Primnoho vplyvu sa dostáva našepkávaniu, zlému úmyslu, a upodozrievaný alebo obvinený sa často nemôže brániť, lebo sa nedozvie, kto, prečo a čím ho podozrieva alebo obviňuje. Pre zachádzanie so zatknutými je príznačný prípad, ktorý sa stal v prešovskej väznici. Jeden nešťastný Maďar sedel tam už pár týždňov a vo väznici ťažko ochorel. Žiadal si lekára, ale ho nedostal. Keď už bol skoro stále bez vedomia, pustili ho domov. Vrátil sa domov, deň bol doma a na druhý deň na týfus zomrel.

Bolo by treba zmierniť aj zachádzanie s tými, ktorí sa posielajú do pracovných táborov. Keď už tie takzvané pracovné alebo koncentračné tábory - ako jeden, myslím válečný zisk modernej doby - nedajú sa z nášho života vybrúsiť, nech sa aspoň poskytne možnosť, aby ten, koho chcú internovať, mohol prehovoriť a sa brániť prv, ako ho prikážu a nech rozsah internovania nezávisí od okolnosti, jemu i nám neznámych. Kresťanské chápanie, ktoré je jedným zo základných pilierov štátu, ešte i v otázke vinníkov a trestov stojí v rozpore s často pohodlnými, ale koniec koncov veľmi pominuteľnými a vždy škodlivými praktikami "Macht geht vor Recht"-u. Protiví sa cieľom občianskej slobody a trestného práva, že internovaným pri ich uvoľnení dajú podpísať reverz, ktorým podstatne obmedzujú ich práva politické a národné a práva slobody.

Za československého panstva jednou z našich najnaliehavejších krívd bolo macošské a zloprajné zachádzanie s našou maďarskou školskou otázkou. Ak v ohľade ľudových škôl bol ešte znesiteľný stav, čím vyšší bol typ škôl, tým menej sa dostalo z neho Maďarovi a z najvyššieho stupňa, z univerzity nás celkom vytisli. Cieľ tohoto režimu bol zrejmý: znemožniť, aby sa vychovala inteligencia s chrbtovou kosťou a maďarského ducha, lebo chceli vidieť len takého Maďara, ktorý je podľa reči Maďar, v srdci ale čechoslovák.

Ale zkrachovalo a zaniklo Československo a s ním aj táto famózna školská politika.

Čo sme predtým považovali, čoho nedostatok sme predtým ako krivdu označovali, to požadujeme a ako krivdu uvádzame aj teraz, lebo nevieme veriť, že by vláda Slovenska, ktorá chce na každom polí skoncovať s československým režimom, práve na poli školskom, na ktorom Slováci mali podobné mnohé krivdy ako my, chcela pokračovať v smeroch a cieľoch Prahy. So zriaďovaním nového štátu spojeným najmä finančným ťažkostiam by som chcel teda v prvom rade pripísať to, že pokiaľ ide o maďarskú školskú otázku, nemôžem mať žiadnu príčinu k pochvale, prameniacej zo spokojnosti, ale naopak, môžem poukázať len na krivdy.

Začnem shora. V ministerstve školstva chýba nám maďarská sekcia, alebo aspoň maďarský školský dozorca, poťažne referent. Že za Maďara môžem prijať len takého, ktorý sa za takého vždy sebavedome priznával a nie takého, ktorý len práve že maďarsky hovorí, to vyplýva z prirodzenosti veci. Ďalej maďarská národná skupina nech má zástupcu v každom snemovnom a inom výbore a orgáne, ktorý sa zaoberá so školskou otázkou. Na maďarské školy nech dozerajú maďarskí škôldozorcovia, maďarská škola ktoréhokoľvek typu nech môže mať len maďarského správcu a nech môžu vyučovať len maďarské učiteľské sily.

Hmotné dotovanie maďarskej školy nech sa deje s ohľadom na to, že na Slovensku sa nachodiaci Maďari majú vyvinutejšie kultúrne nároky a snaženia a že tieto môžu následkom poľutovaniahodného uzavretia hraníc uspokojiť len tu vo vnútrozemskú.

Dáta sčítania ľudu z 31. decembra 1938 môžu byť pri tomto tým menej smerodajné, lebo toto sčítanie ľudu prevedené bolo prenáhlene a zámerne a nadto s obdivuhodným dilettantizmom.

