Tomuto cieľu má slúžiť inštitúcia štátnej rady v našej ústave.

Druhou hybnou ideou je stavovské zriadenie. Už som spomenul, že chrbtovou kosťou ústavy je dobre usporiadaná hospodárska sústava. Doterajší vývoj ukazuje nám jasne, hovorí nám jasnou rečou, že kapitalizmus nemôže byť hospodárskou formou zdravej spoločnosti, lebo rozdeľuje spoločnosť na dve proti sebe stojacie triedy: kapitalistov a proletariát. Kapitalizmus, zameraný len k zisku, viedol k mamonizmu a ku konkurencii o svetové trhy. V druhom extréme socializmus viedol do druhej krajnosti, k tvrdému kolektivizmu, ničiacemu individua a rušiacemu nevyhnuteľnú slobodu každého človeka. Medzi týmito dvoma extrémami je stavovstvo ako jediná zdravá forma spoločnosti.

Stavy sú prirodzené sdruženia osôb fyzických alebo právnických, vykonávajúcich dohromady tú istú spoločenskú funkciu, a majúcich zaistiť výkon tejto funkcie pre najvyšší záujem národného celku. Stavovstvo znamená teda odpolitizovanie hospodárstva, ale jeho podriadenie záujmom celku a blaha spoločnosti. Tak namiesto umelých útvarov politických strán nastupuje prirodzený útvar stavovského zriadenia. Ale aj pri stavovskom zriadení nastane náprava vtedy, keď nastane aj náprava morálna, ako to niekoľko ráz zdôrazňuje encyklika Quadragesimo anno. Musí sa utvoriť solidarita záujmov pre blaho všetkých občanov spoločenského celku. (Potlesk.) Lebo ak nebude inej morálky, ako morálky doterajšej, kapitalistickej, založenej na zisku egoistickom, tak nepomôže ani stavovský korporativizmus. Lebo nijaká spoločnosť - ako to povedal Pius XI. nemôže byť bez spravedlivosti, ktorá je sociálnou formou lásky k blížnemu.

Porovnajme, nakoľko sa nám podarilo tieto hybné myšlienky dnešnej doby uskutočniť v našej ústave?

Odstránený bol strannícky boj v slovenskom národe. Navždy odstránily sa horúčkovité boje medzi stranami, ktoré zhltly v minulosti toľko národnej energie. Je len jedna strana, a to Hlinková slovenská ľudová strana, pomocou ktorej zúčastní sa slovenský národ na politickej moci vo svojom štáte. Pomocou štátnej rady uskutoční sa kvalitatívny výber, ako predpoklad autoritatívneho systému. Politika nebude kolbištom protichodných záujmov, ale službou národnej pospolitosti. Štátna rada predstavuje nám nový útvar v štátnej organizácii, majúci veľmi dôležitú úlohu vyrovnávajúcu. Je súdnym tribunálom prezidenta a vlády, má rozhodný vplyv na výber poslancov a je popri prezidentovi autoritatívnym orgánom v službe celku.

Stavovské zriadenie dostalo v našej ústave základné piliere, na ktorých sa vybuduje pre náš hospodársky život také dôležité sdruženie. Úloha jednotlivých stavov vymedzená je na takom širokom podklade, že rozvinutie týchto úloh v základoch obnoví náš hospodársky život. Obľahčí sa štátu, lebo hospodárska kompetencia prenesie sa na menšie celky, sdružené na podklade prirodzenom podľa jednotlivých funkcií.

Dôležitým príspevkom vybudovania sociálnej výstavby spoločnosti, ktorú nová doba tak rozhodne požaduje, je hospodársky a sociálny poriadok, ktorý našiel miesto v našej ústave. Osobná sloboda jednotlivcov je zaistená a môže byť obmedzená len zákonom.

Práca je chránená a vykorisťovanie slabých je zakázané. Rodinná mzda je zaistená. Toto je naliehavou požiadavkou kresťanskej sociálnej teórie.

Súkromné vlastníctvo sa zaisťuje, ale s dôrazom, že ono má sociálnu funkciu a má slúžiť všeobecnému dobru.

Manželstvo, rodina a materstvo sú pod zvýšenou ochranou zákona. (Potlesk.) Toto preto treba zdôrazňovať, lebo socialistické náuky ženú jednotlivca v tomto ohľade do krutejšieho otroctva, ako bolo otroctvo kapitalistické. Pravá sloboda človeka vo vzťahu spoločenskom záleží na tom, že môže založiť a uchovať svoju rodinu a zabezpečiť si súkromné vlastníctvo. Lebo ak má byť v spoločenskom živote znovu rovnováha a pokoj, treba zaistiť dve veci, a to: rodinu a vlastníctvo. (Výkriky: Tak je.) Umožníme človeku, aby mohol mať rodinu a dajte mu i keď menšie vlastníctvo, o ktorom bude môcť povedať: To je moje. Položíme tým základ spoločenskému a hospodárskemu poriadku. V týchto dvoch na pohľad jednoduchých veciach je vlastne celá sociálna otázka týchto čias.

