Vnútrozemská výmena tovaru potrebuje určitého usmernenia vo veľkoobchode a v obchode drobnom. Pri tejto príležitosti vláda pokladá za potrebné zdôrazniť, že za nijakých okolností nestupí, aby distribúcia ohrozovala záujmy spotreby a produkcie. Neproduktívne články medzi výrobcom a konzumenom bude odstraňovať, aby sa produkt čím lacnejšie a ľahšie dostal od výrobcu ku konzumentovi. Intenzívnejšie pokračovanie v revízií živnostenských oprávnení tu bude súčasne i prostriedkom k poslovenčeniu a k pokresťančeniu obchodu. Odňaté budú živnostenské oprávnenia tam, kde to hospodárske záujmy vyžadujú, nie však tam, kde by to bolo na škodu všeobecných záujmov hospodárskych.

Vláda si je vedomá ťažkostí, do ktorých sa dostaly naše podniky, zapnuté do cudzineckého ruchu. Predovšetkým v európskych pomeroch politických treba hľadať príčiny tohtoročných slabých výsledkov cudzineckého ruchu. Máme zákon o cestovnom ruchu a jeho správne uplatňovanie, ktoré je v prúde, zaiste prinesie svoje dobré výsledky. Našim podnikom pre cudzinecký ruch, predovšetkým hotelníctvu, vláda prinesie pomoc v chystanom zákone o hotelovom úvere. Chceme pomôcť i podnikom, ktoré sa dostaly do ťažkostí následkom slabej sezóny cudzineckého ruchu.

Naša výroba poľnohospodárska je dostatočná na to, aby zásobila obyvateľstvo republiky. Budeme sa usilovať o kvantitné a kvalitné zvýšenie poľnohospodárskej produkcie, k čomu za najprimeranejší prostriedok pokladáme zabezpečenie jej rentability.

Táto cesta bola nastúpená prebudovaním viazaného obilného hospodárstva, ktoré dáva roľníkom na celom Slovensku jednotné ceny za obilie, ďalej usmernením dovozu a vývozu hospodárskych zvierat a živočíšnych výrobkov. V štádiu príprav je zhodnotenie produkcie nášho ovocinárstva a sme presvedčení, že nedávno uzákonená úprava hospodárstva s mliekom prispeje k ďalšiemu zhodnoteniu produkcie mliečnej. K rentabilite produkcie rastlinnej v nemalej miere prispeje obmedzenie pestovania produktov, len ťažko nachádzajúcich odbyt v zahraničí, nahradením ich produktmi, pre ktoré sa nájde primerané spracovanie a upotrebenie doma. Vláda je odhodlaná použiť všetky prostriedky na zvýšenie osevu rastlín olejnatých a na sníženie osevu jačmeňa tam, kde jeho kvalita nestačí na vyrovnanie nevýhod, plynúcich z ťažkostí jeho odbytu. Vláda v dohľadnom čase predostrie návrh na novelizáciu trojpoľného hospodárenia. Máme ešte veľké plochy pôdy, ktoré možno využiť pre poľnohospodársku výrobu. Vláda v rámci finančných prostriedkov bude hľadať možnosti jej postupného zaradenia do služieb výroby.

V živočíšnej výrobe vláda sa bude snažiť zintenzívniť chov koní a novelizáciou platných právnych predpisov odstrániť svojvoľné poruchy jednotlivých chovateľov, rušivé zasahujúce do plemenitby koni. V reorganizácii štátnych ústavov pre chov koni sa bude pokračovať, lebo už i doterajšie práce priniesly pozoruhodné výsledky.

Ročne máme 40-50.000 kusov hovädzieho dobytka, určeného pre vývoz do cudziny. Rezortné ministerstvo musí si vziať za úlohu zaistiť stále a spoľahlivé odbytištia pre túto nadprodukciu. Celkový chov a zvlášť vykŕm, ošípaných sa bude musieť prispôsobiť potrebám domáceho konzumu a zahraničnému dopytu.

V Slovenskej republike máme asi 470.000 ha pastvín, a to najviac pastvín spoločných alebo spoločne užívaných. Sú v prevažnej väčšine v stave zanedbanom a neposkytujú ani zďaleka primeraný úžitok. V dohľadnom čase prikročí sa k radikálnemu riešeniu technickej úpravy pastvín. Pre potreby našej živočíšnej produkcie vykonáme i naďalej všetko potrebné pre odvrátenie zvieracích nákaz, ktoré ročne o ťažké milióny poškodzujú nášho roľníka a náš národný majetok.

