Vo všeobecnosti spomeniem potrebu účinnej propagandy cestovného ruchu. Tejto propagande sa musí plne venovať menovite Riaditeľstvo pre cestovný ruch, ustanovené týmto zákonom pre výkon starostlivosti o cestovný ruch a informačnej a propagačnej služby cestovného ruchu.
Dosiaľ o cestovný ruch sa staraly dobrovoľné organizácie účinkujúce na podklade spolkového práva alebo súkromného práva. Tieto organizácie pri najlepšej vôli nemohly docieliť tých výsledkov, ktoré cestovný ruch na Slovensku musí vykazovať, aby sa stal hlavným zdrojom nášho národného hospodárstva. Navrhovaný zákon na podklade štátnej starostlivosti organizuje cestovný ruch podľa osvedčených vzorov Itálie a Nemecka. Smelo môžeme tvrdiť, že dávame šťastnou rukou budúcnosti pružný a potrebný zákon, ktorý bude vždy slúžiť na to, aby sa cestovný ruch u nás vypestoval vo výnosný finančný zdroj príjmov a aby cestovný ruch plnil u nás svoj kultúrne-sociálny a politický význam.
K tomuto všetkému dáva zákon veľmi šťastný rámec. Tento rámec je ovšem kostrou, ktorú treba vyplniť krvou a telom. K tomu je treba sjednotiť všetky pracovité sily a hlavy, k tomu je treba svornosť a spolupráca, lebo "concordia parvae res crescunt discordia maximae dilabuntur". Svornosťou i malé veci sa stávajú veľkými, nesvornosťou sa zrútia i najväčšie výtvory. (Výkriky: Tak je!) K tejto svornosti a spolupráci nech nám Boh dá možnosť, silu a milosť.
Ústavno-právny výbor rokoval o vládnom návrhu zákona o cestovnom ruchu na schôdzke dňa 16. júna 1939 a berúc za podklad pôvodné znenie tohoto vládneho návrhu, ďalej zmeny odporúčané národohospodárskym výborom, previedol úpravu tohoto vládneho návrhu, menovite po stránke právnej a s hľadiska exaktnej štylizácie osnovy. Tie zmeny sú, prosím obsažené tu v tlači.
Ústavno-právny výbor odporúča návrh zákona prijať tak ako nasleduje v tlači za jeho zprávou. (Potlesk.)
Predseda dr. Sokol:
Teraz prikročíme k rozprave. Podľa usnesenia predsedníctva snemu navrhujem, aby sa rečnícka lehota určila na 30 minút. Sú proti tomu námietky?
(Námietok nebolo.)
Námietok niet. Navrhnutá lehota je schválená.
K slovu sa prihlásili traja rečníci na strane "za": pán poslanec Vladimír Moravčík, pán poslanec dr. František Hrušovský a pán poslanec Štefan Beňák.
Udeľujem slovo prvému rečníkovi pánu poslancovi Moravčíkovi.
Poslanec Moravčík:
Slávny snem!
Azda len málo z prítomných členov Slovenského snemu si teraz uvedomuje, ako na zákone o cestovnom ruchu, ktorý práve prejednávame, budeme skúšať, či sme prekonali staré formy byrokratizmu, dobu zdĺhavého vybavovania a papierovej vojny, alebo či ostávame i naďalej v zajatí paragrafov bez toho, aby ony znamenaly nejaký prínos pre denný život a zisk pre národnú pospolitosť. Cudzinecký ruch za trvania Česko-Slovenskej republiky bol veľmi aktívnou položkou nášho hospodárstva a preto sme sa snažili, aby táto položka s roka na rok sa ešte zväčšovala. Veľkú chybu by sme preto robili, keby sme vraveli, že úsilie osôb už vtedy poverených organizovaním cestovného ruchu bolo márne a že vlastne len dnes začíname z ničoho niečo budovať. Už aj v minulosti cestovný ruch niečo znamenal. Pravda, dobré výsledky neboly len jednostrannou zásluhou tých, ktorí stáli na čele organizácie cestovného a turistického ruchu. Bola to viac skutočnosť, že Slovensko je zemou, ktorá je pre cestovanie tak stvorená, ako máloktorý iný kraj v Európe. Nemôžeme vravieť, že to čo bolo v minulosti od začiatku až do konca nezodpovedalo a že musíme začať stavať niečo nového. Veď už v takom roku 1934 znamenal príjem cudzineckého ruchu pre celú Česko-Slovensku republiku do 600 miliónov korún, z čoho na Slovensko pripadalo do 80 miliónov korún a to bol rok veľkej hospodárskej krízy. Boly časy, že tieto príjmy sa zvyšovaly, čo je len dôkazom toho, že i bývalá nesystematická činnosť a starostlivosť o cudzinecký ruch mala určité úspechy.