Tu som vychytil len niektoré dôležitejšie momenty z našej ústavy. Do podrobností sa nepúšťam, lebo všetci páni poslanci dostali osnovu ústavy a jej podrobné odôvodnenie na písme. Odkazujem na ne.

Predkladám za ústavno-právny výbor ústavu Slovenského štátu slávnemu snemu na prerokovanie. Radosť a nesmierna hrdosť naplňuje srdcia nás všetkých, že môžeme mať účasť v takom dôležitom a v histórii slovenského národa jedinečnom akte. Sme nástrojmi Prozreteľnosti Božej, skrze nás dáva slovenskému národu ústavu, základný to kameň slovenskej štátnosti. Tisícročná túžba, úsilie najlepších synov skoncentrúva sa v našich rukách; nepracovali, nebojovali a netrpeli nadarmo. V dnešnom našom akte dostáva sa zadosťučinenia slovenskému národu za príkoria vekov. (Búrlivý potlesk.) Slovák musel slúžiť cudzím, ohýnať chrbát pred nesvojským panstvom, otročiť a hrdlačiť na cudzom a dnes môže sa narovnať, vystrieť chrbát. Je pánom svojej zeme, slovenskej zeme, ktorú mu Prozreteľnosť Božia už pred 1400 rokmi pririekla. (Búrlivý potlesk.) Aká to hrdosť, aká radosť! Otcovská dedovizeň prišla do vlastníctva svojského. Človek od radosti s roztúženým srdcom rád by si kľakol na túto zem, potom a krvou našich otcov kropenú, slzami slovenských matiek omývanú, a vzdal by vďaku Bohu Stvoriteľovi za jeho dobrotu.

Slávny snem! Znie mi to akosi cudzo, tvrdo, úradne v tejto slávnostnej chvíli, preto volám úprimnejšie: Bratia, prikročme k dnešnej našej vznešenej úlohe s radostnou vrúcnosťou, tak, ako čo by sme sa modlili. Veď máme sa za čo modliť. Porokujme o našej ústave, aby sme zanechali dielo dôstojné, aby ono bolo dielom nielen rozumu, ale aj našich sŕdc. Nech je ústava naším štítom, štítom ochrany a zárukou našej slobody. Budujme ňou našu štátnosť, v ktorej bude vládnuť na prestole právo, spravodlivosť a kresťanská mravnosť. Stvorme berlu moci a ozdobme ju drahokammi slovenského utrpenia. Slzy slovenských matiek nech stuhnú v ligotavé perly rodolásky, vyliata slovenská krv, krv černovských martýrov, krvavé krupaje národných mučeníkov nech spevnia v ligotavé červené rubíny žertvy a zdobia na večné časy žezlo Slovenskej republiky. (Búrlivý potlesk.) Vo viere národ vytrval, s vierou v srdci zvíťazil a vo viere sa uchová.

S pocitom radosti a povdačnosti predkladám ústavu a odporúčam, aby ste ju prijali. (Dlhotrvajúci búrlivý potlesk.)

Predseda dr. Sokol (zvoní):

Teraz prikročíme k rozprave. K reči sa prihlásili: pán poslanec Vančo, pán poslanec inž. Karmasin, pán poslanec dr. Tvrdý, pán poslanec Eszterházy, pán poslanec Čavojský, pán poslanec Mach. Udeľujem slovo prvému rečníkovi, pánu poslancovi dr. Vančovi.

Poslanec dr. Vančo:

Slávny snem!

Dospeli sme v zákonodarných prácach k medzníku sviatočnému, ku založeniu svojej vlastnej ústavy.

Vláda podala tento veľavýznamný návrh zákona bez dôvodovej zprávy. Jednak v shone života neuspela ho sostaviť, jednak vari preto, že pri tomto návrhu zákona mnoho vysvetľovať ani netreba.

Utvorenie štátnej ústrojnosti a najmä stipulovanie jej všeobecných zásad v ústave je krokom napred, je zdokonaľovaním štátnej existencie, je zabezpečovaním štátu proti prípadným improvizáciám, proti prekotnostiam.

