Niektorí bratia spomínajú jednotu. Mohli by sme byť skromnejší a žiadať proste sebekázeň, národnú kázeň, pocit žhavej národnej spolupatričnosti. Nie je to tak honosné, nie je to tak averzívne a vedie to k tomu istému cieľu. Ale, napokon to je slovohra. Podstata je hlavná a tá je práve v tom, že dnes nik nemaže atomizovať slovenský organizmus na svoju päsť. Toto ustálenie vzťahuje sa, pravda, na každého. Atomizovať možno nielen dobrodružstvom, rebéliou, vyloženou negáciou, ale i poprípade dobre mienenými, ale zle prevádzanými zásahmi do takých oblastí slovenského života, ktoré vyžadujú veľkú taktnosť, opatrnosť, pochopenie. Gomprendre c'est pardonner. Často s. určitou noblesou a vyjdením v ústrety možno docieliť omnoho pozitívnejšie dôsledky než netrpezlivosťou. Ak v iných oblastiach hovorieva sa o striedaní metód, tak v politike je to určite prvoradá požiadavka, a v slovenskej politike najmä.
Vládne vyhlásenie podľa vlastného správneho soznania vychádza zpod určitého zorného uhla, ktorý zplna možno akceptovať. Takýto rok, ako bol tento, spravovať Slovensko, za takých okolností medzinárodných, hospodárskych, sociálnych, kultúrnych a s tým výsledkom, že Slovensko je tu a i pri všetkom, čo sa právom alebo neprávom vytýka, žije, hýbe sa a dýcha, k tomu pred nami, ktorí si toto všetko uvedomujeme a vieme, ani netreba onej captatio benevolentie, spomínaním jedného zorného uhla.
Áno, za nesmierne spletitých a ťažkých okolností a podmienok na pôde ako sa to vraví neuralgickej, pri rozbúrenej duchovnej hladine slovenskej society a všetkých jej vrstiev, pri úžasných extenciách, očakávaniach a požiadavkách, celého netrpezlivého, zobudeného národa, pri ustavičných nárazoch, spodných prúdoch a zmenách spravovalo sa Slovensko tohto roku. Prestavať aparát, prispôsobiť ho k pomerom, k možnostiam, udržať jeho chod a tým i chod života v každej oblasti, normalizovať veci v riadne koľajnice v mimoriadnych časoch, to je veru skoro sisyfovská práca. Vcelku musí každý uznať, že v najhlavnejších a najpodstatnejších základných veciach urobilo sa všetko, čo sa mohlo. Že pri tom bolo mnoho experimentovania, hľadania, tápania, azda i zmätku a novopočínania si, to vyplýva z celej novej štruktúry slovenskej a bolo by divné, keby toho nebolo.
Vládne vyhlásenie vyzdvihuje ako prvoradú svoju požiadavku dokonca "najdokonalejšieho právneho poriadku" a za prednú povinnosť vlády označuje "starať sa o zachovávanie právnych ustanovení". Táto vysoká úloha je najzákladnejšou podmienkou každého moderného štátu, je svrchovane na mieste, že je tak význačne akcentovaná. Tento akcent je zárukou, že sa v budúcností nesmú zopakovať veci, ktoré by nám pred svetom uprely pojem usporiadaného právneho štátu, kde každý občan má právo na súdny výsluch, súdne vyšetrovanie a teda obranu.
K dvom oblastiam, spomínaným vo vládnom vyhlásení, mal by som stručné poznámky, poťažne úctivé pripomienky.
Nik iný tak, ako kultúrny pracovník, nemôže chápať tak ťažkú situáciu slovenského školského a všeobecne kultúrneho života. Vládne vyhlásenie i v tejto oblasti statočne doznáva, ako konsolidáciu hatila rušná medzinárodná situácia. Škola, učiteľ, žiak, školský úrad, kultúrne inštitúcie boly v paľbe nervovej vojny. Za rok bolo treba celú školskú štruktúru niekoľkokrát meniť, zreorganizovať. V školskom odbore prežilo sa celé vandrovanie národov. Veď sme prežili celé masové presuny personálne. V kultúrnom výbore malí sme dva-trikrát príležitosť počuť obšírny výklad o všetkých udalostiach v slovenskom školskom živote. Videli sme v ústrednom úrade na vlastné oči, aké starosti zaľahly na školskú správu po viedenskom rozhodnutí. Cifry sú známe, boly publikované. Trpko sme spolucítili a spolucítime so všetkými tými, ktorí znášajú dôsledky týchto územných zmien, či už 6 tými, čo znášali škody pri rýchlych presídlovaniach a sťahovaniach, či s tými, menovite mladými ľuďmi z radov výpomocných učiteľov, ktorí pre tento neočakávaný nával skoro tisíc utečencov museli a musia čakať. Tu pripomínam prosbu, aby sa pri urýchlenom prijímaní tých, čo na to čakajú, braly v prvom rade na zreteľ ohľady sociálne. To musí byť dnes skoro jediné merítko, tak to káže kresťanský humanizmus i národný záujem.
