Snem Slovenskej republiky 1939

I. volebné obdobie. 2. zasadanie.

Tesnopisecká zpráva

o 21. zasadnutí snemu Slovenskej republiky v Bratislave vo štvrtok 21. decembra 1939.

21. zasadnutie snemu Slovenskej republiky dňa 21. decembra 1939.

Zasadnutie otvorené o 10. hod. 28. min. Prítomní: Predseda: dr. Sokol.

Podpredsedovia: dr. Mederly, dr. Opluštíl Zapisovatelia: Germuška, Drobný. 49 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: dr. Ďurčanský, gen. I. tr. Čatloš, dr. Fritz, Medrický, dr. Pružinský, Sivák a Stano.

Predseda najvyššieho účtovného kontrolného úradu: Štefan Šebej.

Z kancelárie snemu: tajomník snemu dr. Foltin a hl. radca p. s. dr. Čelko.

Predseda dr. Sokol (zvoní):

Otváram 21. zasadnutie snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnil pán poslanec Hancko a dr. Hudec.

Došlé nariadenia s mocou zákona.

Predseda vlády v smysle § 44, ods. 3 Ústavy predložil snemu nariadenie s mocou zákona zo dňa 29. novembra 1939, č. 298 Sl. z. o prevzatí pohľadávok u Poštovej sporiteľne v Prahe a jej pobočky v Brne poštovou sporiteľňou v Bratislave. Prideľujem ho ústavno-právnemu výboru.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Vládny návrh branného zákona Slovenskej republiky. Návrh prideľujem brannému a ústavno-právnemu výboru.

Vládny návrh ústavného zákona o inkorporácii územia býv. Poľskom v rokoch 1920, 1924 a 1938 zabraného. Návrh prideľujem výboru ústavno-právnemu.

Vládny návrh zákona o trestnom stíhaní niektorých činov, ktorými sa ohrozuje verejný poriadok, pokoj a verejná bezpečnosť. Návrh prideľujem výboru ústavno-právnemu.

Zpráva rozpočtového, národohospodárskeho a ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o príjmoch Riaditeľstva pre cestovný ruch.

Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa určuje dodatok k štátnemu rozpočtu na rok 1939.

Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu finančného zákona Slovenskej republiky, ktorým sa stanoví štátny rozpočet na rok 1940 a upozornenie podľa § 19, ods. 2 rokovacieho poriadku snemu.

Vládny návrh zákona o židovských podnikoch a o židovských zamestnancoch v podnikoch. Návrh prideľujem výboru národohospodárskemu, sociálnemu, zdravotnému a ústavno-právnemu.

Návrh poslanca dr. Mateja Huťku a spoločníkov na vydanie zákona o označení účastín spoločností so sídlom v Slovenskej republike menovou jednotkou slovenskou (Ks). Návrh prideľujem výboru iniciatívnemu, národohospodárskemu a ústavno-právnemu.

Prikročíme k 1. bodu programu, ktorým je:

1. Zpráva výboru rozpočtového o vládnom návrhu zákona, ktorým sa určuje ďalší dodatok k štátnemu rozpočtu na rok 1939.

Zpravodajom za výbor rozpočtový je pán poslanec Pavel Florek. Dávam mu slovo.

Zpravodaj Florek:

Snem Slovenskej republiky dňa 19. októbra tohto roku prijal zákon o plate prezidenta republiky a jeho reprezentačných výdavkoch; ďalej zákon o kancelárii prezidenta republiky. Týmto faktom a najmä zvolením hlavy štátu 26. októbra rozpočet vlastnej štátnej správy rozšíril sa o novú kapitolu 15,, Prezident republiky a kancelária prezidenta republiky", ktorá obsahuje osobné i vecné výdavky, spojené s úradom prezidenta na zlomok správneho roku 1939, to je od 26. októbra do 31. decembra.

21. zasadnutie snemu Slovenskej republiky dňa 21. decembra 1939.

Výdavky spomenutej kapitoly do konca tohto roku činia na potrebách osobných 345. 100 Ks, na vecných 698. 000 Ks, dovedna sumu 1, 043. 100 Ks. Vo vecných výdavkoch započítaný je náklad 500. 000 Ks na zariadenie miestností paláca prezidenta republiky v budove bývalého krajinského vojenského veliteľstva, v úprave ktorých sa pokračuje.

So stránky úhradovej k osnove zákona treba poznamenať toto:

Úradníci prezidenta republiky vybratí boli z jednotlivých rezortov štátnej správy. Ich požitky sú tam zaistené a prelo podľa názoru ministerstva financií tieto platy môžu ísť na vrub dotyčných úradov, odkiaľ spomenutí úradníci prišli, resp. boli oddisponovaní.

