Toto poznanie nám prikazuje, aby sme zásadu úspornosti aplikovali vo svojom štátnom hospodárení až do krajnosti. Náš mladý štát vyžaduje od svojho občianstva teraz a vyžadovať bude ešte aj v budúcnosti veľké obete a mnohé obmedzenia. Je preto viac než našou povinnosťou, aby sme v rámci vyrovnaného a úsporne sostaveného štátneho rozpočtu podali dôkaz, že k obetiam a obmedzeniam je od hodlaná aj štátna správa.

Keď bude občianstvo konkrétnymi príkladmi o tejto veci presvedčené, nebudú mu žiadne obete, od neho požadované, ťažkými.

Za týchto predpokladov musíme budovať a dobudovať aj svoju administratívu. Myslím, že je pravdivé tvrdenie, že doteraz sme sa pri budovaní svojej administratívy snažili zorganizovať ju, aby som sa obrazne vyjadril, len smerom horizontálnym, do šírky. Pokiaľ sa týka hĺbky, nemali sme ešte dosť času, aby sme sa našou administratívou zaoberali. A to je veľmi dôležité. Nie je umením, vybudovať a tvoriť administratívu tak, keď pre vy skytujúce sa úkoly prijmeme pracovné sily bez ohľadu, či budeme mať stále pre nich prácu, najmä prácu prospešnú, po celú dobu ich služobného pomeru.

Umením však je, budovať a stabilizovať administratívny aparát tak, aby dané úlohy zvládnul, aby bol pružný, aby jemne reagoval na všetky deje v našom živote štátnom, hospodárskom a sociálnom a hlavne, aby náklady na udržanie tohto aparátu boly primerané finančnej únosnosti nášho štátu.

Všetky problémy, ktoré sú v našej administratíve nevyriešené, objavujú sa zvlášť aktuálne v našej finančnej správe. Tá silne trpí nedostatkom pracovných síl a nie je v stave za dnešných pomerov úlohy, ktoré sú jej sverené, uspokojivo zvládnuť. Upozorňujem na túto vec a žiadam, aby bolo do povahy vzaté, že riadne budovanie našej finančnej správy je prvým predpokladom poriadku našich financií a spokojnosti nášho poplatníctva. Naša finančná správa je jedným z najchúlostivejších organizmov našej administratívy. Nikde sa neprejavia administratívne nedostatky tak zlými účinkami, ako vo finančnej správe; je preto treba, aby jak po stránke osobnej tak aj vecnej, jak po stránke horizontálnej tak aj vertikálnej, bolo učinené všetko, aby naša finančná správa zvládla úlohy, ktoré sú jej sverené.

Toto je jeden z najdôležitejších úkolov, ktorý nás v budúcnosti očakáva. Nateraz máme jedinú povinnosť, aby sa osobný náklad na celú našu administratívu nerozrastal a aby nebol jednou z príčin nevyrovnanosti nášho štátneho rozpočtu.

Keď vyriešime úspešne problémy, ktoré som v krátkosti uviedol, položíme základy pre zdravé a usporiadané štátne finančné hospodárstvo, spočívajúce na vyrovnanom, daňovej únosnosti nášho poplatníctva zodpovedajúcom, štátnom rozpočte a tým vytvoríme priaznivé ovzdušie k vzniku podnikateľskej hospodárskej činnosti, ktorá je a nás veľmi žiadúca.

Slávny snem! Je známou vecou, že na Slovensku ležia mnohé prírodné bohatstvá nevyužité a sú u nás mnohé výrobné možností so všetkými podmienkami zdravého prirodzeného rozvoja. Jediné, čo nám chýba, je investičný kapitál a poneváč svojich vlastných investorov nemáme, aspoň nie v takej miere, aby sme len od nich mohli očakávať žiadúce rozšírenie našej výrobnej potencie, musíme sa snažiť zdravou finančnou a hospodárskou politikou investorov k nám privábiť.

Okrem usporiadaných a na zdravých základoch stojacich štátnych financií dosiahneme tohto zámeru najlepšie tým, keď zaistíme u nás právnu istotu a vynasnažíme sa udržať u nás ustálenú cenovú hladinu.

