Slovenský snem 1939

I. volebné obdobie. 1. zasadanie.

Tesnopisecká zpráva

o 7. zasadnutí Slovenského snemu v Bratislave v utorok 25. júla 1939.

Zasadnutie otvorené o 9. hod. 38. min.

Prítomní:

Predseda: dr. Sokol.

Podpredsedovia: dr. Mederly, dr. Opluštil.

Zapisovatelia: Šrobár, Germuška.

49 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: dr. Tiso, div. gen. Čatloš, dr. Ďurčanský, dr. Fritz, Medrický, dr. Pružinský, Sivák a Stano.

Z kancelárie snemu: tajomník snemu dr. Foltín a hl. radca p. s. dr. Cselko.

Predseda dr. Sokol (zvoní):

Otváram 7. zasadnutie Slovenského snemu a zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdelila táto tlač:

Zpráva ústavno-právneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o verejnej správe vnútornej.

Zpráva rozpočtového, kultúrneho a ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o Slovenskej vysokej škole technickej.

Pristúpime k prvému bodu programu:

1. Zpráva rozpočtového a ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o Najvyššom účtovnom kontrolnom úrade.

Zpravodajom za výbor rozpočtový je pán poslanec dr. inž. Zaťko a za výbor ústavno-právny pán poslanec dr. Hudec.

Udeľujem slovo zpravodajovi za výbor rozpočtový, pánu poslancovi dr. inž. Zaťkovi.

Zpravodaj dr. inž. Zaťko:

Každý organizovaný útvar, ktorý hospodári s peňažnými prostriedkami, má normálne aj orgán, ktorý vykonáva kontrolu nad jeho hospodárením. Je to konečne aj pochopiteľné, že vedľa orgánu disponujúceho jestvuje aj orgán kontrolujúci. Veď ináč ani v najlepšom prípade, ani pri najlepšej vôli nebola by daná záruka, že orgán, ktorý disponuje, zistí aj všetky nedostatky tohoto disponovania a to ani vtedy, keď by tu bola tá najlepšia vôľa. Tým viac je to pravda v tých prípadoch, kde by táto vôľa chýbala.

Slovenský štát už okamžikom svojho vzniku stal sa aj hospodársky nezávislou jednotkou. Štátne hospodárstvo je dnes už vlastne úplne imanentnou vlastnosťou každého moderného štátneho útvaru. Preto sa pri vznikoch štátov najčastejšie stretávame s obavami, ktoré sa týkajú ich hospodárskej nosnosti, lepšie povedané ich finančnej schopností vykonávať hospodárske a sociálne úlohy, ktorých sa dnešný štát už za žiadnych okolností nemôže zbaviť, ak chce svoju funkciu plniť.

Naši rozhodujúci vládni činitelia postarali sa tak rýchle, ako to len bolo možné, o prvý základný predpoklad hospodárskej funkcie štátu: sostavili a v príslušnej forme publikovali prvý štátny rozpočet slovenský. Vieme, že sa skladá z pôvodného rozpočtu autonómneho Slovenska a z doplnku, ktorý bol potrebný po štátnom osamostatnení. Na tomto podklade hospodári náš minister financií, hospodári naša vlasť.

Ale dodnes chýba druhý predpoklad správneho a najmä bezpečného fungovania hospodárstva štátneho: nemáme kontrolného aparátu. Slovenský snem zriadil už síce svoj úsporný a kontrolný výbor, ktorý začal svoju prácu všeobecnou rozpravou o doterajšom vývine štátnych financií a v krátkom čase prikročí k meritorným prácam revíznym a kontrolným, ale to nestačí. Aj práce tohoto výboru budú len vtedy úspešne pokračovať, keď zmienený kontrolný aparát bude už pracovať.

