Nakoľko niet pozmeňovacích návrhov, dám hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.
Sú proti tomu námietky?
(Námietky neboly.)
Námietky nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, t. j. s jej 3 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.
(Deje sa.)
Zisťujem, že snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových jednohlasne.
Predsedníctvo snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1. rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.
Ad 2. Druhé hlasovanie o osnove zákona o vyhlásení splatností požíadavok z vkladných listov na bankovky zadržané pri kolkovaní peňazí, vydaných podľa ustanovenia § 1 zákona číslo 84/1919 Sb. z. a n.
Zpravodajmi sú páni poslanci Husárek a dr. Vančo.
Sú nejaké návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodaj Husárek:
Nie sú.
Zpravodaj dr. Vančo:
Nie.
Predseda dr. Sokol:
Zmeny nie sú.
Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.
(Deje sa.)
Zisťujem, že snem prijal osnovu zákona jednohlasne aj pri druhom hlasovaní.
Týmto je vybavený 2. bod programu a pristúpime k 3. bodu, ktorým je:
3. Zpráva rozpočtového a ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o zriadení Štátneho hydrologického a meteorologického ústavu.
Zpravodajom za výbor rozpočtový je pán poslanec dr. Gejza Rehák, za výbor ústavno-právny pán poslanec dr. Matej Huťka.
Udeľujem slovo zpravodajovi za výbor rozpočtový, pánu poslancovi dr. Rehákovi.
Zpravodaj dr. Rehák:
Slávny snem!
Rozpočtový výbor prejednávajúc osnovu zákona o zriadení Štátneho hydrologického a meteorologického ústavu jednomyseľne so všeobecného hľadiska uznal za správne dôvody jak vnútrohospodárskeho rázu, tak aj s hľadiska potreby zastupovania záujmov slovenského štátu na medzinárodných odborných miestach. V podrobnej debate uvážil i tú okolnosť, že na tomto ústave má značný záujem aj ministerstvo školstva a národnej osvety vzhľadom na Slovenskú vysokú školu technickú v Bratislave a prírodovedeckú fakultu Slovenskej univerzity v Bratislave, a preto navrhuje slovenskému slávnemu snemu, aby § 2 navrhovaného zákona bol pozmenený v tom smysle, že organizačný štatút a pracovný poriadok štátu tohto ústavu vydá vláda nariadením. Týmto by bola daná možnosť ministerstvu školstva a národnej osvety v pripomienkovom pokračovaní uplatniť svoje záujmy pre spoluprácu s ústavom.
Službu hydrologickú vykonávaly pred štátnym prevratom zo dňa 14. marca 1939 pre celú oblasť výskumné ústavy hydrologické a hydrografické v Prahe a hydrografické oddelenia krajinských úradov pomocou siete pozorovacích staníc. Službu povetrnostnú vykonával Štátny meteorologický ústav v Prahe.
Obe služby sú prevádzané prevažne v záujme dopravy a verejných prác.
Zriadenie ústavu nebude znamenať nové finančné zaťaženie, pretože hydrografické oddelenie pri ministerstve vnútra pretvorí sa na hydrologické oddelenie ústavu s málo zmenšeným počtom personálu a predpovedné ústredie pre leteckú službu povetrnostnú na oddelenie meteorologické s najpotrebnejším doplnením personálu. Finančne je ústav zaistený v osobnej i vecnej položke pre štátnu službu stavebnú na Slovensku a v príslušnej položke pre leteckú poveternostnú službu.
Slúčenie služby hydrologickej a meteorologickej v jednom ústave navrhuje sa z dôvodov účelnosti a hospodárnosti služby, lebo obe služby majú mnohé spoločné agendy, ako na príklad službu srážkomernú a pod. Obe služby budú mať spoločnú administratívu, pričom služba účtovná zostane pri ministerstve.