Pokiaľ sa týka právnej istoty, je treba uvítať, že jak pán prezident republiky dr. Jozef Tiso vo svojom prvom posolstve tak aj vláda vo svojom vládnom vyhlásení vyjadrili pevné a jasné stanovisko, že právna istota a právny poriadok musí byť u nás zachovaný. Je nesporné, že akékoľvek, i to najmenšie narušenie právnej istoty vyvoláva citeľnú reakciu hospodárstva, škodlivú bezbrannému a sociálne slabému ľudu, na porušovaní právnej istoty najmenej zúčastnenému, ale nie tím, ktorí právny poriadok porušujú. Škoda, porušovaním právnej istoty spôsobená nie je nikdy úmerná úžitku, z neho vzniklému, a najnebezpečnejším zjavom je pri tom okolnosť, že keď pripustíme alebo mlčky orejdeme cez jedno porušenie právnej istoty, nikdy nevieme, kedy a kde sa porušovanie práva zastaví. Dostaneme sa na naklonenú rovinu, na ktorej najnepatrnejší pohyb môže vyvolať pád do katastrofy.

Je preto treba, slávna snemovňa, aby vláda učinila prípadne aj drastickými opatreniami porušovanie právnej istoty u nás nemožným a odstránila tak nebezpečie strát z hospodárskeho podnikania, ktoré sú omnoho vážnejšie, než sa na prvý pohľad zdá.

Slávny snem! Druhým predpokladom úspešného hospodárskeho podnikania je na vhodnej úrovni ustálená cenová hladina; bude vďačným bodom zdravej a rozumnej hospodárskej politiky nášho štátu, keď bude systematicky a vhodne pôsobiť na tvorenie cien.

Pri prevádzaní zámernej cenovej politiky je treba splniť dva hlavné predpoklady: Musírme zabezpečiť ceny rentabilne s vylúčením špekulačných ziskov a vplyv na tvorenie cien musíme sveriť orgánom, ktoré sú schopné vecne posúdiť hospodársku odôvodnenosť cien.

K tomu, aby sme tieto efekty dosiahli, chybujú nám jednak vhodné právne normy a jednak úradné orgány, schopné a spôsobilé zámernú a hospodársky zdravú cenová politiku prevádzať. U nás sa úradná agenda cenová prevádza úplne nevhodne a najvyššia múdrosť, ktorú naše úradné orgány cenové - pomenované charakteristickým menom úrady úžerovej kontroly - sú schopné previesť, sú celé haldy trestných oznámení, podávaných hlavne na obchodníkov a remeselníkov. S bezstarostnou ľahkomyseľnosťou tieto trestné oznámenia naše policajné trestné súdy povrchne prejednávajú, vynášajú drastické rozsudky, z ktorých okolo 90% už v druhej inštancii je pre nezákonnosť a vadnosť zrušených, ale efektu sa dosiahlo. V novinách sa uverejní rozsudok, ktorým je obchodník, alebo remeselník vystavaný na pranier verejnej hanby ako úžerník, hoci to vôbec nie je pravda. Keby sa obecenstvo dozvedelo, jak úžasne veľké percento týchto rozsudkov nemá žiadneho podkladu, tak by si vyprosilo, aby sa mu z úradných miest sypal piesok do očí.

Slávny snem! Tvrdím, že úžerníkov je treba trestať a náležite potrestať; každý slušný a riadny obchodník a remeselník je tiež toho istého názoru. Lenže je nesvedomité, že každé stúpnutie cien je treba považovať už á priori za úžeru. Je preto našou povinnosťou, aby sme kontrolu tvorby cien prevádzali rozumne a aby sme netrestali a nestavali nikoho na pranier, keď k tomu niet príčiny a ani zákonného, ani hospodárskeho dôvodu.

Aby som svoje výroky aj konkrétne opodstatnil, uvediem jeden eklatantný prípad z praxe úžerovej kontroly.

Istý mäsiar a údenár kúpil od roľníkov väčšiu partiu prasiat, ktoré zpracoval. Nakoľko u roľníkov musel zaplatiť vyššiu cenu, než ktorú cenové úrady považovaly za primeranú, a poneváč táto vyššia cena sa stala trvalou, zvýšil aj ceny mäsa a údenárskych výrobkov. Bol pevne presvedčený, že sa mu nič nemôže stať, poneváč ani za takýchto zvýšených cien nezarábal viac, než je normálny občiansky zisk.

Ale sa prerátal. Bolo naň podané trestné oznámenie, pri pojednávaní ktorého sa bránil dokladmi, z ktorých bolo zrejmé, že nákupná cena prasiat a nič iné je príčinou zvýšenia ceny mäsa a údenárskych výrobkov. Policajný trestný súd tieto dôkazy nepripustil a síce preto, lebo vraj dôkaz, že obvinený kúpil prasce za vyššiu cenu, než cenové úrady považujú za primeranú, zakladá nový trestný čin a tento dôkaz neni možno pripustiť.

