nemá a zamoravské kraje majú: tie početné ústavy, regulované rieky, melioráciu, upravené hradské a podobne. Dovolávali sme sa toho, aby niektorým, hlavne 8 a 56 paragrafu organizačného zákona bola daná živá náplň. Stalo sa to najmä v poslednom roku účinnosti zákona. No, márne bolo naše volanie. Právomoc krajinského zastupiteľstva nebola rozšírená. Ani v § 56 organizačného zákona zabezpečená normotvorná činnosť za 9 rokov jestvovania krajiny ani raz nemohla byť zastupiteľstvom vykonávaná, lebo československá vláda k tomu ani v jednom prípade zastupiteľstvo nezmocnila.
V rozpočtovej debate v roku 1935 strana vyhlásila zákon o organizácii politickej správy v zasadnutí krajinského zastupiteľstva za prežitok a jeho obsah pre vtedajšie časy za nevyhovujúci, čoho logickým dôsledkom je, že ani s rozpočtom nemohla byť strana spokojná. A otvorene dala výraz pevnej svojej nádeji, že krajinskému zastupiteľstvu bude čoskoro priznaná zákonodarná moc a najbližší rozpočet, teda rozpočet na rok 1937, bude podľa toho sostavený. No, prepočítali sme sa trochu vo svojich nádejach, lebo prvý rozpočet pre autonómnu Slovenskú krajinu mohol byť sostavený len o dva roky neskoršie pre rok 1939.
Pri rokovaní o rozpočte Slovenskej krajiny na rok 1936 dovolil si zástupca našej strany ako prvý rečník poznamenať, že úvodné slovo Slovenskej krajiny k rozpočtovej debate už odznelo v pražskom parlamente, keď v prvé dni decembrové toho roku niekoľko dní pred započatím rokovaní o krajinskom rozpočte reprezentant najpočetnejšej delegácie zo Slovenska, terajší prezident Slovenskej republiky, vyhlásil:
"Slovenský národ sa neuspokojuje s takým riešením slovenského problému, ktoré by sa týkalo hospodárskeho povznesenia Slovenska na úroveň historických zemí bez toho, žeby vláda a moc nad tým povzneseným územím a nad tým všetkým investovaným majetkom neprešla do rúk slovenského národa, "
Slová ozaj historického významu, hodné toho, aby odznely ako ozvena i v tejto sieni pred reprezentantmi už slobodného slovenského štátu a toho národa, o osud ktorého ide pri prvej rozpočtovej debate Slovenskej republiky.
Strom slobodného Slovenska začal kvitnúť už pred rokom. Ale akosi bojazlivo vystrčil svoje kalíšky. Haluzy a konáre boly ešte veľmi slabé. Prvý rozpočet autonómneho Slovenska nebol úplný, nebol celý. Bol polovičatý a nebol vyjadrením pravej vôle národa.
Prvý rozpočet slobodnej Slovenskej republiky je síce skromný v cifrách, ale bohatý na náplni, čo číslice vyjadrujú. A náplňou touto je duch. Výrazným dôkazom toho je, že na čele všetkých kapitol rozpočtu čo do výšky vedie kapitola kultúrna. No, kto medzi číslami ostatných hľadá ducha, nájde ho i tam, kde ide o hmotnú kultúru, o cesty a mosty, o meliorácie a regulácie, o obchod a živnosti. Keď totiž uvažujeme o cestách, ktorými sa to všetko ženie, najmä, že národohospodárstvo nebuduje dnes už na kapitále ale na potrebách terajšieho človečenstva, už sa naplňuje hmota duchom. Náš boj proti biede, zime, hladu, je prejavom ducha - lásky. Keď dávame nezamestnaným prácu miesto almužny, keď sa snažíme odstraňovať príčiny premnoho nemravných činov a príčiny poškodenia rodinného života, keď si žiadame a vychovávame zdravú generáciu, to je už kultúra ducha. Takto hmotou hýbe duch. A táto syntéza dvoch prvkov je základom a jadrom celej našej činnosti. Táto syntéza zrkadlí sa v celom našom rozpočte, no v kultúrnej kapitole prevláda najviac duch. Školy a spolky, veda a umenie, divadlo a muzeá, to všetko má povznášať ducha. Tu je naším najvyšším želaním, aby naša mládež, budúcnosť národa, hlavne vysokoškolská mládež bola zrenicou i Slovenskej republiky, čím ona bola v neslobodnej Slovenskej krajine. Doteraz starali sme sa o ňu veľkou subvenčnou činnosťou. No bolo to najlepšie uloženie kapitálu. Táto naša starostlivosť prejavovala sa jednak v stavbe kultúrnych stánkov z tehál, ale pomáhali sme budovať i živé stánky národnej kultúry. Naša pomoc, poskytnutá školám bola v krajine štvoraká: 1. jednorázová podpora na stavbu, 2. vzorné plány pre stavbu, 3. záruka, aby udržovateľ školy dostal lacnú komunálnu pôžičku a 4. splácanie anuity z pôžičiek. Jednorázovou podporou docielila krajina najviac. Pohli sme lavínu. Najzapadlejšie dediny týmto povzbudené začaly stavať školy. Tak sa zveľadil národný
majetok, tak sa stala naša subvencia najvýnosnejšou investíciou pre vlasť. Takto sa postavilo vyše 1000 škôl. Tie isté predpoklady a dôvody za výdatnú podporu školských stavieb sú tu i dnes, a nebudeme sa môcť vzdať ani teraz tejto tak významnej činnosti.