Do služieb nášho poľnohospodárstva musí byť postavené i poľnohospodárske školstvo, zreorganizované tak, aby vychovávalo v prvom rade samostatných roľníckych podnikateľov. Chceme, aby roľnícka mládež po absolvovaní hospodárskych škôl vracala sa nazpäť k pôde, pozdvihovala kultúru na dedinách, racionálnym hospodárením bola vzorom pre tých gazdov, ktorí nemali možností nadobudnúť si potrebné odborné vzdelanie. Počet žiactva na hospodárskych školách potešiteľne vzrástol. Ak chceme našu poľnohospodársku výrobu zintenzívniť a zkvalitniť, dať jej pevné základy rozvoja, musíme sa opierať o výsledky vedeckej práce. U štátnych výskumných ústavov poľnohospodárskych v Bratislave hodláme zriadiť ústav zootechnický, ktorý spolu s novovybudovanou výskumnou stanicou v Topoľčiankach bude sa venovať povzneseniu produkcie živočíšnej. V Turč. Sv. Martine dobudujeme ústav ovčiarsko-vlnársky a rozšírime ho na ústav salašnícky a mliekársky.

Naše lesy produkujú ročne asi 5 miliónov kubíkov dreva v hodnote 1 miliardy Ks. V majetku štátu je asi 345.000 ha lesa, asi 406.000 ha lesa spravuje štát svojimi orgánmi a zvyšok, t. j. asi 690.000 ha sú lesy súkromné, mestské a cirkevné. Tento poklad Slovenskej republiky musí byť zachovaný a zveľaďovaný. Vláda nekompromisne bude trvať na odstránení všetkých škôd, ktoré našim lesom vzniklý z neporiadkov na poli zalesňovania, postará sa, aby zalesňovanie sa dialo v intenciách potrieb celoštátnych. Bude sa snažiť, aby ozajstným vzorom v politike leso-hospodárskej boly predovšetkým lesy štátne. Bude musieť nastať užšia spolupráca medzí podnikom lesov štátnych a medzi ostatnými majiteľmi lesov.

Vláda stojí pred vážnou úlohou uskutočnenia chystaného zákona o pozemkovej držbe a vynasnaží sa, aby túto svoju dejinnú úlohu so zdarom splnila tak, aby slovenská pôda dostala sa skutočne do rúk nášho roľníctva. Tomuto cieľu slúži aj revízia starej pozemkovej reformy.

Zvýšenú pozornosť chceme venovať úlohám vodohospodárskym, poskytujúc na prípravu, pokračovanie a ďalší rozvoj vodohospodárskych prác na celom štátnom území všetky pohotové prostriedky personálne a finančné. Dobre vieme, že vodohospodárske stavby sú účinným nástrojom na ochranu majetku pred vodnými škodami, na zabezpečenie lepšieho a istejšieho výnosu z poľnohospodárskej pôdy, na zlepšenie zdravotných podmienok národa a výhodnou príležitosťou dať prácu početnému neškolenému robotníctvu.

Dôležitou složkou hospodárskej obrody štátu sú aj technické úpravy pozemkovej držby a najmä komasácia pozemkov. Dnešný organizačný stav na Slovensku takej prepotrebnej meliorácie potrebuje a nedostatočný počet odborných síl technických žiaľbohu dovoľuje pokračovať len núdzové v započatých prácach. Aj v tejto veci predostrie vláda reorganizačné návrhy.

Napokon prichádzame ku kapitole, zahrnujúcej odvetvia, ktoré s jednej stránky prispievajú k utváraniu vonkajšieho obrazu Slovenskej republiky, s druhej stránky zas tvoria jej nervový systém. Vonkajší obraz - to sú budovy, stavby, mosty, elektrárne, priehrady, naftové veže, sem však patria i bane, hute, soľovary a rozličné štátne podniky, ktoré sú nielen tým vonkajším obrazom, ale aj obrazom bohatstva štátu. Nervový systém - to sú zas cesty, železnice, vodné i vzdušné komunikácie, telegraf, rozhlas. Je to teda kapitola

o verejných prácach i doprave,

složkách, ktoré dnes každý moderný štát pokladá za svoju vizitku. Jasná vec, že i vláda Slovenskej republiky, keď chce mať pred očami tak reprezentáciu štátu pred cudzinou, ako i potreby vlastného ľudu, musí úlohám, týkajúcim sa verejných prác a dopravy, venovať všetku svoju energiu.

