Náš štát, ako som si dovolil podotknúť, nedáva si ústavu "völkisch" rázu, kde by sa národ, národnosť mala stať akousi ráčte prepáčiť za výraz - modlou. U nás táto "völkisch" myšlienka sa vyvrcholila v kulte Slovanstva. Ja viem veľmi dobre, že je to háklivé téma, ale musím o tom hovoriť. Slovanstvo je nám veľmi blízke, lebo samými našimi matkami bolo vštepené do našich sŕdc. V živote sme sa stýkali so synmi ostatných slovanských národov a našli sme medzi nimi veľmi mnoho cenných ľudí, takže v istých chvíľach svojho života i ja, aj z Vás takmer každý preciťoval akosi pocit toho veľkého rodinného sväzku. Ale musím sa z tohoto miesta ozvať proti tomu, čo sa so Slovanstvom ináč dneska robí. Slovanstvo a jednota všetkých slovanských národov je faktom filologickým, ale už nie je faktom etnografickým, lebo jednotlivé slovanské národy krvne sa smiešaly s rôznymi inými rasami, takže ani rasová jednota Slovanstva nejestvuje a tým menej je Slovanstvo historickým faktom. Povedzme si úprimne, že doteraz tá slovanská politika pozostávala z toho, že slovanské národy bojovaly prvé medzi sebou (výkriky: Tak je!). Pánovia idem ešte ďalej. Nemáme si čo tajiť, Slovanstvo nie je tým ideálom, za aký ho pokladajú niektorí snilkovia, ktorí kde-tu hovoria o ňom ako o ideále. Ja ako kresťan protestujem proti tomu, aby sme z toho robili vrcholnú túžbu, lebo ideálom, naším kresťanským ideálom je bratstvo všetkých národov sveta bez rozdielu akou rečou hovoria. Ale povedzme, že by som sa bol mýlil, že to všetko nie je pravdou. Ja si dovoľujem odvolávať sa na svedka, ktorému nemožno neveriť, a tým svedkom sú počty. My Slováci sme, tvoríme asi 1 1/2-2% celého Slavianstva. A keď žiadon iný slaviansky národ neprevádza tu všeslovanskú politiku, prečo to máme začať my? Kto nám pomohol k slobode? Slavianske národy? Pomohla nám k slobode Veľká Germánia, jej vznešený vodca Adolf Hitler (dlhotrvajúci búrlivý potlesk). V tomto historickom okamihu či chceme, čí nechceme, sme v spojenectve s týmto veľkým nemeckým národom. Či sme uhádli historickú skutočnosť a historickú pravdu alebo nie, to dokáže budúcnosť, a ľudským rozumom nemohli sme nič iného robiť a ani nemôžeme nič iného robiť. (Potlesk.)

Práve preto pánovia, všetky naivné city preč. My máme jedinú povinnosť: udržať slovenský národ za každú cenu s kýmkoľvek, lebo našou úlohou pre celé ľudstvo je udržať národ, aby vykonal pre celé človečenstvo vzácne služby. Keď je naše stanovisko ohľadne tej "völkisch myšlienky toto, tedy opierame sa o to, že vodca národa nemeckého a vôbec celý tento národ, prerodený v tomto duchu, túto myšlienku konzekventne, logicky chce a bude aplikovať aj na iné národy, takže s nami to vážne a poctivé myslí. A keď s nami takto smýšľa veľký nemecký národ, pod ochranou ktorého žijeme, i my musíme takto smýšľať s národnostnými menšinami, ktoré riadením dejín žijú s nami. Sedmina či osmina obyvateľstva je u nás inej národnosti ako slovenskej a našou povinnosťou je i v tomto ohľade ukázať celému svetu, že áno možná je symbióza dvoch národov, troch národov a viacerých národností pod jednou strechou v tom prípade, keď aj národnostné menšiny úprimne a poctivé chcú sa zapojiť do národnej práce a politiky. Nezdráham sa tu vypovedať, že práve na tomto háklivom bode Európy, kde sú tak smiešané národnostné živly, týmto preukáže Slovensko celej Európe, že konáme mimoriadni: zvláštnu a cennú úlohu, keď utvárame spôsob spolunažívania rôznych etnografických živlov. Nech je mi dovolené odvolávať sa i na to, že my Slováci sme skúsili na vlastnom tele, čo je to trpieť pod tlakom moci iného národa, takže akousi mravnou povinnosťou našou je, korektne zachádzať s tými národnosťami, ktoré to s nami poctivé myslia.

