týchto položkách špecifikovanie a tak ani neviem, koľko dostanú Maďari, ktorí si i na tomto poli nárokujú rovnaké zaobchodenie. Starostlivosť o mládež dotovaná je v rozpočte sumou okrúhlych 13 miliónov korún. Ani tu nie je vyznačená suma, ktorá sa má dostať Maďarom.

Na podporu v nezamestnanosti vláda hodlá venovať 14, 200. 000 korún. Vidím tu protirečenie vzhľadom na investície. Radšej nech obráti vláda túto sumu na isté verejné práce ako na podporovanie nezamestnaných, lebo je už i z ohľadu sociálneho a morálneho o veľa účelnejšie, dať prácu miesto podpory v nezamestnanosti.

Rozpočet ministerstva školstva vykazuje 276 milión korún. Z toho na ľudové školstvo pripadá vyše 100, 000. 000, presne 100, 488. 500 korún, na nemecké národné ľudové školstvo pripadá zas 4, 266. 800 korún. Na stredné školy venuje sa 19, 361. 000 korún, Nemcom dostáva sa 1, 891. 500 korún. Na položke odborného školstva figuruje 11, 579. 100 korún. Na univerzity a vysoké školy hodlá vláda venovať 14, 641. 300; na sociálne ciele študentstva preliminuje rozpočet 2, 260. 000 korún; na divadelníctvo a umenie 3, 242. 000 korún, na hospodárske školstvo ale 4, 296. 000 korún.

Pýtam sa, či nie je oprávnené to moje tvrdenie, že páni z vlády vtedy, keď majú dačo dať, nemerajú národnostiam rovnakou mierou. Ani jediná položka pred nami ležiaceho rozpočtu nepamätá na maďarskú národnosť, hoci pri vyrubovaní daní pokračuje sa proti maďarom s tou najúplnejšou prísnosťou. O čo správnejším by bol postup vlády, respektíve pána ministra financií, keby bolo v rozpočte uvedené, že akých súm sa dostalo Maďarom na Slovensku. Keby sa to bolo stalo a keby tieto sumy aspoň približne uspokojily oprávnené nároky Maďarov, bol by som sa vláde úprimne a otvorene s tohto miesta poďakoval za jej blahovoľnú starostlivosť. Takto ale je mi to nemožné a prosím hlbokoctenú vládu, aby v budúcnosti bola pri sostavovaní rozpočtu obozretnejšia a nech nezabúda, že my Maďari na Slovensku máme nielen povinnosti ale tiež práva, splnenia ktorých sa pridržiavame práve tak, ako aj od nás požadujú, aby sme plnili a zachovávali i my sverené nám úkoly.

Prehovoriť mi treba tiež k rozpočtu ministerstva financií. Pán minister financií je vo veľkej miere optimistom a tešilo by ma úprimne, keby sa tento optimizmus splnil. Viac ako miliardu dúfa dostať z daní a poplatkov. Ako som už predtým spomenul, reálnosť tejto sumy mohla by byť vecne posúdená len, ak by nám bolo známe zdanenie v tomto roku. Treba tu do úvahy tiež brať, že prežívame vojnové časy a že je veľký počet koeficientov neistoty a dnes nám ešte neznámych okolností, od vplyvu ktorých závisieť bude i výnos daní.

Podobne ružové sú nádeje pána ministra financií tiež ohľadom štátnych podnikov, lebo na príklad z výnosu štátnych lesov a majetkov očakáva dôchodku 31, 622. 000 korún, hoci vieme veľmi dobre, že tieto podniky pracovaly v minulej dobe s ťažkým deficitom.

Z dôchodku tabakovej réžie očakáva finančný erár 181, 000. 000 korún. Snáď sa na tomto poli nesklame.

Tlačová kancelária hospodári s l miliónovým deficitom, k čomu keď pripočítame viac ako 2 miliónovú sumu, preliminovanú na propagandu, vidíme, že sa takto ťažké bremená uvaľujú na bedrá daňovníkov. Každopádne bolo by tu treba uvážiť, či by nebolo možné snížiť pri hospodárnosti a aplikovaní určitých obchodných zásad tieto výdavky.