Prehľad stavu personálu a vecný rozpočet služby na Slovensku javí sa takto:
Personál s vysokoškolským vzdelaním počtom 9 a personál pomocný technického a kancelárskeho rázu 27, spolu 36, čo zodpovedá aj doterajšej kvóte spoločných ústavov.
Vecný náklad robí 550.000.- korún, o 8000.- viac, než to bolo doteraz, je to však výdaj náramne nepatrný, ktorý sa s úsporou môže zaiste docieliť.
Dovoľte však, slávny snem, aby som pri tejto príležitosti poukázal na významnú udalosť: na utvorenie jedného inštitútu, ktorý sa v rámci tohto zákona uskutoční. Je to horský ústav pozorovací meteorologický v Tatranskej Lomnici. Starostlivosťou a nákladom krajinského výboru bolo umožnené, aby tento ústav pre nás tak veľmi významný bol umiestený v budovách lanovej dráhy, ako je vám známo, postavenej v Tatranskej Lomnici. Lomnický štít siaha do výšok, ktoré sú v určitých situáciách povetrnostných rozhodujúce. Počasie postupuje u nás zpravidla od západu. V tomto smere je už postarané v Európe o hlásenie z vyšších polôh a to alpských a v sudetských zemiach so Snežky. Ale v určitých dobách prichádzajú závažné zmeny povetrnostné z Európy juhovýchodnej. Mnohé z nich sú pre naše kraje kritické pre veľké dažde, ktoré so sebou prinášajú. Zriadením vysokého pozorovacieho stanoviska v Tatrách sa usnadní včasné rozpoznanie týchto porúch. Dôležitosť projektovaného observatória pre také úkoly je i významu medzinárodného. Vysvitá to i z dopisu predsedu Medzinárodnej organizácie meteorologickej služby, holandského profesora van Everdingena, ktorý víta projekt, observatória vo Vysokých Tatrách a zdôrazňuje, že vyplní účelne sieť horských observatórií juhovýchodnej Európy. Tak sú horské meteorologické stanice na Bjelašnici u Sarajeva vo výške 2000 m a na Mus-Allah v Bulharsku vo výške 2500 m. Bjelašnici však chybí predbežne možnosť denného hlásenia zpráv, takže úkol práve vytýčený neprichádza v úvahu. Bude preto hlásenie z Lomnického štítu tým cennejšou súčasťou pravidelnej medzištátnej výmeny meteorologického pozorovania. Na hlásení s týchto výšok bude mať záujem tiež meteorológia letecká. Tá poskytuje leteckému provozu zprávy o atmosferických pomeroch na trati, predpovede o pravdepodobných zmenách pre každý let a prípadné výstrahy. Okrem týchto praktických využití pozorovania na horskom observatóriu vo Vysokých Tatrách, poskytla by jej vysoká poloha výhodné miesto pre meranie sily a zmien slnečného žiarenia. Otázky slnečného žiarenia sa sledujú v posledných rokoch tiež s hľadiska liečebného, čo získalo horskému observatóriu švajčiarskemu v Davosu svetovú povesť. Preto i naši lekári hodlajú nielen zužitkovať výsledky merania slnečného žiarenia, ale tiež aj konať výskumy o fyziologických účinkoch horského podnebia, ako sa to dnes prevádza na známych observatoriach v Davosu a na Jungfraujochu.
Stále zriadenie zamýšľa umiestiť na observatóriu štátny ústav rádiologický, a to prístroje k meraniu vzdušnej elektriny a kosmického žiarenia. Toto by bol veľký vedecký medzinárodný význam tejto stanice.
Vzdušný maják na Lomnickom štíte vo výške 2640 m bude čo do výšky v Európe na štvrtom mieste a zo stálych observatórií horských. Najvyšší je na Jungfraujochu vo Švajčiarsku vo výške 3450 m, potom rakúsky Sonnblick 3100 m a bavorská Zugspitze 2960 m.