Zásady ústavy sú základom právneho poriadku, sú zaisťovateľmi a vyrovnávateľmi kde protichodných, kde odchylných tendencií a síl sociálnych, kultúrnych a najmä hospodárskych.

V štátoch, kde žije a uplatňuje sa zdravá, koncentrácia v spôsobe pevnej politickej a právnej tradície, v štátoch, kde vyrovnaný a postupný vývin je diktovaný všeobecne vyhovujúcou a preto všeobecne cenenou tradíciou, táto formálna funkcia písanej ústavy sa na vonok vypuklé ani neprejavuje, - no tam, kde nový štátny útvar postráda takejto tradície, tam zakladanie písanej ústavy sa pociťuje ako prvostupňová potreba, ku ktorej sa viažu všeobecné nádeje na právnu, hospodársku stabilitu a na zachovanie sociálneho pokojného vývinu.

Každý príslušník slovenského národa a každý jeho priaznivec tunajší občan od marcových udalostí tohto roku priamo fanaticky horlil a obetoval za životné podmienky nášho samostatného štátu; a tak prirodzene, že aj vláda aj zákonodarný snem zapínajú sa do tohto vývinu založením písanej ústavy.

V tejto dejinnej chvíli sluší sa pripomenúť, že toto je prvý raz, keď si slovenský národ vlastnú ústavu tvorí. Tvorí ju pre seba, ale z jej dobrodenia nevylučuje ani jedného tunajšieho občana, ktorý sa hlási k zásadám kresťanskosti a k zásadám národným. Nefavorizuje sa tu ani jedna národnosť; všetko, čo je národné, patrí do rámca tejto ústavy, - no, čo je beznárodné alebo internacionálne, to z neho vypadlo. Tak v úvode, ako aj v celom znení ústavy za základ sa kladú požiadavky kresťanstva a vypadlo z nich všetko, čo je bezkresťanské alebo čo je priam protikresťanské. Vieme, že čo u nás sa chlubilo beznárodovectvom alebo protinárodovectvom, taktiež všetko, čo sa chlúbilo bezkresťanstvom alebo priam protikresťanstvom, všetko sa uplatňovalo na našu skazu (potlesk), ba išlo nám o náš národný život, a to všetko len pre svoj zištný záujem, ba až pre pažravosť.

Zásada kresťanskosti a národovectva je tu doplnená zásadou: usmierňovať sociálne protivy a vzájomne sa križujúce záujmy všetkých stavov a všetkých stavovských a záujmových skupín v spôsobe sociálnej spravodlivosti a národnej pospolitosti. Zdôrazňuje sa to tu tak, ako si to zdravé, mladé, robotné, snaživé národy v poslednom desaťročí v náukách svojich führerov, vodcov vypestovaly. Zdôrazňuje sa to, aby aj náš mladý, robotný, snaživý národ slovenský podobným spôsobom svoje životné ciele a svoje pracovné metódy pestoval a vypestoval. Preto táto naša ústava vypovedala zásadu všeobecnej pracovnej, už či telesnej alebo duševnej povinnosti.

Kresťanstvo, národovectvo, všeobecná pracovná povinnosť sú asi najzávažnejšími a najnosnejšími stĺpami tejto našej ústavy.

Všetky ostatné zásady, ktoré naša ústava recipuje a prízvukuje, sú len viac-menej dôrazným opakovaním toho, čo v iných ústavách doterajších sme vídavali.

Nebudeme sa chlúbiť, že naša ústava je dielo dokonalé. Nič, čo je ľudské, nie je dokonalé.

Sostavovala ju pilnosť najvernejších, kontrolovala ju svedomitosť najskúsenejších; - jednako neprichodilo účastníkom diela v tejto ústave utvoriť teoreticky systém štátovedný, ktorý by ale nebol zapadol do konkrétnych požiadavkov terajšieho politického dneška, a zas neprichodilo uháňať sa, čo aj za zaujímavými, no v živote ešte úplne neosvedčenými zjavmi politického vývinu.

Iné národy si robily ústavu v pokojnejších a stabilnejších pomeroch, ako náš národ slovenský. Čas im nesúril. Mohly sa lepšie sústrediť aj prípravné štúdiá prekonávať vo veciach podrobných.

Nám sa tohto všetkého nedostávalo. Preto hlavné zásady sú určite síce položené na papier, no, jednako je to len hodne rapsodická práca. To vysvitá aj z toho, že takmer usporiadanie všetkých podrobností sme museli odsunúvať na osobitné zákony, ktoré budú doplnkami tohto ústavného zákona. Táto ústava je teda len rámec, ktorý sa bude musieť dopĺňať celým radom zákonov o podrobnostiach.

