Po sostavení tejto diagnózy nastolí sa nám otázka, aké zásady majú byť smerodajné pri sostavení štátneho rozpočtu? Okolnosť, že hospodárske osamostatnenie Slovenska uskutočnilo sa snadne a iné priaznivé okolnosti budia v nás dôveru, že slovenský štát i ohľadom štátnych financií obstojí. Zase okolnosť, že sme ešte neriešili všetky problémy, menovite poukazujem na nastávajúcu hromadnú výmenu daňových subjektov, ďalej okolnosť, že samo politické osamostatnenie nezahojilo hospodárske rany minulosti, ako som to spomenul, s čím súvisí, že nemôžeme pomyslieť na podstatné zvýšenie verejných bremien, ďalej okolnosť, že nám ešte chýbajú empirické poznatky pre pomernú krátkosť času ohľadom výšky štátnych príjmov a výdavkov, velí nám, aby sme boli opatrnými a preto pri dôvere, že naše Slovensko je i na poli štátne-finančnom sebestačné, vedúcou zásadou finančného hospodárenia má byť úspornosť, ktorá sa musí pri určení štátneho rozpočtu celou rigoróznosťou sledovať. (Potlesk.)

Štátny rozpočet na správny rok 1940, ktorý v mene slovenskej vlády predkladám, dosť neskoro sa dostáva do parlamentu. Príčina tejto okolnosti tkvie jednak v tom, že jednotlivé rezorty nemohly na čas predostrieť svoje rozpočtové návrhy, jednak v tom, že zo všeobecne známych príčin mnoho úradníkov, začiatkom septembra - teda v čase, ktorý je pre sostavenie rozpočtu najdôležitejší - nastúpilo vojenskú službu, ba aj ináč bol rezort mimoriadnymi úlohami zaneprázdnený. Nech je to, čo som uviedol, omluvou za oneskorenie! Rozpočet bol sostavený pri súčinnosti parlamentného úsporného a kontrolného výboru, ktorému aj touto cestou vyslovujem najvrelejšiu vďaku za jeho prácu, ktorú vykonal k dobru štátnych financií.

Rozpočet vlastnej správy vykazuje na príjmovej stránke Ks 1,467.678.556, na výdavkovej stránke Ks 1,508.972.107, vykazuje teda mierny schodok vo výške Ks 41,293.551. Keď toto porovnáme s tohoročným rozpočtom vlastnej štátnej správy, ktorý bol uverejnený v 29. čiastke Slovenského zákonníka z 20. VI. t. r., tak vidíme, že príjmy sú vyššie o Ks 238,857.141, Zase výdavky sú nižšie o Ks 25,631.566. Schodok je nižší o Ks 264,488.707.

Rozpočet vlastnej štátnej správy vykazuje teda mierny schodok. Tento schodok nebude vyšší ak berieme do úvahy tieto okolností:

Prípadný vyšší výnos štátnych príjmov, ktorý sa môže dostaviť vtedy, ak hospodárske pomery budú priaznivejšie, než akými sa počítalo pri sostavení rozpočtu. Ďalej prísnou úspornosťou je možné prípadne na výdavkových položkách aj ďalšie úspory docieliť. Okrem toho pri štátnych príjmoch neboly vzaté do povahy nové zamýšľané príjmové pramene, ktorých osnovy budú predložené čo najskoršie, ktoré ale neznamenajú podstatné väčšie obťaženie poplatníctva; ide skôr o lepšie zachytenie príjmových prameňov. Ďalej mám na zreteli z ďalšej racionalizácie štátnej správy dosažiteľné úspory. Potom myslím na likvidáciu daňových nedoplatkov.

Ak by sa ale tieto predpoklady nesplnily, tak bude treba otázny schodok uhradiť úverovými operáciami. K tomu žiadam súhlas slávneho snemu v texte finančného zákona.

Štátne príjmy.

Štátne príjmy sú odhadnuté triezvo. Keď počítame s tým, že Slovensko má okrúhle 2,700.000 obyvateľov, tak padne zo štátnych príjmov na hlavu l obyvateľa Slovenska Ks 543.58, Náš národný dôchodok podľa odhadu znalcov činí zhruba 4 miliardy. Keď beriem v úvahu nielen tie sumy, ktoré daňovníci platia do štátnej pokladnice, ale aj tie, ktoré platia do pokladníc rozličných samosprávnych útvarov, tak prichádzam k tomu záveru, že na Slovensku verejná ruka odčerpáva zhruba 40% národného dôchodku. Je to značné zaťaženie, a preto stojí v nedávno odznelom vládnom vyhlásení, že nie je už možné verejné bremená podstatne zvyšovať.