Naša republika má 1653 km štátnych, 4074 km krajinských a príjazdných a 4305 km vicinálnych ciest. V dôsledku mimoriadnych udalostí bol stav tejto cestnej siete na začiatku roku omnoho horší, ako v iných rokoch, a to zvlášť vo východnej oblasti štátu. Snaha správy ciest, aby tieto nedostatky behom roku odstránila a priviedla cesty do normálneho stavu, bola takmer všade korunovaná úspechom.

Druhou, nie menej dôležitou úlohou správy ciest bolo pokračovanie v rozostavaných stavbách a prestavbách ciest. Začiatkom roku 1939 boly stavby a prestavby ciest rozostavané na celkovej dĺžke 287 km. Okrem toho boly v prúde preložky, rekonštrukcie a úpravy ciest v dĺžke 89 km. Tento svoj program cestná správa po prekonaní začiatočných prekážok aj splnila. V roku 1940 bude vynaložené všetko úsilie, hlavne finančné, aby rozostavané stavby boly ukončené.

V plnej stavebnej sezóne bolo na cestných investičných stavbách, konaných k ťarche rozpočtových úverov, zamestnaných až 9000 robotníkov.

Ďalšou veľmi dôležitou úlohou správy ciest bola starosť o náhradne cestné spoje pozdĺž južnej hranice štátu. Dokonalé riešenie by tu vyžadovalo postavenie nových ciest v dĺžke asi 80 km; na toto riešenie však pri veľkom rozsahu práve konaných cestných investičných stavieb nebolo pomýšľané a preto boly novostavby podniknuté len tam, kde iného východiska nebolo. Ináč boly, poťažne ešte budú na všetkých miestach, kde by to komunikačné pomery v pohraničí vyžadovaly, zlepšené terajšie vicinálne a obecné cesty tak, aby spojenie pohraničných krajov s vnútrozemím bolo za každého počasia možné. To platí, a v prvom rade, aj o severnej Orave a Spiši, ktoré boly nedávno k Slovensku pripojené. Komunikačnej sieti týchto krajov bude venovaná mimoriadna pozornosť.

Správa ciest uvažovala o otázke slovenskej diaľnice. Stavba tejto cesty je ešte predčasná. Je účelnejším podporovať vývoj automobilizmu úpravou terajších ciest pre premávku motorovými vozidlami, teda zriaďovaním bezprašných vozoviek. Do tohtoročného programu bolo vzaté zriadenie bezprašnej vozovky na dĺžke 220 km. Bezprašná vozovka na dĺžke 195 km je hotová. V tejto akcii bola slovenská správa ciest podporovaná správou ciest nemeckých. Význam celej akcie sa dá najlepšie posúdiť z toho, že cesta autom z Bratislavy do Žiliny, ktorá predtým trvala aspoň 5 hodín, dá sa už teraz vykonať za 3 a pol hodiny a že pri stavbe bolo zamestnaných 6-7000 ľudí. Správa ciest mieni v tejto akcii aj v ďalších rokoch intenzívne pokračovať upravením ďalších cestných ťahov.

Novozriadením ústredných a najvyšších úradov nastala úloha postarať sa aj o ich primerané umiestenie, ktorá úloha bola už splnená, pri čom bolo treba mnohé budovy opraviť, renovovať a adaptovať. Najväčšia z týchto adaptačných prác je úprava prezidentského paláca. Táto architektonicky cenná budova upravená bola v pomerne krátkom čase na dôstojné, reprezentujúce a všetkým moderným požiadavkám vyhovujúce sídlo prezidenta republiky.

Slovenský štát pokračuje i v započatých štátnych stavbách na vidieku, celkovým nákladom asi 10,000.000 Ks. V rámci bývalej krajinskej samosprávy sú v práci novostavby budov v krajinských verejných nemocniciach nákladom cca 27 mil. korún. Zmenou štátnych hraníc zmenily sa aj hranice záujmových oblastí k jednotlivým nemocniciam, a preto pripravuje sa program stavieb nemocníc, ktorý by novým potrebám plne vyhovel.