Ale vedia osôb, ktoré v skutočnosti pracovaly na povznesení cudzineckého ruchu, boli jednotlivci, čo z cudzineckého ruchu len žili. Stáli na čele rôznych inštitúcií, začo bolí honorovaní, písali po novinách, ako by mal cestovný ruch vyzerať, vydávali o tom v českej a slovenskej reči periodické tlačivá, ale k vlastnej robote sa nedostali. Nemusíme ani pripomínať, že tento druh "takzvaných" pracovníkov nielen, že neosožil nášmu cestovnému ruchu, ale staval mu ešte umelé hrádze a tak ho znemožňoval. Prežili sme dva prevraty. No, mýlili by sme sa, ak by sme sa domnievali, že typ príživníka cudzineckého ruchu zahynul pri prvom, alebo pri druhom prevrate. On trvá a žije ďalej i keď vegetuje a jestli nebudeme mať dosť sily, aby sme ho v zárodku udusili, môže sa nám ľahko stať, že tak ako v minulostí i teraz bude otázka cestovného ruchu vďačným tématom, o ktorom bude kde-kto hovoriť a písať v nedostatku inej práce.
S pocitom určitého uspokojenia môžeme konštatovať, že zákon o cestovnom ruchu dostal sa do pléna snemovne chytrejšie, ako sa to všeobecne očakávalo. Keď srovnávame množstvo papieru, ktoré sa o cestovnom ruchu popísalo za minulej éry o pripravovanom zákone bez toho, aby sa zákon do pražského snemu čo len dostal, s rýchlosťou, ako bol pripravený terajší zákon, môžeme povedať, že sme na lepšej ceste, ako to bolo v minulosti.
Dôvodová zpráva, ktorá objasňuje príčiny, prečo bol zákon o cestovnom ruchu predložený snemu, hovorí, že zlepšovaním cestovného ruchu sledujeme záujmy hospodárske a záujmy kultúrne. Je to celkom správna pripomienka. Cudzinecký ruch je dnes všeobecne považovaný za dôležitú položku, znamenajúcu prírastok hospodársky v národnom spoločenstve. K tomu však, aby sa on stal skutočne položkou osožnou pre národný celok, je potrebné, aby bol organizovaný tak, že všetky vrstvy národa môžu sa doňho zapnúť a môžu z neho ťažiť. Keby totiž cestovný ruch stal sa len výsadou niekoľkých majiteľov kúpeľov alebo väčších hotelov, nedosiahli by sme toho, čo pripravovaným zákonom sledujeme. Chceme, aby výsledkov cudzineckého ruchu užívali všetci občania, nielen vyvolení jednotlivci. Aby sa niečo podobného mohlo dosiahnuť, k tomu musíme v samotnom národe vytvoriť niektoré dosť závažné predpoklady.
V minulosti sa stávalo, že mnoho činiteľov pozeralo sa na cudzinecký ruch ako na zdroj výživy čiastky obyvateľstva, ktorá nepatrí medzi slovenský národ a podľa toho si veľká čiastka Slovákov určovala tiež svoj pomer ku všetkým snahám po zvelebení cestovného ruchu. Miesto toho, aby obyvateľstvo bolo pripravované a vychovávané vítať cudzinca ako hosťa, videli sme u mnohých našich ľudí, že mylne chápu, že hosť na Slovensku znamená zisk len pre hoteliera, vlastne cudzinca. Tým sa nevytvárala dosť priaznivá atmosféra pre rozvoj cudzineckého ruchu.
Nechceme však len spomínať chyby minulosti. Keď ich uvádzame, robíme to len preto, aby sme si ujasnili, že časy, ktoré azda politicky odôvodňovaly negatívny postoj istej čiastky Slovákov k cudzineckému ruchu, patria už minulosti. Veď dnes nemá nik práva stavať sa netečné alebo dokonca s odmietaním proti snahám o zveľadenie cestovného ruchu. Ak dakto z politickej naivity alebo preto, že nevie ako sa nášmu národnému hospodárstvu škodí, robí verejne alebo poloverejne také činy, ktoré sú na ujmu rozvoja slovenského cestovného ruchu, mal by byť práve tak postavený na lavicu obžalovaných a verejne pranierovaný ako hociktorý keťas, čo neodôvodnene zdražuje životné potreby.