Výnos nepriamych daní tvorí značnú čiastku štátnych príjmov. Je to vlastne proti zásadám finančnej vedy. Prakticky ale, jako všade inde na svete, nemôže sa štát bez výnosu nepriamych daní zaobísť. Podotýkam ešte, že u nás, kde sú majetkové a dôchodkové rozdielnosti nie tak veľké ako inde, nepriaznivé stránky nepriamych daní neprídu tak v úvahu.

Nech mi je dovolené dotknúť sa jednej pálčivej a nemilej otázky. Mienim tu otázku daňových nedoplatkov. Túto rakovinu štátnych financií zdedili sme od bývalej ČSR. Prv, než by som vyslovil moje posudky o tejto otázke, nech mi je dovolené posvietiť na túto vec konkrétnymi údajmi.

Počet daňovníkov, ktorí dlhujú vyše 100.000 Ks na priamych daniach a dani z obratu je 160.

Na kontách s nedoplatkom vyše 100.000 Ks je spolu nedoplatkov asi 86,000.000 Ks. Počet poplatníkov, ktorí dlhujú od 50.000 -100.000 Ks je 230. Počet poplatníkov, ktorí dlhujú od 10.000-50.000 Ks je 1.900.

Z počtu daňových kont celého štátu je asi 4 1/2% takých kont, na ktorých sú nedoplatky za rok 1935 a staršie a ktorých vymáhanie prípadne depurácia sa prevádza.

Je 7 berných úradov, u ktorých nedoplatky sa rovnajú vyše dvojročnému násobku jednoročnej povinnosti, 22 berných úradov, u ktorých je vyše l ročný násobok až do dvojročného násobku, 26 berných úradov, u ktorých je násobok od 1/2 ročného až do l ročného a 3 berné úrady, u ktorých je násobok pod 1/2 ročného násobku jednoročnej povinnosti.

Podotýka sa, že u niektorých berných úradov sa vedú miliónové nedoplatkové položky.

Nedoplatky na celom Slovensku činia podľa stavu 30. IX. 1939:

Daňové nedoplatky nielen že sú škodlivé pre štátne financie, ale priamo podrývajú daňovú morálku poplatníctva. Mnohí nie preto neplatia verejné dávky, žeby nemohli to zaplatiť, ale preto, lebo počítajú s tým, že bude depurácia a zaplatením pomerne malej čiastky starých nedoplatkov zbavia sa svojich zaviazaností voči štátnej pokladnici. Tento stav je v najvyššej miere nemorálny, lebo budí ten dojem, že najhoršie pochodí ten daňovník, ktorý si svoje podlžnosti poctivé a na čas vyrovnáva. (Vrava: Tak je!)

Pri takomto pokračovaní musí poctivý poplatník verejné bremená zaplatiť nielen pre seba, ale i pre nepoctivého daňovníka, ktorý s depuráciou špekuluje. Každý poctivý obchodník má takzvané pevné ceny - prix fix - takto by malo byť i pri daňovom systéme. Nemá smyslu dane vyrubovať, predpisovať, ktoré sa potom odpíšu a sa nezaplatia. Pravda, je tu potrebné, aby verejné bremená boly po stránke hospodárskej únosné, po stránke mravnostnej spravodlivé. Mojou zásadou je: upraviť berný systém tak, aby verejné bremená boly únosné a spravodlivé, ale zároveň zamedziť špekuláciu na neplatenie verejných bremien poplatníctvom. (Potlesk.) Preto je potrebné, aby tak z daňových zákonov, ako i exekučného zákona boly odstránené medzery, ktoré umožňujú nesvedomitému daňovníkovi uniknúť pred plnením svojich povinností. Ide tu ponajsamprv o reformu povestného 276 § zák. o priamych daniach, o reforme ktorého paragrafu bolo už započaté rokovanie v pražskom ministerstve financií.

Odpúšťanie daňových nedoplatkov podľa voľného uváženia môže viest ku korupčníctvu a preto je potrebná vo veci úpravy a vybavovania daňových nedoplatkov dôkladná náprava.

Rezolúcia rozpočtového výboru nášho parlamentu k tohtoročnému štátnemu rozpočtu žiada, aby výberčí systém bol zdokonalený. Zásada nanajvýš pozoruhodná.