Nech každý maďarský rodič môže slobodne zapísať svoje dieťa do maďarskej školy aj vtedy, ak prísluší na zpäťpripojené územie. Tam, kde sa hlási zodpovedný počet žiakov, rozhodne treba otvoriť potrebnú jednu triedu, prípadne aj viac paralelných tried. Maďarské triedy nech sa nepripájajú k iným ústavom.

Pripomenúť tu musím snahy po odbúravaní bratislavského štátneho reálneho gymnázia, bratislavskej obchodnej akadémie a učiteľského ústavu, ako aj to, že hoci sa hlásil patričný počet žiakov a hoci sme prejavili ochotu prispievať k vecným nákladom, na viacerých miestach sme nemohli otvoriť maďarské ľudové školy.

Nezmenené požadujeme zriadenie maďarských opatrovieň, maďarských učňovských a živnostenských škôl, poťažne tried, ženských rodinných škôl, roľníckych kurzov a zavedenie ustanovizne maďarského putovného vyučovania. Uisťujem školské vládne kruhy, že bude dosť maďarských žiakov v ktorejkoľvek maďarskej škole a môžme dať vláde k dispozícii aj patričné učiteľské sily.

Na bratislavskej univerzite žiadame zriadiť pre maďarský jazyk a literatúru maďarskú katedru, ktorá nech sa zaplní maďarským profesorom.

Maďarskí študenti nech berú na pomoci študentských sociálnych inštitúcií a na štátnych štipendiách takú účasť, ako príslušníci iných národnostných skupín. Tu pripomínam, že sa táto naša požiadavka vzťahuje všeobecne na všetky sociálne a charitatívne ustanovizne, akcie a otázky.

Ani jeden národ nemôže byť bez mimoškolského vzdelávania. My Maďari sme od tejto národnej práce odpadli, lebo účinkovanie k prevádzaniu tejto práce povolaného SzeMKE vláda - ako som to už prv spomenul - zakázala. Podobné je položenie maďarského divadelníctva. Pokúsili sme sa, aby tu mohol účinkovať jeden súbor z Maďarska, ale na našu žiadosť o povolenie sme ani odpoveď nedostali.

Zdôrazňujem, že sa nezmenené pridržiavame ustanovizniam, rozličnými zákonmi nám zaisteným - maďarská knižnica, ľudovýchovné spolky - a z našich práv nič nepopustíme. Žiadame si miesto aj v komisii pre ochranu umeleckých pamiatok, ako vôbec všade, kde je reč o výplodoch maďarského ducha, o maďarských historických cennostiach alebo o maďarských záujmoch v akomkoľvek vzťahu.

Slovensko je mimoriadne bohaté na také umelecké pamiatky, ku ktorým iniciatívu dal alebo ktoré vytvoril maďarský duch, alebo ktorých uskutočnenie umožnila maďarská obetavosť. Mnoho večne hodnotných tvorieb maďarskej literatúry, vedy, umenia korení v tunajšej pôde. Tendencia, ktorá by nás Maďarov chcela tu predstaviť či ako nejestvujúcich, alebo ako druhoradých, môže nájsť nasledovateľov len v kruhu polovzdelancov alebo zaslepencov a zavedených. Ak takéto živly majú s času na čas a prípadne i teraz konjunktúru, nás to neponíži ani nezastraší, lebo skutočnosti nemožno zmeniť na neskutočnosti, proti logike kontinuity sa možno brániť, ale nemožno ju zvrátiť a večné pravdy ľudská sila a fortieľ nikdy nezbaví platnosti.

Na hospodárskom poli - myslím neprezrádzam tým žiadnu tajnosť - zápasí dnes s ťažkosťami každý štát, každý podnik a každý jednotlivý človek. Z toho nemôže byť výnimkou ani Slovensko a môže byť ňou tým menej, lebo k svojmu teraz sa formujúcemu štátnemu životu za vojny zapríčinených nepriaznivých okolností musí prispôsobiť svoj hospodársky život. Dnes máme u nás v podstate vedené hospodárstvo na každom poli, tlak štátnej omnipotencie a jeho účinok všade skusujeme.