Z principiálnych zmien v školskej oblasti dnes možno konštatovali, že uvedenie čiastočnej koedukácie stretáva sa v krajoch so smiešanými pocitmi. Namieta sa nie celkom neoprávnene, a to dnes i na takých miestach, kde sa za tento počin z ideových dôvodov horlilo, že odstránením koedukácie stihnuté boly zase len chudobnejšie vrstvy. Tak písal na príklad krajový týždenník "Štiavničan" vo svojom úvodnom článku z pera katolíckeho kňaza Riesa.
Vládne vyhlásenie prizvukuje čím väčšie predpoklady pre praktické a odborné štúdium, význam odborných škôl. Odborné obchodné akadémie sú však, ako viem, nateraz limitované, bude treba teda ďalších dvojročných obchodných škôl. Úctivé sa prihováram za povolenie a zriadenie obchodnej školy v Revúcej, kde kedysi bola maďarská obchodná škola. Pre tento kraj znamenalo by to veľkú vzpruhu a možnosti životného uplatnenia sa pre jeho mladý dorast. Boli by tým čiastočne odškodnení za ťažké rany, ktoré vzniklý odrezaním od južných životných tepien.
Vládne vyhlásenie spomína zákon o reforme univerzity. Neznáme ešte vládny návrh, úctivé však pripomínam, aby i v novej reforme bola rešpektovaná univerzitná nezávislosť, sloboda vedeckého skúmania a, pravda, prísne vedeckého vyjadrovania. S najväčším uspokojením sme vítali zákon o slovenskej technike, hradíme s napätím na jej prepotrebnú prácu a rozvoj a ďakujeme školskej správe a zvlášť pánu ministrovi za dokázanú starostlivosť.
Sme si vedomí zaiste všetci tých úžasných ťažkostí, ktoré naliehajú na učiteľov a profesorov všetkých škôl pri ich povolaní dnes. Veľké štátoprávne zmeny, zemetrasenia európske majú na učivo svoj základný vplyv po stránke formálnej i obsahovej. Je tu aj nebezpečie duchovné; žiaci pozorujú skoro by sme povedali absolútnu relativitu hodnôt. To môže vopred polámať každé pedagogické úsilie. Ako tomu čeliť, to je ohromný problém. Súvisí to i s problémom učebníc. Ministerstvo školstva bolo v tejto veci dosiaľ nanajvýš opatrné, čo nemožno dosť vynachváliť. Prosíme, aby tento opatrný a svedomitý postup v tejto veci udržalo i naďalej, súčasne však, aby hľadalo cesty a spôsoby čeliť spomínanej relativizácii.
Slovensko je vo svete ešte vždy neznáme. A má svoje poklady a hodnoty, a to nielen hospodárske, ale i kultúrne a tie najmä. Budeme sa musieť snažiť o to, aby sme nimi prenikli v cudzine, aby cez ne poznali nášho národného génia. Od poznania k láske je krok. Preto vítam úmysel pána ministra zahraničia zariadiť pri ministerstve zahraničia kultúrny referát, ktorý by sprostredkoval medzištátny kultúrny ruch. Pri všetkých aspoň najdôležitejších našich vyslanectvách mal by byť pridelený kultúrny tlačový atašé, ktorý by mal na starosti vecí kultúrne-informativne i prakticky výmenové.
