Vo vládnom vyhlásení sa hovorí, že Ústava Slovenskej republiky bude vodítkom vlády pre jej činnosť vo veci politiky sociálnej. Takto je to správne ale i samozrejmé.

Na poli sociálneho snaženia vlády spomína sa vo vládnom vyhlásení ako prvá konkrétna vec: zabezpečenie dostatočných pracovných možností pre každého práce schopného občana. Táto otázka sa spomína i vo všeobecnej čiastke ako i v kapitole o hospodárstve. Z toho vidno, že vláda si je vedomá vážnosti a pálčivosti riešenia tohto problému. Pravda, táto otázka je viac otázkou hospodárskou ako sociálnou. Nezamestnanosť je iba neblahým sociálnym dôsledkom hospodárskych porúch a ťažkostí.

Ďalšou veľmi vážnou otázkou je otázka cien; s touto veľmi úzko súvisiaca otázka miezd poťažne platov. I tieto otázky sú viac rázu hospodárskeho ako sociálneho.

Vzhľadom na aktuálnosť a vážnosť týchto otázok dovolím si zacitovať, čo o tomto uvádza vládne vyhlásenie. V kapitole o hospodárstve sa vraví: "znemožníme akékoľvek výstreľky egoizmu na úkor odolnosti a prosperity národného celku. Čo najprísnejšie srazíme keťazskú ruku ľudí, ktorí neodôvodneným zdražovaním chcú koristiť z nedostatku spoluobčanov. Na druhej strane však nesmie byť násilne a neodôvodnene narušovaná ani mzdová hladina, pri čom oprávnené a splniteľné požiadavky pracujúcich vrstiev o zvýšenie životnej úrovne bude i samotná vláda podporovať."

V kapitole sociálnej hovorí sa o tejto otázke toto: "Vláda podľa Ústavy znemožní vykorisťovanie sociálne slabých. Je si plne vedomá úlohy, ktorá ju v otázke miezd očakáva, keď pracujúcim občanom má byť zabezpečený primeraný príjem, diktovaný životným štandardom kultúrneho človeka poťažne jeho rodiny. Nebudeme váhať siahnuť, keď treba, i k drastickým opatreniam, aby bolo docielené spravodlivé rozdelenie hodnôt, vytvorených za spoluúčinnosti kapitálu a práce."

Takto pekne, správne a uspokojivé je to povedané vo vládnom vyhlásení. Konštatujem, že rovnako pekne, správne a uspokojivé bolo to povedané aj vo vládnom vyhlásení vo februári. Vtedy sa povedalo, že vláda urobí všetko na ochranu spotrebiteľov a to zamedzením zdražovania, prísnym dozorom na ceny najnevyhnutnejších predmetov dennej potreby a na ich akosť. Vtedy vo vládnom vyhlásení odznela aj táto veta: "Zdražovateľov a vykorisťovateľov nebudeme trpieť."

V rozprave o prvom vládnom vyhlásení som veľmi naliehavé prosil, aby sa podľa vyhlásenia vlády aj dôsledne pokračovalo. Upozorňoval som na tieto otázky predtým i potom niekoľkokrát pri každej vhodnej príležitosti. Pokladám za chybu, keď nebola týmto otázkam venovaná toľká pozornosť, aká by bola potrebná z dôvodov nielen sociálnych ale i národohospodárskych a menových.

Slávny snem! Pekné a uspokojivé sú reči o cenách a mzdách vo vládnych vyhláseniach, ale skutočný stav je veľmi neuspokojivý. V posledných mesiacoch došlo k ďalšiemu zdraženiu priemyselných i poľnohospodárskych výrobkov, ale k všeobecnému zvýšeniu miezd nedošlo. Táto skutočnosť znamená ďalší pokles životnej úrovne robotníkov a zamestnancov.

Aké sú u nás mzdy robotníkov, o tom hovorí táto najnovšia štatistika:

Za január až október 1939. Podľa tejto štatistiky skoro 1/4 zamestnaných robotníkov mali priemernú dennú mzdu len 8 Ks. Temer 2/3 robotníkov malo priemernú dennú mzdu len od 4-16 Ks a temer tri štvrtiny robotníkov malo priemernú dennú mzdu od 4-20 Ks. Ani nie celé 3% malo priemernú dennú mzdu 30 Ks.