My Maďari cítime stupňované mimoriadne nepriaznivú váhu tohto a nevieme nijako pochopiť, prečo musí za slovenského režimu úplne do úzadia ustúpil a byť k zahynutiu odsúdený maďarský kapitál, vôľa podnikania, obchod a veľká i malá živnosť. Za českého režimu viedol sa neúprosný vyhladzovací boj v hospodárskom živote proti všetkému maďarskému. Bolo to logickým následkom českého imperializme. Po jeho zániku máme oprávnenú nádej, že už teraz nastanú pre nás priaznivejšie pomery, lebo veď Slovensko nevedie a nemôže viesť na žiadnom poli imperialistickú politiku. Čakali sme to tým viac, lebo tí, ktorí sú dnes u vlády, môžu ja rozpamätať na III. maďarský zákonný článok z roku 1907 o zveľaďovaní priemyslu, na základe ktorého maďarská vláda chcela maďarský priemysel a obchod zveľadiť a urobiť ho konkurencie schopným s rakúskym továrenským a iným priemyslom. V smysle tohto zákona bez ohľadu na národnosť nielen továrenské podniky, ale aj malí živnostníci účastní boli hojnej štátnej podpory, dostali okrem štátnej subvencie suroviny, stroje, brali podiel v daňových úľavách, verejných dodávkach, verejných prácach a z tohto všetkého dobrého sa hojne dostalo aj Slovákom. Veľmi vďačne dám o tomto všetkom komukoľvek k dispozícii podrobné konkrétne dáta.

Sine ira et studio musím konštatovať, že hospodárske položenie Maďarov je dnes horšie, ako bolo za československého režimu. Kde sú maďarské továrne a to várnici? Jestvuje tu ešte vôbec (hluk) maďarský továrnik? Započalo sa s kontrolou personálnych pomerov v akciových spoločnostiach. Očistili ich od židov, od Čechov, ale vyložili aj Maďarov. Maďar sa už na takomto mieste i na ukážku sotva nájde. Zpomedzi vládnych komisárov, vymenovaných do židovských podnikov, na viaceré moje zakročenie na príklad v Bratislave len troch Maďarov sa mi podarilo dať vymenovať, stalo sa na základe nesprávnych štatistických dát, že nás od ďalších štyroch miest odstrčili. Aj maďarskí obchodníci majú vážnu ponosu. Dnes, ako je známo, v niektorých článkoch sa ukazuje nedostatok, takýto tovar si maďarský obchodník zadovážiť nemôže, lebo rozdelenie, zdá sa, prevádzajú podľa politického kľúča.

V továrňach maďarského robotníka len práve že strpia. Živnostenský list a iné povolenia dajú len pod takou podmienkou, aby dľa možnosti iného ako slovenského robotníka nezamestnávali, pri prijímaní poskytnutí drahotných výpomocí a priznaní iných práv sa rešpektujú len členovia slovenských alebo nemeckých odborových organizácií. Utvoreniu maďarskej odborovej organizácie stavia sa do cesty mnoho ťažkostí. Okrem toho maďarský podnikateľ, obchodník a priemyselník stojí pod stálym policajným dozorom, stále ich obťažujú detektívi, čo všetko prispieva k tomu, aby tých, ktorí ešte hrdinsky vydržali, znechutili a pohli k tomu, aby vzali do ruky vandrovnícku palicu a aby sa vzdialili odtialto, kde ich čaká len pomalé hynutie a konečne zánik.

Maďarov Slovenska plánovité a systematicky vytláčajú z celého poľa hospodárskeho života, potiaľ sa vyvinuly pomery. Neverím, že by to bol prejav nejakej hospodárskej politiky väčšej koncepcie alebo názoru, lebo následkom vytlačenia Maďarov neoživne i tak ťažko sa vlečúci hospodársky život. Niet žiadneho zlepšenia, ale práve naopak. Hospodársky život účinkuje prostredníctvom aparátu, popretkávaného mnohotisíc vláknami, ak z neho bez patričnej prípravy vytvoríme dosiaľ dobre fungujúcich činiteľov, tak vzniknú poruchy, ktoré síce možno zakrývať peknými slovami, ale nie odstrániť.

Napadlo mi, akú dôležitosť prikladá vládne vyhlásenie 20 rokov jestvovavším hospodárskym stykom s Českom, dnešným Protektorátom; naproti tomu nestráca ani slova o hospodárskych stykoch, ktoré jestvovaly s Maďarskom. Ačkoľvek snáď za tisíc rokov sa upriadly silnejšie hospodárske vlákna, ako za 20 rokov!