Úpravám vodných tokov Slovenská republika hneď od svojho vzniku venovala zvýšenú pozornosť. Slovenský štát musel sa predovšetkým veľmi intenzívne starať o rozšírenie osevnej plochy, o získanie nových úrodných poľnohospodárskych plôch ako náhrady za stratené južné kraje. Na reguláciu rieky Váhu vynaložil štát v tomto roku vyše 6,000.000 Ks. S rovnakým úsilím chystá sa úprava pohraničnej rieky Moravy v spojení so stavbou DunajskoOderského prieplavu, ktorá otázka dostala sa v posledných dňoch do popredia a stojí pred konečným riešením, V najbližších mesiacoch započne sa so stavbou hydrocentrály pri Ilave, ktorá pre sústavnú elektrizáciu môže dodať 80,000.000 kilovatt hodín ročne, a pripravuje sa výstavba vodnej centrály v Dobšinej.

Činnosť štátu v obore elektrizácie sa prejavuje jednak úsilím o rozvoj sústavnej elektrizácie vidieka a jeho finančnú podporu, jednak investíciami na stavbu nových výrobní elektrickej energie. Na celom Slovensku je dnes asi 2680 obcí, z toho je elektrizovaných cca 760 obcí, takže zostáva neelektrizovaná väčšia časť 1920 obcí, t. j. 72% celkového počtu.

Náklad na uskutočnenie elektrizácie týchto 1920 obcí by činil asi 240,000.000 Ks, Treba preto plán elektrizácie Slovenska rozvrhnúť na čas aspoň 10 rokov, a to tak, aby jej náklad niesly obce, štát a elektrizačné spoločnosti spoločne. Plánovaným rozšírením elektrizácie na Slovensku nadobúda aktuálnosti otázka nových zdrojov elektrickej energie a tým i otázka novostavieb vodných a tepelných elektrární tak, ako to bolo posiaľ urobené v Ladcoch na Váhu a v Handlovej.

V obore leteckom, ktoré odvetvie štátnej správy predtým na Slovensku vôbec nebolo zastúpené, zriadila sa administratíva, vedená bola evidencia a výchova pilotov, na letiskách vykonaná úprava služby so stránky personálnej i vecnej a zriadená bola služba meteorologická, Výsledky tejto predpráce umožnily otvorenie leteckej dopravy na linke Viedeň-Bratislava-Piešťany, ktorú obstaráva novozriadená Slovenská akciová spoločnosť letecká.

Štátne banské a hutnícke závody v Banskej Štiavnici, Hodruši, v Kremnici, Štátne naftové doly v Gbeloch, Štátna rafinera minerálnych olejov v Dubovej a Štátne solivary v Piesku pri Podbrezovej, v Prešove a Soľnej Bani boly po celý rok 1939 v plnom chode. Banské závody v Banskej Štiavnici, Hodruši a Kremnici budú pracovať aj naďalej v takom rozsahu, ako doteraz a v Gbelských závodoch sa chystá zvýšenie ťažby nafty. V dobývaní solí a v práci solivarov nastanú určité zmeny, vzhľadom na stratu soľných baní v bývalej Podkarpatskej Rusi. Nová vláda učiní však potrebné kroky, aby týmito zmenami hospodársky prospech ani užšieho kraja, ani celého Slovenska neutrpel újmu.

Železnice slovenské boly postavené pred nové, nie ľahké úlohy. Oddisponovanie zamestnancov českej národnosti bolo zaťažkávacou skúškou pre slovenský personál. Na tejto skúške slovenskí železničiari skvele obstáli i v mimoriadnych pomeroch, vyvolaných vojenským konfliktom medzi Nemeckom a Poľskom. Poriadok a bezpečnosť na slovenských železniciach stúpa tak, ako sú postupne riešené životné záujmy slovenských železníc. Politicky rušné časy maly, pravda, za následok čiastočné zaseknutie obchodu a tým i pokles osobnej i nákladnej dopravy.