Dovedna sa preliminuje výnos z daní, dávok a poplatkov, čiastkou Ks 1.097,931.200. To sú tie takzvané výsostné príjmy. Zbytok sú administratívne príjmy, na príklad to sú ošetrovateľské taxy, školské platy atď. Preliminár výsostných príjmov je budovaný na tohtoročnom vývoji hospodárskych pomerov, ktoré v obore priamych daní sú podkladom daňového výnosu.

V obore nepriamych daní treba spomenúť úpravu soľného monopolu. Rozpadnutie sa bývalej ČSR malo svoj reflex i na spôsob zásobovania soľou obyvateľstva a priemyslu nášho štátu. Vzhľadom k tomu, že soľ je predmetom štátneho monopolu, ujalo sa ministerstvo financií hneď po 14. marci t. r. organizácie riadneho a plynulého zásobovania soľou.

Pri ministerstve financií bol zriadený soľný monopol, ktorý prevzal na seba úlohu dovozu a prvopredaja cudzozemskej soli. Keď boly položené organizačné a obchodné základy soľného monopolu, prikročilo sa k odstráneniu starej bolesti v tomto obore, t. j. k odstráneniu cenového rozdielu medzi tu a cudzozemskou soľou a k zapojeniu odpredaja tuzemskej soli do jednotného monopolného predaja.

Dnešný stav je ten, že všetok prvopredaj soli je sústredený v soľnom monopole a máme jednotnú štátnu predajnú cenu soli na celom území nášho štátu, čím sa vyhovelo oprávneným požiadavkám širokých vrstiev ľudu. Ceny soli sú primerané kvalite výrobnej, rešp. nákupnej cene a spôsobu použitia soli.

Zásobovanie občianstva a priemyslu soľou je a bude vždy zaistené. Časť spotreby kryjeme si vlastnou výrobou, časť sa dováža z Nemecka i z iných okolitých štátov. Pre zaistenie plynulého zásobovania soľou, boly doteraz zriadené dva soľné sklady a ďalšie sa zriadia ešte tak, aby vždy sme mali aspoň 1/2 až 3/4 ročnú spotrebu soli, uskladnenú ako železnú zásobu.

Štátna lotéria pri začiatku svojej činnosti počíta s hrubým výnosom Ks 6 miliónov.

Štátne výdavky sú preliminované sumou Ks 1,508,972.107. Keď počet obyvateľstva Slovenskej republiky činí okrúhle 2,700.000, tak padne na hlavu jedného obyvateľa Ks 558.88.

Pritom poznamenávam, že výdavky, ktoré predtým platila Slovenská krajina, sú zahnuté v štátnom rozpočte, pretože ako je známo 1. januára krajina zaniká.

V percentoch štátne výdavky na jednotlivé kapitoly sa delia takto:

Zásadou bolo pri určení výdavkových položiek, aby jednak neklesla naša kultúrna, sociálna a hospodárska úroveň a jednak, aby bola úhrada na výdavky, ktoré spočívajú na právnom titule.

Z celej sumy výdavkov je osobný náklad Ks 737.063,085 = 48.845% vecný náklad Ks 771.909,022 = 51,22? 155% Aj na prvý pohľad je zrejmé, že veľmi značnú čiastku výdavkov vlastnej štátnej správy tvoria osobné výdavky napriek tomu, že pri preliminovaní osobného nákladu vlastnej štátnej správy bolo pokračované čo najúspornejšie.

Veľmi významné výdavkové položky predstavujú:

1. Ministerstvo národnej obrany čiastkou Ks 240,000.000, prevyšujúcou iba o 40 miliónov tohtoročný preliminár od 14. III. 1939.

2. Ministerstvo vnútra čiastkou Ks 337,696.700 vyjadrujúcou vlastne potrebu troch rezortov, a to vnútra, sociálnej starostlivosti a zdravotníctva.

3. Ministerstvo školstva čiastkou Ks 275,873.500.

4. Ministerstvo hospodárstva čiastkou Ks 78,627.100 obsahujúcou v sebe aj investície čiastkou Ks 40,748.000.

5. Ministerstvo dopravy čiastkou Ks 137,115.000 obsahujúcou okrem správny náklad aj investičné položky.

6. Ministerstvo financií čiastkou Ks 123,278.000.

7. Všeobec. pokladničná správa čiastkou Ks 131,303.007 a

8. Penzie čiastkou Ks 107,064.900.

Považujem za účelné, aby som sa aspoň stručne zmienil o výhľadoch štátne finančného hospodárenia čo do budúcnosti.