Ťažko nás poškodzuje, že nem vyriešenú otázka maďarského družstevníctva. Každé družstvo sa musí totiž pripojiť k jednému družstevnému ústrediu, majúcemu sídlo na Slovensku. Jestvuje slovenské a nemecké ústredie, niet však maďarského, ačkoľvek máme dosť takých družstiev, ktoré už dávno úspešne a spoľahlivé účinkujú. Nemôže byť teda vecnej prekážky, aby sme aj my Maďari dostali jedno také družstevné ústredie, akým disponujú Nemci. Aký záujem môže mať vysoká politika so zreteľom na hospodárske ohľady zo zatláčania našich družstiev, ťažko si viem predstaviť. Podobná je situácia maďarského peňažného ústavu, na ktorý si tiež formulujeme právo, nie jedine preto, že chceme tým poslúžiť maďarským záujmom, ale aj preto, lebo zapojenie takýchto peňažných ústavov do krvného obehu tunajšieho hospodárskeho života môže byť len požehnanie aj zo všeobecného verejnohospodárskeho hľadiska.

Na poli hospodárskej výroby žiadame pre maďarského roľníka rovnaké zaobchádzanie v každom ohľade. Maďari nech majú patričné zastúpenie v každom poľnohospodárskom orgáne a organizácii, čo dnes ešte - ľutujeme - nemáme. Nech sa umožni aj to, aby cestou pozemkovej reformy aj maďarskí uchádzači dostali pôdu. Kone, vzaté k cieľom vojenským, nech sú čo najskôr vrátené alebo nech sa dá za ne primerané odškodné.

V hrubosti toto som chcel priklincovať o položení Maďarov Slovenska, ako sa ono vyvinulo v posledných mesiacoch. Prv ako by som skončil, musím sa zaoberať v každom ohľade neusporiadaným položením mesta Bratislavy, hlavného mesta krajiny.

Podľa viedenského rozhodnutia jednotlivé národné skupiny v Bratislave majú právo na úplnú rovnoprávnosť. Ani čo by takéto rozhodnutie nikdy neboli vyniesli, to môže konštatovať každý, kto sa obzrie po radnici, pozoruje jej administráciu a nepredpojatými otvorenými očami pozoruje v meste bežiaci život.

Už aj zovňajšok popiera rovnoprávnosť, z ktorej by vyplývala na každom poli trojjazyčnosť. Po tom niet stopy nikde, tak ani v názvoch ulíc ani v mestských úradoch, len tu-tam možno vidieť skrytý nejaký maďarský nápis. Nechcem teraz tu hovoriť o tom, čo sme posledne skúsili, že maďarské tabule súkromných firiem alebo na príklad tabuľa. Sjednotenej maďarskej strany stály sa obeťou nivočenia takzvaných nezodpovedných živlov. Ak je však reč o platení daní, odvodoch alebo iných povinnostiach, tak príslušné úrady naraz vedia maďarsky.

Všetko toto upomína na nebohý československý režim a chcel by som v tom vidieť jeho smutnú pozostalosť, ktorá nech sa čo najskôr zlikviduje.

Nad mestom vládne dnes vládny komisár. Uznám, že za minulých dvadsať rokov, keď na radnici grasovaly československé politické strany, ich gazdovanie udomácnením korupcie na mravnom i finančnom poli spôsobilo mestu ťažké škody. Rozhodne bola teda treba železná metla. Ale aj vládno-komisársky systém krachol. Administrácia mesta sa nezlepšila, hmotné postavenie mesta ešte menej, čoho krikľavým dôkazom je, že sa plánovalo zvýšenie prirážky v takej neuveriteľnej miere, čo by poplatníci mesta, už aj beztak nadmieru zaťažení, neboli schopní zniesť.

Je mi nepochopiteľné, že s nedochôdčaťom československého režimu, s mestským notárskym úradom terajší vládny systém sa neopováži zahýbať, ale ešte aj rozšíril jeho právomoc. Ani najmenej sa tým nechcem dotknúť ktoréhokoľvek funkcionára mestského notárskeho úradu, ktorí zaiste aj sami cítia, že ich položenie je zvrátené a zarážajúce.

Na radnici panujúce neblahodarné pomery neslúžia na žiaden pád ku cti ani mestu, ani siatu, lebo veď sa jedná o hlavné mesto, ktoré by bolo treba postaviť ako nasledovaniahodný príklad pred každý verejný územný sväzok.