Ďalšou ťažkou úlohou v uplynulej časti roku 1939 bolo konečné ujednanie a vykonanie repartície hnacích vozidiel so správou maďarských kráľovských železníc a so správou železníc Protektorátu Čechy a Morava. V pomere počtu strojových kilometrov, vykonaných na území Slovenska, po repartícii ostane slovenským železniciam 603 rušňov normálne rozchodných, 13 rušňov úzkorozchodných, 4 elektrické motorové vozne a 106 koľajových vozidiel so spaľovacím motorom. Tento počet hnacích vozidiel vystačí pre normálnu premávku slovenských železníc.

Na rok 1940 uvažuje sa o objednávke 6 ľahkých rýchlikových rušňov a 10 ľahkých koľajových autobusov. Ľahké rýchlikové rušne umožnia náhradu motorových rýchlikov na trati Bratislava-Zlaté Moravce-Zvolen pohodlnými rýchlikmi a umožnia zavedenie dávno očakávaného rýchlikového spojenia Zvolena s Prešovom cez Červenú Skalu.

V krátkom čase budeme môcť prikročiť k prečíslovaniu našich vozňov a označeniu ich vlastníckou značkou slovenských železníc.

Zánikom Poľska vznikajú pre slovenské železnice nové povinnosti upraviť medzinárodnú prepravu podľa nových pomerov a potrieb. Vhodné zapojenie slovenských železníc do medzinárodnej siete dopravnej je medzinárodne dojednané už tým, že trasa Orient-Expresu bude vedená územím nášho štátu. Na prehĺbenie stykov s Nemeckou ríšou uzavreli sme smluvu s Mitropou, spoločnosťou pre jedálne a spacie vozne, ktorá vstúpila v platnosť od 1. novembra t, r, K výdatnej podpore cestovného ruchu pripravuje sa zriadenie Slovenskej národnej a dopravnej kancelárie.

V obore našej dopravy hrá dnes dôležitú úlohu automobilová doprava slovenských železníc. Nastalými územnými zmenami boly popretínané železničné trate, takže náhradné spoje musia byť obstarávané osobnými a nákladnými autami. V niektorých krajoch, ako na príklad v Novohrade, Gemeri a na východe štátu tvorí automobilová doprava slovenských železníc jediné dopravné spojenie s ostatnými oblasťami Slovenskej republiky.

Vydaním značného počtu motorových vozidiel Maďarsku očakávame veľký, ale len prechodný nedostatok motorových vozidiel, ktorý však bude ešte tohto roku odstránený, alebo aspoň veľmi značne zmiernený nákupom nových nákladných a osobných aút. V budúcom roku bude možno prikročiť k vyhoveniu vzrastajúcemu dopytu po motorových vozidlách slovenských železníc a k zriaďovaniu nových liniek alebo zhusťovaniu automobilovej premávky slovenských železníc.

Slovenské železnice i po utvorení samostatného slovenského štátu ostaly predbežne v tarifnom súručenstve so železniciami Česko-moravskými, aby sa predišlo v tarifníctve a v hospodárskom živote akýmkoľvek zmätkom a stavu neistoty a aby sa uľahčil prechod do nových pomerov.

Pripravuje sa nová miestna tarifa pre prepravu cestujúcich, batožín a spešnín, ktorá bude vydaná pravdepodobne s platnosťou od 1. apríla 1940 a zahájené boly práce i na novom nákladnom kilometrovníku slovenských železníc. Slovenská železničná správa už prikročila k študijným a prípravným prácam na vytvorenie úplne nových slovenských nákladných taríf, ktoré by vyhovovaly tak potrebám slovenského hospodárstva, ako aj finančným záujmom železničného podniku.

Slovenské železnice vystupujú však už aj teraz v príslušných medzinárodných železničných sväzoch tarifných ako samostatná členovská správa. Slovenskú republiku prihlásili sme k obom bernským úmluvám: k medzinárodnej úmluve o preprave cestujúcich a batožín po železniciach a k medzinárodnej úmluve o preprave tovaru po železniciach z 23. novembra 1933.

Železniciam podarilo sa nielen udržať temer celú prepravu doterajšiu, ale aj získať značné transporty nové, a to vo väčšine prípadov na naše najlepšie trate tranzitné. Možno povedať, že dodnes môžu byť slovenské železnice s výsledkami svojej tarifnej politiky spokojné.