Vidíme, že teraz je vhodná príležitosť doplniť pracovište našej vedy i praxe vysoko položeným observatórium. Štátu slovenskému bude toto observatórium kultúrnou osobou a preto zaiste vykoná všetko, čo bude k tomuto cieľu potrebné. Mnoho sa u nás hovorí o amerikanizme. Jak krásnym napodobením Ameriky by bolo, keby sa našiel pri tejto príležitosti mecenáš, ktorý by vybavil toto observatórium špeciálnymi prístrojmi vedeckými. Jedná sa o špeciálne vedecké prístroje, keďže pre funkciu potrebné prístroje sú zaistené v krajinskom rozpočte, na tento rok je 30,000.- Ks povolených a na budúci rok je navrhované na ten istý účel 40.000.- Ks. Je len potrebné, aby tieto sumy boly včas likvidované.
Po tomto rozpočtový výbor, uznávajúc potrebu zákonnej úpravy hydrologickej a meteorologickej služby, po stránke rozpočtovej uzákonenie osnovy odporúča, lebo pre jej pomerne nepatrné zvýšenie potreby o ročných 7226.- Ks sa úhrada ľahko zaistí. (Potlesk.)
Predseda dr. Sokol:
Udeľujem slovo zpravodajovi za výbor ústavno-právny, pánu poslancovi dr. Huťkovi.
Zpravodaj dr. Huťka:
Slávny snem!
Ústavno-právny výbor vládny návrh v dosť podstatných veciach prepracoval a to, ako ráčite vidieť zo zprávy ústavnoprávneho výboru, podľa jeho prepracovania vládna osnova obsahuje len 3 paragrafy, kdežto pôvodná osnova obsahovala 5 paragrafov. Jak už zpravodaj za rozpočtový výbor bol spomenul, na zriadení, vlastne na účinkovaní Štátneho hydrologického a meteorologického ústavu okrem ministerstva dopravy a verejných prác má záujem aj ministerstvo školstva, potom má ministerstvo hospodárstva a tiež aj ministerstvo národnej obrany, t. j. takmer všetky rezorty. A preto ústavno-právny výbor, aby tieto rezorty v budúcnosti prípadne nemalý akési naťahovačky medzi sebou, určil, že vláda určí, ktorému ministerstvu tento ústav podlieha, lebo podľa pôvodnej osnovy mal ústav podliehať ministerstvu dopravy a verejných prác. Taktiež ústavno-právny výbor rozhodol, aby organizačný a pracovný poriadok tohto ústavu vydala vláda nariadením. Na základe týchto dôvodov ústavno-právny výbor odporúča slávnemu snemu, aby vládny návrh v prepracovaní ústavno-právneho výboru ráčil odhlasovať. (Potlesk.)
Predseda dr. Sokol (zvoní):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava odpadá.
Prikročujeme k hlasovaniu.
Zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 3 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu,
Nakoľko niet pozmeňovacích návrhov, dám hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.
Sú proti tomu námietky?
(Námietky neboly.)
Námietky nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, t. j. s jej 3 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.
(Deje sa.)
Zisťujem, že snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových jednohlasne.
Predsedníctvo snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1. rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.
Ad 3. Druhé hlasovanie o osnove zákona o zriadení Štátneho hydrologického a meteorologického ústavu.
Zpravodajmi sú páni poslanci dr. Rehák a dr. Huťka.
Sú nejaké návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodaj dr. Rehák: Nie.
Zpravodaj dr. Huťka: Nie sú.
Predseda dr. Sokol: Zmeny nie sú.
Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.
(Deje sa.)
Zisťujem, že snem prijal osnovu zákona jednohlasne aj pri druhom hlasovaní.
Týmto je vybavený 3. bod programu a pristúpime k poslednému bodu, ktorým je:
4. Zpráva rozpočtového a ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o snížení a úprave niektorých všeobecných (autonómnych) colných sadzieb.
Zpravodajom za výbor rozpočtový je pán poslanec Ján Líška, za výbor ústavnoprávny pán poslanec dr. Anton Hudec.