Neudržateľnosť dôvodov tohto súdu je očividná a v druhej inštancii bolo dané obvinenému za pravdu. Lenže nie každý vie a má možnosť brániť sa proti praxi policajných trestných súdov a tak v džungli nejasností za vlasy pritiahnutých dôvodov a úradnej nesvedomitosti, trpia najviac obchodníci a remeselníci, ktorým sa nielen podlamujú existencie, ale budí sa v nich aj krajný odpor proti pokračovaniu úradov.

Musíme si uvedomiť, že takéto riešenie cenovej otázky je horšie, ako keby sa neriešila vôbec. Preto bude treba, aby sa zjednala náprava čím prv a spôsobom úplne vyhovujúcim.

Slávny snem! Postavili sme si úkol, že cez údobie prvých ťažkostí nášho samostatného života prejdeme i za cenu uskromnenia sa, len aby sme dosiahli všetkých predpokladov normálneho a nerušeného vývoja hospodárskych, kultúrnych i sociálnych pomerov. A keď budeme mať sporiadané štátne financie, vyrovnaný rozpočet, i keď zaistíme právnu istotu, nevykonanie ešte všetko. Otázka úpravy cien a vhodný vplyv na tvorbu cien je tiež jedným z hlavných predpokladov úspechu hospodárskej činnosti a nesmieme túto vec preto podceňovať. Musíme byť odhodlaní vyriešiť ju do všetkých dôsledkov a musíme jej dať pevný podklad právny a zvládnuť ju administratívne.

Len keď všetko toto prevedieme, môžeme počítať, že investičná a zakladačná hospodárska činnosť začne sa u nás v žiadúcej miere rozvíjať a potom bude možné, že aj daňová potencia nášho poplatníctva dostane tendenciu vzostupnú a že budeme môcť viac svojho robotníctva zamestnávať doma a nebudeme odkázaní na to, aby sme svoje prebytočné pracovné sily vyvážali za hranice.

Paralelne s týmito základnými problémami musíme, slávna snemovňa, vyriešiť ešte aj mnohé vážne úkoly ďalšie. Z nich na prvom mieste treba spomenúť otázku vyriešenia úkolov nášho peňažníctva a jeho organické a vhodné zapojenie do štruktúry nášho hospodárstva. Oživenie zamrzlých a pre hospodárske účely nevyužitých hodnôt, skrytých v štátnych cenných papieroch, uvoľnenie a výplata pohľadávok, ktoré majú mnohí dodávatelia a podnikatelia za bývalým štátnym erárom, rozumné a cieľavedomé prevádzanie verejných investícií, ktoré jak svojím rozsahom, tak aj svojou rozmanitosťou môžu sa stať účinným prostriedkom štátnej hospodárskej politiky a môžu v citeľnej miere doplniť volumen našej celkovej hospodárskej činnosti.

Oživenie hodnôt, zamrzlých v štátnych cenných papieroch, a výplata dodávateľských účtov nie je otázka málo významná. Musíme uvážiť, že peňažné ústavy veľkú časť svojich i sverených prostriedkov maly uložené v štátnych papieroch z toho dôvodu, že snadný predaj týchto titrov účinne napomáhal likvidite nášho peňažníctva na jednej strane a na druhej strane snadná kúpna možnosť štátnych cenných papierov umožňovala, aby sa v peňažných ústavoch nehromadily bez úžitku nadmerné hotovostí. Volaniu po uvoľnení umrtvených hodnôt v štátnych cenných papieroch neslobodno preto rozumieť tak, že by sa peňažné ústavy snáď obávaly strát na papieroch samotných, ale treba rozumieť v tom smysle, že normálny obchod so štátnymi cennými papiermi zvýši možnosti nášho peňažníctva v uspokojovaní úverových nárokov, zmenší réžiu a zvýši likviditu peňažníctva, čo všetko dohromady je vecou ohromného hospodárskeho dosahu a veľkého významu pre zlepšenie nášho národného dôchodku.

Preto žiadam slávny snem čo najdôraznejšie, aby naša štátna finančná správa v mysliteľné najbližšej dobe učinila so svojej strany všetky možné opatrenia, aby sa situácia v tejto vecí od základu zmenila a súčasne, aby bolo učinené všetko, aby chystaná peňažná burza čím prv mohla zahájiť svoju činnosť.