Naša starostlivosť o úroveň Slovenska siahala ďalej aj za školu. Konala sa osvetová a ľudovýchovná činnosť, v prvom rade pomocou okresných osvetových sborov. Spomedzi ostatných ľudovýchovných spolkov vyniká najmä Spolok sv. Vojtecha, ktorý si zasluhuje, aby mu bolo umožnené účinkovať za zmenených pomerov pre zvýšené nároky svojho členstva, najmä literárno-vedeckého odboru. Kultúrne domy si zasluhujú našu mimoriadnu pozornosť. Dnes už, myslím, netreba dokazovať ich potrebnosť po dedinách. Naša pomocná ruka - krajiny totiž, umožnila stavať tieto stánky kultúry všade tam, kde sa
o to uchádzali. I keď naša pomoc bola malá (7-10%), ale i táto maličkosť pôsobila, že veľké množstvo žiadostí prichádzalo nám o podporu na stavbu kultúrnych domov. I vedecká činnosť jednotlivcov a korporácií sa mnohosľubne rozvíjala práve takouto výdatnou podporou. Tu prichodí spomenúť najmä Maticu slovenskú, ktorá svojou čulou organizačnou, ale
i hodnotnou činnosťou svojich mladých vedeckých síl vzbudzuje úctu i vďaku národa.
Hoci kapitola kultúrna je najlepšie dotovaná zpomedzi všetkých, pokladám jednako navrhnuté sumy na niektorých položkách za nedostačujúce. No márne by sme si žiadali viac na tejto alebo inej kapitole. Ministerstvo financií drží svoju tvrdú a pevnú ruku nad štátnym hospodárstvom. A to je správne. Ide o salus rei publicae.
Mám však tu na ministerstvo financií dve žiadosti, ktoré načim zopakovať, kým im raz nebude vyhovené.
Prvá je: Aby sa v budúcom roku už pristúpilo k zjednodušeniu daňového systému. (Hlasy: Tak je! Potlesk. )
Domnievam sa, že požiadavka táto je tak všeobecná, že ju netreba odôvodniť. (Hlasy: Veru nie! S názorom súhlasíme!)
Druhá žiadosť je: Uvoľniť vyplácanie vkladov z peňažných ústavov v miere čo
najväčšej. Peniaze musia byť pohyblivé. Dnes však je každý nútený značné sumy držať doma, pretože banky nesmú vyplácať vklady, alebo len vo veľmi malých čiastkach. Tým je však podnikavosť podlomená.
Vysoké číslice investícií v našom rozpočte nastolujú otázku, či to unesieme? No potrebné sú tieto investície nielen v boji proti biede a nezamestnanosti, ale sú to po väčšine ozaj naliehavé potreby, veľmi osožné, veľmi rentabilné, ktoré iste prinesú v budúcnosti hojnú úrodu.
Dlžôb, ktoré sme od krajiny zdedili, netreba sa báť, lebo boly urobené na potrebné a osožné investície, ktoré donášajú svoje úroky. Máme dlhy len konsolidované a len tuzemské. Načim dbať i v budúcnosti, aby sme si v cudzozemskú nemuseli peniaze vypožičiavať. (Hlas: Hej!) No ani tuzemské dlhy sa nemajú používať takým elánom, aby tieto z roka na rok stúply ohromnými miliónmi.