Čo sa príjmov týka, je potrebné, aby pri chystaných zmenách v osobe podnikateľov bol náležite braný zreteľ na tú okolnosť, že podnikateľ je súčasne aj daňovým subjektom a chystanými zmenami nesmie byť zrtenčený daňový základ u jednotlivých podnikateľov. Možno očakávať v budúcnosti zvýšený príjem na dani domovej. Jednak z toho dôvodu, že v budúcnosti postupne zaniknú oslobodenia novostavieb od dane domovej, jednak rozmachom hospodárskeho života vzniknú nové domy, teda nové daňové objekty. Najdôležitejšie je tuná ale zlepšenie výrobných pomerov. Vo výrobe sú jediné možnosti zvýšenia národného dôchodku, zlepšienia zamestnanosti atď., zároveň teda zvýšenie daňového základu. V prvom rade môžeme očakávať zlepšenie pomerov výrobných vo zyýšení vývozu. Preto všemožne musíme sa vynasnažovať, aby náš vývoz bol zvyšovaný. So zlepšením výrobných pomerov automaticky sa zvyšuje daňový základ a zároveň štátne príjmy.

Pri colných príjmoch môžeme s úbytkom počítať z toho dôvodu, že sa budú odbúravať také colné položky, ktoré sa vzťahujú na články, ktoré slovenské národné hospodárstvo nutne potrebuje a samo doma nedorába. Teda, pri ktorých colných položkách nechráni sa slovenská domáca výroba. Tento úbytok môže byť vyvážený jednak tým, že dotyčné produkty sa budú síce dovážať so sníženým clom, ale vo väčšom merítku, jednak tým, že sa uvalia finančné clá, poťažne jestvujúce finančné clá sa zvýšia. (Predsedania sa ujal podpredseda dr. Mederly.)

Čo sa výdavkov týka dovoľujem si poznamenať toto:

V budúcnosti odpadne náklad na zariadenie nových štátnych úradov, odpadnú teda trovy na nákup, novostavby a adaptácie budov, náklad na vnútorné a kancelárske zariadenie. V budúcnosti odpadnú celkom trovy, ktoré boly spojené so zariadením štátu. Myslím na príklad na mimoriadne cestovné výlohy pri medzištátnych vyjednávaniach, ktoré boly potrebné pri budovaní nového štátu atď. Môžeme počítať s tým, že aj výdavky na invalidné renty poklesnú. I keď berieme v úvahu, že vládne vyhlásenie hovorí o zlepšení požitkov invalidov, predsa následkom sústavného klesania počtu percipientov možno počítať s úbytkom. To isté platí aj pre starobné podpory, nakoľko i tam treba počítať s klesnutím počtu percipientov. Počet štátnych penzistov sa bude do istého času postupne zvyšovať. Teraz máme mladé sily a pomerne málo penzistov. To pôjde na čas hore. Zlepšením štátnych príjmov možno očakávať stúpanie položiek na rozličné investície. Umorovaním štátneho dlhu, ak sa to nevyváži novými pôžičkami, bude klesať i náklad na úrokovú službu štátnych pôžičiek.

Štátne podniky.

Máme štátne podniky aktívne a máme štátne podniky pasívne.

Aktívne sú: tabaková réžia, kremnická mincovňa, štátne lesy a majetky, slovenská pošta, poštová sporiteľňa, vojenské lesné podniky, štátne majetky poľnohospodárskych škôl a výskumných ústavov poľnohospodárskych, štátne tlačiarne, slovenský zákonník.

Pasívne sú: slovenské železnice, štátne banícke a hutnícke závody, štátne kúpele, štátna visutá lanovka, slovenská tlačová kancelária.

Tabaková réžia je najvýnosnejším štátnym podnikom. Je otázkou, či sa ceny surovín v budúcnosti udržia. Kremnická mincovňa je dobre zamestnaná. Razí nové slovenské mince, okrem toho dorába plakety, odznaky a medaile, tak pre cudzozemskú ako aj domácu potrebu. Dodáva mince aj pre Protektorát, Štátnym lesom a majetkom príde vhod dobrá konjunktúra na drevárskom trhu. Poľnohospodárska plocha týmto podnikom obhospodarovaná sa rozšíri o plochu, ktorá sa preberie z nájmu diosekského cukrovaru. Poštová sporiteľňa, ktorá prešla do kompetencie ministerstva financií, bude hrať dôležitú úlohu pri reorganizácii peňažníctva. Vojenské lesné podniky sa celkom sľubne vyvíjajú. Výsledok u štátnych kúpeľov závisí od toho. aká bude v budúcom roku turistická a kúpeľná sezóna. Tu ešte poznamenávam, že štátne kúpele majú odpisovú kvótu, ktorá nie je úmerná bilančnej hodnote, keďže ale obnova nevyžaďuje tak veľkej odpisovej kvóty, bola pôvodná odpisová kvóta snížená.