V poslednej dobe zavedené bolo moratórium na dodávateľské a všetky ostatné pohľadávky voči bývalému štátnemu eráru.

Toto opatrenie, i keď musíme zo štátnefinančných dôvodov uznať jeho nutnosť, je jednostranné a neúplné.

Musíme uvážiť, že veritelia štátu, ktorí majú pohľadávky z titulu dodávok, alebo z titulu iného, sú zároveň dlžníkmi svojich vlastných veriteľov.

Pre tieto dlhy sú vystavené súdnym a exekučným zákrokom a pretože svoje pohľadávky u štátu zinkasovať nemôžu, môže ich stihnúť veľká majetková újma z platebnej neschopnosti, ktorú si sami nezavinili. Poznám konkrétne prípady, kde veriteľom štátu hrozí osobná majetková kata strofa, ktorej by vôbec nebolo, keby štát voči nim svoje povinnosti plnil. Preto je treba vydané moratorné nariadenie v tom smysle doplniť, že veritelia štátu, moratoriumom postihnutí, nemôžu byť pre svoje záväzky svojimi veriteľmi súdne stíhaní.

Konečne, slávny snem, za veľmi vážne považujem otázky obchodne-politicke a dopravné.

Nemusím ani zdôrazňovať pozornosť, ktorú venuje vláda vo svojom vyhlásení zvýšeniu nášho exportu; vidím v tom znak správneho nazerania na prosperitu nášho hospodárstva, na zabezpečenie slušného živobytia pracujúcich vrstiev a zvýšenie ich životnej úrovne.

Od rozšírenia odbytu našich výrobkov do cudziny závisí predovšetkým vzostup nášho výrobného podnikania, zlepšenie zamestnanosti, zvýšenie životnej úrovne robotníctva, zvýšenie národného dôchodku so všetkými jeho finančnými a hospodárskymi dôsledkami, ktoré tvoria konieckoncov významný prostriedok konsolidačný.

Od našej pohotovosti bude veľmi mnoho záležať, či sa nám tieto úkoly podaria alebo nie.

Platobné ťažkosti, ktoré sú dnes hlavnou prekážkou nášho úsilia o odbyt našich výrobkov do cudziny, budeme musieť prekonať našou technickou a organizačnou zdatnosťou.

V obchodnej politike musíme sa snažiť, aby sme vo vývoze našli všetky možnosti k odbytu nie našich surovín, ale podľa možnosti hotových výrobkov. Doba je dnes pomerne priaznivá a keď ju vhodnou hospodárskou politikou doma využijeme, môžeme si vybudovať pozície, ktoré nám môžu aj v budúcnosti zaistiť stály národný dôchodok. Je len treba viest líniu našej štátnej hospodárskej politiky v takých smerniciach, ktoré by tento konečný výsledok zámerne sledovaly dosiahnuť.

V zahraničnom obchode musíme sa rozhodne vyhnúť takej situácii, v akej sa nachádzame dnes. Už sme previedli síce opatrenia, aby sa terajší stav zlepšil, ale myslím, že budeme v nich musieť pokračovať.

Mimo toho budeme musieť vhodnými opatreniami dosiahnuť určitých štrukturálnych zmien vo svojej prvovýrobe. Sme stále ešte svedkami toho, že tuky sú naším páľčivým problémom obchodne-politickým. ale pri lom v obilnej produkcii sme nútení niektoré svoje vysokokvalitné produkty za nízke ceny vyvážať. Dalo by sa vhodnou úpravou cien obilnín a krmív docieliť, že by sa naša prvovýroba viacej venovala produkcii živočišných i rastlinných tukov.

Slávny snem! Veľmi správne a výstižne označené boly dopravné problémy za nervový systém slovenského hospodárstva a uspokojením naplnilo záujemnícke kruhy, že slovenská vláda je si plne vedomá, aký význam majú dopravné veci pre celý náš hospodársky život.

Toto porozumenie a dobré chápanie dopravných otázok u vlády dáva nám nádej, že ani krajové, ani iné záujmy nebudú hatiť budovanie našej dopravnej siete a prispôsobenie našich dopravných sadzieb skutočným našim potrebám hospodárskym.

V dopravnom obore očakávajú nás v zásade 2 úkoly.

Dobudovať pretrhané spojenia cestné a železničné a vyriešenie otázky dopravných sadzieb.

Pokiaľ sa budovateľskej a investičnej práce týka, tu verejná investičná činnosť zdarné napreduje a sme presvedčení, že sa bude v nej aj naďalej úspešne pokračovať.