Nám treba veľa doháňať, čo sa v období konjunktúry zameškalo. Vtedy boly zamoravské zeme vystrojené všetkým možným, čo hospodársky a kultúrny pokrok vyžadoval. Vtedy tam využili chytro všetky výhody novších zákonov: o stavebnom ruchu, o pozemkovej reforme, o elektrizácií, o hospodárskom fonde a všetkých subvencií.
Plánovité národohospodárs t v o je správne do istej miery. I tu je potrebná syntéza jednotlivca a štátu. Štát nemôže siahať tak ďaleko, aby podnikavosť a snaživosť jednotlivca podlomil. Dirigovať teda hospodárstvo len natoľko, nakoľko si to verejné blaho vyžaduje, brániť celok proti prehmatom individualistického kapitalizmu.
Fondový systém do štátneho hospodárenia žiadajú z niektorých strán. Dôvody sú za, ale sú i proti. Pri fluktuácii hospodárskeho života - konjunktúra a kríza - fondový systém je iste dobrý. Aspoň v niektorých oboroch. Keď sú dobré roky, možno niečo odložiť na horšie časy, najmä v bore sociálnom a školskom.
Ešte slovo o cudzineckom ruchu. Predpoklady na to sú na Slovensku, veď máme prírodné krásy, ale nie sú dostatočne prístupné. Tu treba ešte investovať a nebáť sa väčších výloh. Keď svetové napätie popustí, slovenská utešená zá-
hrada nech je hotová na vrelé, srdečné prijatie cudzincov.
Aby som len jedno spomenul. Tu je ku príkladu lanovka v Tatrách. Poľsko bolo proti. Keď videlo, že svoj úmysel prevedieme, začalo ono stavať lanovku na severnej strane Tatier, ktorá sa našej lanovke nevyrovná. A dnes, keď je už lanovka takmer postavená, otvárajú sa nám ohromné perspektívy veľkej nádeje do budúcnosti. Meteorologická stanica na štíte, astronomický ústav na Skalnatom plese, iontosfére vo výške 1800 m. O tejto zázračnej, v celej Európe jedinečnej iontosfére hovorí sa dnes v lekárskych kruhoch po celej Európe.
Do podrobného rozboru jednotlivých kapitol sa nepúšťam. Rozpočet pokladám za rámcový. Rezorty štátnej správy budú hospodáriť v rámci svojej kapitoly, podľa potreby i s virementmi.
Je to prvý rozpočet Slovenskej republiky. Ešte niet dosť skúseností. Preto nedostali sme ani dôvodovú zprávu. No dôverujeme vláde a preto nekritizujeme. Končím. Dobre viem, že nemožno vykonať v nastávajúcom roku všetko, čo je treba, ale musíme vykonať maximum možného, lebo príjmy naše sú skromné. K tomu je potrebná jednotnosť a dobrá súhra zástupcov všetkých stavov a všetkých vrstiev. Jednomyseľnosť všetkých členov úsporného i rozpočtového výboru pri posudzovaní úloh štátu a úsilie o reálny rozpočet bola zdarom korunovaná. Predložený rozpočet s pomerne malým deficitom i keď je do istej miery len rámcový, pokladám za 100% reálny a preto ho so spokojným svedomím a bez výhrad prijímam, (Potlesk. )
Podpredseda dr. Opluštíl (zvoní):
Dávam slovo druhému rečníkovi, pánu poslancovi Steinhüblovi.
Poslanec Steinhubl (nemecky):
Vysoký snem!
Predložený štátny rozpočet je preliminárom výslovne úsporným, V každom rezorte má byť usporené toľko, koľko sa len vôbec dá. Náš štát je v začiatkoch výstavby, jeho obyvateľstvo nepozná blahobytu a takto je aj pochopiteľné, že zodpovedným nositeľom štátnej moci stalo sa pri sostavovaní plánu hospodárenia v našej štátnej domácnosti heslom slovo "sporiť".