Pri podniku štátne železnice chcem podotknúť, že do provozných nákladov je pojatý tiež schodok 31 miestnych železníc vo výške 154,100.600 Ks. Ide o súkromné železnice, ktoré spravuje štát vo vlastnej réžii. Na týchto železniciach štát je čiastočne zúčastnený kapitálové (akcie). Keby sme túto sumu odrátali od celkového schodku štátnych železníc, ukázal by sa nám prebytok čiastkou Ks 24,070.800.-. Pre úplnú informáciu treba tiež dodať, že v rozpočtoch jednotlivých miestnych železníc sú zahrnuté i náklady na pravé investície a na obnovu. S ohľadom na to, že výsledok štátnych železníc už v roku 1939 má tendenciu zlepšovaciu proti minulým rokom, možno vysloviť úfnosť, že v budúcich rokoch bude provozný výsledok tohto podniku priaznivejší. Chcem tu tiež poukázať na to, že v tomto roku pre mimoriadne pomery na jar a v jeseni bola premávka veľmi slabá.

Bilančná strata štátnych baníckych a hutníckych závodov je ustálená čiastkou Ks 8,551.800.-. Táto číslica predstavuje saldo ziskov a strát jednotlivých závodov. Náklad Ústredia, ktoré je bez príjmov, robí Ks 1,438.100.-. Štátne banské riaditeľstvo v Banskej Štiavnici končí provoznou stratou Ks 10,159.500.-. Ide tu o staré veľmi vyťažené bane, provozované s veľkým udržovacím nákladom a s malou kovnatosťou suroviny. Provoz má však pre tento kraj nedozierny sociálny význam a je temer jediným zárobkovým prameňom celého chudobného hornatého kraja. Skoro tie samé dôvody platia pre štátne banské riaditeľstvo v Kremnici, ktoré končí stratou Ks 4,174.400.-. Tento závod má lepšie perspektívy do budúcnosti nakoľko vybudovaním hydrocentrály sa jeho príjmové zdroje podstatne zvýšia. Dolovanie zlata v tomto kraji musíme udržiavať už i preto, lebo zlato je monetárnym, menovým kovom. Veľkú stratu baníckych závodov, obnášajúcu spolu Ks 15,732.000 vyrovnajú však zisky štátnych naftových dolov v Gbeloch per Ks 2,602.200.-, štátnej rafinérie v Dubovej per Ks 2,528.000.-, štátnych solivarov v Prešove a v Piesku per Ks 4,578.000.-, čím sa javí bilančná strata 8,551.800.- Ks.

Visutá lanovka je svojím provozným výsledkom viazaná na dobré predpoklady cudzineckého ruchu.

Otázka štátnych podnikov bola v minulosti podrobená veľmi dôkladnej kritike. Poukazovalo sa na veľkú pasivitu niektorých štátnych podnikov. Snahou do budúcna musí byť, aby sme štátne podniky, ktorých udržanie vyžaduje verejný záujem, udržali, pri tom ale všeobecne sa musíme pričiniť o to, aby štátne podniky miesto toho, aby boly trvalým bremenom pre poplatníctvo, stály sa oporou štátnej pokladnice. (Potlesk.) Poznamenávam, že úsporný a kontrolný výbor snemu rozhodol sa v januári 1940 venovať jednu zo svojich schôdzí rozprave o štátnych podnikoch.

INVESTÍCIE.

Investície na správny rok 1940 okrem investičných výdavkov, ktoré sú obsažené v rozpočtovej skupine vlastnej štátnej správy - preliminované sú úhrnom čiastkou Ks 561,847.100.-.

Z týchto investícií pripadá na mimoriadny investičný program vlastnej štátnej správy Ks 239,000.000.- a štátnych podnikov Ks 322,847.100.-.