Myslím, že sa nájde vhodné riešenie aj na odstránenie nedostatku vagónov, ktoré nateraz prežívame, keď mnohé podniky obmedzujú svoju prácu len preto, že sa im nedostáva toľko vagónov, koľko by potrebovaly.

Za najdôležitejšiu však považujem otázku vyriešenia dopravných sadzieb. Celých 20 rokov minulej éry domáhalo sa Slovensko so vzácnou jednotnosťou tarifnej reformy. Neupravené tarifálne pomery spôsobilý Slovensku vážne hospodárske škody a brzdily jeho hospodársky rozmach. Je preto viac než potrebné, aby sa s úpravou dopravných sadzieb u nás započalo čím prv a aby úprava prevedená bola tak, aby sa prispôsobila hospodárskym potrebám a nie naopak. (Potlesk.)

Keď všetky tieto svoje povinnosti zvládneme, učiníme všetko, čo je v našich silách, aby sme mohli právom očakávať normálne časy, svoj nerušený hospodársky rozvoj, stálosť svojej meny a návrat vzájomnej dôvery medzi našim ľudom jak v pomere jedného k druhému, tak aj v pomere jednotlivých složiek k sebe navzájom.

Táto meta a tieto pomery a nádeje na ne sú vecou tak vážnou a krásnou, že je treba, aby sme úsilie vlády v tomto smere zo všetkých svojich síl podporovali. (Potlesk.)

Predseda dr. Sokol:

Udeľujem slovo šiestemu rečníkovi, pánu poslancovi Turčekovi.

Poslanec Turček:

Slávny snem!

Vládne vyhlásenie v kapitole o hospodárstve hovorí toto: "Na hospodárskom poli bude sa vláda usilovať ešte intenzívnejšie pokračovať na línii napredovania, ktorú sledujeme úzkostlivé od dňa samostatnosti Slovenska. Prvé posolstvo prezidenta republiky jasne načrtlo program týmito vetami: Prehĺbenie nášho hospodárskeho života má jediný cieľ, zabezpečenie životných podmienok pre čím väčší počet ľudí. Sledujeme tento veľký sociálny cieľ, aby ani jeden Slovák nemusel mimo hraníc svojho štátu hľadať živobytie a aby tradičný pojem o chudobných Slovákoch nebol viac označovateľom našej skutočnej hospodárskej zdatnosti."

Tieto výstižné vety určujú cieľ na zabezpečenie živobytia občanov nášho štátu. Musíme si voliť správnu cestu, po ktorej treba pokračovať, a za to je potrebné, aby sme si presne ustálili diagnózu hospodárstva terajšieho Slovenska.

Slovensko je populačne krajinou s charakterom poľnohospodárskym, so silným priemyselným zafarbením. Podľa sčítania ľudu prihlásilo sa v roku 1930 ku skupine poľnohospodárstva a lesníctva 56.82%, ku skupine priemyslu a živnosti temer 20% a zbytok k ostatným povolaniam, Absolútna väčšina obyvateľstva patrí k povolaniu poľnohospodárskemu. I keď ich časť patrí medzi robotníkov i vtedy podľa môjho presvedčenia sú príslušníkmi povolania poľnohospodárskeho. (Hluk.)

Slávna snemovňa! Tieto ťažkosti ja plným právom uznávam, že robotníctvo si niekedy sťažuje oproti podnikaniu poľnohospodárskemu, ale tieto ťažkosti vyplývajú z iných príčin a nezáležia len na samotných podnikateľoch poľnohospodárskych, ale na určitých vyšších silách, ktoré samotné poľnohospodárstvo i pri tej najlepšej snahe nemôže zdolať, aby mohlo vyhovieť požiadavkám robotníctva. Ja vo svojej ďalšej reči na tieto momenty sa rozprestrem a dokážem, že nie poľnohospodárske podnikanie je príčinou toho, ale v skutočnosti sú tu vyššie moci, vyššie sily, ktoré samotné poľnohospodárstvo nemôže zvládať a k tejto práci by sme veľmi žiadali o spoluprácu samotné robotníctvo, aby spoločnými silami sme tie veľké úkoly mohli zdolať.

Význam povolania poľnohospodárskeho nedáva len jeho absolútna väčšina, ale aj tá okolnosť, že zabezpečuje výživu obyvateľstva celého štátu.