Z dôvodov národohospodárskych a menových bolo robotníctvo v poslednom čase nútené uspokojiť sa iba s jednorázovými drahotnými výpomocami bez všeobecného zvýšenia miezd. Takýto stav však trvalé nie je udržateľný. Do nedávna bolo možno povedať, že alebo sa musia snížiť ceny alebo zvýšiť mzdy. Dnes už to vzhľadom na dôsledky vojnového stavu v Európe nie je tak jednoduché. Dnes už nie je možné dosiahnuť všeobecného sníženia cien, ale je možné dosiahnuť sníženia cien len niektorých potrieb. Za takýchto okolností je preto nevyhnutne potrebné rátať so zvýšením mzdy robotníkov.

U nás sa pomerne dosť veľa hovorí o rodinnej mzde. O tejto otázke vládne vyhlásenie vo februári hovorilo dosť jednoznačne a uspokojivé. V terajšom vládnom vyhlásení používa sa o tejto otázke guľatých slov. Počul som, ako si niektorí páni predstavujú riešenie otázky rodinnej mzdy pri robotníkoch. Chcú, aby si robotníci sami platili na rodinnú mzdu. Ale to ešte nie je dosť. Takýmto riešením otázky rodinnej mzdy chceli by nahradiť zvýšenie miezd, ktoré je potrebné vzhľadom na zdraženie životných potrieb. Nuž takto si riešenie otázky rodinnej mzdy nepredstavujeme a som presvedčený, že takto to ani nepôjde.

Slávny snem!

O sociálnom poistení hovorí sa vo vládnom vyhlásení, že v záujme jeho zjednodušenia siahne vláda k tým najďalekosiahlejším reformám, aby toto poistenie mohlo slúžiť predovšetkým úlohe, pre ktorú je určené a nebolo samo sebe cieľom..

Vo vládnom vyhlásení sa síce nehovorí, aké to reformy vláda zamýšľa v sociálnom poistení vykonať, ale iba naznačuje cieľ. Má to byť zjednodušenie sociálneho poistenia. Nuž toto možno len uvítať. Ja som volal po zjednodušení a sústredení sociálneho poistenia už v rozprave o vládnom vyhlásení vo februári toho roku.

Žiaľbohu, i na poli sociálneho poistenia deje sa pravý opak toho, čo sa hovorí vo vládnych vyhláseniach. Hovorí sa o zjednodušení a sústreďovaní, naproti tomu, vládnym nariadením č. 18. Sl. z. zo dňa 18. marca toho roku o nemocenskom poistení súkromných úradníkov bol urobený pravý opak. Podobne sa robí v úrazovom poistení. Na Slovensku máme dvoch nositeľov úrazového poistenia, hoci práve vzhľadom na snahu zjednodušovať, stačil by jeden nositeľ, to je jeden ústav. Vládnym nariadením č. 28 Sl. z. z 24. marca toho roku, ale najmä vyhláškou ministerstva hospodárstva zo dňa 17. apríla toho roku č. 99 Úradných novín, robí sa ďalšie trieštenie. Tento zásah mal za následok, že vzniklý komplikácie a naťahovačky medzi dvoma nositeľmi úrazového poistenia, takže vec pôjde až pred Najvyšší správny súd. Márne som svojho času pred týmto vystríhal v sneme i osobne u príslušných vládnych činiteľov. Prv sa toto zlo dialo z dôvodov straníckych, ktoré dnes neprichádzajú do úvahy. Prv sa tu uplatňovaly triedne záujmy, ktoré sa vraj teraz uplatňovať nesmú a preto sa to isté robí pod titulom stavovských záujmov, alebo z iných vecne neodôvodnených príčin.

Tak viem, že jestvuje už aj návrh na reorganizáciu a sústredenie sociálneho poistenia. Návrh vypracoval úradník ministerstva vnútra, ale neviem z poverenia koho. Za niekoľko hodín bol jedným človekom vypracovaný návrh na riešenie takej otázky, na riešení ktorej by mali odborníci pracovať niekoľko týždňov alebo mesiacov. V sociálnom poistení prichádzajú do úvahy najmä poistne-matematické výpočty, ktoré v spomenutom návrhu vôbec nie sú. Nakoľko však i táto osnova sleduje cieľ sústreďovať a zjednodušovať, preto sa zásadne za myšlienku osnovy vyslovila väčšina zainteresovaných. Avšak najviac zainteresovaných, a to zástupci robotníkov, zamestnancov a zamestnávateľov, ako aj sociálne-poistovacie ústavy, vyslovili sa proti spôsobu prevedenia navrhovanej reorganizácie. Hlavné je totižto, že ako má byť reorganizácia prevedená. Najviac s osnovou súhlasia tí, ktorí sociálnemu poisteniu najmenej rozumejú.

Dovoľujem si slávnej vláde navrhnúť, aby pre vypracovanie návrhu zákona na reorganizáciu sociálneho poistenia bola zriadená komisia z odborníkov.