Ja som jedným zo spoluosnovateľov tohoto návrhu a musím Vám predsa úprimne sa priznať, že sám nie som s týmto návrhom uspokojený. Prečo? Dejiny už nás tak zformovaly, že my Slováci sme akosi opozičným národom. Dovoľte, aby som uviedol maličkú, bezvýznamnú, ale príznačnú epizódu. Keď sme v 27. roku vstúpili ako ľudová strana do koalície a delegovali sme našich ministrov do vlády, ja ako vtedajší šéfredaktor politického orgánu strany "Slováka" podal som túto otázku nášmu zosnulému vodcovi: "V akom smysle máme ďalej písať, keďže sme boli zvyklí na opozičný tón?" Ten veľduch so svojou geniálnou intuíciou a vo svojej bezprostrednosti odpovedal: "Ďalej búchať do vlády!" Takto vystihol vlastne, hoci zdá sa to byť paradoxom, čo vlastne slovenská mentalita ponímala za prirodzené. Keďže sme takto naladení všetci, i ja sám, ktorý som prispel k vypracovaniu tohoto návrhu, úctivé prosím, aby ste neráčili zaujať opozičné stanovisko voči nemu. Je už v ňom aj tak dosť obmedzenia výkonnej moci. Neráčte sa zaoberať podrobnosťami. Nedostatky sú, boly a budú v každom zákone, ale ráčte si uvedomiť, že nie na ústavách sa zvrtne osud národa, ale na ľuďoch. (Búrlivý potlesk.)

Keby som nebol vedel, keby som nebol fanaticky veril v schopnosti slovenského národa, v mravnom kapitále svojho národa, pánovia, nebol by som pracoval, nebol by som bojoval a nebol by som sa vydal trýzniteľom. Ale, keďže som bol skalopevné presvedčený, že môj národ je aj schopný a hodný slobody, tedy som zaň pracoval a mal som i nejakú malú účasť na tom, že sa otvorila slovenskému národu cesta k neodvislej štátnosti. Bol by som nesvedomitý a bol by som dobrodruhom, keby som bol hnal svoj národ na takú cestu, o ktorej som vedel, že by na nej so svojimi schopnosťami a mravnou kvalifikáciou neobstál.

Ústavy voľakedy boly baštou alebo aby som sa vyjadril teraz modernou rečou - "zonou" pevností občanských slobôd. Magna charta, Zlatá bula a ostatné dokumenty to sú takmer chválospevom rôznych občianskych slobôd, to sú hymny víťazného odboja. Ústavy novšej doby sú celkom iného rázu. Dnešná ústava je závodným poriadkom pre veľzávod štát, je akýmsi pracovným poriadkom pre ten pracovný tábor, v ktorý sa má premeniť každý životaschopný štát. Ústava je úpravou pre dielovedúcich národnej práce, ale súčasne je v pásovej výrobe národnej budúcnosti i tým bežiacim pásom, ktorý spája nielen poslancov, úradníkov a predstaviteľov stavov, ale ktorý spojuje každého občana s vedúcimi robotníkmi vo veľkej práci národnej v jeden celok. Keďže tento návrh úplne vyhovuje týmto podmienkam a sľubuje byť dobrou kostrou pre túto budovaciu národnú prácu, odporúčam ho na prijatie. (Dlhotrvajúci búrlivý potlesk.)

Predseda dr. Sokol: Ďalej má slovo pán poslanec Alexander Mach.

Poslanec Alexander Mach:

Slávny snem!