Vládne vyhlásenie ustaľuje, že naša výroba poľnohospodárska je dostatočná k tomu, aby zásobila obyvateľstvo Republiky. Toto konštatovanie nadobudne tým väčšieho dôrazu, keď si uvedomíme, aké veľké ťažkosti sú pri nákupe životných potrieb v cudzích štátoch v terajšej dobe.

Zamýšľané kvantitné a kvalitné zvýšenie poľnohospodárskej potreby dá sa docieliť: 1. užitočnými investíciami, ako sú meliorácie, regulácie, hradenie bystrín, zavodňovanie, komasácie atď. a 2. zabezpečením rentabilných cien.

V bývalej republike Česko-Slovenskej na polí parlamentárnom práve hnutie autonomistické stále dokazovalo, že na tomto poli Slovensko bolo vždy obchádzané, a že sa s ním macošsky zaobchádzalo. V bývalej republike Česko-Slovenskej na tieto práce sa investovalo v celom štáte 2. 800 miliónov korún, z čoho Slovensko participovalo nie viac ako voľačo vyše 200 miliónov korún. Teda na tomto poli čaká štátnu správu veľká práca, aby sme tu mohli prajný výsledok docieliť. Uvážme si, že naše rieky ako je Morava, Nitra, Váh a horské bystriny, sú všetko dravé živly, ktoré nejednému roľníkovi celoročnú prácu obrátia vnivoč.

Máme tu možnosť získania 10.000 hektárov pôdy a v súvislosti s týmto i pracovnú možnosť slovenského robotníctva nielen pri výrobe poľnohospodárskej, ale aj pri samotných investičných prácach. Je dôležité, aby na Slovensku boly vybudované komunikačné spojenia. Máme obce, ktoré od svojich železničných linají poťažne od svojich obchodných stredísk sú tak odrezané najmä v terajšom zimnom období, že temer je im znemožnené akékoľvek spojenie.

Viedenskou arbitrážou veľká čiastka najúrodnejších krajov Slovenska bola od Slovenska odtrhnutá. (Hluk.) Prichádza tu do úvahy, aby sme 470.000 ha pastvín upravili, ktoré podľa samotného vládneho vyhlásenia sú väčšinou v zanedbanom stave a ani zďaleka neposkytujú primeraný úžitok.

Všetky užitočné investície pominú svoj cieľ a nedá sa docieliť ten žiaduci výsledok, ak sa popri tomto nezabezpečí rentabilita poľnohospodárskeho podnikania.

Vývin poľnohospodárskej produkcie len zvýšením primeraných výnosov má na Slovensku veľké možnosti. Je skutočnosťou, že Slovensko po stránke výnosovej oproti západoeurópskym štátom ešte hodne je pozadu. Je nutné, aby sme i tu Slovensku umožnili zvýšenie svojich výnosov a umožníme zvýšenie ich výnosov vtedy, keď zabezpečíme poľnohospodárstvu rentabilné ceny.

Slovensko sa stáva dnes jedným z najlacnejších štátov ohľadne životných potrieb, dorobených poľnohospodárstvom.

Nechcem tu spomínať válečnou psychózou vybičované ceny na severných hraniciach Slovenska a na hraniciach západného Slovenska.

Dovolím si tu uviesť len tie produkty, ktoré vzhľadom na doterajší spôsob hospodárenia na Slovensku, nedorábaly sa v ta kej miere, ako by to bola vyžadovala po treba Slovenska. Tu je kukurica, lušteniny, olejnaté semená, zo živočíšnej výroby chov ošípaných na masť; tieto ceny rapídne skocily s cenou hore.

Stúpnutie cien týchto produktov viedly určité kruhy k mylným záverom, ktoré začaly označovať roľníkov za zdražovateľov, válečných keťasov atď. V skutočnosti ale stúply len tie produkty, ktoré roľník na Slovensku na predaj nemal.

A keď som už pri tejto páľčivej otázke, dovolím si prečítať kalkuláciu výroby ošípaných pri dnešných cenách. Je shodou okolností, že práve môj predrečník tiež sa touto kalkuláciou cien ošípaných, zapodie val a uvádzam práve tento príklad, kde bol mäsiar pre zvýšenie svojich výrobkov úradom proti úžere pokutovaný.

Podľa tejto kalkulácie vykŕm ošípaných na 110 kg stojí roľníka 1155 korún. V skutočnosti 1 kg živej váhy stojí roľníka 10.50 Ks.

Kalkulácia speňaženia ošípaných.