Vláda práve preto, aby vyplnila túto medzeru, predložila snemu osnovu zákona o účtovnom kontrolnom úrade. Rozpočtový výbor, za ktorý túto zprávu podávam, kládol si pri meritornej rozprave o tejto osnove na prvom mieste otázku, či i v našich malých pomeroch je bezpodmienečne potrebné zriadiť pomerne nákladný aparát účtovného kontrolného úradu. Vyskytla sa najmä myšlienka, či by túto úlohu nemohol vykonať hospodárnejšie úsporný a kontrolný výbor snemu. Ale, slávny snem, i v tomto prípade bolo by bývalo potrebné zriadiť pri výbore aj kanceláriu. A to by bol musel byť úrad s velikým aparátom úradníckym s príslušnými technickými prostriedkami vybavený, takže medzi nákladmi, ktoré by sa boly musely venovať na túto kanceláriu, a nákladmi samostatného úradu sotva by bola bývala nejaká diferencia. Okrem toho šéf tohto úradu musí jeho agendu bezpodmienečne ovládať, ak má úrad svoju úlohu dobre konať. A toto by sme od predsedu úsporného a kontrolného výboru snemu predsa len v žiadnom prípade žiadať nemohli, pretože proste nemohol by sa tejto funkcii tak venovať, ako keď by to bolo jeho vlastným zamestnaním.

Následkom uvedeného usniesol sa rozpočtový výbor akceptovať návrh vlády za základ svojich rokovaní.

Ale i po tomto principielnom prijatí vládneho návrhu musel sa výbor vyrovnať ešte s ďalšími závažnými otázkami. Najvýznamnejšou z nich bola otázka kompetencie Najvyššieho účtovného kontrolného úradu.

Kompetencia horizontálna tohoto úradu, tak ako ju vláda navrhla, je pomerne široká. Jeho kontrole podlieha hospodárenie všetkých štátnych úradov a podnikov, ako i nadácií, fondov, ústavov a spoločností, dotovaných štátnymi peniazmi alebo spravovaných štátnymi orgánmi a konečne aj hospodárstvo ustanovizní, ktoré dostávajú podporu zo štátnej pokladnice. Takto teda má kontrolovať vlastne každý výdaj štátnej pokladnice.

Rozpočtový výbor pripojil sa k názoru vlády a prijal toto široké vymedzenie horizontálnej kompetencie úradu.

Čo sa tyče kompetencie vertikálnej, to jest otázky: s akého hľadiska má tento úrad skúmať hospodárenie štátu, navrhla vláda a výbor akceptoval nielen právo skúmania formálneho, ale i právo skúmania materiálneho. To znamená, že Najvyšší účtovný kontrolný úrad bude skúmať nielen či príjmy a výdavky spočívajú na zákonných ustanoveniach alebo na smluvách, či boly riadne poukázané a zúčtované, ale aj či sa pri správe štátneho majetku pokračovalo hospodárne, úsporne. Túto svoju pôsobnosť bude vykonávať Najvyšší účtovný kontrolný úrad aj počas rozpočtového roku. A práve tu je najviac styčných bodov medzi prácou jeho a prácou úsporného a kontrolného výboru.

Do kompetencie Najvyššieho účtovného a kontrolného úradu bude patriť aj štúdium štátneho účtovníckeho systému, odstraňovanie jeho závad a starosť o to, aby tento systém a jeho uskutočňovanie bolo na výške doby. Samozrejme, že jeho úlohou bude tiež sostavovať štátne záverečné účty a predkladať ich s príslušnými zprávami snemu.

Veľmi záležalo na tom, aby Najvyšší účtovný kontrolný úrad a jeho predstavitelia, alebo aspoň najvyšší jeho reprezentant, boli absolútne neodvislí na štátnej výkonnej moci. Práve z toho dôvodu podliehajú priamo snemu. Sama dôvodová zpráva vlády hovorí, že je nezbytne treba, aby postavenie Najvyššieho účtovného kontrolného úradu bolo zvláštne, nezávislé, lebo len tak je možné zabezpečiť správne plnenie jemu sverených úloh. A je zaujímavé, čo konštatuje ďalej, že po vyhlásení samostatného Slovenského štátu v niektorých prípadoch výdavky nekonaly sa celkom účelne, hospodárenie neviedlo sa tak, ako by to boly vyžadovaly mimoriadne pomery. Teda sama vláda konštatuje, že čosi v jej hospodárení nie je v poriadku. A sama vláda cíti potrebu toho, mať tu na nej samotnej nezávislý orgán. Z tohoto dôvodu rozpočtový výbor sa priklonil k tomu, aby sa tomuto úradu zabezpečila absolútna nezávislosť. Rozpočtový výbor, keď sa zaoberal otázkou postavenia predsedu tohoto úradu, uvažoval o tom, aby sa nezaraďoval do platovej stupnice, ale aby bol mimo nej tak, ako sú prezidenti najvyšších súdov. Návrh vlády zaraďoval predsedu Najvyššieho účtovného kontrolného úradu do 1. platovej stupnice. Rozpočtový výbor toto riešenie nakoniec prijal, ale súčasne usniesol sa na rezolúcii, že vláda sa má postarať o to, aby i najvyšší reprezentanti najvyšších súdov, teda prezidenti, boli rovnako zaradení do platových stupníc.