Myslím i Vy, ale ja sa priznám, som pod hlbokým dojmom reči pána ministra dr. Tuku. Je to chvíľa, ktorú by sme znovu mohli nazvať chvíľou historickou, V tejto chvíli skutočne tak sa máme nazvať, ako nás oslovil pán podpredseda Mederly: Bratia! Táto chvíľa znovu nás sblížila. Boli sme už hodne rozladení. V tej každodennej robote, v tom shone udalostí, neraz sme sa povadili i tí, ktorí sme stáli najbližšie k sebe a povadili sme sa pre veci, ktoré nás - keď sme za ne bojovali spojovaly. Povadili sme sa, pohádali sme sa pre veci len preto, že každý - a ja verím, že je to tak - sme chceli to lepšie pre náš národ a pre náš štát. Takéto chvíle však, ako je dnešný akt, keď dávame štátu ústavu, majú nás sblížiť. A ja to priamo už stelesnené vidím, že nás táto chvíľa sblížila. Pripravil som si staré i novšie články i noviny za úmyslom úplne iným, než ich teraz použijem. Chcel som ukázať, ako sa to u nás žilo kedysi. Povedzme pred desiatimi rokmi, keď náš pán minister, ktorého najmilším menom je pán profesor, sedel tu v susednej budove pred súdom. Vtedy odznely pred tým súdom slová nášho zvečnelého vodcu Andreja Hlinku práve o tom profesorovi Tukovi, okolo ktorého v posledných dňoch bolo toľko bojov a ktorého osoba nejedných nás rozvadila. Vtedy pred súdom náš zvečnelý vodca Andrej Hlinka povedal doslovne toto:,, Ja som presvedčený, že práca dr. Tuku bola čisto slovenská a že pracoval za svoj slovenský národ z presvedčenia. Ale nie len ja, všetci predprevratoví Slováci v našom klube a v našej strane hotoví sme položiť ruku do ohňa za profesora Tuku, Toto povedal pred súdom Andrej Hlinka. Ja myslím, je chvíľa, aby sme sa v týchto slovách dnes sjednotily my tu všetci a vedeli povedať: "Položíme ruku do ohňa za nášho profesora ministra dr. Tuku". Kto tak hovorí, ako hovorí on, urážaný tými letákmi a najmä tou šepkanou propagandou, urážaný so všetkých strán, často i z radov našich, opakujem: kto napriek tomu všetkému jednako takto vie hovoriť, ten si zaslúži, aby mal úctu nás všetkých. (Predsedania sa ujal podpredseda dr. Opluštil.) Lebo podáva tým dôkaz, že vždy pracoval, od kedy ho Andrej Hlinka povolal do svojej strany, vždy pracoval za náš národ. (Búrlivý potlesk.) A je to z veľkej, z nemalej časti jeho dielo, že môžeme dnes hlasovať za našu ústavu, najmä dielo jeho 9 ročného žalára. Pri tejto príležitosti v osobe dr. Tuku ja sa klaniam tomu utrpeniu, tomu martýriu, nielen jeho, ale všetkých Slovákov, ktorí prispeli k tomu, že máme samostatný štát a že tento náš štát dostáva ústavu.

Bolo tu spomenuté: 1400 rokov žije tu náš národ slovenský na tomto území a žije tu kompaktne, žije tu tak, že by si bol zaslúžil mať už dávno svoj štát. Zlobou okolností, zlobou nepriateľov stalo sa, že len v týchto nedávnych mesiacoch sme si vybojovali samostatnosť. Ale tých pár mesiacov, čo sme prežili je dôkazom toto, ak niekto o tom doteraz pochyboval, že sme schopní udržať si tento samostatný štát. Nadovšetko dôkazom toho je ten jedinečný prípad v dejinách, že po 4 mesiacoch štátneho života dávame si ústavu. V takých časoch, keď je toľko roboty, keď každý deň od rána do noci pracujú všetci tí, ktorí ústavu robili, pripraviť ústavu a tak dobrú ústavu, aká je naša, je dôkaz, nový dôkaz konsolidácie. Preto niet príčin na tie reči, na tie letáky a na tie vadenice, ktoré do našich radov dostaly sa zase len vinou tých nepriateľov, vinou ktorých dostali sme sa tak neskoro k našej samostatnosti.