Keď v súvislosti s rozpočtom vyzdvihujem stanovisko nás Maďarov, nemôžem zamlčať, že opatrenie pána ministra financií, týkajúce sa fúzii bánk, vyvolalo širokoďaleko istú konšternáciu. Sám fakt - donútiť osvedčené samostatné peňažné ústavy bez ich opýtania sa a súhlasu k fúziám, na aké nikdy nepomýšľaly a akých si neprajú, ba sa im protivia - prekročuje myslím tú kompetenciu, ktorá ministrovi financií prislúcha. Prehlasujem otvorene, že neverím v úspech takýchto fúzií. Je možné, že na papieri budú tieto bankové fúzie pod tlakom donútenia prevedené, aké to ale bude mať následky pre finančnú politiku štátu, to dnes ešte nik predvídať nemaže, povediac ale pravdu, nič dobrého sa od toho očakávať nedá, ba je sa čo obávať, že ani takto sa nepomôže tej konsolidácii, v záujme ktorej sa toto všetko vlastne deje. Nech mi je dovolené poukázať ešte na to, že opatrenia, urobené pánom ministrom financií, ktorými sa fúzia

nariaďuje, majú v istom ohľade silnú antisociálnu príchuť. V svojom rozhodnutí pán minister totiž nariaďuje, že banky, donútené k fúzii, odovzdajú celé svoje úradníctvo tomu peňažnému ústavu, s ktorým musely splynúť. Preberajúci nový ústav ponechá si naproti tomu z prevzatých ústavov iba toľko úradníctva, koľko bude podľa svojho posúdenia potrebovať. Už vopred sa obávam, že pri prevádzaní tejto čisté hospodárskej otázky, dostanú sa do popredia aj politické hľadiská, a preto rád by som dostať od pána ministra financií uistenie v tom smere, že jediným pozitívom fúzie nebude prepustenie mnohých maďarských bankových úradníkov. Konečne nech mi je dovolené poukázať na to, že termín, povolený do 31. decembra, je tak krátky, že v tomto čase vážne a odborne prejednať otázky, spojené s odovzdaním a prevzatím, je naprosto nemysliteľné. Keď i dodržia vedúci bánk úpravu pána ministra financií a budú chcieť všetko do 31. decembri ukončiť, bude to len povrchná robota. V páde ale, že budú chcieť fúziu previesť odborne podloženým spôsobom a doprajú si na čase, nebudú s prejednaním do povoleného termínu hotoví a vystavia sa tomu, že ministerstvo financií vyrieši vec jednostranne jediným ťahom pera.

V tomto som znázornil moju kritiku, týkajúcu sa jednotlivých detailov. Zdôrazňujem, že my Maďari stojac na podklade zákona a práva, plníme verne svoje štátno-občianske povinnosti, vždy sme učinili a aj v budúcnosti učiníme zadosť našim daňovým povinnostiam, požadujeme ale, aby sme i my mali z halierov našich daní pomernú účasť v každom ohľade, aby 2 nich neboly podporované také snahy alebo ciele, ktoré smerujú proti nám, a aby sa presadenie rozpočtu nami prijatého do života dialo len na základe rovných práv. Len takýmto spôsobom možno dosiahnuť toho, aby tu panoval poriadok a kľud, aby bol pokoj v tomto štáte a aby ten istý stav prevládal i v našom pomere k susedom. (Potlesk. )

Podpredseda dr. Opluštil (zvoní):

Udeľujem slovo ďalšiemu rečníkovi, pánu poslancovi Schwartzovi.

Poslanec Schwartz:

Slávny snem!

Dejiny nášho národa, boj za jeho slobodu, zemepisná poloha nášho štátu, ako

i súčasná vážna medzinárodná situácia musí nám byť všetkým príkazom, spravovať naše hospodárstvo tak, aby všetci občania Slovenskej republiky bez rozdielu národnosti cítili sa po domácky, aby sme tým dokázali svetu, že tento náš znovuzrodený štát stáva sa zábezpekou mieru, vzorom pokoja a poriadku v strednej Európe.

Vedomí sme si všetci, že je to nie ľahká úloha, ale našou povinnosťou je odstraňovať všetky prekážky, ktoré sa nám stavajú do cesty, prekonávať ich s rozhodnosťou, rýchlosťou, kedykoľvek a kdekoľvek sa už len prejavia.

Krásnymi frázami vychovával nás starý režim, ale ostávalo všetko len pri starom. Uskutočnilo sa veľmi málo. A preto musíme veľa doháňať, veľa naprávať. A tu musíme hneď prízvukovať: menej fráz, ale viac skutočnej a užitočnej práce.