Slávny snem, zmeny, ktoré výbor na vládnom návrhu vykonal, uvedené sú v jeho písomnej zpráve. Rozpočtový výbor odporúča, aby slávny snem tento návrh zákona so zmenami, ktoré výbor na nich vykonal, prijal. (Búrlivý potlesk.)

Predseda dr. Sokol: Udeľujem slovo zpravodajovi za výbor ústavno-právny, pánu poslancovi dr. Hudecovi.

Zpravodaj dr. Hudec:

Slávny snem!

Podávam zprávu ústavno-právneho výboru k návrhu zákona o Najvyššom účtovnom kontrolnom úrade. Ústavno-právny výbor prejednával vládny návrh zákona už po úvahách a redakcii na ňom prevedenej rozpočtovým výborom, ako to plynie zo zprávy referenta tohoto výboru, práve prednesenej. Ústavno-právny výbor vzal za základ rokovania návrh zákona v tom znení, ako ho upravil výbor rozpočtový.

Najprv rokoval ústavno-právny výbor všeobecne, t. j. položil si otázku, či pre vykonávanie zamýšľanej kontroly nestačil by úsporný a kontrolný výbor snemu, a či je potrebné zriaďovať Najvyšší účtovný kontrolný úrad, teda aparát, zaťažujúci štátne financie. Pri tom vychádzal ústavno-právny výbor z týchto úvah: Kým úsporný kontrolný výbor snemu, pozostávajúci z jeho členov, nie je úradom, ale je politickým orgánom a prevádza iba politickú, teda občasnú kontrolu, zatiaľ Najvyšší účtovný kontrolný úrad je inštitúciou nepolitickou, stálou, je to aparát byrokratický, teda úrad, vykonávajúci nepretržite dozor nad príslušnými činiteľmi štátu, ktorý dbá na úspornosť v štátnom hospodárstve v rámci svojej pôsobnosti. Preto aj ústavno-právny výbor priklonil sa k vládnemu návrhu osnovy zákona o potrebnosti zriadenia Najvyššieho účtovného kontrolného úradu. Vládny návrh zákona sostavený bol na podklade vzorov zákonov, upravujúcich tú istú právnu matériu, ako v bezprostrednej, tak aj v dávnejšej minulosti a v rozličných štátoch, berúc zreteľ na to, aby nedostatky, zistené skúsenosťou, sa novou úpravou odstránily. Poskytuje nám preto tento návrh, ako výber z noriem upravených a prispôsobených pomerom našej republiky, záruku, že Najvyšší účtovný kontrolný úrad, zriadený podľa jeho zásad, prinesie kýžené ovocie.