Tento investičný program pamätá na štátne cesty a mosty čiastkou Ks 178.741.500 na vodné stavby čiastkou Ks 22,500.000 z toho na využitkovanie vodných síl, t. j. na stavbu hydrocentrály v Ilave čiastkou Ks 10,500.000.-, na stavby budov čiastkou Ks 30,958.500.- a na potreby civilného letectva čiastkou Ks 6,800.000.-.

Investície sú z národohospodárskeho hľadiska veľmi dôležité, lebo sú vhodným doplnkom súkromného podnikania. V boji proti nezamestnanosti hrajú štátne investície dôležitú rolu. Medze investícií sú, pravda, dané finančnou schopnosťou, poťažne úverovou nosnosťou štátu. Keď berieme v úvahu celú sumu, poznávam, že štát veľmi intenzívne ide vykonávať výstavbu Slovenska. (Potlesk.)

ŠTÁTNY DLH.

Štátny dlh Slovenskej republiky pozostáva najsamprv z pôžičky obrody, na ktoré bolo upísané Ks 358,000.000. Nech je mi dovolené i pri tejto príležitosti opätovne vysloviť moju najvrelejšiu vďaku všetkým, ktorí značili pôžičku obrody a tak prispeli ku konsolidovaniu štátnych financií a ku hospodárskej výstavbe slovenského štátu. (Potlesk.)

Štátny dlh Slovenskej republiky pozostáva ďalej z čiastky dlhu bývalej Československej republiky, ktorú čiastku naša republika prevezme. Poneváč vyjednávania ohľadom delenia aktív a pasív bývalej Československej republiky nie sú ešte skončené, nie je možno túto čiastku štátneh odlhu presne vyčísliť. K tejto čiastke patria okrem titrov štátneho dlhu, štátovkový dlh, dovozné listy, fondové dlhopisy, rozličné pohľadávky atď. Pri tejto príležitosti chcem prízvukovať, že slovenskí majitelia dielčích úpisov starého štátneho dlhu nemusia mať obavy, že budú hmotne poškodení. Či dopadnú vyjednávania ohľadom delenia aktív a pasív bývalej Československej republiky tak, či onak, ich nároky budú na každý pád honorované. Som si vedomý toho, že medzí majiteľmi titrov sú okrem peňažných ústavov, poisťovní a sociálnych zaopatrovacích ústavov i sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva, ktoré uložily do týchto papierov výnos svojej práce. Nehonorovanie štátneho dlhu, ktorý je na Slovensku, poškodzovalo by už či priamo alebo nepriamo aj sociálne slabšie vrstvy.

Obnos na úrokovanie a umorovanie štátneho dlhu je preliminovaný čiastkou Ks 132,817.587.-. Na tento obnos prispievajú vlastná štátna správa obnosom Ks 73,455.282, štátne podniku čiastkou Ks 55,065.500 a samosprávne sväzky so sumou Ks 1,168.038, úhrada zo zvláštnych prameňov príjmových Ks 3,128.767.-.

K otázke umorovania štátneho dlhu nech je mi dovolené poznamenať toto:

Otázka umorovania pôžičky obrody je riešená, poťažne bola riešená pri vypísaní tejto pôžičky v samom prospekte. Ale pokračujúc s obozretnosťou riadneho hospodára, musíme umorovať, keď aj prípadne nie zaraz aj starý štátny dlh. Toto vyžaduje jednak záujem štátnych financií, jednak dobre pochopený záujem majiteľov titrov. V záujme štátnych financií musíme vychovávať šporujúcich k tomu, aby kupovali titry štátneho dlhu. To sa stane len vtedy, ak obecenstvo vidí, že jeho majetkové záujmy sú všestranne zaistené.

Predkladajúc tento prvý štátny rozpočet obnoveného slovenského štátu, činím to s tým vedomím, že rozpočet vyžaduje síce značné obete od všetkého obyvateľstva tohto štátu, predsa majúc pred očami krajnú šetrnosť, sú tieto obete pre štát potrebné a prospešné. Skladám hold neznámemu slovenskému daňovníkovi, ktorý so svojou obetavosťou a svedomitosťou doteraz umožnil riadny chod štátneho finančného hospodárenia. Opierajúc sa na dobré vlastnosti slovenského poplatníctva na obetavosť, skromnosť a spravodlivosť, úfam, že nádeje, ktoré sa vkladajú do tohto rozpočtu, budú skutočne aj splnené. (Potlesk.)

Podpredseda dr. Mederly (zvoní):

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že podľa usnesenia predsedníctva najbližšie zasadnutie snemu svolá sa písomne.

Zakončujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 19. hod. 56. min.)