Nie je naším poslaním žiť ďalej v atmosfére zdanlivej alebo skutočnej opozičnosti a hľadať nepriateľa slovenského národa tam, kde ho už viacej niet. Práve naopak, musíme veľmi dôrazne pripomínať na každom kroku, všetkým príslušníkom Slovenského štátu, že je najvyšším záujmom všetkých nás, aby sme podporovali a organizovali cestovný ruch. Prvým zdarným predpokladom tohoto je výchova obyvateľstva. Mýli sa každý ten, kto všelijakými notickami alebo narážkami v rečiach na iné národy si myslí, že pomáha cestovnému ruchu. To, čo horko-ťažko aká-taká propaganda získava, na druhej strane skazí jeden nerozmyslený čin, takže často sa stáva, že práca stoviek modzgov prichádza na zmar. Od tejto negatívnej činnosti, to jest, že si povieme raz navždy, že nebudeme nič takého robiť, čo by škodilo slovenskému cestovnému ruchu, musíme prikročiť k činností pozitívnej. Všetci Slováci, menovite však dedinské obyvateľstvo musí byť vychované k tomu, že pohostinstvo, znalosť miestnych pomerov, dokonalá obsluha a čistota najlepšie priťahujú bližších a vzdialenejších cudzincov do našich krajov. Ale samotný národ, bez toho, aby sme mu na každom kroku nepripomínali, nedôjde k takémuto jednoznačnému poznatku. Preto treba začať s výchovou od najnižších škôl a keby ani školy nestačily, treba požiadať o pomoc cirkve.
Slovenský národ musí si uvedomiť, že tak ako export priemyslových výrobkov je podmienkou jeho života, tak cudzinecký ruch je srdcom, ktoré roznáša krv po národohospodárskom organizme Slovenského štátu.
Pri tejto príležitosti bude azda dobré skúmať, odkiaľ môžeme očakávať najviac príliv ľudí na Slovensko. V minulosti chodilo do slovenských kúpeľov najviac príslušníkov českého národa, Česi na Slovensko cestovali nielen preto, že ich krajina nemala toľko kútok s takými prírodnými kontrastmi ako je tomu u nás, ale tiež preto, že cestovné podmienky pre nich boly najvhodnejšie. Mnoho ľudí totiž necestuje, lebo sa bojí, že procedúra, akú treba vykonať prv, ako cestujúci sadne do vlaku, je veľmi zdĺhavá. Dokiaľ sme mali s Čechmi jeden štát, nebolo potrebné tejto procedúry. Zmenou českého a slovenského postavenia zväčšily sa prekážky, pre ktoré Česi nemôžu v tej miere na Slovensko cestovať, ako tomu bolo v minulosti. I keď terajšie ťažkosti styku Protektorátu so Slovenskou republikou, ako nás uisťujú zodpovedné miesta, sú len prechodnej povahy, predsa musíme rátať so zmenšením počtu Čechov, ktorí budú cestovať na Slovensko. Rátame, že psychologické prekážky cestovania behom času pominú. U nás totiž prestala akákoľvek averzia voči českému národu a môžeme uistiť všetkých tých, čo chcú k nám cestovať, že nám budú len vítaní. Myslíme však, že na strane českej je akási celkom neodôvodnená zatrpklosť voči slovenskému národu, ktorý volil také politické cesty, ktoré pre jeho národný život za danej situácie boly najosožnejšie. Politika je teda akosi na prekážku cestovania so strany českej. Rátajme s tým, že je to len prekážka časové veľmi obmedzená, lebo vieme, že Česi sa presvedčia, že cestovanie na Slovensko bude i ďalej pre nich najľahšie a pri tom najosviežujúcejšie a že sa im nedostane takých prejavov, ktoré by zmenšovaly chýr našej pohostinnosti. K tomu však, aby vskutku aspoň v úvahu prichádzajúci zlomok českých ľudí cestoval na Slovensko, musíme sami svoje opatrenia tak prispôsobovať, aby sme o tento zdroj neprišli. Slovensko musí mať v Čechách dobrú propagáciu, nie takú aká je doteraz. Ak prestanú tieto psychologické a technické prekážky, môže cestovný ruch so strany českej znamenať veľké aktívum pre Slovenský štát.