Po týchto všeobecných úvahách prikročil ústavno-právny výbor k debate podrobnej, podľa jednotlivých paragrafov. Ešte vyzdvihujem, že ústavno-právny výbor upravil text návrhu aj po stránke jazykovej a štylistickej podľa svojich síl. Po stránke obsahovej zistil ústavno-právny výbor, že v § l upravená je rámcovite pôsobnosť Najvyššieho účtovného kontrolného úradu. Túto pôsobnosť vykonáva Najvyšší účtovný kontrolný úrad jak po stránke formálnej, tak aj po stránke materiálnej, t. j. skúma hospodárnosť jednotlivých vládnych počinov a bdie aj nad zachovaním rozpočtu. Bratislavu prijal ústavnoprávny výbor za sídlo úradu preto, že je sídlom aj ostatných ústredných slovenských úradov. Znenie § 2 vládneho návrhu osvojil si ústavno-právny výbor preto, lebo len nezávislé a zvláštne postavenie Najvyššieho účtovného kontrolného úradu zabezpečuje spoľahlivý výkon vymedzených mu úloh. Organizáciu v hrubých rysoch obsahujú §§ 3 a nasledujúce. Dobrou a vítanou novotou voči iným systémom je, že Najvyšší účtovný kontrolný úrad má podpredsedu. Sú totiž systémy, kde predsedu zastupuje najstarší úradník. Nevýhoda tá však spočíva v tom, že môže to byť úradník aj nespôsobilý. Vylúčenie osôb z účasti na Najvyššom účtovnom kontrolnom úrade paragrafom 4 návrhu, pokiaľ sú v príbuzenskom pomere s činiteľmi, nad ktorými sa dozor vykonáva, je len logickou potrebnosťou, danou poslaním a povahou tohoto úradu, ako aj požiadavkou, aby jeho chod bol bezvadný. To isté platí aj o ustanovení § 5 ohľadne vylúčenia zamestnancov Najvyššieho účtovného kontrolného úradu zo správnych a dozorčích rád tých podnikov, nad ktorými prislúcha úradu zákonná kontrola hospodárenia. Ústavno-právny výbor zmenil znenie vládneho návrhu zákona, akoby predseda a podpredseda museli byť daní do penzie po dosiahnutí 60. roku svojho veku. Je predsa známe, že 60ročný úradník je schopný ešte často dobrého výkonu. Ponechal však ústavno-právny výbor možnosť penzionovať, keď osoba dosiahne rečeného veku, štylizáciou, že "môže" byť daný do výslužby. Ústavno-právny výbor volil túto cestu ako strednú a dobrú. Paragraf 7 má ustanovenie o právach a povinnostiach predsedu, respektíve ním povereného úradníka pred snemom, jeho výbormi a vládou, kým §§ 8-16 obsahujú detaily o právomoci Najvyššieho účtovného a kontrolného úradu.

Zvlášť vyzdvihujem dôležité ustanovenia § 19 Vládneho návrhu zákona. Je totiž nimi určená kontrola poukazov samého Najvyššieho účtovného kontrolného úradu. V dôsledku ekvity a koordinácie tohoto úradu s ministerstvami shladal ústavno-právny výbor priliehavým, aby Najvyšší účtovný kontrolný úrad podliehal tzv. ministerskej zodpovednosti, čili priamo snemu. Podrobnosti návrhu zákona vyčítate z tlače 26.

Slávny snem,

toľkoto predostieram zo zprávy ústavnoprávneho výboru a v mene jeho tlmočím Vám jeho návrh. Ráčte návrh zákona o Najvyššom účtovnom kontrolnom úrade Vysokej vlády Slovenskej republiky, upravený ústavno-právnym výborom tak, ako ho obsahuje tlač 26, prijať a uzákoniť. Ráčte si osvojiť aj rezolúciu rozpočtového výboru k § 6 ods. 6 návrhu zákona o Najvyššom účtovnom kontrolnom úrade, ktorú prijal aj ústavno-právny výbor. (Potlesk.)

Predseda dr. Sokol: Teraz prikročíme k rozprave. Podľa usnesenia predsedníctva snemu navrhujem, aby sa rečnícka lehota určila na 30 minút. Sú proti tomu námietky? (Námietok nebolo!) Námietok niet. Navrhnutá lehota je schválená.

K slovu sa prihlásil pán poslanec Liška, udeľujem mu slovo.

Poslanec Liška:

Slávny snem,

pri ústavnom rokovaní o parlamentnom úspornom a kontrolnom výbore reklamoval som čím skoršie uzákonenie zákona o Najvyššom účtovnom a kontrolnom úrade, odôvodnujúc to tým, že bez náležite vybudovaného účtovného a kontrolného úradu nemožno si predstaviť úspešnú činnosť parlamentného úsporného a kontrolného výboru.