Z oboru sociálneho poistenia chcem spomenúť ešte jednu vec. Ako známo, krátko po 6. októbri 1938 boli do sociálne-poisťovacích ústavov menovaní vládni komisári. Toto opatrenie malo trvať len kratší čas, kým nebudú menované riadne správne orgány. Aby mohly byť bez väčších ťažkostí a prekážok menované správne orgány do okresných sociálnych poisťovní, potrebné je zmeniť niektoré platné predpisy. Preto Ústredná sociálna poisťovňa ešte v apríli toho roku predložila príslušnú osnovu patričnému odboru ministerstva vnútra. Táto osnova bola ešte začiatkom mája toho roku schválená poradným sborom pre sociálne-poisťovacie veci pri ministerstve vnútra, ktorý poradný sbor bol zriadený na základe usnesenia vlády. Osnova koncom mája bola postúpená príslušnému legislatívnemu oddeleniu a potom zostala ležať v šuplíku vo vládnej budove. Niekoľkokrát sme jej vydanie urgovali, niekoľkokrát sme sa s príslušnými úradníkmi o jej obsahu a vydaní dohodli, ale všetko márne. Mala byť vydaná ako vládne nariadenie ešte pred nadobudnutím účinnosti Ústavy, bolo dohodnuté jej vydanie aj neskôr, ale osnova ešte stále je v šuplíku. O tomto neslýchanom prípade možno použiť slov, ktoré používa vládne vyhlásenie o byrokracii, ktorá nachádzala cieľ svojej činnosti v tvorení ťažkostí, spôsobovaných verejnosti, v zbožňovaní seba samej... Tu je potrebná náprava. Je potrebné metód, ktorých uplatnenie sľubuje vládne vyhlásenie.

Slávny snem! Chcem sa zmieniť ešte o jednej veľmi vážnej otázke, o ktorej sa vládne vyhlásenie zmieňuje len touto jednou vetou: "Uzákonením stavovského zriadenia bude možno tvoriť súlad medzi záujmami pracujúcich a zamestnávateľov a tým vybudovať zo Slovenskej republiky štát sociálne vyrovnaný. " Vládne vyhlásenie teda dosť lakonicky zmieňuje sa o otázke, ktorá v prípade uskutočnenia zasiahne do hospodárskeho a sociálneho života tak prenikavé a hlboko, ako žiaden iný zásah. Pôjde tu vlastne o zmenu spoločenského poriadku.

Myslím, že o stavovskom zriadení mnoho sa u nás nevie, i keď sa pomerne dosť o ňom hovorí. Kde-kto pozná veľmi málo teóriu a ešte menej praktický život, ale snaží sa svoje názory na zavedenie stavovského zriadenia uplatňovať. A práve v tomto je najväčšie nebezpečie.

Je potrebné dobre pochopiť a správne vysvetľovať cieľ, ktorý sleduje stavovská myšlienka pápeža Pia XI. v encyklike Quadragessimo Anno. Encyklika zatracuje triedny boj a odporúča robotníkom i zamestnávateľom brat zreteľ na spoločné záujmy. Encyklika zdôrazňuje, že pred pokladom dobrého spolunažívania medzi zamestnávateľmi a zamestnancami je spra. vodlivé rozdelenie výsledku práce medzi prácou a kapitálom. Ide teda hlavne o to, akým spôsobom dá sa tohto cieľa dosiahnuť.

V spojitosti so stavovským zriadením zavše spomínajú sa aj starodávne cechy. K tomuto len toľko, že teraz je podstatne iný hospodársky a sociálny život, ako bol v čase cechov. Čo bolo možné a dobré pred niekoľko sto rokmi, nie je vhodné pre terajšie časy a pomery.

Od stavovského zriadenia si sľubuje kde-kto všeličo. Preto je potrebné upozorniť, že stavovské zriadenie nesmie byť použité za náhubok alebo za púta pre pracujúce vrstvy. To by bolo v priamom rozpore s duchom i literou našej Ústavy a v rozpore s peknou myšlienkou stavovstva. Robotníkom a zamestnancom musí byť daná možnosť, aby vo svojich prispôsobených organizáciách mohli pracovať za svoje hospodárske, sociálne a kultúrne záujmy. Kto by chcel toto znemožniť, ten by ohrozil životné záujmy robotníkov a zamestnancov.

Hovorí sa aj o tom, že či to stavovské zriadenie u nás má byť vraj čisté, sto percentové a či jaké. Nuž takéto reči sú ozaj zbytočné. Potrebné je u nás uplatňovať zásady stavovského zriadenia tak, že sa bude brať zreteľ na Ústavu, na skutočný život a na naše potreby. Je potrebné vystríhať predtým, aby sa jednoducho sfúklo aj to, čo sa dosiaľ dobre osvedčilo. Dobré, čo je tu dosiaľ, bolo by potrebné iba primerane upraviť, prispôsobiť.