Ako dôležitý fakt treba s radosťou prijať, že k nášmu štátu i dnes kladne sa postavili všetci, ktorí reprezentujú národ slovenský a potom i Nemci i Maďari v našej Slovenskej republike. I pán poslanec Karmasin, i pán poslanec Eszterházy a všetci slovenskí rečníci postavili sa k ústave a tým teda aj k štátu kladne. Toto treba zdôrazniť.

Treba sa však zaoberať s jednou hlavou ústavy preto, lebo čiastočne bola zle vysvetlovaná. Týka sa to národnostných skupín v hlave 12. My s najväčšou pýchou môžeme citovať z nej všetky tie paragrafy. Občania môžu sa volne hlásiť k svojej národnosti. Každá činnosť smerujúca k odnárodneniu je trestná. Národnostné skupiny, ktoré sa na území Slovenska udomácnily, majú právo kultúrne a politicky sa organizovať pod vlastným vedením. A nadovšetko: práva národnostných skupín, uvedené v ústave platia natoľko, nakoľko také isté práva v skutočnosti požíva i slovenská menšina na území materského štátu príslušnej národnostnej skupiny. Je interesantné, že práve tento paragraf zavdal podnet pánovi poslancovi Eszterházymu tak trošku kritizovať ústavu. Je to jeho právo. Ale nech nám dovolí, aby sme i my zaoberali sa s týmto paragrafom vzhľadom na našich Slovákov i tých, čo. žili tuná za minulej éry, i tých, ktorí dnes žijú v Maďarsku. Týmto paragrafom nechceme naštrbiť nijaké suverénne práva - ani nie je to možné - iného štátu, ani sa nechceme miešať do vnútorných vecí niektorého iného štátu. Chceme len zdôrazniť naše pevné odhodlanie, nezabudnúť nikdy na tých našich bratov, ktorí - hoci sú s nami v kompaktnom celku - nežijú s nami v jednom štáte. (Búrlivý potlesk.) Vychádza me z toho predpokladu, že i v Maďarsku je úprimná vôľa dať našim Slovákom toľké práva, koľké budeme povinní dať a vďačne dáme my na základe našej ústavy u nás iným národnostiam. (Potlesk.)

Sme pred hospodárskymi vyjednávaniami s Maďarmi a preto nebolo by rozumné dnes zaoberať sa i s takými otázkami posledných dní, ktoré nie sú radostné. Ale v záujme veci, v záujme dobrého susedstva treba odstrániť určité zjavy, aby to priateľské spolunažívanie, ktoré je záujmom i jedného i druhého štátu, bolo tu realizovahé už čím skoršie. V posledných dňoch i z jednej strany i z druhej strany, ale menovite z tej druhej strany prišlo k udalostiam, prišlo k hlasom, ktoré nám škodia obom. Obviniť slovenský národ ako taký, obviniť Slovákov ako takých v novinách z vlastnosti zlodejov, dnes neprospeje ani maďarskému národu, ani slovenskému národu. A my tu máme bohužiaľ každý deň fúru novín maďarských i dnes ich mám tu na stole - a v každých útočia na nás v súvislosti s takou udalosťou, ktorá sa môže v každom štáte stať a ktorá sa stane všade obyčajnou krádežou. Niekde niečo ukradnú, nevie sa ešte kto to ukradol, ale už sú obvinení Slováci. (Predsedania sa ujal predseda dr. Sokol.) Nestane sa to na Slovensku, ale už sa bije do Slovákov. Ja som presvedčený, že nesúhlasí s tým, lebo nemôže súhlasiť, maďarská vláda ani povolané zodpovedné maďarské kruhy. Ale tu sú novinky vládne i vláde blízko stojace noviny maďarské, ktoré o Slovákoch píšu v súvise s tou košickou krádežou tak, ako by to bolo celkom samozrejmé, že to iný nemohol spáchať, len Slováci. Je to veľmi smutný zjav a nikdy neprospeje nijakej veci. Nevyčítať tie články, tie citáty, vyvolalo by len nechuť a skalilo by ten pomer, ktorý beztak nie je dobrý. Z tohoto miesta, keď tu už bola kritizovaná tá stať ústavy, ktorou chceme i Maďarom tuná i našim bratom, čo nežijú s nami, zaručiť lepšiu budúcnosť, dovolil som si na to aspoň tak letmo poukázať. Bude v záujme oboch štátov, keď prestanú takéto útoky a keď sa tak postavia k Slovákom u susedov, ako sa mi poctivé a úprimne staviame i s našou ústavou k národom, čo žijú tu s nami.