V jednom rozhodne vynikol mestský režim. Ukázal chrbát viedenskému rozhodnutiu, ktoré koniec-koncov predsa len vyniesly dve veľmoci a rovnoprávnosť sem, rovnoprávnosť tam, dlhou sériou protimaďarských opatrení snaží sa vzbudiť dojem, akoby v Bratislave už nebolo Maďara a akoby Maďarov do Bratislavy nebolo už nič. Hoci je nás tu ešte do 30.000, čo by nestranné sčítanie ľudu bezpodmienečne ustálilo.

Zachádzanie, ktoré skusujú maďarskí úradníci na radnici, obchádzanie maďarského jazyka na každej strane, prepúšťanie maďarských robotníkov bez každej výpovedi alebo odbytného po dlhej bezvadnej službe s dneška na zajtra, sú všetko také opatrenia, ktorým by som vedel porozumieť, keby pochádzaly prípadne od cezaromániou zaslepeného neznaboha, ale neviem pochopiť, keď kňazské rúcho kryje toho, ktorý takto jedná. Boží sluha ostáva v prvom rade božím sluhom, nech zastáva akýkoľvek úrad!

Na bratislavskej radnici treba v záujme reputácie štátu urobiť čo najskôr poriadok, čo pozostáva nielen z toho, že našej rovnoprávnosti treba na každom poli presadiť platnosť, ale v najúplnejšej miere treba napraviť všetko to, čo sa na porušenie rovnoprávnosti na škodu maďarskej národnej skupiny ako celku i jednotlivcov porobilo.

Pri prednesení všetkého tohto snažil som sa byť vecným. Nenadhadzujem otázku, či tieto krivdy pramenia z diskriminácie, alebo nie. Hlboko ľutujem ale, že zaobchádzanie s nami Maďarmi tu pozorovateľné po celej krajine, zdá sa potvrdzovať tú vieru, že kto ubližuje Maďarovi, toho nemôže stihnúť žiadna odplata, ba opačne, ten sa dopustí chvály a odmeny hodného skutku.

Teraz, keď sa vedie rokovanie medzi maďarskou a slovenskou delegáciou o mnohých aktuálnych hlivejúcich otázkach a pri ňom vzniklé priaznivé ovzdušie oprávňuje k nádeji na riešenie, uspokojujúce obe strany, je stupňované žiadúcne, aby sa ani so strany vrchností ani jednotlivcov nestalo nič takého, čo by skalilo túto náladu.

Prosím každého člena veľactenej vlády, nech činí opatrenia v takomto smere a najmä nech prekazia, aby sa dialy opatrenia s nenapraviteľnými následkami spojené. Myslím v prvom rade na otázku štátneho občianstva. Podľa mojich informácií tým, ktorí sú príslušní na územie zpäť pripojené, stále odnímajú pracovné povolenie; stále sú vypovedania, kdežto dohoda o štátnom občianstve, ktorá sa, dúfam, dostane najbližšie pod strechu, prinesie riešenie iného smeru. Nech sa teda v otázke pracovných povolení a vypovedaní vynášanie rozhodnutí predbežne suspenduje a prenáhleným opatrením nech sa nerobia nešťastnými a svetobežcami stá a stá Maďarov. Je to skutočne skromná prosba!

Záverom však ako Maďar, stojací práve tak na kresťanskom národnom základe ako slovenská vláda a jej program, obraciam sa k Bohu: Človek mieni, ale človek neukončuje, nech je jeho moc akákoľvek veľká. Táto je vždy pominuteľná ako všetko, čo súvisí s pozemským jestvovaním človeka. Náš osud je v rukách božích!

V prvom rade od neho prosím, aby sa osud tunajších Maďarov obrátil k lepšiemu, po dosiahnutie čoho podujímame sa na zápasy na nás pripadajúce s dosavádnou disciplinovanosťou, trpezlivosťou a vytrvalosťou. Preto sa na to podujímame, lebo my práve tak, ako každý európsky Maďar, máme nielen maďarské národné, ale aj európske poslanie. Vedomie toho pomáha nám prekonávať prekážky zloprajného ľudského majstrovania a utvrdzuje nás v tej našej večnej viere, že vždy zastaneme svoje miesto tam, kam nás božia vôľa postavila.

Predseda dr. Sokol (zvoní):

Ďalej má slovo pán poslanec Liška.

Poslanec Liška:

Slávny snem!