Podľa môjho presvedčenia najsprávnejšie by bolo, keď by stavovské zriadenie bolo u nás uskutočňované po etapách. Tak to pokračovali aj v iných štátoch, kde sa snažili uplatňovať stavovskú myšlienku. Bez predvýchovy občanov, bez prechodu z doterajšieho systému do stavovského zriadenia, ťažko si je predstaviť zavedenie úplného stavovského zriadenia.

Nakoľko zavedenie stavovského zriadenia je tým najvážnejším problémom na poli hospodárskom a sociálnom, preto musí aj náš snem venovať tejto otázke tú najväčšiu pozornosť. Od nášho snemu bude hlavne závisieť, aké bude u nás stavovské zriadenie a preto na nás padá aj najväčšia zodpovednosť.

Chybu sme spravili už pri robení našej Ústavy, keď sme v nej určili presný počet stavov. To sme mali ponechať príslušným zákonom. Počet stavov môže byť viac alebo menej podľa toho, ako to život a potreba vyžaduje.

Slávny snem! Našu vládu a nás všetkých čakajú práve na poli sociálnom a hospodárskom veľké a ťažké úlohy. S pomocou Božou zdoláme ich, keď bude všade vzájomná spolupráca a dôvera. Je potrebné národ sjednocovať, čo bolo a je snahou najmä nášho prvého prezidenta dr. Tisu. Vyhrážaním sa nedá sjednocovať, ale iba odstrašovať a znechucovať. Je potrebné v dostatočnej miere umožniť pracovať na výstavbe nášho nového Slovenska každému, kto svoj slovenský národ a štát úprimne miluje a kto mu chce statočne a poctivé slúžiť. (Potlesk.)

Predseda dr. Sokol:

Udeľujem slovo štvrtému rečníkovi pánu poslancovi Eszterházymu.

Poslanec Eszterházy (maďarsky):

Ctený snem!

V novo vzniklom štáte prvé prejavy štátneho života, ktoré sa inde stály už zvyklými, prijíma obecenstvo so stupňovaným záujmom; verejnosť pri ich hodnotení pripisuje im väčšiu váhu a nesporne ich sprevádza určitá sviatočná nálada. Toto môžeme konštatovať aj v súvise s predstavením sa prvej vlády novej hlavy štátu.

V zastúpení Maďarov aj ja za svoju osobu s úctou a radosťou pozdravujem novú vládu. V jej mohutnom pracovnom programe, v investičných a iných jej plánoch, chcem rozoznať v prvom rade uznaniahodnú dobrú snahu a tvorčiu vôľu a chcel by som veriť aj tomu, že - hoc sa o tom vo vládnom vyhlásení nehovorí všetky tieto grandiózne plány sa zrodily po najstarostlivejšom preskúmaní a povšimnutí dnešných hospodárskych a finančných skutočností.

V dnešných časoch musíme sa lepšie ako kedykoľvek strániť akéhokoľvek romantizmu, snenia a mámenia sa vzdušnými zámkami. S najbezohľadnejším, najchladnejším, často ani snáď nám samým dobre nepadnúcim realizmom musíme previesť naše výpočty, s ktorými sa chytíme do akejkoľvek práce. Hlavná zásada podľa mňa nemôže byť iná, len tá, aby sme hlavne na vlastnú našu silu počítali a budovali.

S tým súvisí aj druhá okolnosť, na ktorej sa tiež zvrtne osud najkrajších plánov. Či disponujeme zodpovedajúcim ľudským materiálom, ktorý svojou skúsenosťou, vedením, odbornými znalosťami a spoľahlivosťou zabezpečuje bezvadné realizovanie veľkých programov? Bol by som rád počul v tomto ohľade informácie vo vládnom vyhlásení, lebo veľavýznamnú, zodpovednosti vlády sa dotýkajúcu povinnosť vidím v tom, aby sa potrebná výchova a výcvik k realizovaniu vytýčených úloh povolaných ľudí diala zodpovedne, čo sa podľa mojej skromnej mienky nedá uskutočniť s dneška na zajtra. Sama dobrá snaha na žiaden spôsob nemôže stačiť.