Táto ústava načrtáva štruktúru nášho štátu vo forme republiky. O všeobecných kontúrach hovoria určite príslušné paragrafy. Zvláštnosťou tejto ústavy je, že usmerňovanie protivných záujmov nepatri snemu, alebo nie výlučne snemu, ale patrí v prvom rade štátnej rade. Toto je ten útvar, ktorý bude musieť s najväčšou obozretnosťou a pochopením sostavovať kandidačné listiny tak, aby ani jedna kladná složka slovenského národa nezatískala sa do pasivity a ani jeden všeobecný, prípadne stavovský, skupinový záujem neostával bez dôstojnej a primeranej reprezentácie. Táto urovnávacia funkcia štátnej rady bude môcť prinášať požehnanie a bude môcť výdatne zabezpečovať náš vnútorný pokoj. Ak zásada jedinej politickej-strany má v sebe čosi nového, prípadne jednostranného, štátna rada primeranou prezieravosťou bude môcť zabezpečiť to, čo je dobré v zásade, že aj v politike viac očí viac vidí, ale bude môcť štátna rada eliminovať všetky divočiny, ktoré poznali sme doteraz pod menom "politických bojov". Pravda, aj naša politická prax bude sa musieť tomuto primerane zdokonaľovať. Najmä bude si musieť všímať každej, ale ozaj každej dobre mienenej rady, každého rozumného, keď aj ťažkého a spletitého návrhu, každého vecného upozornenia. Slovom: eliminovanie politických bojov nesmie viesť ku spohodlneniu, ku nevšímavosti, ku nedbalosti všetkých tých politických činiteľov, ktorých doteraz politické boje predsa len na ostražitosť pobádaly. Touto ústavou eliminujeme z prác snemu politické boje, lebo v doterajšom vývine viedly už ku nevkusným surovostiam a ku mrhaniu drahého času, a tieto politické boje vybaviť prenášame do pokojnejšieho ovzdušia štátnej rady a do štruktúry jedinej strany a do jej aparátu.

Toľkoto o politickej hodnote tejto ústavy a vlastne o jej novotách.

Dovoľte mi, aby som osobitne prehovoril o hlave IX., o súdnictve.

V tejto stati naša ústava ustanovuje všetko, čo podľa noriem kultúrnych národov sa požaduje, aby súdy a najmä sudcovia boli nezávislí, totižto neodvislí, aby ostávali na vysokom stupni morálnej a odbornej integrity. Slovom, tu zásadne sa určuje a umožňuje, aby naše súdy, naši sudcovia boli na výške svojho povolania a tak aby plnily funkciu svojho povolania. Prisluhovať právo každému rovnakou mierou. Tu nášho sudcu obmedzovať bude jedine zákon a nič iné, iba zákon a moc zákona majúca iná norma. A keďže súdnictvo vo všetkých inštanciách je oddelené od správy a od jej zásahov, a keďže je tu stanovená nepreložiteľnosť sudcov, a keďže sudcovia sú vylúčení z akýchkoľvek zárobkových funkcií, a keďže ústavou sú zmocnení skúmať aj platnosť vládnych nariadení, tak keď si toto všetko shrnieme, prichodí nám zistiť, že náš mladý štát v tejto ústave pripustil všetky kultúrne ustanovenia, aby jeho súdnictvo bolo neodvislé, oslobodené zpod akéhokoľvek postranného vlivu, aby bolo len pod jediným obmedzením, t. j. pod príkazom platného zákona. A tak riešil si náš mladý štát túto časť tak, ako je ona v ktoromkoľvek, čo aj najkúlturnejšom štáte usporiadaná.

A keďže je staré pravidlo, že iustitia est fundamentum regni, a keďže naša iustitia je postavená na dobré základy, teší ma, že najmä o tejto čiastke našej ústavy môžem sa s úplnou spokojnosťou vysloviť.

Ináče prijímam celý návrh zákona a prosím Božie požehnanie na toto naše dielo. (Potlesk.)

Predseda dr. Sokol: Ďalej má slovo pán poslanec ing. Franz Karmasin.

Poslanec ing. Karmasin (nemecky):

Pán ministerský predseda, ctení pánovia!

Keď pred 800 rokmi do tohto životného priestoru prišli Nemci, neprišli sem ako cudzinci, ani nevnikli sem ako podmanitelia. Prišli sem, aby si tu založili svoj nový domov, aby pomocou svojich, nemectvom im prepožičaných vlastností, slúžili tomuto ich životnému priestoru.

Skutočne si tu aj svoj domov založili, zakorenili v tejto pôde a v tomto životnom priestore.