Udeľujem slovo zpravodajovi za výbor rozpočtový, pánu poslancovi Líškovi.
Zpravodaj Líška:
Slávny snem!
Každá zmena štátotvorných a štátoprávnych pomerov vyžaduje novú úpravu niektorých štátne-politických a hospodárskych otázok a to bez ohľadu na to, či ide o otázky, týkajúce sa vnútroštátnych alebo medzištátnych pomerov. Počet a dosah problémov, ktoré treba riešiť, je zvlášť veľký pri vzniku nového samostatného siatu, ktorý sa chce v medzinárodných vzťahoch uplatniť ako štát v každom ohľade usporiadaný. Pri tejto budovateľskej práci ja ťažko presne určiť poradie naliehavosti riešenia, lebo každá z nich vyžaduje samostatné, veľmi pozorné riešenie a nadovšetko pozorné štúdium, menovite vtedy, keď ide o také otázky, ktoré môžu mať ďalekosiahle hospodárske dôsledky.
Doterajšie výsledky našej zákonodarnej a vládnej činnosti svedčia o tom, že sme na tomto poli vykonali už veľmi mnoho. Odhlasovaním ústavnej listiny, ako i zákona o štátnom občianstve, sme vytvorili kostru nášho vnútroštátneho zriadenia. Pravda, celý rad zákonov, vládnych nariadení a vyhlášok, ktoré postupne vyplňujú tento rámec, svedčí o tom, že budovateľská práca pokračuje zdarné. S rovnakým dôrazom sme riešili i otázky, týkajúce sa úpravy nášho hospodárskeho styku s cudzinou.
Vládnym nariadením zo dňa 14. marca 1939 sme recipovali nielen bývalé československé devízové predpisy, ale aj bývalý česko-slovenský colný zákon, colnú tarifu, ako i bývalé česko-slovenské obchodné smluvy. Niet pochybnosti o tom, že spomenuté opatrenia maly ráz len dočasných opatrení, lebo jak recipovaná colná tarifa, tak i recipované obchodné smluvy boly prispôsobené bývalým česko-slovenským hospodárskym pomerom, a bolo ich treba s najväčším urýchlením prispôsobiť novým hospodárskym pomerom nášho štátu. Išlo v prvom rade o uzavretie nových obchodných smlúv s cudzinou a revíziu jednotlivých colných sadzieb. Uzavretím obchodnej smluvy s Nemeckom, bývalým Poľskom, Švajčiarskom, Itáliou a Juhosláviou bol vytvorený základ siete našich obchodných smlúv s cudzinou. Tým sme však ešte nevyriešili problém revízie colnej tarify, lebo len smluva slovensko-nemecká obsahuje colne-tarifnú prílohu, v ktorej je však vyriešená len časť našich colne-tarifných problémov.