Čo sa už teraz nás Maďarov najbližšie dotýka, je to, aké je stanovisko vlády voči neslovenským národným skupinám. Kým vládne vyhlásenie na príklad s priamo pedantnou podrobnosťou vypočítava počet železničných rušňov a prináša hojné štatistické dáta, týkajúce sa verejného zásobovania, v otázke národnostnej len krátko zdôrazňuje, že Slovensko je štát národný, že však vzdor tomu predsa bude mať najväčšie porozumenie voči príslušníkom inonárodným, ale len zodpovedne zásade reciprocity, do Ústavy pojatej.

Zdôrazňovanie pojmu "národný štát" ma naplňuje určitou obavou. Skúsenosť už naučila, čo môže znamenať vytýčenie takejto zásady v praxi. Ľahko môžeme byť strhnutí ta, čo sme museli za 20 rokov skusovať a čo bolo oprávnene príčinou toľkej horkosti, nespokojnosti a ponosy: synovia slovenského národa by boli v takomto prípade štátnymi občanmi I. triedy, členovia ostatných národných skupín však II. alebo III. triednymi. Bol by som veľmi rád, keby túto moju obavu pán predseda vlády ešte behom rozpravy rozptýlil.

Ústáva uvádza, že jazykové práva menšín upraví osobitný zákon; podobne Ústava predpisuje národnostný kataster a zavádza stavovské zriadenie. Administratívna reforma má vstúpiť v platnosť najneskoršie 1. januára 1940, dokedy musia sa vyniesť ešte viaceré administratívne zákony. Všetky tieto zákony nás Maďarov najbližšie zaujímajú, lebo budú rozhodovať o tom, v akej miere budeme môcť užívať našu reč, aké bude naše umiestenie v rámci stavov, ako budeme spolupôsobiť pri sostavení národnostného katastru a aká úloha nás čaká v župách. O všetkých týchto veciach nehovorí vládne vyhlásenie ani slova, hoci vynesenie týchto zákonov možno očakávať v blízkej budúcnosti a bolo by vzbudilo všeobecné uspokojenie, keby sme boli bývalí informovaní aspoň o zásadných smerniciach.

Podľa vládneho vyhlásenia sa teda pripravuje veľký počet nových zákonov, ktoré vytvoria štruktúru nového štátu. Spolieham sa na veľkú právnickú a dejepisnú pripravenosť pána ministerského predsedu, že ani jeden nový zákon nebude znamenať skok do tmy a udrží zdravú kontinuitu v právnom poriadku, v hospodárskom živote a vôbec v každom odvetví štátneho života, lebo bez toho by mohly vzniknúť nebezpečné nárazy.

K zahranično-politickej čiastke vládneho vyhlásenia chcem len jedno pripojiť. V prvom rade priateľský dobrý pomer k bezprostredným susedom je existenčným záujmom Slovenska a zaistenie tohto si nemožno predstaviť bez spolupráce s Maďarskom. Štefan Csáky, zahraničný minister Maďarska, v expozé, prednesenom v týchto dňoch, ustálil, že uzavretá hospodársko-politická dohoda môže byť východiskom vážneho zlepšenia pomeru medzi oboma susedmi. Všetko moje úsilie má ten cieľ, aby sa slovo "môže" zmenilo na "bude". Podobne vyslovil zahraničný minister Csáky aj to, že "bez nás alebo proti nám sa v dunajskej kotline nič stať nemôže", potom poukázal na to, v akej miere je srdcovou otázkou Maďarska osud Maďarov v iných štátoch.

Toto maďarské stanovisko nijako neohrozuje akékoľvek záujmy Slovenska a môžeme byť pánu maďarskému zahraničnému ministrovi len povďační, že otvorene a jasne vymedzil maďarské stanovisko, ktorým uľahčil napredovanie na cestách, vedúcich k sblíženiu.

Po tomto sa chcení podrobnejšie zaoberal s položením a pomermi nás Maďarov, ako sa ony vyvinuly na Slovensku.

V júli 1939 pri prejednávaní Ústavy som prehovoril a vypočítal som všetky tie obavy, ktoré vo mne vyvolaly do ústavy nepojaté, teda z nej vynechané, čiastočne do nej podľa môjho názoru nesprávne pojaté ustanovenia. Medzi prvými, totiž postrádanými ustanoveniami spomenul som najmä nedostatočné obhradenie osobnej slobody a rovnosti, rovnakého posudzovania a slobody tlače, podobne nepresné ustálenie a zabezpečenie práv národných skupín, v druhej skupine zase medzi inými priklincovanie zásady reciprocity, čo v Ústavnej listine pôsobí celkom nezvyklé

Pán ministerský predseda Tuka, v ktorom právom vidíme jedného z tvorcov zákona, zdôrazňoval, že sa pri tvorení zákona vystríhali každej doktrinárskej abstraktnosti, čo môže znamenať len toľko, že praktické hľadiská hraly veľkú roľu. Z toho zase nasleduje, že vlastne prax, život má vliať patričnú náplň do mŕtvych litier paragrafov.

