajiny, ktorá upraví organízáciu všetkých jej úradov, súdov a orgánov. Pre slovenský snem platí tiež § 4. ústavnej listiny, podľa ktorého môže snemovňa sotrvať na zákone, ktorý jej prezident republiky vrátí.
Poslanci slovenského snemu budú mať rovnakú imumitu ako poslanci Národného shromaždenia a patričný vliv slovenských poslancov je zaručený i na volbu prezidenta republiky, kedže väčšina, ktorá je potrebná pre voľbu prezidenta, bude musieť zahrňovať aj primeranú väčšinu poslancov slovenských.
Vládna a výkonná moc sa decentralizuje. Mimo vecí zahraničných, národnej obrany a niektorých vecí finančných a hospodárskych, bude ju vykonávať slovenská vláda a to vo všetkých veciach, spadajúcich do právomoci slovenského snemu a aj v niektorých, v ktorých zákonodarstvo prisluší Národnému shromaždeniu ako na príklad vo veciach štátneho občianstva, vysťahovalectva, cestovných pasou, doprava železnicou, vodou, vzduchom a inými prostriedkami, pošta, dane, dávky a poplatky, monopolov a spoločných štátnych podnikov. Ale aj ohľadne národnej obrany je výhrada, že počas pokoja na území Slovenskej krajiny bude umiestnený počtu jej obyvateľstva primeraný kontingent útvarov všetkých zbraní a že prislušníci Slovenskej krajiny budú sa zaraďovať do týchto útvarov.
Slováci budů ovšem primerane zastúpení i v ústrednej vláde a vo všetkých orgánoch, ako aj v medzinárodných orgánoch, v ktorých má republika zastúpenia. Slovenskú účasť v ústrednej vláde zaručuje ustanovenie § 12. podľa ktorého vládne nariadenia podpisuje aspoň jeden člen ústrednej vlády, zastupujúci Slovensko.
Súdnictvo na územi Slovenskej krajiny vykonávajú súdy s Nejvyšším súdom slovenským a súdnu ochranu proti správnym úradom Slovenskej krajiny poskytovať bude Nejvyšší správny súd slovenský.
Ústavný súd je spoločný, v ňom však zasadajú aj dvaja slovenskou vládou delegovaní členovia.
Územie Slovenskej krajiny shoduje sa so správnym obvodom Slovenskej krajiny podľa zákona o organizácii politickej správy z roku 1927. Na území Slovenskej krajiny úradným a vyučovacím jazykom je reč slovenská. Pre jazykové práva národných menšin ostávajú v platnosti doterajšie predpisy. Českej reči sa vyhradzujú na Slovensku rovnaké práva, aké sú vyhraděné slovenkej reči v Čechách a v zemi Moravskosliezskej. - Zmena územia Slovenskej krajiny môže sa uskotočniť iba za súhlasu 2/3 väčšiny slovenského snemu.
Na územi Slovenskej krajiny uzákoňuje sa krajinská príslušnosť. Podmienkou tejto je domovské právo v niektorej obci Slovenskej krajiny a krajinskou príslušnosťou nadabúda sa automaticky štátne občianstvo.
Spoločné výdavky budú sa hradiť z výnosu ciel, monopolov, spoločných štátnych podníkov a tých nepriamych daní, ktoré urči Národné shromaždenie.
Ústavno-právny výbor uznáva prospešnosť návrhu posl. Andreja Hlinku a je si zároveň vedomý aj jeho veľkého dosahu ústavno-právneho, z ktorej príčiny venoval mu mimoriadnu starostlivosť pri prejednávaní - doporučuje sl. Senátu usnesenie poslaneckej snemovne podľa znení sen. tisku č. 739 prijať.
V Prahe dňa 22. novembra, 1938.
Dr Milota v. r.,
predseda.
Dr Fritz v. r.,
zpravodaj.