Počíta sa u 110 kg prasaťa so stratou 20%, čo znamená, že mŕtva váha činí 90 kg. Z tohto sa za dnešných cien speňažuje:

Roľník dostane v skutočnosti Ks 9.- za 1 kg živej váhy, podľa ustálenia úradov teda Ks 990.-, a mäsiar dostane 1.543 Ks 40 hal., to je viacej o 553.40 Ks; prepočítané na živú váhu mäsiar dostane 14 Ks, teda viac o 5 Ks ako roľník, to je o 55%. Pri rentabilnej kalkulácii Ks 10.50 za 1 kg živej váhy roľník by mal dostať 1.155 Ks a za toho istého speňaženia mäsiar dostane o 388.40 Ks viacej, čo rozhodne stačí na slušny občiansky zisk a krytie všetkých poplatkov.

Tento istý prípad máme i pri telcoch. Roľník v skutočnosti predáva dnes živú váhu telaťa po 3-4 Ks, ba sú prípady také, že predáva aj nižšie. Ovšem, že táto cena sa odráža v meste u mäsiara celkom inak, a za pôvodcu zdraženia cien je považovaný roľník.

Produkcia rastlinná a produkcia živočíšna sú podkladom finančného príjmu a zdroja peňažného pre roľníka. Z produkcie rastlinnej hlavne obiloviny prichádzajú do úvahy, ktoré tvoria značnú čiastku príjmovú z produkčnej položky rastlinnej produkcie. Obilným monopolom pevne boly stanovené ceny každého druhu obilia súhlasne v tej výške ako pre hospodársky rok 1938/39, čo prakticky znamená, že z produkcie rastlinnej má roľník v hospodárskom roku 1939/40 ten samý príjem ako v roku predošlom. V produkcii živočíšnej podľa priemerných cien živého dobytka podľa údajov tržných zpráv mestského notárskeho úradu v Bratislave činily v porovnaní dňa 7. X. 1938 v priemere Ks 4.75 a dňa 6. X. 1939 v priemere Ks 5.33, takže sa zvýšila priemerná cena živého dobytka u jedného kg o Ks 0.58. V živočíšnej výrobe produkcia hovädzieho dobytka znamená hlavný zdroj príjmov pre roľníka. Tohto roku oddelenie 36 krajinského úradu stanovilo jeden kilogram živej váhy hovädzieho dobytka na Ks 6.80-7.20, avšak podľa údajov Krajinského zemedelského sväzu v Bratislave nakupuje sa v poslednom čase na Slovensku hovädzí dobytok priemerne v cene za l kg živej váhy 4.50-5.70 Ks. U ošípaných boly stanovené tým samým úradom v maximálnej cene 1 kg živej váhy na Ks 8.50-9.-, je táto cena nerentabilnou, nakoľko podľa výpočtu odborníkov v skutočnosti, v praxi, u drobného roľníka 1 kg živej váhy stojí Ks 10.50.

Z uvedených údajov je zrejmé, že produkcia rastlinná a tiež i živočišná je u roľníka v tej samej cene ako v roku 1938. Naproti tomu však je nesporné, že zvýšené boly dane, zvýšené boly mzdy a zvýšené boly i ceny priemyselných článkov, ktoré roľník nakupuje. Niektoré hospodárske stroje vstúply v cene až o 40-60% na príklad pluh Vstúply ceny i u plátna, latiek a vôbec u všetkého, čo roľník potrebuje, ba dokonca nové vrecia a plachty sa ani dnes zaplatiť nedajú. Naproti tejto skutočnosti výrobky roľnícke sa vyrábajú pod cenou výrobnou a roľník žije z podstaty a nie zo svojej práce.

Slávny snem! (Hluk.) Toto je kalkulácia slovenského roľníka. Pri tejto príležitosti zvláštnu zmienku si zasluhuje samotná obilná spoločnosť, ktorá podľa vládneho nariadenia 166/39 je poverená s hospodárením obilia.

Ceny obilia boly ustálené z vyššieho hľadiska celoštátneho, pri čom roľníctvo donieslo v tejto forme obete.

Odhliadnuc od tohto, slovensky intelek tual dokázal svoju zdatnost aj v tomto obore, kde sme doteraz nemali temer žiaden zapracovaný personál Úradnictvo obilnej spoločnosti pre Slovensko svoju úlohu plní plným povedomím zodpovedno sti a som presvedčený, že svoju úlohu i zdarom prekoná.