Druhou, skoro rovnakou dôležitou složkou nášho cestovného ruchu sú príslušníci nemeckého národa z Veľkonemeckej ríše. Jestli Česi majú náklonnosť k nám cestovať preto, že poznajú už veľmi dobre Slovensko, tak Nemci majú túto náklonnosť z tej príčiny, že Slovensko je predsa pre nich zem dosť neznáma, ktorá im poskytne mnoho nových zážitkov. Postupujúce dobré politické vzťahy, kultúrne sblížovanie a obojstranné dobré referovanie slovenských a nemeckých novín o pomeroch obidvoch národov len zvyšujú predpoklady pre to, aby príslušníci Veľkého Nemecka čo v najväčšej miere cestovali na Slovensko. Dúfajme, že hospodárske kruhy so strany nemeckej umožnia, aby sa tieto vzťahy ešte viacej prehĺbily a aby bola daná väčšia možnosť príslušníkom Veľkonemeckej ríše cestovať. Čo by sme azda stratily na západe preto, lebo nás považujú za nepriateľov, môžeme za takýchto okolností získať prílivom hostí z Nemecka.
Rovnako z Poľska a z Maďarska môžeme očakávať príchod hostí na Slovensko, i keď sú tu určité ťažkosti. Pokiaľ sa Poliakov týka, ich veľká zem je pomerne menej bohatá na prírodné krásy ako je tomu na Slovensku. Jestli sa odstránia určité technické ťažkosti, môže príliv poľských hostí znamenať veľmi mnoho pre slovenský cudzinecký ruch a pre naše vzájomné poznávanie. Samotní Maďari majú dnes už niekoľko stredísk cestovného ruchu, takže môžeme rátať s tým, že v prvých rokoch ich budú ešte navštevovať, podľa toho by tedy do istej miery ich návšteva u nás odpadla.
Najdôležitejším a pri tom najstálejším činiteľom v cudzineckom ruchu je cestovanie Slovákov, ktorí žijú trvalé v zahraničí. Nikomu nedá, aby neprišiel pozrieť svoju vlasť a rodné miesto otcov, alebo starých otcov. Zahraniční Slováci budú vždy dobrými navštevovateľmi svojej krajiny. Možno, že tento rok tomu tak nebude, lebo cudzia propaganda natoľko nás očernila, že mnohí naši bratia nevedia, aká je u nás vlastne situácia. Predpokladom pre obnovenie srdečného vzťahu je, aby všetci zahraniční Slováci boli správne informovaní o pomeroch, aké sú teraz na Slovensku. Potom ho budú navštevovať ešte viac, ako tomu bolo v minulosti. Pravda sama o sebe nestačí, aby sa uplatnila, ak nie je propagovaná. A rovnako i krásy Slovenska sú na smetisko zahodeným drahokamom, ak nebudú náležite oznamované a propagované tým, čo chcú cestovať.
O tom, aká nemá byť propaganda, sme už povedali, keď sme pripomenuli, že jeden nerozmyslený čin stačí, aby pokazil prácu niekoľkých mesiacov. O dobrej propagande i v cestovnom ruchu i všeobecne sa nehovorí, tá sa prevádza. Jej pôvodcovia musia mať toľko sebakázne, že i keď ich myšlienky a námety stávajú sa majetkom celého národa alebo viac národov, zostávajú v anonymite. Človek, ktorý sa má stať predmetom propagandy, nesmie o tom vedieť, to znamená, že i o pozitívnej propagande v cestovnom ruchu musí sa čo najmenej vravieť, čo najmenej písať, ale za to musíme ju čo najhúževnatejšie v zahraničí prevádzať.
Zákon o cestovnom ruchu je len rámcom toho, čo chcenie z oboru cestovania vložiť do nášho života. I keď do litery a s najväčšou svedomitosťou by sme vykonávali jeho ustanovenia, nedosiahli by sme to, čo chceme, ak nestvoríme predpoklady pre úspešný rozvoj cestovania.
Zákon sám právne rieši finančnú stránku problému. Záujemci cestovného ruchu sú povinní organizovať sa a spolupracovať na rozvoji duchu zákona. Okrem toho Slovensku chýba však ešte celý rad ďalších predpokladov pre zvýšenie prílivu cudzincov a turistov. Uvedieme ich len niekoľko. V dnešnej dobe, keď skoro polovica cudzincov cestováva k nám automobilom, je veľmi dôležité, aby sme mali všetky cesty v takom stave, aby sa nimi dalo dostať do všetkých miest, ktoré môžu cudzinca zaujímať. Mali sme už dosť dobrých ciest, ale zmenou hraníc sme o mnohé prišli. Lanská mobilizácia zničila ďalšie cesty až k nepoznaniu a tu musíme čím skôr prikročiť k ich oprave ak nechceme, aby niekoľkoročná práca prišla na vnivoč. Keď hovoríme o cestovnom ruchu, nemôžeme tuná nespomenúť na pr. takú cestu, aká vedie do Trnavy. Ak bude jej oprava trvať ešte túto sezónu, môže sa nám ľahko stať, že všetci cudzozemskí automobilisti sa nám budú vyhýbať, lebo nik si nechce skaziť svoje auto len preto, že je cesta do Trnavy zlá. (Výkrik: Tak je!)