My Nemci máme síce pre túto zásadu plné a naprosté pochopenie, predsa len musíme prejaviť - keď aj nie s radosťou - obavy v tom smere, či bude vôbec možno preliminovanými sumami zaokryť v určitých prípadoch čo len tie najnutnejšie potreby. Uspokojuje nás, že obmedzenia tie postihujú všetkých štátnych občanov bez rozdielu a bez ohľadu na národnú príslušnosť.
Čo sa nemeckej národnej skupiny najviac dotýka, vytrhávam jediný príklad a tiež len k jedinému bodu chcem zaujať stanovisko, a to je školstvo.
Ústavou nám zabezpečená možnosť vlastnej organizácie na poli kultúrnom stala sa skutkom ešte pred jej uzákonením, zriadením nemeckého školského oddelenia. Nemecké oddelenie pri ministerstve školstva sostavilo svoj preliminár s tou najväčšou starostlivosťou a so zreteľom len na opravdu najnutnejšie potreby.
Celková potreba obnášala 8, 211. 000 Ks, z toho bolo škrtnuté 1, 828. 100 Ks teda takmer 2, 000. 000 Ks - takže zostalo iba 6, 383. 800 Ks. Nemeckému školskému oddeleniu tento obnos sotva bude stačiť na samotné udržovanie jestvujúcich už škôl, ako má byť potom za daných okolností prikročené k výstavbe nášho školstva, ktoré cez 20 rokov vybudované vôbec nebolo. Svojho času dostali sme od ministerstva školstva zásadného súhlasu k vytvoreniu jedného nemeckého gymnázia v kraji Nemeckého Právna-Kremnice. O tom, že 55. 000 Nemcov má oprávnený nárok na strednú školu, je podľa mojej mienky zbytočné debatovať. O odbornom školstve a školstve pre rôzne povolania nechcem ani hovoriť.
Podobné obavy mohly by byť vyslovené takmer u všetkých ostatných rezortov. Mohol by som hovoriť o štátnom subvencionovaní hospodárstva, samosprávy, zdravotníctva, cudzineckého ruchu atď. Všade sa ale zdôrazňuje, že treba je v záujme tohto mladého štátu ako aj jeho obyvateľstva: sporiť. Tejto zásady chceme sa pridržiavať a konštatovať, že predložený rozpočet je aj pri tomto úspornom systéme reálny.
Vysoký snem! Tie samé hľadiská ako u štátneho rozpočtu sú i v expozé pána ministra financií.
Uznávame, že pán minister financií plní svoje úkoly svedomite, že sa všemožne vynasnažuje pracovať spolu so všetkými svojimi pomocníkmi solídne a vecne. Táto svedomitosť preniká ako červená niť v každom jeho prejave, a tak úspech ani nevystal.
Vyzdvihnúť chcem niektoré pálčivé a práve pre tie chudobnejšie vrstvy našej národnej skupiny existenčne dôležité problémy.
Moji páni poslanci, darmo budeme chcieť v štátnej a verejnej správe sporiť, keď nebudeme k sporeniu pridržiavať a k sporivosti vychovávať jednotlivých členov, teda obyvateľov tohto štátu. My musíme našich spoluobčanov vychovávať k sporivosti a k správnemu a rozumnému upotrebeniu peňazí.
V nemeckých obciach sa veľmi dobre osvedčily takéto - chcel by som ich nazvať ľudovýchovnými ústavmi - "Raifeisenky". Ale nielen Raifeisenky samé, ale každé správne vedené družstvo má splniť i pre štát, áno práve pre štát jeden z najvážnejších úkolov. Bolo povedané už i v sneme, že my na Slovensku sme chudobní. Páni, chcel by som podotknúť, že nie sme ani tak chudobní, ako nám to chcú z rôznych strán nahovoriť. Je len treba, aby ten malý človek, povedzme ten chudobný človek, vedel, aby mal príležitosť k uloženiu svojich drobných úspor. Akú prácu vie vykonať také družstvo jednoduchých robotníkov a sedliakov, viďme na tomto príklade. V jednej nemeckej obci boli ešte pred rokom traja Židia, každý z nich mal samozrejme obchod, veď ako by mohol byť žid bez obchodu, a tu sa družstvo ujalo diela. Dnes sú všetci traja Židia odkúpení, sú teda preč, obyvateľstvo ale nevymrelo hľadom bez týchto židovských obchodníkov, ba naopak, žije sa mu lepšie ako predtým a miesto troch židov našlo tam dnes obživu päť kresťanských rodín. Nadto mohlo družstvo, ku ktorému patrí takmer celá obec, zaznačiť pekný ročný zisk. Mimochodom rečeno, tiež jeden spôsob praktického a bezbolestného vyriešenia židovskej otázky na dedine.