My sme vo februári na tomto mieste hovorili o Slovenskom štáte, keď bola debata o vládnom vyhlásení pána ministerského predsedu. Hoci sme nemali ešte svoj štát, jednako hovorili sme z tohto miesta väčšinou takým tónom, ktorý prezrádzal, že očakávame už blízky príchod samostatného štátu.

A slová, ktoré sa v tých časoch povedaly, majú zaväzovať menovite dnes. Zaväzovať nás má všetko, čo sme za dvadsaťročného boja povedali a za čo sme bojovali a čím sme získavali masy nášho ľudu pre myšlienky našej strany, nášho vodcu Andreja Hlinku, Nesmú sa opakovať tie chyby, ktoré zničily bývalú republiku. A vravím, musíme realizovať to, čím sme si získavali masy. Medzi iným bolo tu vo februári 21. a 23. povedané: slobodný Slovenský štát chceme a musíme mať, ale udržíme si ho len vtedy, keď ho na jednej strane očistíme od mentality otrokov, od tyranstva cudzích príživníkov a keď na druhej strane tento štát prinesie zmeny nielen do vládnych siení, ale najmä do robotníckych a sedliackych chalúp. Zmeny v tom, že lepšie sa bude dýchať, že zdravší bude ten byt, výnosnejšia tá roľa, statočnejšie honorovaná tá poctivá robotnícka práca. Ak sme s takýmto programom bojovali za náš štát, ak sme takýmito myšlienkami naplnení kráčali do samostatností, tak len takýmito myšlienkami a takýmto programom udržíme tento štát. Ja si želám, aby sme na toto v našej každodennej práci a menovite v takýchto slávnostných chvíľach ani v budúcnosti nikdy nezabúdali. Na stráž! (Búrlivý potlesk.)

Predseda dr. Sokol (zvoní):

Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

Záverečné slovo má zpravodaj, pán poslanec dr. Mederly.

Zpravodaj dr. Mederly: Zriekam sa slova.

Predseda dr. Sokol: Nakoľko sa pán zpravodaj zriekol záverečného slova, prikročujeme k hlasovaniu.

Podľa § 55 ods. 3 zákona č. 84 zo dňa 25. apríla 1939 k usneseniu o ústave je potrebná trojpätinová väčšina všetkých poslancov.

Zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.

Osnova má v XIII hlavách 103 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Nakoľko niet pozmeňovacích návrhov, dám hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Námietok niet.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 103 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku. (Deje sa. Je 13 hod. 00 min.)

Zisťujem, že snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej jednohlasne.

Predsedníctvo snemu sa usnieslo podľa § 54 ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 1. Druhé hlasovanie o ústavnom zákone o ústave Slovenskej republiky.

Zpravodajom je pán poslanec dr. Mederly.

Sú nejaké návrhy na opravy, alebo zmenu textu?

Zpravodaj dr. Mederly: Nie sú.

Predseda dr. Sokol: Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku. (Deje sa. Je 13 hod. 01 min.)

Zisťujem, že snem prijal osnovu zákona jednohlasne aj pri druhom hlasovaní.

(Snem spieva hymnu "Hej, Slováci".)

Predseda dr. Sokol: Týmto je vybavený prvý bod programu.

Podľa usnesenia predsedníctva najbližšie zasadnutie snemu bude v utorok 25. júla 1939 o 9. hodine dopoludnia s týmto programom:

1. Nevybavený druhý bod programu dnešného zasadnutia.

2. Zpráva ústavno-právneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o verejnej správe vnútornej.

3. Zpráva ústavno-právneho, kultúrneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o Slovenskej vysokej škole technickej.

Zakľučujem zasadnutie.

Koniec zasadnutia o 13. hod. 02 min.