Keď listujeme v dejinách, môžeme zistiť, že vždy tomu tak bolo, že vládcovia tejto krajiny Nemcov uznávali a aj priznali im práva, poskytli im možnosť žiť a upraviť si svoj život vlastným spôsobom.

Mestá tu založené boly založené podľa nemeckého mestského práva. Spiš mal vlastnú svoju ústavu, mohol žiť vlastnou svojou životosprávou, a musíme preto opätovne konštatovať, že Nemci len vtedy boli v stave tomuto ich životnému priestoru skutočne slúžiť, keď im bola daná možnosť žiť vlastným spôsobom a vybudovať si svoj život vlastným spôsobom, len takto mohli byť skutočne užitočnými tomuto ich spoločnému životnému priestoru.

Prišly ale časy, v ktorých Nemci na túto svoju tradíciu pozabudli. Prišly časy, keď Nemci mysleli, že najlepšie poslúžia tomuto ich životnému priestoru, resp. štátu, keď svoju národnú príslušnosť zaprú, keď svoje nemectvo zapredajú. Prišly časy, v ktorých o nemectve sa už ani hovoriť nedalo, keď nemectvo počalo takrečeno zanikať. Tým okamžikom stratili ale Nemci i samú možnosť slúžiť tomuto ich životnému priestoru, ba neposlúžilo sa takto ani tomu národu, ktorému sa dobrovoľne podrobili, lebo keď aj splynutie niekoľko tisíc Nemcov s cudzími národnosťami znamenalo stratu pre nemectvo, neznamenal takýto prírastok pre patričnú cudzonárodnú skupinu pražiadneho zisku.

Po roku 1918 sa pomery zmenily. Ale i tu sa našli ľudia, čo sa nazdali, že je potrebné v týchže nových formách prispôsobiť sa novým pomerom, našli sa ľudia, čo si mysleli, že len tak dosiahnu hmotných výhod, keď i teraz znovu zaprú svoju národnú príslušnosť. A ukázalo sa znovu, že takouto formou sa ani národu, ani štátu neposlúži. Naše nové predstavy o nemectve a o našich povinnostiach sviedly nás už dávno pred októbrom 1938 dokopy s ľudmi v tomto životnom priestore, u ktorých sme videli, že oni vybudovať idú nielen svoj vlastný národ, a postaviť ho na nové základy, našli sme ľudí, u ktorých sme videli, že ich snaženie nesmeruje len a len k oslobodeniu, k novým životným formám ich vlastného národa, ale sme sa presvedčili, že oni toto svoje snaženie spojujú tiež s uznaním iných národných skupín. Z takéhoto základného postoja a z takéhoto presvedčenia nadviazali sme už vtedy, teda už pred októbrom 1938, styky s osobami, ktoré neskoršie v októbri 1938 stály sa v tomto životnom priestore a v tomto štáte osobnosťami vedúcimi, ktoré prevzaly štátnu moc.

Bolo len samozrejmé, že stojac na tomto zásadnom stanovisku a vychádzajúc z takéhoto presvedčenia, vyhlásili sme už v októbri ochotu ku spolupráci, lebo sme boh presvedčení, hoci sme vtedy ešte nemali žiadneho takého zákonitého podkladu, na ktorý by sme sa boli mohli postaviť, o ktorý by sme sa boli mohli oprieť, a hoci sme vtedy ešte zaradení boli i my spolu s autonómnym štátnym útvarom Slovenska do prostredia nám v určitej forme cudzieho, vedeli sme, že predsa sa nám len podarí zaistiť si naše životná práva, veď konieckoncov rozhoduje nie zákon, ale jeho duch, veď koniec-koncov rozhoduje samotná vôľa: buď nám naše životné práva skutočne zaistiť, alebo nám ich odoprieť.

Konštatujem s uspokojením, že v tom polroku, alebo povedzme, v tých siedmych mesiacoch, čo uplynulý od októbra, umožnené nám bolo opatriť si také životné formy, v ktorých skutočne môžeme žiť nemeckým, vlastným a svojským životom. Myslím, že sa, nám v týchto časoch, v týchto siedmych mesiacoch podarilo dokázať, že práve z tohto nášho zamerania, že práve z umožnenia, viesť vlastný spôsob života, dostali sme sa do takého postavenia, že slúžiť môžme tomuto spoločnému životnému priestoru, a že môžme spolupracovať a pomáhať pri výstavbe tohto spoločného štátu. (Potlesk.)