Hospodárske a finančné otázky zaujímaly vo vládnom vyhlásení významné miesto tak svojim rozsahom ako aj hodnotením ich dôležitosti. Vládne vyhlásenie kladie dôraz menovite na riadne a svedomité vedenie štátneho finančného hospodárstva, pri čom si je vedomé, že je treba dať všetkým odvetviam nášho hospodárstva takú možnosť vývojovú, ktorá by usnadňovala znášať všetky tie povinností voči štátu, ktoré sú predpokladom riadneho a cieľuvedomého rozvinutia konštruktívnej práce celej našej štátnej administratívy, prekonávajúcej svoje začiatky. Ja sa chcem, slávny snem, vo svojej reči zaoberať výlučne s touto časťou vládneho vyhlásenia; nech mi je dovolené môcť konštatovať, že vláda správne vystihuje význam svojich úkolov, keď prejavuje vôľu a odhodlanie zaistiť pre všetku svoju činnosť v budúcnosti bezpodmienečne potrebné fundamentálne predpoklady, ktorými sú, systematicky usporiadané štátne finančné hospodárstvo, vyrovnané na únosnosť občianstva, primeraný štátny rozpočet, stálosť našej meny, nutnosť zachovávať presne platný právny poriadok a konečne za takýchto predpokladov vyvinúť konštruktívne úsilie o pozdvihnutie hospodárskej, kultúrnej i sociálnej úrovne všetkého nášho ľudu. Iste hovorím so súhlasom všetkých tu prítomných, keď poviem, že táto snaha vlády bezpodmienečne zasluhuje plnej podpory každého príslušníka nášho štátu, a vláda v tomto svojom úsilí túto podporu musela dostať. Hladina medzinárodnej politickej a hospodárskej činnosti je dnes rozbúrená nebezpečným vlnobitím, v ktorom pre mladý a malý štát, akým sme my, skrývajú sa mnohé úskalia. Vo všetkej svojej činnosti v celom svojom úsilí musíme byť si tohto závažného faktu plne vedomí a musíme viesť kormidlo svojho štátneho žitia tak, aby sme sa vyhli nebezpečiu ztroskotania. V doterajšom vývoji prešli sme už cez mnohé prekážky pomerne hladko, to však nech neuspáva našu pozornosť a starostlivosť, lebo ešte sme neprešli cez všetky prekážky a ešte ich prekonávať budeme musieť.

Pokiaľ sa týka systematicky sporiadaného štátneho finančného hospodárenia, musíme si vytknúť za hlavný úkol, aby sa toto hospodárenie dialo za plnej platnosti zásady najprísnejšej účelnosti a úspornosti. Finančné hospodárenie štátu musí prísne skúmať, či je ten-ktorý štátny výdavok absolútne potrebný a účelný a len po starostlivom preskúmaní pravej jeho povahy rozhodnúť, či má byť medzi štátne výdaje zaradený, alebo nie. Je známou vecou, že pri sostavovaní štátnych rozpočtov bývalej republiky neboly by obstály mnohé položky, keby sa ich hodnosť a účelnosť bola skúmala prísnymi kritériami reálnej hospodárskej hodnoty. Do výdajovej časti rozpočtu sa však dostaly. Poneváč sme prevzali mnoho zo štrukturálnej časti rozpočtov z minulosti, je treba dbať, aby sme sa takýmto zjavom vyhli, lebo situácia nášho štátneho hospodárenia ani z ďaleka nie je v takom položení, aby sme mohli povedať, že je zaistená a je preto našim významným záujmom, aby sme zo štrukturálnej skladby nášho štátneho rozpočtu odstránili všetko, čo nie je absolútne potrebné, čo nie je neodkladne nutné a hospodársky plne odôvodnené. Keď vykonáme tento úkol, tak splníme jeden z hlavných predpokladov zdravého štátneho hospodárenia. Usnadníme tým splnenie úsilia našej vlády a nášmu národnému hospodárstvu preukážeme plné služby, k čomu sme povinní tým viac, že pre finančné hospodárstvo štátu musí byť hlavným vodítkom, aby na svoje potreby a účele odčerpávalo len časť výnosov práce a služieb nášho ľudu. Akonáhle je daňový tlak vyšší, finančné hospodárenie štátu stráca svoj zdravý základ a so všetkou hrozivosťou vystupuje nebezpečie hospodárskeho úpadku so všetkými jeho nepriaznivými sprievodnými zjavmi.