Dovoľujem si tu uviesť úkol a prácu, ktorú Obilná spoločnosť v prospech celého hospodárstva na Slovensku vykonáva.

Ohľadne mlynských výrobkov Spoločnosť v prvom rade snaží sa zväčšiť odbyt mlynských výrobkov vývozom týchto do cudziny Sledujúc túto intenciu Obilná spoločnosť dohodla sa s firmou Reichstelle o odpredaj určitých druhov mlynských výrobkov do Nemecka. Je známe, že pri vše tkých predných druhoch múk pšeničných Spoločnosť prebiera tieto múky za ďaleko vyššie ceny, než docieľuje od firmy Reichstelle. Dopláca na každý metrický cent 12.50 Ks za vyvezenú múku. Spoločnosť pri tom odhaduje, že pri vývoze predných múk doplatí na tieto predné múky cirka 800.000 Ks.

Mimo to Spoločnosť vyviezla rôzne iné mlynské výrobky, ako sú jačmenné krúpy v množstve 10 vagónov, kde prispela na vývoz 90.000 Ks a rôzne zadné múky, kde prispela na vyvoz 150.000 Ks.

Obilná spoločnosť pre Slovensko predala tohto roku 1.589 vagónov sladu do voľnej cudziny devízovej. Dovoľujem si tu uviesť pre srovnanie, že v minulých rokoch vyvážalo sa z Česko-Slovenskej republiky množstvo približne 6.500 až 7.000 vagónov sladu Na tomto množstve participovalo Slovensko okolo 5 až 7%, to znamená, že sa okolo 400 až 500 vagónov sladu vyviezlo zo Slovenska. Na vývoz sladu prispela Československá obilná spoločnosť v Česko Slovenskej republike čiastkou 35-40 miliónov Kč. Na podporu tohto vývozu dostala, ako je známe, Česko-slovenská - Obilná spoločnosť príspevok vo forme garancii ziskov z dovozných obchodov časť ku 60 miliónov Kč.

Obilná spoločnosť slovenská, ktorá tuto štánu garanciu nemá, dopláca toho roku na vývoz sladu čiastku 16 miliónov korún Vyviezla do Belgie, Luxemburgu, Švajčiarska, Holandska a rôznych krajov Týmto zabezpečila pre Slovensko odbytište, kde doteraz vyvoz z republiky Československej sa umiesťoval a súčasne tým zabez pečila do budúcnosti umiestenie slovenského tovaru na zahraničných trhoch.

Spoločnosť predala mimo toho 1041 vagónov jačmeňa v zrne do voľnej devízovej cudziny. Na vyvoz tohto jačmeňa poskytla slevu v čiastke 6 miliónov korún.

Obilná spoločnosť mimo tohto vyviezla rôzne iné artikle, ako je ďatelinové semeno a podobné v množstve 51.000 q a zaplatila slevy vývozcom v obnose 2,500.000 Ks. Spoločnosť zaviazala sa vyviezť v konpenzácii 80 vagónov jačmeňa proti dovozu asi 100 kusov ušľachtilých byčkov zo Švajčiarska. Potrebne Švajčiarske franky dala Spoločnosť so značnou sľavou, pretože by inakšie dovoz tohto ušľachtilého do bytka pre značné cenové rozdiele bol nemožný.

Na Slovensku sú tohto roku zavedené jednotné ceny obilia. A tuto roľníci, najmä z východného kraja, rezultujú na tomto 2,800.000 Ks.

Spoločnosť však mimo tohto šla ďalej. Pre južné kraje Slovenska, ktoré boly postihnuté a nemaly železničné spoje, zaviedla zvláštne výkupné stanice, kde vykúp prevádza Spoločnosť na svoj vlastný účet. Toto znamená pre Spoločnosť stratu 1,100.000.- až 1,800.000.- Ks

Keď si uvážime, že v bývalej Československej republike na Obilnú spoločnosť štátna správa doplácala ročne 110 milionov korún, znamená to teraz úsporu o 1/6, to je okolo 15-20 milionov korún.

Vedľa výkonu úradníci a Obilnej spoločnosti pre Slovensko umožnila tento úkol splniť i Slovenská národná banka, ďalej roľníctvo na Slovensku cenovou konštrukciou, v ktorej sa de facto roľníctvo na Slovensku oddanilo. Súhra týchto komponentov by nebola úplná, keby sme pri tejto príležitosti nepripomenuli družstevníctvo, ako dôležitý faktor pri prevádzaní obilného hospodárenia, spolu so slovenským mlynárskym priemyslom.