Dnes môžem so zadosťučinením konštatovať, že slovenská vláda plne chápe význam kontroly štátneho hospodárstva, čo dokazuje i tým, že predkladá Snemu návrh zákona o Najvyššom účtovnom a kontrolnom úrade v pomerne krátkom čase k ústavnému prerokovaniu.

Kontrola je iste z najdôležitejších článkov štátneho finančného hospodárstva a ako k takej musíme mať všetci dôveru v tom presvedčení, že v plnej miere splní svoje zákonom určené poslanie.

Veď kontrolná služba je zavedená takmer v každom štáte, len čo do formy je rozdielna; ešte i absolutistickí monarchovia, ktorí vládli bez rozpočtov a hospodárskych plánov, mali zavedenú kontrolnú službu, aby tak získali vnútorného uspokojenia a prehľad nad svojím hospodárením.

Slávny snem! Naše hospodárske pomery vyvíjajú sa celkom uspokojivé a môžem s pokojným srdcom povedať, že konsolidácia na tomto poli pokračuje rýchlym tempom, to znamená, že i finančné pomery Slovenského štátu budú môcť byť v dohľadnom čase konsolidované do tej miery, že bude možno rátať s bezpečným a vyrovnaným podkladom nášho finančného hospodárstva. I keď nemôžeme dnes ešte hovoriť o vyrovnanom finančnom hospodárstve, predsa náznaky rýchleho zotavovania sa hospodárskeho života oprávňujú nás k dosiahnutiu tohoto cieľa. Najlepším znakom hospodárskej konsolidácie Slovenska je neobyčajná pohotovosť všetkých vrstiev občianstva na upisovaní pôžičky na obrodu štátu, čo dáva pevnú nádej, že sa hospodárske pomery budú vyvíjať v priaznivých rozmeroch.

Pravda, s peniazmi verejnými treba hospodáriť veľmi šetrne, tu musí sa uplatniť zásada dobrého hospodára a na túto okolnosť treba klásť zvláštny dôraz, lebo odklon od tejto zásady by znamenal dostať sa do protivy s verejnou mienkou, čo by iste vyvolalo určité politické poruchy.

Bude teda veľmi záslužnou činnosťou vlády, keď sa vynasnaží dosiahnuť za každých okolností rovnováhu štátneho rozpočtu a keď súčasne dosiahne stabilitu výdajov tak, aby mohly byť zmiernené ťaživé bremená, doliehajúce na obyvateľstvo v systéme daňovom. Aj v tomto smere bude treba vykonať ešte veľmi mnoho, aby doterajší daňový režim bol zreformovaný a zjednodušený; mám zato, že toto ťaživé a pri tom komplikované dedictvo dostane v krátkom čase nový obsah, novú formu, formu zjednodušenú, prehľadnú, ktorou sa iste značne prispeje k ozdraveniu finančného hospodárstva štátu. Bude to súčasne znamenať značné vydýchnutie poplatníctva, keď sa dostane zo zajatia konglomerátu neprehľadného a ťažkopádneho daňového systému.

Nesmieme, pravda, slávny snem, zabudnúť totiž na jednu okolnosť, že potreby štátne budeme musieť, kryt z vlastnej práce, z prostriedkov a zdrojov výlučne domácich. S týmto faktom musíme rátať a v budovateľskej práci nesmieme sa spoliehať na cudziu finančnú pomoc. Jedine takto budovaná stavba našej domoviny bude mať svoju hodnotu, a to hodnotu trvalú. Z tohoto dôvodu nemôžeme než zdôrazňovať potrebu najväčšej úspornosti v štátnej správe, aby sme mohli všetky úlohy bez väčších prekážok zdolávať. Stojíme pred vypätím všetkých našich národných síl a preto v takomto čase je dôležité, aby medzi obyvateľstvom panovala najväčšia solidarita, lebo v chvíli, v akej sa nachádzame dnes, je potrebné každej slovenskej ruky, aby sme obstáli v ťažkej budovateľskej práci samostatného Slovenského štátu. Toto sú tie najpotrebnejšie predpoklady každej úspešnej práce. Bude treba sústrediť všetky hospodárske sily k tomu, aby sa nám plán hospodárskej výstavby Slovenska v plnom rozsahu podaril, bez týchto predpokladov by to bolo ťažké, a keď som spomenul na začiatku mojej reči priaznivý vývoj hospodárskych pomerov, musím teraz zdôrazniť, že budeme musieť v budúcnosti ešte s väčším úsilím pracovať k tomu, aby sa naša výroba stupňovala, aby náš vývoz bol čím väčší, aby sa rozšírily odbytové možnosti v tuzemsku, aby sme na tento spôsob rozšírili finančné zdroje pre štát, ktoré budú potrebné k naliehavým úlohám výstavby štátu. Štát, ktorý hospodári s verejnými prostriedkami, získanými od poplatníctva vo forme daní, dávok atď., musí s týmito prostriedkami hospodáriť podľa už spomenutých zásad starostlivého hospodára, lebo takéto hospodárenie získa si dôveru ľudu, čo je iste významným faktorom pri riadení štátnych vecí.