Obchodná politika bola síce v posledných rokoch obohatená o celý rad obchodne-politických prostriedkov, ako dovozné a vývozné kontingenty, povoľovacie pokračovania a devízové predpisy. Ale jednako clá zostaly jedným z najčastejšie používaných a veľmi účinných prostriedkov. Bývalá česko-slovenská colná tarifa bola pri spôsobená hospodárskym, výrobným a spotrebným pomerom Česko-Slovenskej republiky. Z toho vyplývala i tá skutočnosť, že veľká časť colných sadzieb mala funkciu ciel ochranných, niekedy i prohibitívnych, lebo domáca výroba potrebovala ochranu proti cudzozemskej konkurencii. Je pochopiteľné, že takto vybudovaný systém colných sadzieb nebolo možno bez vážnych hospodárskych škôd aplikovať na slovenské hospodárske pomery, lebo v mnohých výrobných odvetviach, ktoré v bývalej Česko-Slovenskej republike požívaly colnej ochrany, sme sa stali štátom dovozným. Vysoké clo v takýchto prípadoch nielen že nebolo vzhľadom na tuzemskú výrobu potrebné, ale ani vzhľadom na tuzemský konzum žiadúce. Konečne ani s fiskálneho hľadiska neni neodôvodnene vysoké clo vítané, pretože jeho maximálny výnos je najčastejšie len vtedy možný, keď clo príliš nezaťažuje poplatníka. Revízia colných sadzieb bola teda hospodárskou nutnosťou. Bolo a ešte aj bude treba upraviť celý rad colných sadzieb. Hoci by bolo žiadúce previesť túto revíziu v krátkej dobe, je iste veľmi správne, že ministerstvo financií siaha k prevedeniu len po etapách, lebo tak majú hospodárske inštitúcie možnosť dôkladne preskúmať každú colnú položku. Pokiaľ ide o formálnu stránku prevedenia týchto potrebných colných tarifných zmien, sú možno v celku len dva spôsoby, a to úprava colných sadzieb cestou autonómnou, alebo smluvnou. Prvý spôsob má tú výhodu, že štát má možnosť kedykoľvek autonómne stanovenú colnú sadzbu meniť, ale pri tomto spôsobe úpravy sa vzdáva možnosti dosiahnuť nejakého ústupku so strany druhého štátu. Naproti tomu pri smluvnej úprave colnej sadzby štát sám dáva možnosti meniť smluvnú colnú sadzbu bez súhlasu smluvného partnera. Ale pri tomto spôsobe úpravy môže dosiahnuť určitých kompenzácií v colných sadzbách smluvného štátu.
Smluvnú úpravu colnej sadzby je najvýhodnejšie aplikovať vtedy, keď ide o také colné sadzby, ktoré majú povahu finančného cla. Tu neni pravdepodobné, že by mohly v krátkej dobe nastať také podstatné zmeny vo výrobe, že by bolo treba použiť colnej sadzby ako prostriedku ochrany proti cudzozemskej konkurencii.
U ostatných druhov colných sadzieb, to jest pri cle ochrannom alebo prehibitívnom je účelnejšie použiť autonómnej úpravy colnej sadzby, lebo tým je zaistená väčšia pružnosť colnej sadzby. Treba s uznaním konštatovať, že naša obchodná delegácia, ktorá sjednávala slovensko-nemeckú obchodnú smluvu, sa v celku riadila týmito zásadami a že pre autonómnu úpravu vyhradila všetky tie colné položky, ktoré už majú alebo v krátkej budúcnosti by mohly mať povahu ochranných colných sadzieb. Rozpočtový výbor preskúmal colné sadzby vo vládnom návrhu č. 51 obsažené a zistil, že zmeny v ňom navrhované sú toho času v plnom rozsahu odôvodnené našimi hospodárskymi pomermi. Poznamenávam, že tento návrh neobsahuje všetky colné sadzby, v ktorých by už teraz bolo treba previesť potrebné zmeny. Ministerstvo financií však, ako som už spomenul, ďalšie zmeny colného sadzobníka pripravuje. Keďže máme možnosť v prípade potreby autonómnou úpravou colné sadzby meniť bez toho, že by bolo treba jednať s ktorýmkoľvek naším smluvným partnerom, navrhujem slávnemu snemu, aby tento návrh tak, ako sa na ňom rozpočtový výbor usniesol, schválil. (Potlesk.)
Predseda snemu dr. Sokol:
Udeľujem slovo zpravodajovi za výbor ústavno-právny, pánu poslancovi dr. Hudcovi.
Zpravodaj dr. Hudec:
Slávny snem!
Ústavno-právny výbor prejednal osnovu vládneho návrhu zákona o snížení a úprave niektorých všeobecných colných sadzieb.
Osnova obsahuje úpravu ciel ochranných, na ochranu domácej výroby priemyselnej.