Teraz ale stojíme pred skutočnosťou, že naše životné práva podoprené majú byť vo forme ústavy, resp. niektorými ustanoveniami ústavy má sa im dostať uzákonenia. Musíme konštatovať súčasne, že poniektoré ustanovenia, ktoré dnes sa v ústave nachádzajú, tam od prvopočiatku neboly, ba že sme si boli nútení si ich pojatie do ústavy vymôcť. Súčasne musíme, alebo musím konštatovať sám osobne, že toto naše snaženie o pojatie patričných ustanovení do ústavy líšilo sa generálne od bojov, ktoré sme svojho času cez celých dvadsať rokov viedli proti pražskej vláde. Vtedy to bolo spoločné zápolenie.

Dostalo sa nám ale aj na druhej strane porozumenia pre naše snahy a dostalo sa nám porozumenia i v tom smere, že tu nejedná sa o to, aby boly Nemcom zaistené dajaké výhody, ale že sa tu jedná o to, aby boly nájdené spoločné životné formy, ktorých výslednicou by bolo umožnenie trvalej spolupráce medzi štátnym národom a národnostnou skupinou. Pri tejto príležitosti musím sa Vám, pán ministerský predseda, ako aj Vám pán minister Tuka a pán minister Ďurčanský poďakovať za to, že ste sa podujali tejto práce s toľkým porozumením a že ste koniec-koncov Vy umožnili pojatie tých patričných požiadavok a ustanovení do ústavy. Do podrobností patričných ustanovení sa púšťať nejdem. Nám stačí skutočnosť, že ony jestvujú, a predovšetkým nám stačí uistenie pána generálneho zpravodaja, že ústava sama a tak aj nás sa týkajúce jej ustanovenia tvoria základný pilier, že sú ony základným kameňom pre ďalšiu výstavbu.

Ústava nemá byť záverom určitej vývojovej periódy, ale má byť ona skutočným základným pilierom, povedal by som skoro skúšobným kameňom k tomu. aby sme zistili, či sme dostatočne zrelí vybudovať si náš život na nových zásadách v tomto našom spoločnom životnom priestore, má byť ona skúšobným kameňom pre to, či sme skutočne vstave zabudnúť všetko to, čo sa medzi nás cez desaťročia, áno, stáročia stavalo. Veď práve pominulych dvadsať rokov nebolo vyplnené mierom a spoluprácou.

Predrečníci konštatovali: stranicky boj, stranícka nenávisť a národnostná nenávisť opanovali cez dvadsať rokov nielen historické krajiny, ale zavlečené boly i do tohoto nášho životného priestoru. Musíme sa preto pokúsiť, aby sme tieto protiklady a tieto prekážky v duchu, ktorý vyviera z tejto ústavy, odstránili, a musíme sa pokúsiť, aby sme pevnou vôľou a vierou v lepšiu budúcnosť slová a litery, ktoré ústava obsahuje, naplnili novým duchom a ich cez život dali dospieť v skutočnosť.

A tak dúfam, že táto ústava a jej ustanovenia, jej národnostne-právne ustanovenia nebudú tým posledným, čo sa tu utvorilo na vybudovanie spoločného nažívania, ale že práve i zákony v nej ohlásené a prevádzajúce nariadenia sa ponesú v tom samom novom duchu, a tak zisťujem už dnes, že s našej strany je tu tá najlepšia vôľa (potlesk) a že skutočne stvorené tu bolo niečo nové, čo má tento tunajší životný priestor pomáhať novo sformovať a to nielen pre dobro naše, ale aj čo príklad pre celú Európu. (Dlhotrvajúci potlesk.)

Predseda dr. Sokol: Slovo má pán poslanec dr. Vojtech Tvrdý.

Poslanec dr. Tvrdý:

Slávny snem!

Predrečníci vlastne už vyčerpali celú matériu a preto namiesto kontemplovanej svojej dlhšej reči obmedzím sa na tie základné myšlienky, ktoré v súvislosti s dnešným slávnostným aktom mi prichádzajú.

Slovenský štát dostáva dnes svoju ústavu. Ustáva je základný zákon o organizácii a o zriadení štátu, obsahuje najvýznamnejšie ustanovenia o štátnych ústrojnostiach, o moci v štáte, o právach a povinnostiach občanov a ich účasti na štátnej moci. Naša slovenská ústava musí byť rázovitá a mohutná stavba. Musí byť budovaná na dejinnej tradícii národa, musí mať pred očami historický vývin národa, musí sa primknúť k silám slovenského kolektíva a slovenskej mentality. Ustáva naša musí byť postavená na základných potrebách slovenského života, musí brať do ohľadu skutočné pomery, musí prekleňovať všetky priepasti, ktoré by delily národ, musí umožniť poctivú spoluprácu všetkých ľudí dobrej vôle. Cieľom našej ústavy je dobrobyt všetkých obyvateľov Slovenského štátu, vytvorením zdravého slovenského štátneho života.