Do oblasti kultúrneho života patrí i život nábožensko-cirkevný, ktorý má na Slovensku svoj osobitý význam. V slovenských dejinách zreteľne badať dva prúdy cirkevno-náboženského života, katolicizmus a evanjelictvo. Každý z nich mal a má svoje veľké kultúrne civilizačné dejinné prínosy pre slovenský národný život. Ani jednému ani druhému nemožno upierať jeho miesto pod slnkom. Človek bude mať vždy svoje veľké osobné problémy, na ktoré bude hľadať odpovede u jednej z týchto dvoch foriem kresťanstva. Nemožno ich teda podceňovať, ani samy vzájomne nemôžu sa podceňovať, ani štát ich nemôže negligovať. Kresťanské cirkve maly vždy na Slovensku významnú pozíciu a neobyčajný vplyv na život a attitudu slovenského človeka. Preto nemožno obísť ich vzťah ani k novým formám slovenského života. Nie som tu predstaviteľom jedine a výlučne len obyvateľstva evanjelického vyznania, v politickom živote nikdy som sa necítil exponentom cirkevným. Jednako, majúc v ruke i slávnej vláde i snemovni predložené memorandum Spolku evanjelických kňazov, ako evanjelik nemôžem neupozorniť na jeho význam, keďže je to cirkevná organizácia celoslovenská, majúca svoj vplyv na značnú časť obyvateľstva slovenského, a nemôžem neupozorniť na ten fakt, že psychologická poloha časti obyvateľstva na Slovensku je kritická. Bude treba úzkostlivo skúmať tak memorandum, ako i všetky iné otázky, ktoré vzbudzujú antagonizmus a z toho vyplývajúce ťažkosti. Skúmať treba všetky námietky a menovite všetky odôvodnené sťažnosti, pravé či domnelé krivdy, ktoré spomína memorandum, a ktoré sú známe poprípade aj odinakiaľ. Je to vec chúlostivá a ak sa nerieši uspokojivo a zásadne, bude katastrofálna. S hľadiska želateľného uspokojenia myslí bude treba s týmito otázkami v budúcnosti zapodievať sa neustále a pritom taktne. Je škoda, že prestala fungovať komisia na vyšetrenie sťažností. Je škoda, že sa siaha k takým radikálnym opatreniam, ako je zastavenie "Cirkevných listov", ktoré ešte za uhorských dôb nekompromisne hájily slovenské národné záujmy. S tým nemôžem súhlasiť. Tým sa nič nenapraví, iba ešte viac rozjedovatí. Bude treba hľadať základnejšie, zdravé a uspokojivé riešenie, ak nám záleží na národnej súdržností a tým i na národnej budúcnosti.
Niekoľko slov ešte k oblasti verejných prác a dopravy. S veľkým uspokojením beriem na vedomie tú časť vládneho vyhlásenia, ktorá manifestuje starosť o náhradné cestné spoje pozdĺž južnej hranice štátu. Toto sa zvlášť vzťahuje na kraje gemerské, kde som ako poslanec delegovaný. Gemerský kraj je zvlášť ťažko poranený, je to územie azda najviac porezané, od svojich bývalých hlavných stredísk odrezané a tým komunikačné obrátené na ruby. Automobilová doprava to čiastočne prekleňuje, no ešte viacej bude treba ju zaviesť tam, kde je možné a kde je treba. V tomto ohľade predostrel som žiadosti kraja slávnemu ministerstvu dopravy a žiadam i s tohto miesta o láskavú pomoc pána ministra. Takiste predostrel som i prosbu o úpravu významného vlaku Čerenčany-Tisovec, aby 170 žiakov z údolia mohlo lepšie sa zúčastňovať gymnaziálnej výučby.
Ako krajový poslanec s uspokojením čítam vo vládnom vyhlásení v časti o doprave tú stať, kde sa oznamuje, že sú v behu projekčné a prípravné práce pre nové železničné trate Revúca-Tisovec, Lubeník-Slavošovce, Nižná Slaná-Štítnik, Kokava-Rimavská Baňa a Tisovec-Polhora. Bude to čin významný, pripínajúci tento kraj k strednému Slovensku a tak k hlavným tepnám slovenského života. Tým splatíme iba dlh kraju Francisciho a Daxnera a iných národných borcov, ktorí tu udržovali slovenské korene, slovenské tradície.
Slávna snemovňa! Kiež nový rok slovenskej správy, slovenského života pôjde v znamení novej, vždy sa zlepšujúcej konsolidačnej práce v prospech budúcnosti Slovenskej republiky. (Potlesk.)
Podpredseda dr. Mederly (zvoní):
Prerušujem rokovanie o programe tohto zasadnutia. Oznamujem, že podľa usnesenia predsedníctva snemu najbližšie zasadnutie snemu bude vo štvrtok 30. novembra 1939 o 1/2 10. hod. v tejto sieni s nasledovným programom:
Pokračovanie v rozprave o vládnom vyhlásení.
Zasadnutie zakončujem.
(Koniec zasadnutia o 13. hod. 25. min.)