Tento spôsob úhrady nemožno však aplikovať i na zaokrytie vlastných požitkov prezidenta republiky vo výške 345. 100 Ks a vecných nákladov jeho úradu v sume 698. 000 Ks. Nebolo by to ani možné, ani dôstojné.

Tu predloženou osnovou zákona vláda respektíve ministerstvo financií žiada snem Slovenskej republiky o zákonné zaistenie uvedených osobných a vecných nákladov. O úhradu je postarané v rámci úspor docielených v rozpočte a preto na obvyklé úverové splnomocnenie ministra financií netreba pomýšľať.

Konečne poznamenávam, že podľa článku II predloženého vládneho návrhu všeobecné zásady štátneho hospodárenia vyslovené v nariadení vlády Slovenskej krajiny č. 45/1939 Úradných novín a vo vládnom nariadení č. 134/1939 Sl. z. platia i pre tento zákon.

Slávny snem!

Zvolením hlavy štátu dňa 26. októbra dokončili sme budovateľské dielo štátu Slovenskej republiky a odhlasovaním tohto návrhu zákona zaokruhlíme doteraz neúplný rozpočet vlastnej štátnej správy na potrebný celok. Z poslednej kapitoly 15 rozpočtu pre rok 1939 stáva sa v budúcom rozpočte pre rok 1940 kapitola 1.

Prijatím predloženej osnovy zákona už len sankcionujeme radostný beh udalostí vnútorného dobudovania štátu, ako si to náš národný život vyžaduje a preto v mene rozpočtového výboru prosím slávny snem túto osnovu v nezmenenom znení odhlasovať. (Potlesk. )

Predseda dr. Sokol (zvoní):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava odpadá.

Prikročujeme k hlasovaniu. Zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.

Osnova má III články, prílohu A, nadpis a úvodnú formulu.

Nakoľko niet pozmeňovacích návrhov, dám hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej III článkami, prílohou A, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej jednohlasne.

Predsedníctvo snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 1. Druhé hlasovanie o osnove zákona, ktorým sa určuje ďalší dodatok k štátnemu rozpočtu na rok 1939.

Zpravodajom je pán poslanec Pavel Florek.

Sú nejaké návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodaj Pavel Florek: Nie sú.

Predseda dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že snem prijal osnovu zákona jednohlasne aj pri druhom hlasovaní.

Týmto je vybavený 1. bod programu a pristúpime k 2. bodu, ktorým je:

2. Zpráva výboru rozpočtového o vládnom návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a finančného zákona na rok 1940 a rozprava o vyhlásení ministra financií.

Rozpočtový výbor, ktorému tento vládny návrh bol pridelený, určil za zpravodaja pána poslanca dr. inž. Zaťku.

Dávam mu slovo.

Zpravodaj dr. inž. Zaťko: Slávny snem!

V dňoch, ktoré nasledovaly po vyhlásení slovenskej štátnej samostatnosti, nebolo času na systematické usporiadanie formálnych predpokladov nášho štátneho hospodárstva.

Štátny finančný plán sostavoval sa s niekoľko týždňovým oneskorením a neznamenal vlastne nič iného, ako mechanické slučenie rozpočtových čísel autonómneho Slovenska s príslušnými dielčími číslami ústredného rozpočtu bývalej takzvanej druhej republiky Česko-Slovenskej. Obsah a výsledok tohto finančného plánu nebo! teda produktom hospodársko-politických úvah, ani konkrétneho hodnotenia výnosu daných príjmových zdrojov a váženia intenzity naliehavosti predpokladaných výdavkov, ale skôr dielom diktovaným rýchlym a rušným vývinom vtedajších udalostí. Azda práve preto pán minister financií označil rozpočet, ktorý je dnes predmetom našich rokovaní, za prvý finančný plán samostatného Slovenského štátu. Tento charakter štátneho rozpočtu na rok

1939 treba si uvedomiť najmä vtedy, keď jeho konkrétne čísla srovnávame s ciframi

"rozpočtov minulých alebo budúcich, ale i pri srovnaní záverečných účtov s rozpočtom bežného roku. Nedbanie tejto skutočnosti mohlo by viesť k nesprávnemu záveru, prípadne i ku škodlivým konzekvenciám.