Naša ústava sa rodila vo všeobecnom kvase rôznych svetanáhľadov a vo vare sa nachádzajúcich spoločenských poriadkov. Mala preto veľmi ťažkú a zodpovednú úlohu vláda, ktorá podala návrh ústavy Slovenskej republiky, ako aj všetci činitelia, ktorí na tejto ústave pracovali. Všetci si boli vedomí svojej veľkej zodpovedností pred Bohom, pred národom a pred históriou, keď podľa svojich najlepších síl sa vynasnažili položiť zdravé, pevné a čo možno najtrvalejšie základy Slovenského štátu. (Predsedania sa ujal podpredseda snemu dr. Opluštil.) Tvorcovia našej ústavy hľadali a podľa mojej skromnej mienky aj našli ten smer a tú formu ústavy Slovenskej republiky, ktorá vyhovuje nášmu samostatnému štátnemu životu, keď na jednej strane štát poníma ako jednotný organizmus, v ktorom panuje len jedna vôľa, - túto vôľu štátu dáva sjednotená slovenská pospolitosť - a keď túto vôľu hlava štátu, prezident republiky, vláda silnej ruky a silnej autority splňuje, keď na druhej strane uznáva práva a slobody jednotlivcov, ktoré sa môžu obmedzovať len pokiaľ to všeobecné dobro národa vyžaduje, a ktorí svoju účasť na štátnej moci uplatňujú pomocou ústavných činiteľov, nepodliehajúcich právomoci vlády a prezidenta, t. j. snemu a štátnej rady, a konečne keď vylúčením bratovražedného, politického, straníckeho a triedneho boja spája náš Slovenský štát v politický a spoločenský harmonický celok na kresťanských zásadách. Národné a sociálne požiadavky možno na základe kresťanskej viery lepšie obrániť a silou kresťanskej lásky účinnejšie uskutočniť, ako akýmikoľvek inými nekresťanskými spôsobmi.

Pri tvorení našej ústavy museli sme sa odpútať od všetkej tzv. parlamentnej demokracie, ktorej systém spočíva na všemohúcnosti. neobmedzenosti, t. j. neobmedzenej a nekontrolovanej moci a svrchovanosti parlamentu, složeného podľa voľnej súťaže politických strán. Toto bola kardinálna chyba aj bývalej republiky Česko-Slovenskej. Táto tzv. demokracia vrhla štát do neutešeného položenia. Masy dostávaly sa do náručia extrémnych smerov, komunizmu a socializmu, vlády sú slabé a neschopné, lebo sú hračkou politických strán. Javí sa rozvrat, úžasná roztrieštenosť národa, V týchto demokraciách musela vzniknúť demagógia, politickí hazardéri sa dostávajú k slovu, podsvetskí dobrodruhovia podkopávajú spoločenský poriadok, nič nereskírujú a mnoho razy všetko vyhrajú. Skúsenosť dokazuje, že tieto demokracie stávajú sa najúrodnejšou pôdou korupcie. Politikovia týchto demokracií sháňajú sa po popularite a splňujú svoje osobné záujmy. Táto demokracia stala sa pomaly politickou a spoločenskou frivolitou. Preto nemohla byť táto demokracia pri tvorení ústavy Slovenského štátu vzorom.

Tvorcovia slovenskej ústavy nemohli isť ale jednostranne ani podľa iných cudzích vzorov. Povšimli si všetky nové zdravé prúdy autoritatívnych štátnych systémov, ktoré zachránily národy od úpadku a priviedly na cestu rozmachu a rozkvetu, avšak nemohli ich jednoducho natiahnuť na slovenské pomery len preto, že sú novými a vábivými. I tieto nové dynamické prúdy musely byť posudzované pod zorným uhlom kresťanského svetonáhladu a dejinných tradícií slovenského ľudu a jeho skutočných potrieb. Kresťanský svetonáhľad dáva právo nielen štátu a spoločnosti, ale aj jednotlivcovi. Preto nemôže uznať kresťanský svetonáhľad úplnú štátnu totalitu. Preto Slovenský štát šťastným spôsobom organizuje svoj národný a štátny život vo svojej ústave na zásadách zdravého slovenského nacionalizmu a kresťanského solidarizmu.