Od nášho osamostatnenia sa nedoliehali ešte na nás a na finančné hospodárenie štátu veľké starosti. Utešovali sme sa z krásnych výsledkov daňových príjmov, ale neskúmali sme so všetkou potrebnou vážnosťou, či doterajší príliv príjmov potrvá aj naďalej. Zostávali sme v akejsi bezstarostnosti, že nie je možné, aby sa pomery podstatne zmenily k horšiemu. Bolo by chybou, slávna snemovňa, keby sme sotrvali na stanovisku, že pri sostavení štátneho rozpočtu nemusíme sa takýmito úvahami zaoberať.

Musíme v prvom rade skúmať, prečo mnohé pramene našich štátnych príjmov zostaly na nezmenenej výške a prečo mnohé vykazujú nad očakávanie väčší výnos. Tu prídeme k zaujímavým záverom.

Musíme v prvom rade vziať do povahy, že intenzita hospodárskej činnosti sa u nás postupne od roku 1934 zvyšovala a svojho vrcholu dosiahla v roku 1938, Prežívali sme teda hospodársku, v pravom slova smysle však zbrojnú konjunktúru. V daňových výnosoch objavovaly sa účinky tejto konjunktúry ovšem neskoršie, až potom, keď boly zhojené všetky rany, ktoré museli naši poplatníci zniesť v rokoch predošlej veľkej hospodárskej kríze, ktorá sa cez nás ničivé prevalila v rokoch 1930-1934.

Dane sa vymeriavajú a inkasujú pozadu, v mnohých prípadoch, najmä u verejneúčtujúcích podnikov aj s niekolkoročnýni oneskorením. Na vrub tejto okolnosti a preto, že vlna konjunktúry dosiahla u nás svojho vrchoľu až v roku 1938, možno pripísať fakt, že náš štátny daňový príjem v roku 1939 je pomerne veľmi priaznivý.

Inou príčinou, ktorá mala nesporný vplyv na priaznivý vývoj našich štátnych príjmov je tlak našich daňových úradov na poplatníctvo. Tento tlak bol oproti minulým rokom ešte zvýšený a mal zaujímavé účinky. Jedna časť našich poplatníkov vyrovnala svoje daňové povinnosti z obavy, aby faktické alebo aj zdanlivé oneskorenie v plnení občianskej daňovej povinnosti nemalo nepriaznivé reflexie na jej celkový hospodársky a ľudský osud a druhá časť našich poplatníkov ochotne platila svoje dane preto, že má k svojmu novému a mladému štátu mysliteľné najkladnejší pomer a preto, že uznala, že štát, aby mohol svoje úlohy a povinnosti plniť, daňového príjmu potrebuje.

Treťou, nie menej závažnou okolnosťou, prečo sa naše štátne príjmy v roku 1939 priaznivé vyvíjaly je fakt, že poplatníci mali dostatok pohotových prostriedkov na plnenie svojich daňových povinností.

Koniec roku 1938 a tento rok vôbec priniesol nám všetkými svojimi udalosťami útek od peňazí. Najširších ľudových vrstiev sa zmocnila veľká chuť k všemožným nákupom a pre panujúcu medzinárodnú neistotu a napätia ukladajú ľudia svoje úspory do úžitkových hodnôt a do sekurít, ktoré sa zdajú bezpečnejšími, než hotové peniaze.

Týmito zjavmi bol obeh peňazí zrýchlený, popyt po tovare každého druhu nepomerne a nezdravé zvýšený a tým sa stalo, že okrem konjunktúry, vyvolanej terajšími vojnovými pomermi, máme aj umelú konjunktúru, vyvolanú strachom z nedostatku, ktorý normálnu spotrebu umele a nezdravo dvíha na úkor spotreby v budúcnosti.

Toto všetko boly príčiny pomerne veľmi dobrého vývoja našich štátnych príjmov v roku 1939, ktoré však vzdor tomu neboly postačujúce pre splnenie všetkých úkolov, ktoré sme si už v minulom roku vytkli. Niektoré z vážnych a dôležitých povinností neboly splnené, nie však úplne pre slabosť štátnych financií, ale preto, že náš štát postavený bol koncom leta a začiatkom jesene toho roku pred nepredvídané a preto finančne nezabezpečené problémy, ktoré musely byť okamžite vyriešené, a to sa fakticky aj stalo.

Keď nás takto naplňujú s uspokojením výsledky štátnych príjmov v uplynulom roku, musíme teraz skúmať, aké sú výhľady v tomto smere v budúcnosti, pri čom si musíme všímať všetky faktory, ktoré sú pre vec rozhodujúceho významu.