Orgány verejnej správy ako spravovatelia verejného majetku musia sa vykázať takou činnosťou, ktorá by nezavdala príčinu k prípadnej zlomyseľnej kritike verejnosti voči verejnej správe a jej zamestnancom; myslím, že právom môžeme požadovať od každého verejného zamestnanca, aby v budovateľskej práci štátu stál na prvom mieste a vybral si na tejto práci čo najväčší podiel. Štátny zamestnanec musí stáť na výške svojho povolania predovšetkým svojou mravnou zachovalosťou a poctivosťou, ďalej kvalitou svojej práce a nadchnutím sa pre každú vec, ktorá mu je sverená. Myslím, slávny snem, že táto požiadavka je na mieste a je v plnej miere oprávnená. Štátny zamestnanec musí plniť svoju úlohu vzorne, to nech je kategorickým príkazom každého, veď vzorným plnením povinností urobí dobrý skutok nielen voči štátu, svojmu zamestnávateľovi, ale i voči obyvateľstvu, ktorému by mal vždy ochotne slúžiť. Len takto bude možné odstrániť sťažnosti na štátnych zamestnancov, keď títo budú plniť svoje povinnosti a keď sa občania presvedčia, že v štátnom zamestnancovi našli pravého služobníka záujmov štátu a jeho obyvateľstva.

Páni zpravodajovia spomenuli, že svojho času bola reč o tom, aby parlamentný úsporný a kontrolný výbor prevzal úlohu kontrolného úradu. Ja som nebol tej mienky nikdy. Ako dlhoročný člen parlamentného úsporného a kontrolného výboru neviem si dobre predstaviť vykonávanie tejto funkcie parlamentným výborom. Parlamentnému úspornému výboru patrí síce prevádzať kontrolu štátneho hospodárstva, podnikov, fondov atď., ale v tom rozsahu a v tej forme, ako ju má prevádzať Najvyšší kontrolný úrad, by na to absolútne nestačil. Výbor musí svoju kontrolnú činnosť obmedziť len na vážnejšie prípady, pri ktorých mu bude výdatným pomocníkom byrokratický aparát Najvyššieho kontrolného úradu, neodvislý od ostatných ministerstiev, aby potom mohol s parlamentnej tribúny zasahovať k odstráneniu všetkých tých vád, ktoré zasluhujú nápravy.

Činnosť kontrolného úradu je vymedzené hlavne §§ 8 a 9 zákona a hlavný predmet kontroly tvorí finančné hospodárstvo štátu, ktoré spočíva, ako je všeobecne známe, na zákonitých príjmoch a výdavkoch. Štát hospodári podľa určitého plánu, je ním viazaný a preto je tým viac potrebné, aby tento finančný plán, čili rozpočet, bol v svojom rozsahu prísne dodržiavaný. Aby sa tak dialo, je potrebné, aby každý výdaj bol kontrolovaný, pravda, nie na spôsob, ako sa to dialo za prvej republiky, že sa prevádzala kontrola len po stránke formálne účtovníckej, ale aby kontrola bola prevádzaná i po stránke vecného zisťovania.