Bohužiaľ, za česko-slovenského panstva nebolo možné vo všetkých obciach zakladať družstvá. Dnes máme síce vlastný nemecký ústredný sväz, voľný rozvoj družstevníctva je ale hatený dnes ešte plat-
nými československými zákonmi a nariadeniami. Nové ich zakladanie, v mnohých obciach tak prepotrebné, ťahá sa do nekonečna len preto, že je závislé na splnení rôznych starých predpisov. Žiadam preto a prosím i s tohto miesta ministerstvo financií, aby pri explikácii vládnych nariadení 85 a 86 nebralo taký veľký zreteľ na tie staré zákony a predpisy, ale skôr na životne dôležité potreby nemeckej národnej skupiny, lebo čo nám osoží nemecký ústredný sväz, keď vždy pri rozširovaní družstevníctva narážame na prekážky.
V prvom rade ide nám o úverné družstvá. Je dokázanou skutočnosťou, že úspory na dedine opatrované sú ceľkom neprístupné. Často v slame alebo v slamníku, v lepšom prípade u niektorého známeho, ešte v lepšom prípade v dajakej tej železnej kase ale i tu bez života a významu. Takto zostávajú drobné tieto úspory ležať ladom a sú zo zdravého hospodárskeho kolovania vyňaté, čím konec koncov škodu trpí sám štát.
Už i môj predrečník spomenul, že je potrebné, aby bola závera výplat vkladov čo len čiastočne uvoľnená. Vítame preto, že pán minister financií takéto uvoľnenie dal do výhľadu. Je to súrne potrebné. Zákaz výplaty viaže práve drobného strádateľa na banku, ktorá dnes už nepožíva jeho dôvery.
Prevod mzdových úspor robotníkov, ktorí boli a sú v zahraničí zamestnávaní! Ja mám dozaista porozumenie pre to, že s hľadiska celoštátneho nie je dobre možné, aby v tomto ohľade išlo všetko hladko. Musím mať ale porozumenie pre to tiež ako dedinský kňaz, ktorý videl ťažké následky, ktoré vyvolaly poruchy v prepoukazovaní takýchto úspor. Následky tieto boly pre členov rodiny patričného robotníka, ktorí zostali doma, zrovna katastrofálne. A práve preto, že som to spoluprežíval, dovoľujem si poprosiť pána ministra financií čo najnaliehavejšie a najúprimnejšie, aby sa vo veci poukazovania a výplaty týchto peňazí hoci i za cenu štátnych záujmov vyšlo robotníkom čo najviac v ústrety. Keď som už u robotníkov, problém úpravy miezd vo všeobecnosti a ich prispôsobenie k daným pomerom stáva sa deň čo deň pálčivejším. Lebo sa urobia prenikavé opatrenia v záujme stability cien, alebo sa prispôsobia mzdy.Tertium
non datur! Robotníci, áno, i naši robotníci sú dlho trpezliví, lenže koniec má i každá ľudská trpezlivosť, menovite, keď ide o tie najelementárnejšie podmienky trvania života.
Štát má len vtedy pevné fundamenty, keď je spokojný malý človek, robotník, maloroľník, o tom, myslím, sme si všetcia na čistom.
Posvietil som na niektoré problémy s hľadiska našej národnej skupiny. Nestalo sa tak preto, aby som rečnil k vôli rečneniu, ale aby som napomáhal tej tak nádejne započatej spolupráci našej národnej skupiny so slovenským národom. Dnes hľadáme nové formy tejto spolupráce.
Vysoký snem! Stáročia žijeme tu my Nemci spolu so Slovákmi. Za tie roky vytvorili sme spoločenstvo práce a osudu. Toto naše spolunažívanie neznamenalo pre národ, lepšie rečeno pre ľudí, nikdy problém. Keď sa aj vyskytly diferencie, treba ich v nedávnej minulosti pripísať na vrub úplne opačnej národnostnej politiky nebohej Československej republiky. Na tomto stroskotala predstava o jednotnom štáte. Nepočul som ešte, že by už či na Spiši, tu v okolí Bratislavy, alebo u nás v okolí Nemeckého Právna pustili sa do seba dvaja už či robotníci, sedliaci, remeselníci alebo obchodníci, bez toho, že by boli nahuckaní, len preto, že jednému bola matkou Slovenka, druhému ale Nemka.