Žiaľbohu, prax od uvedenia Ústavy v účinnosť neposkytuje uspokojivý obraz. Moje obavy, vyslovené 21. júla - ako to dodatočne vidíme - neboly bezpodstatné.

Keď toto spomínam a vyslovujem svoj úsudok, vedie ma len úmysel, aby príslušní činitelia čo najskôr napravili to, v čom prax dosiaľ chybila, lebo je to prvoradý štátny záujem.

Maďari sa vždy vyznačujú ústavným o tom, úctou k právu a zákonu. Počas osemmesačného jestvovania slovenského štátu sme sa v ničom neodklonili od tohto chovania sa. Proti slovenskému vládnutiu sme ani na okamih nezaujali opozičné stanovisko, ale sme sa hneď hlásili do konštruktívnej, štátno-budovateľskej práce. Táto naša ochota trvala nezmenené a trvá a naďalej. Ak to predsa nenájde pochopenie u smerodajných kruhov, tak sa musím právom domnievať, že to vyplýva z krátkozrakosti niektorých činiteľov. Je mi to tým nesrozumiteľnejšie, lebo veď v nezávislosti tak mladému slovenskému štátu nemôže byť jedno, kto a v jakej miere mu podá pomocnú ruku nezištne pri vybudovaní konsolidácie. Zo slovenského národneho stanoviska bolo by teda osudnou chybou, keby sa nereflektovalo na podanú našu priateľskú ruku a keby sa dalo panovať takej nálade, ktorá keď i hádam neni v intenciach vlády, predsa prejavuje sa so strany početných úradných miest a orgánov v dosiaľ preukázanom zaobchádzaní s nami Maďarmi, ktoré neraz charakteri zuje v nepriateľský pocit zmenená nedô vera a niekedy po nenávisť vystupňovaná zloprajnosť.

Ináč si neviem vysvetliť, že keď na príklad maďarský živnostník žiada živnostenský list, tak sa vyžiada mienka polície alebo žandárstva a táto mienka väčšinou je, že nakoľko je patričný Maďar, nemožno ho s hľadiska záujmov štátu považovať za nezávadného. Alebo, aby som uviedol iné prípady: osoby, hrajúce v Spojenej maďarskej strane menšiu-väčšiu roľu, sú všetky na čiernej listine, o čom sa mohly presvedčiť, keď žiadaly cestovný pas alebo povolenie cestovať do cudziny a narazily na ťažkosti, keď im vzali rádio, alebo im odopreli povolenie na nosenie zbrane, alebo keď kontrolujú ich korešpondenciu, hoci sa jedná o ľudí bezúhonného života, pracovitých a vážnych.

Na všetko toto by mohol niekto povedať, že sa dá vyžiť aj bez toho, aby človek cestoval do cudziny, aby poľoval, dopisoval si. rádio počúval. Patričný má pravdu a ja uznám, že môžu byť také mimoriadne pomery, keď sú tieto obmedzenia snáď odôvodnené, ale ak takéto mimoriadne pomery skutočne nastanú, majú sa takéto obmedzenia bezpodmienečne vzťahovať na všetkých v štáte žijúcich občanov a nie len na členov jednej národnosti. Ak sa však stanú pravidelnými a systémom a je zrejmé, že sú prehnanosťami úplne bezdôvodnej, umele živenej nedôvery a ich hlavnou príčinou je, že dotyční, proti ktorým smerujú, sú Maďari, tak sa tu musí jednať o hriešnu nedbalosť so strany tých, ktorí nechcú zbadať vývin takejto praxe. Kultúrny a civilizovaný človek - a ja kľudne a hrdo tvrdím, že Maďar je taký - disponuje toľkou duševnou silou, že jeho rozhorčenosť následkom sériových vexatúr nevybúši, ale ľahko sa môže otriasť jeho dôvera v pravdymilovnosť, vážnosť a múdrosť zodpovedných vládnych činiteľov, keď so dňa na deň musí skusovať, aká veľká priepasť sa rozprestiera s jednej strany medzi peknými slovami a zásadami, s druhej strany medzi činmi a skutočnosťou!

Ja by som sa však rád vyhnúť otraseniu dôvery v záujme všeobecného pokoja a uspokojenia. Lebo ak jednotlivec, ale aj keď pospolitosť svojím chovaním prehazarduje voči nej prechovávanú nádej a z tejto vyplývajúcu dôveru, dá sa to reparovať len veľmi ťažko, alebo vôbec nie.