Základy štátneho rozpočtu na rok

1940 kladly sa tiež v čase pomerne málo vhodnom pre prácu tohto druhu. Skúsenosti s naším štátnym hospodárením boly naozaj minimálne, ba skoro nijaké, pretože tohoročné čiastočné účiny boly známe vlastne už len na konci týchto prác. A iste je nesporným tvrdenie, že skúsenosti sú najbezpečnejšou základnicou pre hodnotenie príjmov štátu rovnako ako pre hodnotenie jeho výdavkov. Skutočnosť, že doteraz nad štátnym hospodárením nefungoval nijaký kontrolný aparát - veď Najvyšší účtovný kontrolný úrad nachádza sa ešte vždy iba na prahu svojej organizácie - pociťovala sa tu najostrejšie.

Je jasné, že pri tomto veľkom nedostatku najvýznamnejším vodítkom pri tvorení štátneho finančného plánu na budúci rok, vedia známych už účinov príjmových i výdavkových, bola doterajšia inten-

zita nášho hospodárskeho života a odhad je) vyvinú v najbližšej budúcnosti. Šlo o to ocenit obe stránky rozpočtu čo najreálnejšie a sostavit tak plán finančného hospodárenia štátu, ktorý by priebehom rozpočtového roku neprinášal nijaké prekvapenia, ale najmä nie prekvapenia neželateľné. Konečne reálnosť je primeranou požiadavkou každého seriózneho rozpočtovania štátneho; no, jej vyplnenie kladie niekedy až príliš veľké nároky. Ale pokračovali by sme nesprávne, keby sme pri sostavovaní štátneho finančného plánu zanedbali účel štátneho hospodárstva, cieľ hospodárskeho snaženia štátu, ktorým je zabezpečenie tých potrieb, toho zaujmu národa, ktorý nie je alebo nemôže byť vhodne zabezpečený iniciatívou hospodárstva súkromného. Je iste nesporné, že rozsah výdavkov Štátu daný je možnostami národného hospodárstva, ale činitelom aspoň spolurozhodujúcim je tu aj pomer štátu k národnému hospodárstvu, alebo charakter štátu. Čím viac potrieb svojho kolektíva obstaráva štát, tým väčšie musia a môžu byť jeho výdavky pri rovnakých možnostiach hospodárstva. V komunistickom zriadení je hospodárstvo štátu, prípadne verejných sväzkov identickým s národným hospodárstvom, rešpektíve pohlcuje ho celé Naproti tomu štát liberálny, ktorý obmedzuje svoju funkciu na právnu ochranu, stravuje zas len jeho nepatrnú časť.

Slávny snem!

Z uvedeného je vidieť, že pre posúdenie alebo určenie tlaku, ktorý požiadavky štátneho hospodárstva vykonávajú na národné hospodárstvo, nestačí vyjadrenie pomeru medzi týmito požiadavkami a národným dôchodkom. Teda, keď poviem, že štát cieľom krytia svojich potrieb odčerpáva na príklad 50% národného dôchodu, nevyjadril som ešte vždy svoju mienku o tom, či odčerpáva mnoho alebo málo. V jednom štáte môže toto procento znamenať zaťaženie veľké, v inom malé.

Pán minister financií vo svojom výklade o rozpočte nášho štátu na rok 1940 uviedol že slovensky štát už dnes odčerpáva asi 40% národného dôchodu Slovenska. (Minister dr. Pružinský: Nie štát, ale verejná ruka!) Toto procento považuje za vysoké. Keď skúmame pomer nášho

štátu k národnému hospodárstvu, alebo keď si určujeme jeho charakter, musíme dôjst k rovnakému záveru, to jest, ž e štát odčerpáva z výnosu našich súkromných hospodárstiev pomerne mnoho Vládne vyhlásenie a v záverečnej reči i pán ministersky predseda zdôraznil sociálny charakter slovenského štátu. Vážení páni, sociálny, ale nie socialistický! A keď hlbšie nazreme do organizácie našich sociálnych zariadení, zistíme, že štát obstaráva len menší úsek sociálnej starostlivosti a že jej časť je organizovaná síce na základni verejnoprávnej, ale stojí mimo štátneho hospodárstva. Slovenská societa ako celok vykazuje dnes charakter silne sociálny, jednako nemá to veľký vplyv na hospodárstvo štátu. Ak teda štát sám odčerpáva tak vysoké procento národného dôchodu slovenského, ako to uviedol pán minister financií, znamená to vzhľadom na to, čo sme práve uvideli, to jest, že značnu časť tohto dôchodu pohlcuje ešte sociálna starostlivosť, samosprávna, naozaj vysoké zaťaženie, ktoré už sotva možno stupňovať Ale to znamená tiež, že intenzitu sociálnej starostlivosti u nás nemožno merať len štruktúrou výdavkovej strany štátneho rozpočtu.