Po 6. októbri počuli sme, že sa zakladá slovenský autoklub, ktorý prevezme mnohé úlohy motorizmu, a ktorý bude tiež organizovať spoluprácu s medzinárodnými motoristickými organizáciami. Ale od toho času ako by všetko spalo. Zdá sa, že v tomto smere musíme aspoň o 100% zvýšiť činnosť. Slovenská organizácia motoristov má veľmi dôležité poslanie a ak ho chce splniť, musí sa skutočne chytiť do práce. Vieme, že pol roka je malý čas k tomu, aby sme robili svoje konečné úsudky o pohotovosti našej motoristickej organizácie. Ale na druhej strane stačí už teraz povedať, že tempo jej práce nemôžeme považovať za namáhavé.
Ďalším dôležitým predpokladom pre úspešný rozvoj cestovného ruchu, je úprava slovenských miest a slovenských dedín, V druhých kultúrnych štátoch tejto otázke venujú veľkú pozornosť a posledne boli sme svedkami, ako v Protektoráte zapli všetkých ľudí dobrej vôle k tomu, aby zlepšili vzhľad svojich dedín. Pred niekoľkými dňami rozprával som sa o tejto veci so známym hospodárskym pracovníkom Gašparcom, ktorý ma informoval, že k tejto otázke podal list ministerstvu dopravy, kde žiada, aby sa úprave mestečiek a dedín Slovenska venovala sústavná pozornosť.
Už za bývalej republiky boly po obciach a po mestách založené okrášľovacie spolky. Ich činnosť nemohla sa rozvinúť v tej miere, ako by to bolo žiadúce len preto, lebo nebolo dosť pracovníkov. Ako sme informovaní bolo usporiadané dosť hodne stromkových slávností, ale sústavnejšia starostlivosť otázke okrášlovania dedín sa nevenovala. Pán Gašparec vo svojom podaní navrhuje, aby ministerstvo vnútra prípadne ministerstvo verejných prác zriadilo si oddelenie, ktoré by sledovalo a postupne propagovalo celú službu s týmto súvisiacu. V tomto oddelení mali by zastúpenie architekti a stavitelia, ktorí by sa chceli sústavne venovať okrášľovaniu našich dedín. Ak by zriadenie takéhoto oddelenia nebolo možné, navrhuje sa vytvoriť poradný sbor pri niektorom ministerstve. Môžeme rátať s tým, že miestne sbory pre cestovný ruch budú vytvorené, skoro v každej obci. Bolo by dosť jednoduché, keby tieto sbory prípadne aj samotné Riaditeľstvo pre cestovný ruch bolo zvlášť zmocnené k tomu, aby venovalo sústavnú pozornosť starostlivostí o skrášlenie slovenských dedín a slovenských miest. Tejto otázke musíme totiž venovať sústavnú pozornosť, lebo darmo sa budeme pýšiť krásami našej krajiny, liečivosťou našich kúpeľov, ak na druhej strane budú naše dediny nehygienické a nevzhľadné, odradíme i tých, ktorí by k nám chceli cestovať.
Zákon, ktorý sa dostáva teraz do snemu, znamená rozhodný krok napred pri organizovaní cestovného ruchu. Môžeme rátať s tým, že sa cestovanie po Slovensku nielen navráti do starých koľají, ale že sa ešte zvýši. Zákon dáva k tomu predpoklady. Z tejto príčiny súhlasím s jeho obsahom a vyslovujem sa za to, aby slávny snem hlasoval za jeho prijatie. (Potlesk).
Predseda dr. Sokol (zvoní):
Udeľujem slovo ďalšiemu rečníkovi, pánu poslancovi dr. Hrušovskému.
Poslanec dr. Hrušovský:
Slávny snem!