Územnými zmenami stratili sme spojenie niektorých tratí, ktoré treba nahradiť novými spojkami. Je to spojka Tomašovce -Veľká Ves, ktorá sa stavebne dokončuje a nahradzuje prerušený spoj zo Zvolena na Kokavu. Bude dokončená a odovzdaná premávke začiatkom budúceho roku. Ďalej spojka pri Legini-Michaľanoch, kde nahradzujeme stratené spojenie novou spojkou, na ktorej bude zavedená doprava ešte tohto roku. V behu sú projekčné a prípravné práce pre nové železnice Revúca-Tisovec, Lubeník-Slavošovce, Nižná Slaná-Štitník. Kokava-Rimavská Baňa a Tisovec-Polhora. Na stavbe novej železnice Prešov-Vranov n. TopľouStrážske máme všetky úseky v plnej práci. Stavebné práce na trati Banská Bystrica-Dolná Štubňa sú asi z 85% hotové a má byť odovzdaná verejnej premávke v lete 1940. Na novostavby železníc vydalo sa v roku 1939 104 mil. korún a vydá sa do konca roku ešte asi 23 mil. korún. Pri stavbe nových železníc je zamestnaných spolu do 10.000 robotníkov.

Zvýšený ruch na niektorých tratiach vyžaduje stavbu druhých koľají, z ktorých na prvom mieste treba uviesť druhú koľaj na trati Račištorf-Leopoldov, 57 km dlhú, ktorá je pred ukončením, práve tak, ako i druhá koľaj medzi Strečnom a Vrútkami.

Dnešné dopravné pomery vyžadujú si na mnohých úsekoch našich tratí ich rekonštruovanie, tak zosilňuje sa svršok na trati Červená Skala-Banská Bystrica. V úseku Podbrezová-Červená Skala stavebné práce sa dokončujú a od nového cestovného poriadku 1940 zvýši sa na trati Banská Bystrica-Červená Skala rýchlosť s 50 na 75 km. Vzrastajúca premávka a nové pomery štátne vynútily si aj úpravu niektorých staníc. Je to v prvom rade Bratislava, potom Trenčín, Žilina, Zvolen, Banská Bystrica, Prešov, Púchov a Medzibrod nad Hronom. Pri udržovaní tratí a rekonštrukčných prácach vôbec zamestnávajú slovenské železnice spolu do 8000 robotníkov. Dĺžka celej železničnej siete je 2468 km, po pripojení trati Čadca-Zwardoň a stanice Suchá Hora o ďalších 24 km viac.

Aby v budúcnosti bola lacnejšia i oprava lokomotív, ktoré boly dosiaľ opravované v Protektoráte, bolo treba rozšíriť lokomotívku na Vrútkach tak, aby opravy mohly byť vykonávané doma. Toto rozšírenie dielní bolo stavebne ukončené v bežnom roku a v roku budúcom namontujú sa stroje za cca 8 mil. Ks.

Hospodárenie podniku slovenských železníc javí sa podľa predbežných výsledkov za prvý polrok 1939 oproti rozpočtu priaznivejším.

V odbore správy pôšt, telegrafov a telefónov vynasnažovali sme sa v prvom rade do normálneho a príkladného stavu priviesť poštovú, telegrafnú a telefónnu službu pre vnútroštátnu potrebu štátu a obecenstva pre styk medzinárodný.

Slovenská pošta, ako samostatný člen Svetového poštového sväzku, udržuje listový styk s ostatnými poštovými správami sveta, a len čo pomery dovolia, rozšíri svoju činnosť na všetky odvetvia poštovej služby, hlavne i na šekovú a poukázkovú službu. (Predsedania sa ujal predseda dr. Sokol.) Slovenská pošta prevzala hneď v prvých dňoch pričlenenia slovenských obcí Poľska správu tamojších poštových úradov. Bude dbať aj o to, aby sa postupne upravilo dlho zanedbávané doručovanie do odľahlých slovenských obcí a kopaníc a aby sa tak umožnilo väčšie sblíženie i týchto miest so strediskami kultúry, obchodu a priemyslu.

Bude napomáhať telefonizáciu. Vláda sa vynasnaží, aby všetky kraje maly medzi sebou spojenie čo najdokonalejšie. Od vzniku slovenského štátu bolo otvorené asi 40 nových telefónnych ústrední a hovorní a behom roku sa ich zriadi ešte asi 60.