Keď by si od týchto jednoduchých a prirodzených ľudí vzali príklad i nositelia verejnej moci a to od najnižšieho po najvyššieho, konec by bol razom všetkým národnostným problémom. Nikto nechce brať od druhého niečo, jeden si ctí národnosť druhého, tak čo potrebujeme ešte?
Vysoký snem! My Nemci postavili sme sa do služieb tohto štátu bez toho, že by sme sa zriekli nášho nemectva a našej sviazanosti k materskému národu. Pomáhali sme pri výstavbe tohto štátu, chceme a budeme pomáhať i naďalej, lebo štát slovenský je i naším štátom. (Potlesk. )
Podpredseda dr. Opluštil:
Slovo má pán poslanec Florek,
Poslanec Florek:
Slávny snem!
Štátny rozpočet - o ktorom dnes rokujeme - je ústredný politický problém, a rokovanie o ňom dáva nám možnosť
hlboko nazrieť do ústrojnosti štátu, jednotlivých jeho odborov, ústredných orgánov, sledovať ich prácu a snahy, zámery do budúcnosti.
V bývalej republike, v pražskom parlamente rozpočet bol bezpečným barometrom, ktorý zreteľne odzrkadľoval pomer bývalých vlád centralistických k Slovensku a jeho záujmom. Tieto predpoklady boly vždy reálne potvrdené štátnou účelnou uzávierkou - po roku.
Niečo iného je rokovanie o štátnom rozpočte slovenského štátu. I ten nám dáva možnosť nazrieť do ústrojnosti, ale vlastnej: umožňuje nám zvážiť na jednej strane naše snahy - túžby, plány a program a na druhej strane zase finančné možnosti na ich realizovanie.
Ja v mojej reči venujem po tejto stránke pozornosť kultúrnemu a školskému úseku nášho života a tak i rozpočtu ministerstva školstva a národnej osvety.
Ministerstvo školstva a národnej osvety na realizovanie svojho programu národného a osvetového navrhlo rozpočet na rok 1940 vo výške 339, 934. 100 Ks.
Pri podrobnom rokovaní zástupcov ministerstva financií so zástupcami ministerstva školstva a národnej osvety dospelo sa k sníženiu z tejto sumy na sumu 296, 868. 700 Ks a konečne pri ďalšom rokovaní v úspornom a kontrolnom výbore táto suma klesla na 260, 000. 000 Ks a pri konečnej revízii bola zvýšená na 275, 873. 500 Ks. Táto suma bola potom parlamentným úsporným a kontrolným výborom prijatá a túto sumu prijal v svojom rokovaní aj rozpočtový výbor v pondelok tohto týždňa. Toto sníženie rozpočtu ministerstva školstva je v skutočnosti ešte väčšie, lebo školstvo prevzalo do svojho rozpočtu výdavkov značnú čiastku finančných povinností, ktoré predtým plnila Slovenská krajina.
O týchto výdavkoch podrobne sa zmieňovať nejdem, nakoľko boly spomenuté predrečníkom, prvým rečníkom, pánom predsedom rozpočtového výboru poslancom dr. Filkornom. Výdavky krajiny len sumárne uvediem. V tomto smere boly pre rok 1939 preliminované sumou okrúhle 40, 000. 000 korún. Najväčšiu položku tvorily tuná príspevky k osobným platom učiteľov neštátnych ľudových škôl, takzvaná 30% krajinská prirážka v sume 19, 438. 800
Ks, ktoré príspevky pre ministerstvo školstva pre rok 1940 odpodajú, kdežto povinnosti sa preberajú. Okrem toho ministerstvo školstva preberá všetky tie povinnosti, ktoré boly už spomenuté, o ktorých sa tu rozširovať nejdem.