Ak hovoríme o cestovnom ruchu, máme na mysli predovšetkým príchod cudzincov k nám; ak máme pred sebou zákon o organizácii cestovného ruchu, myslíme predovšetkým na tú stránku cestovného ruchu, ktorá reprezentuje tohoto dôležitého činiteľa v našom hospodárskom živote. Z cudziny prichádzajú k nám predovšetkým ľudia bohatí, ktorí hľadajú liečenie a oddych, ale zároveň treba konštatovať, že z cudziny prichádzajú k nám prevážne kultúrni hostia a tí počas svojho pobytu na liečení alebo v letovisku hľadajú nielen liek minerálnych prameňov našich letovísk, nielen oddych na čistom vzduchu našich hôr, ale i slovenskú kultúru, pretože kultúrny človek nemôže žiť bez kultúry nikdy a nikde. Čiže slovenský národ má jedinečnú príležitosť predstaviť sa celému kultúrnemu svetu, ako národ kultúrny, a teraz ide o to, ako sa slovenský národ v súvislosti s cestovným ruchom bude tomuto cudziemu svetu po stránke kultúrnej predstavovať. Nemáme obavy, že by sa slovenská kultúra nemala čím reprezentovať pred cudzincami. Naopak, slovenská kultúra, najmä ľudová kultúra, má toľko zvláštností, toľko typických bohatstiev, že hocikedy a pred hocikým môže nás reprezentovať ako národ, ktorý má svojráznu slovenskú kultúru.
(Predsedania sa ujal miestopredseda dr. Opluštil.)
Ale i kultúrna reprezentácia musí byť organizovaná. Zákon o cestovnom ruchu síce hovorí, že zákon má na mysli i podporovanie tejto kultúrnej stránky cestovného ruchu, dokonca v dôvodovej zpráve k tomuto zákonu sa hovorí o evidencii historických pamiatok, o evidencii krajových zvláštností a o vydávaní reklamných a propagačných diel oblastných, miestnych i celoštátnych, ale to všetko, pravda, je málo. Naposledy kultúru nemožno spútavať paragrafmi, kultúru treba tvoriť a kultúru treba postaviť do služieb cestovného ruchu tak, ako živý organizmus, na ktorý sa niektoré paragrafy aplikovať nedajú, pretože by práve túto kultúrnu stránku cestovného ruchu mohly vlastne ubíjať. Ale v súvislosti s týmto zákonom jednako len bude treba postarať sa o to, aby evidencia kultúrnych pamiatok i evidencia typických svojráznych slovenských krajov, i publikačná činnosť bola usmernená tak, aby sme nerobili jarmočnú propagandu, ale propagandu, ktorá svojou kultúrnou solídnosťou bude môcť účinne pôsobiť na tých, ktorí chcú k nám prísť a ktorí k nám prídu. Cudzinci, ktorí chcú na Slovensku letovať, chceli by poznať i ľud i kultúru, čiže Slovensko cestou svojich kultúrnych inštitúcií bude sa musieť postarať o to, aby cudzinci mali k tomu príležitosť, aby s tou slovenskou kultúrou prišli do styku. Predovšetkým s kultúrou ľudovou, s krojom, folklórom, slovenskými ľudovými piesňami, so slovenskou keramikou a architektúrou, so slovenskými výšivkami a maľbami a aby videli, že národ, ktorý vie takéto kultúrne hodnoty tvoriť, ten národ, ktorý takýmto spôsobom na svojom území žije, že ten statočný národ si zasluhuje, aby sa mu zabezpečilo miesto, ktoré medzi národmi potrebuje.
Ale nestačí len propagovať kultúru ľudovú. Nestačí propagovať len to, čo náš ľud sám vytvoril, pretože to sme mali aj predtým, to cudzinci u nás videli, to cudzinci obdivovali, o tom sa písalo i v cudzích časopisoch. Nestačí, aby nás považovali len za národ primitívnych roľníkov, len za národ bačov a pastierov. Treba aby sa cudzinec presvedčil, že ten národ, ktorý na tomto území žije ako národ kultúrny, je výlučným vlastníkom celého toho územia, celého toho štátu a všetkého toho bohatstva, ktoré tu je a že ten národ je si toho v plnej miere vedomý. (Búrlivý potlesk.)