Pracuje sa na preorientovaní telegrafnej a telefónnej siete tak, aby vyhovovala zmeneným hospodárskym a administratívnym potrebám. Spojenie z Prešova na východ bolo zlepšené vybudovaním nových liniek, rozšírením telefónnych ústrední a zapojením nových vysokofrekventných zariadení. Uvedením diaľkového kábelu Trenčín-Žilina do činnosti bol odstránený nedostatok telefónnych spojení horného Považia a tatranskej oblasti s hlavným mestom Slovenska. Pripravuje sa položenie diaľkového kabelu zo Žiliny do Ružomberka.

Dnešným pomerom nevyhovujúca telefónna ústredňa v Bratislave sa už zamieňa za modernú ústredňu automatickú.

Zvýšenú pozornosť venujeme nášmu rozhlasu. O programovú stránku stará sa novozaložená spoločnosť Slovenský rozhlas s 51% kapitálovou účasťou štátu, ktorej bol daný pevný finančný základ pridelením 50% z vybraných rozhlasových poplatkov. Poštová správa samá stará sa o to, aby sa rozhlas bez veľkých finančných nákladov dostal do každej rodiny. Bola zadaná dodávka novej ústrednej vysielacej stanice, ktorá bude postavená v katastri obce Veľké Kostolany. Bude mať výkon 100 Kw a začne sa na nej vysielať už v druhej polovičke budúceho roku. Pripravuje sa zároveň vybudovanie krátkovlnnej vysielacej stanice pri tomto ústrednom novom vysielači, aby mohol byť udržovaný kultúrny a národný styk s našimi krajanmi v zámorí. Terajší slabý vysielač prešovský bude nahradený vysielačom o 10 Kw, ktorý bude postavený tiež pri Prešove. Rovnako pre technické vystrojenie rozhlasových štúdií v Bratislave boly objednané potrebné zariadenia, takže náš rozhlas bude sa môcť zanedlho zaradiť medzi najmodernejšie rozhlasové stanice.

Poštová sporiteľňa je ústavom, ktorý vykazuje stály radostný vzostup. Dnes mánie v šekovej službe bezvadný platobný systém a v poštovej sporiteľni dôležitý peňažný ústav. Koncom októbra viedol tento ústav 3654 šekových účtov s pohľadávkou asi 354 miliónov a od svojho vzniku do konca októbra sprostredkoval takmer l a pol milióna platieb a výplat. Najsúrnejšou úlohou poštovej sporiteľne bude prevzatie pohľadávok slovenských obyvateľov od poštovej sporiteľne v Prahe, čo sa stane v najbližšom čase na základe úmluvy, ktorá už bola s Nemeckou ríšou ujednaná.

Slávny snem!

Všetko, čo som uviedol, len vo veľkých rysoch, naznačuje to množstvo úloh, ktoré dnes na vládu čakajú. Každý z vás, i po zbežnom rozhľade po spomenutých problémoch ľahko sa môže presvedčiť o rozsahu práce, ktorá na každé odvetvie štátnej správy čaká. Prácu túto zdolať možno, pravda, len za primeraných predpokladov. Keď vláda a orgány štátu nájdu porozumenie a podporu u najširších vrstiev národa, v záujme ktorých sa celá táto práca konať bude. Slovenský ľud pri viacerých príležitostiach dokázal, že si je vedomý svojich povinností. Učinil tak pri obrane našich štátnych hraníc, pri zpäť získavaní slovenských krajov obsadených Poliakmi, pri upisovaní pôžičky na obrodu štátu, zasielaním príspevkov na fond na vybudovanie Slovenska a darmi na zlatý poklad Slovenskej republiky. Váš slávny sbor, páni poslanci, je uznaným interpretátorom želaní a potrieb ľudu. Nech ale z každého z vás stane sa činiteľ, ktorý nielen bude uplatňovať práva ľudu, ale bude aj učiteľom a hlásateľom povinností voči národu. V tom prípade naša ťažká úloha bude usnadnená. V tom prípade máme tiež istotu, že úlohy tieto splníme úspešne v prospech obyvateľov štátu a v záujme budúcnosti našej Slovenskej republiky. (Dlhotrvajúci potlesk.)