Slávny snem!

Po vyjasnení otázky ťaživosti rozpočtu prichádza otázka jeho reálnosti. Len ten rozpočet ma cenu, ktorý je reálny. V príjmoch rovnako ako vo výdavkoch. V tomto smere je dôležitou situácia nášho hospodárstva toho roku i roku budúceho Bohužiaľ, pre posúdenie tejto otázky nám ešte vždy chybia mnohé štatistické predpoklady. Preto sme do veľkej miery odkázaní na subjektívne úsudky, čo často vedie k nesprávnym výsledkom. S touto rezervou chcem sa pokúsiť o stručný náčrt vývinu nášho hospodárstva toho roku a o odhad jeho vyvinú v najbližšej budúcnosti.

Hospodárska rozluka, ktorá musela okamžite nasledovať po vyhlásení nasej štátnej samostatnosti, neprejavila sa dodnes vo všetkých svojich dôsledkoch Nemožno si preto ešte utvoriť o nej konečný úsudok. Je síce pravdou, že prvá čiastka prvého ročníka Slovenského zákonníka prináša súčasne so zákonom o samostatnom Slovenskom štáte i vládne nariadenia o colnom a devízovom osamostatnení Slovenska, čo je v dejinách štátov zriedka-

vosťou, ale skutočnosť, že medzi Slovenskom a Protektorátom odohráva sa výmena tovaru doteraz bezcolne, znamená, že v podstate je dodnes zachovaná jednota trhu bývalého Česko-Slovenska. Tento fakt mal pre vyviň našich hospodárskych pomerov roku 1939 neobyčajne veľký význam. Keď k nemu pripočítame ešte jednotnosť tarifného systému železničného, pochopíme, prečo hospodársky prechod do našich nových pomerov prebehol pomerne hladko. Ale treba počítať s tým, že pri zmene týchto skutočností nastane nové trenie, ktorého intenzita môže nadobudnúť prípadne i vysokého stupňa. Čím nenápadnejšie sa zmena uskutoční, tým menšie riziko porúch v chode nášho hospodárskeho života.

V pomere k ostatným štátom nastalo po 14. marci pomerne rýchle orientovanie obohodno-politické. Po zasadnom vyriešení nášho hospodárskeho pomeru k Nemecku upravili sme svoj obchodno-politicky pomer s celým radom štátov, významných pre nás zahraničný obchod. Pre obchodne smluvy prijali sme zásadu doložky o najväčších výhodách s klasickými výnimkami, pravda, doplnenými výnimkou, vyplývajúcou z nášho pomeru k Protektorátu Možno s uspokojením konštatovať, že pri úprave týchto pomerov ukázal sa náš úradný aparát veľmi pružným, takže sa obchodné smluvy a dohody uzavieraly rýchle a na prospech nášho hospodárstva. Spolupráca ústredných úradov s príslušnými záujmovými organizáciami bola dobre organizovaná a vhodne využitá. Bolo by na úkor veci, keby sa takto nepokračovalo i v budúcnosti.

Naše colné osamostatnenie vyvolalo, pochopiteľne, problém colne-tarifný. Malá colná novela, ktorá bola nedávno uzákonena, riešila ho len veľmi nedostatočne Naša colná tarifa pochádza ešte z roku 1906 a zasadne odpovedá teda potrebám bývalého Rakúsko Uhorska. Bývalé Česko-Slovensko nestačilo si vypracovať tarifu, ktorá by sa bola úplne prispôsobila jeho pomerom. I keď problém ciel a colnej tarify je veľmi spletily, musíme v jeho riešení pokračovať rýchle, pretože národohospodárske clá, chrániace výrobu nejestvujúcu, nemôžu byť trvalo na prospech ani štátu ani národnému hospodárstvu Zmienenou novelou urobili sme krok síce v správnom smere, ale nie dostatočný.