Ale cudzinci sa musia o tom presvedčiť zase tým spôsobom, že my pravou kultúrnou propagandou dáme im možnosť, aby sa s kultúrnosťou slovenského národa oboznámili. Mám na mysli konkrétne celú literatúru o Slovensku. Ide o organizáciu slovenskej administratívy. Budeme mať podľa návrhu zákona 7 žúp. Bolo by povinnosťou každej župy, aby pomocou skutočných odborníkov vydala vhodnú, pekne napísanú, graficky vkusne upravenú publikáciu, ktorá by nás mohla nielen doma, ale i pred cudzinou dôstojne reprezentovať. Máme celý rad okresov, celý rad zaujímavých miest, krajov, ktoré by boly povinné takéto publikácie vydávať podľa smerníc, vydaných na pr. ministerstvom školstva a národnej osvety, alebo Riaditeľstvom cestovného ruchu. Bolo by treba vrcholné diela slovenskej literatúry, z ktorých najlepšie zračí sa povaha slovenského ducha, preložiť do niekoľkých cudzích jazykov, aby cudzinci, ktorí k nám prídu, mohli sa oboznámiť i s našou literárnou kultúrou, i s naším duchom, ako ich najlepšie vyjadrili veľkí slovenskí básnici a veľkí slovenskí spisovatelia. Bolo by treba aby väčšie i menšie vedecké odborné rozpravy, týkajúce sa slovenskej minulosti, slovenského národopisu, slovenských prírodných krás, slovenskej geológie, ako publikácie vychádzaly i v cudzích rečiach, predovšetkým v nemeckej, talianskej, francúzskej, anglickej, poľskej, aby cudzinec, ktorý k nám príde, za lacný peniaz mohol si odniesť zo Slovenska i trochu slovenskej literatúry, ktorá by ho poučila oveľa lepšie, ako záplava jarmočnej reklamy, ktorá je nevšímaná a ktorá niekedy nemá žiadneho účinku. Som presvedčený, že sto najkrajších slovenských piesní, vydaných s notami, s textom v niekoľkých európskych rečiach, urobilo by v celej Európe lepšiu reklamu Slovenskému štátu, slovenskému kúpeľníctvu, ako kadejaké iné, veľmi drahé a nič nehovoriace brošúry.
Ale príliv cudzincov k nám bude si vyžadovať po tejto kultúrnej stránke, aby sme im umožnili prísť do styku nielen so slovenskou literatúrou so slovenskou vedou, ale i so slovenským výtvarným umením. Bude treba úmyselne a zámerne organizovať výstavy slovenského výtvarného umenia v niekoľkých významnejších strediskách. Okrem toho bude treba organizovať výstavu slovenskej knihy v Tatrách, na Sliači a v iných letoviskách. Tí cudzinci síce nebudú rozumeť nápisom vystavených kníh, ale už sám fakt, že uvidia množstvo pekne vydaných, pekne upravených slovenských kníh, presvedčí ich o tom, že ten národ, ktorí vídavajú v kroji, na poliach, pri práci, má i svoju veľkú kultúru.
(Predsedania sa ujal predseda snemu dr. Sokol.)
Ďalej bude treba sa starať o to, aby na Slovensku organizovaly sa také podniky, ktoré majú určitú súvislosť s cudzineckým ruchom. Každý cudzinec veľmi ochotne pôjde sa podívať do svojráznej dediny, kde je prípadne odpust alebo tanečná zábava, kde sa usporiada nejaký národopisný podnik, ale len vtedy, ak všetky tieto podniky budú organizované a na takej úrovni, že je hodno ich vidieť. Tým spôsobom príliv cudzincov bude mať za následok, že sa naša slovenská kultúra dostane do sveta. Cudzí žurnalisti i spisovatelia, ktorí k nám prídu, budú sa dívať na našu kultúru inak, ako sa dívame my. Do istej miery oni nás naučia oceňovať a chápať všetko, čo na poli kultúrnom slovenský národ i v ľudovej kultúre i v umelej kultúre vytvoril. Takto bude slúžiť cestovný ruch slovenskej kultúre a takto bude slúžiť slovenská kultúra rozumnej, múdrej a zdravej propagácií slovenského národa a Slovenského štátu, ktorý cestou kultúrnou prerazí si miesto a nájde svoje miesto medzi kultúrnymi národmi Európy.
Zákon o organizovaní tejto kultúrnej stránky cestovného ruchu nehovorí, ale nie je možné aby sa všetky tieto predpisy, všetky tieto normy a zásady vtesnaly do paragrafov zákona. Ale bude treba, aby v smysle a v duchu tohoto zákona povolané kultúrne inštitúcie slovenské v spolupráci s príslušnými štátnymi ministerstvami usmernily kultúrnu stránku a kultúrny program cestovného ruchu tak, aby sme mohli povedať, že Slovensko svojou kultúrou dostáva sa do kultúrneho sveta a aj s tejto stránky nachádza svoje čestné miesto. (Potlesk.)
Predseda dr. Sokol:
Udeľujem slovo poslednému rečníkovi, pánu poslancovi Beňákovi.
Poslanec Beňák:
Slávny snem!