Predseda dr. Sokol:

Nakoľko rozprava o vládnom vyhlásení nie je na programe dnešného zasadnutia pristúpime k 2. bodu programu:

2. Zpráva rozpočtového a ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o vyhlásení splatnosti pohľadávok z vkladných listov na bankovky zadržané pri kolkovaní peňazí, vydaných podľa ustanovenia § 1 zákona zo dňa 25. februára 1919, čís. 84 Sb. z. a n.

Zpravodajom za výbor rozpočtový je pán poslanec Vojtech Husárek, za výbor ústavno-právny pán poslanec dr. Miloš Vančo.

Udeľujem slovo zpravodajovi za výbor rozpočtový, pánu poslancovi Vojtechovi Husárkovi.

Zpravodaj Husárek:

Slávny snem!

Vládny návrh zákona o vyhlásení splatnosti pohľadávok z vkladných listov na bankovky zadržané pri kolkovaní peňazí, chce jednu už dosť starú záležitosť uviesť do poriadku. Ide totiž o to, že pri kolkovaní peňazí bola istá časť zadržaná, na to sa dávaly vkladné listy a tieto peniaze maly slúžiť štátu za pôžičku, ktorú majiteľ vkladných listov vypovedať nemohol, ale ktorú štát mohol kedykoľvek splatiť. Ťahá sa táto záležitosť už takmer celých 20 rokov. Peniaze na vkladné listy boly už z veľkej časti vyplatené a ostáva ešte nejaký ten zbytok, ktorý buď pre odumretia majiteľa, alebo pre tú príčinu, že majiteľ týchto vkladných listov vysťahoval sa do cudziny a neprejavil záujem o ich vyplatenie, ostáva ešte.

Ministerstvo financií chce túto záležitosť už raz ku koncu priviesť a podáva návrh zákona, kde bude stanovená 30 dňová lehota na podanie týchto pohľadávok, po nej bude táto vec tak riešená, že pripadnú pohľadávky v prospech štátu.

Rozpočtový výbor prejednal túto záležitosť a vidí, že takto finančná správa bude odbremenená od istej starosti, nevzniknú žiadne zvláštne trovy a preto odporúča slávnemu snemu tento zákon prijať. (Potlesk.)

Predseda dr. Sokol:

Udeľujem slovo zpravodajovi za výbor ústavno-právny, pánu poslancovi dr. Milošovi Vančovi.

Zpravodaj dr. Vančo:

Ctený snem!

Ustavno-právny výbor zaoberal sa s návrhom tohto zákona a po istom štylárnom prepracovaní tohto návrhu, ktoré avšak vôbec netýka sa podstaty vecí, navrhuje tento zákon prijať.

Zo stanoviska právneho niet nijakej pochybnosti oproti navrhovanej osnove. Je síce pravda, že podľa pôvodnej koncepcie táto štátna pôžička prepadne, ačkoľvek 30 rokov mohla ostať v platnosti, no nikdy štát neuplatňoval nárok zákonom vypovedaný, aby z tohto bol urobil na 30 rokov nevypovediteľnú štátnu pôžičku. Nakoľko tieto vkladné listy vydané na zadržané bankovky podľa pôvodného zákona boly rekta papiermi, ktoré vôbec na druhého prenesené byť nemohly a mohly teda tvoriť predmet len všeobecného nápadníctva, teda dedictva, tak môžu byť interesovaní len lebo pôvodní vkladatelia, alebo ich dedičia, a na formálne uplatnenie svojich nárokov mali doteraz 20 rokov času. Keď teraz sa im dáva ešte 30 dňová priepadná lehota, tak je v tomto ohľade o ich právne záujmy dostatočne postarané. Je pravda, že zvyšky nevyplatených vkladných listov pripadajú v prospech štátnej pokladnice, ale to je už všeobecne praktikovanou zásadou, že všetky cennosti a všetky hotovizne, ktoré spravuje štátna pokladnica, ak neboly, v určitom čase vyzdvihnuté, pripadajú v prospech štátu, tak aj v týchto zákonných ustanoveniach sa nič mimoriadneho a zvláštneho netvorí. Nasledovne v zastúpení ústavno-právneho výboru odporúčam tento návrh na prijatie. (Potlesk.)

Predseda dr. Sokol (zvoní):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava odpadá.

Prikročujeme k hlasovaniu.

Zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 3 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.