Rýchlosť pokračovania pri riešení otázok, o ktorých som sa práve zmienil, zaistila do značnej miery normálny chod našej priemyselnej výroby. Skutočnosť, že sme priemyselne silne vývozným štátom, že sme nútení umiesťovať na zahraničných trhoch vari vyše poloviny našej priemyselnej produkcie, nemala podstatnejšieho vplyvu na zamestnanosť tohto výrobnéhoodvetvia jednak pre jeho vyspelosť, jednak preto, že najväčšia časť priemyselného vývozu ide už tradične na trh Protektorátu, kde nepôsobily nepriaznivé ani pomery colne-tarifné ani železnične-tarifné. Ale táto príliš jednostranná orientácia nášho vývozu ukázala sa veľmi nevýhodnou v inom smere. Z nepomeru medzi vývozom do Protektorátu a dovozom odtiaľ vyrástly platebné ťažkosti, ktoré pôsobia veľmi neblaho na náš priemysel i poľnohospodárstvo. Väčším poruchám podarilo sa doteraz predísť len pružnosťou úverovej politiky, ktorá zachránila podnik v mnohých prípadoch i pred úplnou imobilizáciou. Vláda sa snaží vhodnými prostriedkami riešiť tento problém, pravda, doteraz len s nedostatočným výsledkom.

Odhliadnuc od týchto momentov a od ťažkostí, s ktorými je spojené zásobovanie priemyslu surovinami a pomocnými látkami, čo nie je špecifikom Slovenska, udržala sa priemyselná výroba v celku na výške predchádzajúcich rokov. Jednako, sotva možno tvrdiť, že by to bolo rovnako i s našou celkovou zamestnanosťou. Mnohé známky ukazujú na to, že táto bola tohto roku menšia ako roku minulého. Príčinou bol, hádam, fakt, že sme verejné investičné práce začali neskoršie ako v rokoch predchádzajúcich a že sa z rozličných dôvodov ani potom nemohly dostatočne vyvinúť. Pán minister financií vo svojom rozpočtovom expozé posudzoval zamestnanosť pravdepodobne podľa stavu nezamestnanosti. Len tak mohol prísť k záveju, že u nás "V blízkej minulosti nebola zamestnanosť nikdy tak priaznivá, ako v roku 1939". Suché čísla, znázorňujúce reálnu skutočnosť, hovoria inou rečou. Nemôže byť o tom sporu, že najspoľahlivejší obraz o zamestnanosti kreslí nám štatistika poistencov u sociálne-poisťovacích ústavov. Podľa tejto štatistiky bol priemerný počet poistencov od počiatku tohto roku do konca mesiaca októbra z hrubá o 18 procent menší, ako v rovnakom období

roku predchádzajúceho. Priemerný denný počet poistencov v tomto období minulého roku činil 263. 000, tohto roku 216. 000. To znamená, že sme tohto roku zamestnávali v celku v dennom priemere asi o 47. 000 ľudí menej. Predpis nemocenského poistného bol tohto roku asi o 19% menší, ako roku minulého. To je skutočný stav nepodfarbený nijakými subjektívnymi úvahami. Nebolo by správne, keby sme si ho nepriznali a keby sme čo najserióznejšie neuvažovali o dôsledkoch, ktoré z neho plynú.

Viem, možno namietnuť, že chýba rub tohto obrazu - nezamestnanosť, ktorej u nás predsa v lete tohto roku nebolo. Nuž, vážení páni, naše tohoročné pomery sú školským príkladom na to, že rubom zmenšenej zamestnanosti nemusí byť vždy zväčšená nezamestnanosť. Tých 47. 000 ľudí, ktorých sme tohto roku u nás nezamestnávali, našlo zamestnanie v susednom spriatelenom Nemecku, takže netlačili nijak na náš pracovný trh. Hlavne preto sme mali súčasne menšiu zamestnanosť i menšiu nezamestnanosť.

Slávny snem!

Tieto skutočnosti majú svoj pomer k štátnemu rozpočtu na rok 1940. Preto hovorím o nich pri tejto príležitosti. Menšia zamestnanosť znamená snížený národný dôchodok a snížený národný dôchodok znamená pokles zdrojov štátnych príjmov. V našom prípade síce možno hovoriť do určitej miery o zachovaní dôchodku pracovného u tých, ktorí neboli u nás zamestnaní, ale na druhej strane si zas treba uvedomiť, že úplne odpadol dôchodok podnikateľský a že produkt práce týchto ľudí neobohatil, alebo len v miere veľmi malej, naše národné imanie. To je rub zamestnanosti tohto druhu.

Vývin medzinárodných politických pomerov mal priaznivý vplyv na odbyt niektorých produktov nášho poľného hospodárstva, najmä lesníctva. Jednako zmienená už jednostrannosť orientácie nášho vývozu pociťuje sa i v tomto odvetví v mnohých ohľadoch nepriaznivé. I tu dochádza čiastočne i k hamovaniu odbytu a tým k stlačovaniu cien (dobytok).

Spomenuté pomery nášho exportu maly za následok, že sme sa stali veľkým veriteľom sveta. Chvalabohu, naše národné