Teda ťarchy, prevzaté ministerstvom školstva a národnej osvety po krajine na poli školstva, vyčíslené podľa rozpočtu krajiny na rok 1939 činia 29, 810. 300 Ks. Nepočítam, pravda, tu drobné rozličné výdavky, ktoré činia výšku, vlastne sumu ďalších miliónov. V rozpočtovom výbore sme prirodzene toto konštatovali a vytýkali. Ale konám si len svoju povinnosť, keď dodatočne konštatujem na základe finančného zákona pre rok 1940, kde článok 26. hovorí, že z výnosu samosprávnych prirážok, vyberaných podľa § 62 zák. č. 190/ 1939 Sl. z. o župnom zriadení a plynúcich do tam uvedeného samosprávneho fondu, odvedie sa pre všeobecnú pokladničnú správu 57 %.
Slávny snem!
Toto je skutočnosť, na ktorej skutočnosti nemožno nič meniť. Pri takomto stave vecí, domnievam sa; že ministerstvo školstva a národnej osvety bude nútené robiť podobné škrty aj na svojom programe. A tu si dovoľujem upozorniť na okolnosť nasledovnú:
Sme na začiatku novej etapy nášho slovenského národného života. Budujeme po prvý raz svoj slovenský štát, - odhliadnuc od útvaru veľkomoravského pred tisícročím - najdokonalejšiu formu živou národného, akú len v živote národnom poznáme. A tu nehospodárili by sme účelne, keby sme aj s týmto soškrtaným, sníženým rozpočtom nehospodárili čo najúčelnejšie, nehospodárili tak, aby sme naše zraky mali vždy obrátené do budúcnosti a tiež prítomnosti.
Spomenul som, že budujeme svoj vlastný štát. Predovšetkým musíme budovať jeho základy - piliere. A tu, slávny snem, dovolím si poznamenať, že tieto piliere vidím v porovnaní nasledovných složiek nášho národného života:
Pilierom slovenského štátu a národného života je predovšetkým vzdelaný, povedomý ľud, teda výchova jednotlivých generácií, mladých a najmladších. Táto výchova generácií musí byť naším najvyšším zákonom, suprema lex vo vlastnom
štáte. To by sa týkalo, pravdaže, titulu ľudového školstva.
Druhý takýto základ - pilier je ľudová výchova, spojená s výchovou mladých generácií, ľudovýchova - výchova generácií starých. Táto výchova musí byť ovšem v úzkej súvislosti s výchovou náboženskou. To by sa týkalo zase titulu o ľudovej výchove a titulu o náboženskom kulte.
Po tretie za základ a pilier štátu pokladám výchovu inteligencie ako nervového systému národa. Nakoľko je výchova inteligencie potrebná, to vidíme práve v našom čase, keď sa práve rozhovorilo, vlastne rozpísalo o zrade inteligencie v minulých desaťročiach. Tu poznamenávam, že tá inteligencia, o zrade ktorej sa hovorí a píše, nevyšla z vlastných slovenských škôl, nevyšla z vlastnej výchovy slovensko-národnej. Na výchovu inteligencie ako nervového systému a kostry národného života musíme klásť veľkú váhu a brať veľký zreteľ, pretože týmto dávame celému nášmu národnému organizmu to najdôležitejšie, to čo znamená pri človeku nervový systém a kostra. A konečne by som označil ešte jedno ako základ a pilier nášho národného života. To je veda. Nestrannú objektívnu slovenskú vedu pokladám za apológiu národa, jeho minulosti a existencie. Práve v dnešnom čase vidíme, akú veľkú, všestrannú úlohu má veda. Na jednej strane dáva nám veľký prameň k ďalšiemu čerpaniu správneho národného ducha, na druhej strane veda je povolaná odrážať rozličné útoky, ktoré sú namierené proti nasej národnej i štátnej existencii rozličnými spôsobmi. Keď necháme padnúť našu vedu, necháme živoriť našu vedu, necháme si hranice nášho štátu a národa na veľkom úseku, ak nie na každom úseku otvorené a nechránené. A tu by som bez podrobného citovania rozpočtových číslic len to resumoval, že pri tvorení budúcoročného rozpočtu, rozumiem už pre rok 1941, nech sa na tieto základy a piliere kladie hlavná váha, nech sa im venuje pozornosť a tým prirodzene aj primeraná dotácia. Čo sa týka exekvovania tohtoročného poškrtaného rozpočtu ministerstva školstva a národnej osvety, nad ktorým sme, môžem povedať, v rozpočtovom výbore tak kvílili, len o to prosím práve tu prítomného reprezentanta rezortu, pána