Zákon o cestovnom ruchu na Slovensku, jeho nesmierny význam pre národné hospodárstvo a hlavne jeho vzťah ku dedinskému ľudu a dedine vôbec, dodáva mi odvahy k tomu, aby som tu z najkompetentnejšieho miesta ako sedliak a dedinčan zaujal k nemu stanovisko.
Obzvlášť ďalekú cudzinu lákajú k návšteve ďalekých krajov mnohokrát nielen pramene liečivých vôd, nielen prírodné krásy krajov, nielen športová možnosť terénov, ale viac než všetko toto láka cudzinca mnohokrát: poznať život toho kraja, jeho zvyky, jeho rúcho, jeho spev, jeho blahobyt či biedu, jeho vyspelosť či zaostalosť, spôsob jeho života, jeho čistota a pohostinnosť a mnoho, mnoho iných tu nespomenutých momentov.
Poznal som cestopisné články a knihy, kde obdivovala sa bieda a nevedomosť, na príklad podkarpatského ľudu, kde obdivovaly sa tie liliputánske oblôčky biednych to chalúpok, obdivovala sa jeho kukuričná a zemiaková strava, obdivovalo sa spoločné spolunažívanie ľudí s ich domácimi zvieratkami v jednej miestnosti, kde bol spoločný útulný kútik, jeden pre kozičku, druhý pre prasiatko, pod posteľou kvočka a kde teliatko ohrieva nemluvňa. Lákala sa veliká cudzina, ktorá so záľubou chodila obdivovať biedu, veď bol v strednej Európe kraj, akýsi kus džungle, kde sa dal vidieť kus života v celej svojej pôvodnej nádhere. O, aká veľká hodnota toto pre cestovný ruch, takýto kraj. Jak veľký národohospodársky význam!
Poznám cestopisné články a knihy, jako na príklad z takého Talianska, kde obdivovať chodí široká cudzina zázraky posledného desaťročia, kde na miestach nezdravých, komármi preplnených močiarov, rozširovateľov to ťažkých chorôb, povstaly tie najúrodnejšie polia, krásne sedliacke usadlosti, vzorné sedliacke dediny, kde z najväčšej biedy ako by zázrakom povstal blahobyt a spokojnosť, kde možno sa kochať vo vidine regulovaných tokov, v zaplavovaní a odvodňovaní, vo vzorných autostrádach, v smelých serpentínach, v stavovskom a národnom uvedomení, tiež vo vzornom poriadku. A tu môžem tiež zdôrazniť, jak veľká hodnota to pre cestovný ruch, jak veľký to národohospodársky význam pre tento kraj.
Slávny snem! Z dvoch citovaných cestopisných údajov vidno, že životná úroveň dediny, či už nízka alebo vysoká, získava oveľa viac obdivovateľov ako technický zázrak mrakodrapov, že merítkom jak pre cestovný ruch, tak aj pre úroveň toho ktorého štátu nie je ruch a život veľkomesta, ale bieda či blahobyt dediny.
Podľa vývodov pána kolegu Moru pri poslednom našom snemovaní vyzerá to u nás tiež biedne. Zobrazil nám život prevážnej čiastky dedinčanov v takom osvetlení, že mne, ktorý tam žijem a život ten vidím celkom zblízka, pripadá povinnosť, aby aj ja na tento obraz posvietil. Pán kolega zaradil ľud dedinský do dvoch skupín: do vykorisťovateľov a do vykoristených. (Výkrik: Nemáte pravdu!) Tí, ktorí tvoria tú prevážnu väčšinu dedinského ľudu a o ktorých starostlivosť neni ani taká, podľa jeho slov, jako o kravy a teliatka a ktorí sú tie najúbohejšie stvorenia na tomto svete, sú naši poľnohospodárski robotníci. Ja súhlasím na sto procent s pánom kolegom Morom, keď sa tejto biedy úbohého poľnohospodárskeho robotníka dotýka, odmietam ale postoj ním zaujatý proti druhej vrstve, proti roľníkom. Merítkom blahobytu jak roľníka, tak aj poľnohospodárskeho robotníka je výnos z pôdy. (Poslanec Mora: O poľnohospodárskych robotníkoch som nepovedal ani slova, hovoril o tom poslanec Polyák.) No však môžeme si o tom ešte pohovoriť! Čím vyšší tento výnos, tým väčší blahobyt na dedine a že tento výnos je taký, že úroveň dediny je dnes podpriemerná, toho príčinou nie je roľník ani statkár, ale okolnosti, na ktoré dovolím si tu v krátkosti poukázať. (Čujme!)