Keď o tomto všetkom tu hovorím bez akéhokoľvek útočného ostria, rád by som terajšiu novú vládu prosiť, aby dávala veľký pozor na to, aby sa najmä voči národnostiam učinené prehlásenia radšej uskuločnily v 101 %-och, ako by malo chýbať l%, lebo - opakujem - je všeobecným záujmom, aby následkom mnohých nedodržaných sľubov nedôverivá verejnosť Slovenska mohla slovu terajšej vláde bezpodmienečne dôverovať a naň stavať.

Na nejednom mieste nemôžu dnes už Maďari na verejnom mieste maďarsky hovoriť, nemôžu nosiť odznak strany, nemôžu odoberať maďarské noviny, nie snáď zo strachu, ale len preto, lebo sa chcú vyhnúť každému inzultovaniu. K tomuto zdržanlivému chovaniu som dal ja pokyn, lebo viem, že každý maďarský národný prejav chceli by predstaviť ako provokáciu. Všade možno nájsť takých novopečených slovenských vlastencov, ktorí nedávno boli ešte presvedčenými čechoslovákmi, marxistami alebo komunistami, dnes sú však najnetrpezlivejší a najhlasnejší.

Takíto chameleoni práve tak zanechajú dnešný režim, ak si raz pomyslia, že tento ich osobnému prospechu nezodpovedá, ako zanechali dosavádny, z módy vyšlý ich program. Pred takýmito vystríham vládu!

Bývalých Maďarov Československa a vtedajšiu Hlinkovú stranu v pražskom parlamente sblížil kresťanský svetonázor a šovinizmu prosté národné povedomie. Môžem vyhlásiť v mene svojom i v mene Maďarov, že sme ostali úplne tými, čo sme boli, stojíme na národnom základe s hlbokým kresťanským presvedčením, čoho prirodzeným následkom je, že Slovákom všetko možné najlepšie prajeme pokiaľ ide o blahobyt a úspech. K dosiahnutiu toho pridáme to, čo najlepšie sami vieme, ale prosíme a požadujeme, aby sa naše oprávnené požiadavky bez zbytku rešpektovaly.

Vrátim sa ta, odkiaľ som vyšiel, k právam občianskych slobôd, ktoré sú živnými prvkami a potrebami každého zdravého štátneho života. Čo skusujeme v praxi?

Užívanie maďarského jazyka je silne obmedzené. O rovnoprávnosti neni ani reči. Ba jestvuje aj také opatrenie, aby sa verejný úradník ešte aj v súkromnom živote a styku vyhýbal maďarskej reči.

Maďarovi sa do verejnej služby dostať je priamo nemožné a keď sa do takého zamestnania aj dostal, vystavený je nebezpečenstvu prepustenia, ak sa i naďalej vydáva za Maďara. Dôverné nariadenia a smernice sa patrične starajú o,, miernom" nátlaku v tomto smere.

Maďarskí robotníci, nech sú zamestnaní v akomkoľvek podniku, sú stále vyšťavení najväčšej neistote. Prepúšťania sú na dennom poriadku, ba jestli sa ich domovská obec nachodí na zpäťpripojenom území, hrozí im aj nebezpečenstvo vypovedania.

Novšie odoberú takýmto pracovné povolenie, žiadajú od nich maďarský cestovný pas a dávajú im do výhľadu vypovedanie, ak si cestovný pas včas nezadovážia.

Vypovedanie postráda často najzákladnejšie náležitosti humanity. Pri jednotlivých prechodoch hraníc odohrávajú sa srdcervúce scény, keď nešťastníkov bez akýchkoľvek písomných úprav v noci ta prišupovaných - mužov, žien, starých, mladých rovnako - v sprievode hrozieb preženú cez hranicu.

Na čo je to dobré? Hádam to len nechce byť začiatok alebo pokus presídľovacej akcie? Lebo štát z toho nemá osohu mravného ani hospodárskeho alebo hmotného, keď vyloží na hranicu pracovitých robotníkov, zarábajúcich živnostníkov a iných daňových poplatníkov alebo takých, ktorých lepšími aspoň predbežne nahradiť nemôže.

Pretože vládne vyhlásenie, ktoré je ináč veľmi rozsiahle, len práve s národnostnou otázkou sa zaoberá v niekoľkých riadkoch, vidím priklincovanú zásadu, že vláda nestrpí diskriminácie, nech mi je dovolené poukázať na nasledovné:

Obmedzovanie spolčovacej a shromažďovacej slobody tiež neni s hľadiska Maďarov časovým symptómom, ale stálym zjavom. Uznám, že sa za mimoriadnych pomerov môže vyskytnúť aj potreba tohto obmedzenia, ak však dolieha tendenčné len na jednu časť štátnych občanov, je oprávnené to zdanie, že sa toto obmedzenie zrodilo nie z všeobecných štátnych, ale užších politických záujmov.