Pokiaľ sa týka intenzity hospodárskej činnosti našich podnikateľov, tu môžeme byť v jednom sektore viac než spokojní, kým v sektore inom musíme mať vážne starosti.

Náš továrenský priemysel, pokiaľ sa opiera o domácu surovinnú základňu, bude aj v budúcnosti, aspoň v dohľadnej dobe dobre zamestnaný a dá sa právom predpokladať, že aj jeho daňová potencia udrží sa primerane na tej úrovni, ako dosiaľ. Nebude ale už len výlučne v dosahu našich možností a našich síl, aby sme zabezpečili rovnako priaznivú pracovnú intenzitu tých priemyselných oborov a podnikov, ktoré nemajú u nás surovinnej základne a ktoré boly odkázané na dovoz.

Tieto obory a tieto podniky idú v ústrety neistej budúcností a starostlivosť o zabezpečenie práce v nich musí byť rovnomerne rozdelená medzi ne a našu štátnu správu, poneváč, je aj úkolom štátnej správy, aby z dôležitých hospodárskych a sociálnych dôvodov učinila všetko potrebné a v jej dosahu stojace opatrenia, aby sa u nás ani jeden pracovný a daňový objekt nestratil a nevyšiel na zmar.

V tomto sektore nášho hospodárstva očakávajú nás teda starosti a strata poplatnej sily.

V obore živnostenského podnikania musím uvážiť, že temer úplne ustal stavebný ruch a že stavebné živnosti, ktoré tvoria najväčší a hospodársky najdôležitejší obor živnostenského podnikania, bude na dlhšiu dobu vypnutý zo svojej normálnej hospodárskej činnosti, ktorú nebude môcť prevádzať ani v takom rozsahu, aby si z nej zabezpečil každodennú existenciu. Tento rozsiahly obor bude len s ťažkosťami zápasiť o svoj každodenný život a bude nútený tráviť z podstaty svojho podniku respektíve zo svojich rezerv, pokiaľ ich ovšem má. Ale jako poplatníci nebudú pre najbližší rok a pre ďalšiu budúcnosť stavební živnostníci prichádzať v úvahu v takej miere ako dosiaľ a s tým musí naša finančná správa počítať.

Strata, ktorá sa dá u týchto živností počítať, nebude vyvážená ani uspokojivými pomermi, v ktorých dnes pracuje potravinársky obor živností, a síce preto nie, že snaha našej vlády nepripustiť zvýšenie cenovej hladiny životných potrieb a hlavne potravín a v tomto smere prevedené vládne opatrenia silne podlamujú výnosnosť tohto živnostenského oboru, ak ju neznemožňujú úplne.

V obchode je situácia tá istá, zhoršovaná tým, že doplňovanie zásob v akomkoľvek obchodnom podnikaní je za dnešných čias veľmi zťažené a môžeme byť pripravení na to, že obchodné podnikanie, i keď bude popyt stály, nedosiahne takých obratov, ako teraz a preto aj výnosnosť bude mať tendenciu klesajúcu. Dosiaľ nevyriešený problém arizačný neprispieva tiež k tomu, aby sa daňový potenciál obchodu zvyšoval.

Musíme teda byť, pokiaľ sa týka odhadov štátnych príjmov v budúcnosti, skôr pesimistami než optimistami a podľa toho zamerať všetko svoje konanie pri sostavovaní štátneho rozpočtu na rok 1940. V dnešných pomeroch sú síce akékoľvek predpovede, akékoľvek výpočty, ťažké a môže sa stať, že skutočný vývoj pomerov predstihne naše očakávanie v priaznivom smere; ale keď objektívne uvažujeme o daných hospodárskych faktoroch a o známych a viditeľných skutočnostiach, bude dobre, slávna snemovňa, keď budeme pri odhade štátnych príjmov v budúcností v najvyššej miere opatrní.

Musíme uvážiť, že naše daňové zaťaženie vo svojom efekte pohybuje sa väčšinou až na samej hranici hospodárskej únosnosti a nemožno počítať ani s takým zvýšením daňového výnosu, ktoré by sa zakladalo na zvýšení doterajších daňových sadzieb, alebo na zavedení nových druhov daní. Počítať môžeme jedine len s príjmami, ktoré podľa objektívneho posudzovania možno odhadnúť za menšie, než boly doteraz a všetky svoje výpočty na tejto skutočnosti založiť.