Zásady autority, pevnej vlády, národnej jednotnosti a pospolitosti a pri tom práv a slobôd občanov zapadajú v našej ústave jedna do druhej v logickej a nekontradiktornej harmónii. Keď porovnáme ustanovenia o sneme, o prezidentovi republiky, o vláde, o štátnej rade, vidíme, že tieto sa navzájom doplňujú a tvoria nerozborný celok. Zákonodarnú moc vykonáva snem, ktorý je zvolený na základe kandidátnej listiny, sostavenej štátnou radou. Hybnou silou štátu je vláda, ktorej prislúcha všetka vládna výkonná moc, pokiaľ táto moc nie je vyhradená prezidentovi republiky, alebo štátnej rade. Prezident je najvyšším správcom štátnej národnej pospolitosti, ktorý svojou autoritou stojí nad každodennosťou života. A tak vyrovnáva všetky štátne a národné záujmy. Štátna rada je výrazom štátnej a národnej ústavnej jednotnosti a je súčasne pojítkom národného a štátneho života vôbec s ústavnými činiteľmi, shrňujúc v sebe úkoly iniciatívne a kontrolné.

Slávny snem! Naša ústava je zárukou právnej bezpečnosti a istoty nášho štátneho života a slobody občanov Slovenského štátu. Duch slovenský a duch kresťanský bol inšpirátorom tejto ústavy. A tieto najvznešenejšie idey bude dôsledne vteľovať do nášho nového štátneho života naša ústava. Slávnemu snemu predložený vládny návrh zákona o ústave Slovenskej republiky, musíme uznať, je dielo slušné a dobré. Nech Boh Všemohúci požehná toto dielo. Súhlasím s osnovou ústavy a vyslovujem sa za to, aby slávny snem ju prijal. (Búrlivý potlesk.)

Predseda dr. Sokol: Slovo má pán poslanec Ján Eszterházy.

Poslanec Eszterházy (maďarsky):

Ctená snemovňa!

Prvý parlament Slovenska stojí pred zodpovednostiplnou a vážnou úlohou, keď má sostaviť zákon štátnej ústavy. Bol by som rád, keby každý, kto má účasť na tejto práci, tak cítil váhu zodpovednosti, ako ja sám. Nie je reč len o tom, aby národ, ktorý sa prebojoval na výšku samostatného štátneho života, zaistil si svoje jestvovanie a vývoj a trvalosť tohoto štátu, ale aj o tom, aby svojou ústavou položil také základy, ktoré sú spôsobilé, aby opevnily spásu a vývoj s nim spolužijúcich ostatných národov a konečne nie je menej dôležité ani to hľadisko, aby sa Slovensko, ktoré je organickou, tvorivou čiastkou Dunajskej kotliny pod Karpatmi, stalo tu činiteľom smierenia, spoločnej tvorivej práce a - čo sa tyče výsledku - európskeho poriadku.

Pre nás, Maďarov, je to iste nezvyklé, keď sa máme zúčastniť na utvorení ústavy. V Európe okrem Angličanov jedine Maďari majú historickú ústavu a my nemôžeme nikdy zabudnúť, že máme takú tisícročnú historickú ústavu, ktorej základné zásady a smernice vytýčil Svätý Štefan, prvý náš kráľ. Duch tejto ústavy žije v nás vždy a bude v nás žiť a nemôžem sa vyhnúť vlivu tohoto ducha, keď sa teraz jedná o sostavenie a prerokovanie písanej ústavy Slovenska.

Slovensko sa utvorilo na základe samourčovacieho práva, jeho hranice zodpovedne etnickému princípu určili vo viedenskom rozhodnutí. Samourčovacie právo a etnikum sú teda tie dva piliere, na ktorých má ústava spočívať. Ale toto samo o sebe nemôže stačiť a tu sa teraz vrátim k tomu, čo som predtým povedal.

Z ducha v prvom rade vyplýva to, že každá litera ústavy musí byť preniknutá kresťanskou myšlienkou. Ďalším požiadavkom je, aby táto ústava rátala s tým, že tu v úpätí Karpát nežije jeden národ, toto nie je životný priestor jedného národa aby som začrel do modernej frazeológie - ale že sa tu v rámci hraníc i za nimi umiestily národy, odkázané na seba spoločným osudom stáročí, ktoré nielen hladajú, ale sa aj dožadujú všetkého toho, čo je potrebné k udržaniu ich mravného, duševného, hmotného a hospodárskeho bytia. A konečne z tejto myšlienky vyplýva aj to, že sa tu ani cestou ústavy nemôže vytvoriť taký nový poriadok alebo systém, ktorý by sa protivil myšlienkovému svetu tu žijúcich národov, v ich duši od stáročí zakorenenému a zmenenému v tradíciu, nech sú to už Slováci, Maďari, Nemci alebo Rusíni, alebo ktorý by sa protivil geopolitickému položeniu ich všetkých.