Keď tu môže mať sprievody alebo usporiadať shromaždenia či Slovák, či Nemec, prečo to nemôže robiť Maďar? V užívaní farieb a zástavy Sjednotenej maďarskej strany väzí, zdá sa, nejaký nerozlúštiteľný problém, lebo som dosiaľ nevedel docieliť jasno v tejto otázke. Ľudským umom sa nedá pochopiť, že na zasadnutí snemu, prezidenta voliacom, museli sme na žiadosť vlády umiestiť do siene našu zástavu, ale kto vie aký kázus by vznikol, keby sme ju vyvesili pri iných príležitostiach? Odznaky, tabule našej strany Bože, aké neškodné sú to veci - kde-tu a s času na čas bývajú predmetmi divých útokov. Nerušené účinkovanie našich maďarských spolkov tiež ako by bolo smeťou v oku niektorých zodpovedných činiteľov, hoci sa aj tu jedná, ako v prípade iných našich krívd, o naše nadobudnuté práva. Nechceme nič nové, chceme len podržať to, čo sme s obetavosťou, vytrvalou únavou, usilovnosťou, ideálnym premyslením založili a vybudovali.

Náš krajinský kultúrny a ľudovýchovný spolok SzeMKE nemôže od apríla účinkovať, darmo prosíme a súrime schválenie stanov sväzu maďarských skautov a spolku pre ochranu detí. Všetky tieto tri spolky stoja ďaleko od akejkoľvek politickej tendencie. Na také stanovné úlohy sa podujaly, ktorých splnenie len posilňuje základy štátu. Práve tak je nepochopiteľné, že nemôžeme dosiahnuť schválenie stanov maďarskej odborovej organizácie, žiadané vo februári bežného roku. Robotníkom, súkromným úradníkom robí to so dňa na deň stupňujúcu sa starosť a nechápavo stoja pred veľkým otáznikom. Predtým sme takúto odborovú organizáciu mali, prečo ju nemôžeme mať teraz, keď ju aj iní majú?

Nechcem sa pri tejto príležitosti rozprestierať na to, že časom ochromie činnosť tých málo ešte účinkujúcich maďarských spolkov bez ich vlastnej viny. Je príznačné, že ani telocvičné spolky netvoria výnimku. Tak v Prešove pred 40 rokmi založený ETVÉ rozpustili a ani dodnes nemôžeme dosiahnuť reaktivovanie tohto starého populárneho spolku. Iné fórum už aj tak nemáme, na ktorom by sme mohli pred väčšou verejnosťou úprimne prehovoriť, lebo mimoriadne prísna prax cenzúry už priamo zbavuje tlač jedného z jej najšľachetnejších a najdôležitejších určení, aby bola vecným posudzovateľom a kontrolórom každého prejavu verejného života.

Uznám, že obmedzenie tlačovej slobody je s času na čas odôvodnené. Práve v terajších časoch to pozorujeme na mnohých stranách, obmedzovanie sa ale nesmie vystupňovať po umlčanie vecného posudzovania, lebo tak zanikne pravé poslanie tlače.

Tlačové produkty, časopisy a knihy z Maďarska môžu k nám dochádzať len v najobmedzenejšej miere. Opravdová duševná prehrada je postavená voči Maďarsku. Ak niekto dúfa, že tým oslabí naše duševné a duchovné spoločenstvo s kmeňovými Maďarmi, alebo že ho preruší, búcha na nedobytné vráta večných božských a ľudských právd. Takéto ciele sú od začiatku odsúdené k neúspechu a kompromitujú len toho, kto ich vytýči. Osud maďarských vysielaní v rozhlase je tiež macošsky a čo v ňom dostávame, to neraz nosí na sebe stopy určitého vyššieho dirigujúceho protimaďarského myšlienkového sveta.

Slobodný prejav mienky - už sa tento pojem zdá byť skoro anachronizmom zapríčiňuje dnes viac nepríjemností ako dobrôt. Pre slobodné slovo nastaly dnes zlé časy. Je to už chorobný zjav doby. Považujem za príliš prísne tie zákroky, ktoré s uvedenými súvisia, či už sa ich prostredníctvom dostane patričný do policajnej väzby, alebo do súdneho väzenia. Ustanovenia trestného súdneho poriadku, vzťahujúce sa na zatýkanie a na zachádzanie s obvinenými, sa dnes neprevádzajú v tom duchu, ktorý ovládal tvorcov zákona.