Hospodárske pomery na Slovensku práve dôsledkom štátoprávnych zmien a vzniku samostatného štátu sa podstatne zmenily. Bývalá Česko-Slovenska republika v mnohých priemyselných odvetviach bola sebestačná a ochrana týchto domácich výrobkov existujúcim clom bola samozrejmá. V bývalej Česko-Slovenskej republike, ako je známe, koncentrovali priemyselnú výrobu v zamoravských zemiach a na Slovensku zostal len malý zlomok tejto výroby. Dôsledkom toho dnes na Slovensku niektoré produkty priemyselné sa dosť nevyrábajú, alebo len v množstve, ktoré naprosto nestačí zásobiť domáci trh a konzum obyvateľstva. V posledných prípadoch potom nemá smyslu držať clo doterajšie buď vôbec, alebo aspoň nie v pôvodnej výške, ak zásobovanie obyvateľstva nemá byť znemožnené alebo aspoň naštrbené. Preto právom navrhuje vláda osnovou zákona: zrušenie alebo sníženie ochranných ciel tam, kde dôsledkom výšuvedených dôvodov domáca výroba a jej ochrana neutrpí.
Touto colnou politikou sleduje sa cieľ, aby umožnený bol dovoz nedostávajúcich sa priemyselných produktov, lebo inak nastalo by nezbytné zvýšenie cien, čo však nebolo nikdy pravým účelom ciel ochranných. Naproti tomu tam, kde máme sebestačnú výrobu vlastnú, ako je tomu u kremeliny, je treba zaviesť respektíve zvýšiť clo na tento tovar z dôvodu ochrany a rozvoja domácej výroby. Preto u sadzobného čísla 150 sa zavádza clo ochranné. Aby sme neprišli do škodlivého konfliktu so susednými hospodárskymi a colnými jednotkami, predložená úprava colná bola prevedená v súhlase s hospodárskymi kruhmi susedných štátov, zvlášť Nemecka a keďže táto úprava kryje sa so záujmami hospodárskymi nášho štátu, rozhodol sa ústavno-právny výbor osnovu zákona o snížení a úprave niektorých všeobecných colných sadzieb snemu Slovenskej republiky na prijatie a uzákonenie doporučiť.
Osnova má okrem názvu a úvodnej formuly iba 2 paragrafy;
§ 1 obsahuje práve výrobky, u ktorých sa clo zrušuje, snižuje, respektíve zavádza spolu s príslušnou colnou sadzbou;
§ 2 hovorí o počiatku účinnosti zákona.
Slávny snem!
Navrhujem Vám, aby ste osnovu zákona vysokej vlády o snížení a úprave niektorých všeobecných colných sadzieb prijali a uzákonili tak, ako ho obsahuje tlač 51.
(Potlesk.)
Predseda dr. Sokol (zvoní):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava odpadá.
Prikročujeme k hlasovaniu.
Zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 2 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.
Nakoľko niet pozmeňovacích návrhov, dám hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.
Sú proti tomu námietky?
(Námietok nebolo.)
Námietky nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, t. j. s jej 2. paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.
(Deje sa.)
Zisťujem, že snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových jednohlasne.
Predsedníctvo snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1. rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.
Ad 4. Druhé hlasovanie o osnove zákona o slúžení a úprave niektorých všeobecných (autonómnych) colných sadzieb.
Zpravodajmi sú páni poslanci Líška a dr. Hudec.
Sú nejaké návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodaj Líška:
Nie sú.
Zpravodaj dr. Hudec:
Nie sú.
Predseda dr. Sokol:
Zmeny nie sú.
Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ak ju snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.
(Deje sa.)
Zisťujem, že snem prijal osnovu zákona jednohlasne aj pri druhom hlasovaní.
Týmto je program dnešného zasadnutia snemu vyčerpaný.
Oznamujem, že podľa usnesenia predsedníctva najbližšie zasadnutie snemu svolá sa písomne.
Zakľučujem zasadnutie.
(Koniec zasadnutia o 13. hod. 06. min.)