Piliermi nášho štátu a súčasne i hlavnými činiteľmi rovnováhy štátneho hospodárstva a štátneho rozpočtu je hospodárstvo a priemysel. A práve preto je nevšednou povinnosťou vlády a parlamentu, aby so zvláštnou starostlivosťou podporovala ich rozvoj a zaistila im prvenstvo v našom národnom a hospodárskom živote. Vláda a parlament musí brať náležite zreteľ na produktivitu týchto výrobných odborov už i preto, že na náš štát kladú sa neprestajne väčšie a ťažšie požiadavky. Rapídne kultúrne a hospodárske napredovanie kladie dnes vždy väčšie nároky na štátnu správu.

Pri štátnom rozpočte načim pamätať i no to, aby sa do nášho verejného života vniesla mravnosť, ktorá určite dopomôže nášmu národnému životu k vyšším métam.

Za potrebné pokladám, aby náš rozpočet tak po stránke výdajovej ako i príjmovej mal tendenciu sociálnu. Nesmierne dôležitou otázkou v každom štáte je, aby sa podporovali tí, ktorí tejto podpory potrebujú a ktorí sú na ňu tiež odkázaní. Svätou povinnosťou našich štátnikov je: mať záujem o hlavný káder národa, o drobný pracovitý ľud, lebo si musí uvedomiť, že práve hospodárska bieda je to, ktorá berie chuť k životu a ku každej účelnej a pozitívnej práci. Nevyriešených hospodárskych otázok máme ešte veľa a ich vyriešením dosiahne sa toho, že každý

štátny rozpočet stane sa do značnej miery vyrovnávateľom sociálnych diferencií v štáte a tiež akýmsi vyrovnávateľom hospodárskych potrieb jednotlivých krajov, ktoré sú na to najväčšmi odkázané.

Toto sa má zračiť i v rovnakej úrovni dobre vybudovaných škôl, železníc, ciest, mostov, regulácií, meliorácií, slovom všetkého, čo znamená pre nás aké-také napredovanie.

Ako vidím, rozpočet je robený v uvedených intenciách, ale po každej stránke nepamätalo sa v želateľnej výške na jednotlivé potreby štátu. Uspokojujem sa vo vedomí, že tomu zabraňujú počiatočné ťažkostí a v nádeji, že v budúcich rozpočtoch nastane náprava a to vo zvýšenej miere.

Toľko som mienil poznamenať k prvému rozpočtu slobodného Slovenského štátu.

Slávny snem!

Nech mi je dovolené z tejto príležitosti zmieniť sa o veciach, ktoré priamo či nepriamo so spomenutým rozpočtom súvisia. Zbytočne by bolo azda prízvukovať, že spokojnosť občianstva nevyvoláva výlučne hospodársky blahobyt v štáte. Jedným hlavným faktorom tohto procesu je tiež mravná úroveň ľudu. Stupňované to platí pre inteligenciu. Je nám známe, že neblahý a na šťastie už minulosti patriaci režim zanechal nám, najmä čo sa týka tejto stránky nášho života, značné trhliny a že práve v tomto smere máme urobiť všetko možné, aby vyvolanie nápravy čím menej meškalo. Nakoľko uvediem aj konkrétne veci, prosím slávnu vládu o náležité vyšetrenie celej záležitosti a keby aj odčinenie krívd bývalým režimom popáchaných na našom dobrom slovenskom ľude nebolo možné, aby postarala sa aspoň o poskytnutie mravnej podpory a to potrestaním všetkých tých, ktorí sú za dnešný stav vecí zodoovední, pokiaľ sa nachádzajú na území nášho štátu. Aby som však slová zamieril k vlastnému cieľu svojej reči, spomenuté veci pokiaľ možno zlokalizujem.

Slávny snem!

Kto by nepoznal z nás malebné Pohronie? Kto by nepoznal tie najrázovitejšie a najnepoddanejšie slovenské obce od Vlkanovej až po Telgárt? Kto by nepoznal ich rázovitých obyvateľov Slovákov, ktorí

na čele so svojimi ušľachtilými kňazmi tak poctivé a neochvejne vedeli vytrvať v boji za naše národné práva po boku nášho zvečnelého vodcu Andreja Hlinku? Tento ľud vedel rovnako vytrvať v dobrom ako i v zlom. Vedel prinášať obete za Boha a národ už i vtedy, keď musel s určitosťou počítať na krutosť politických priekupníkov, ktorí boli schopní pribiť pravdu na kríž v záujme svojej stranníckej sebelásky a uvoľniť miesto krádeži, klamú a neprávostiam.

Tento dobrý, národne zotročený ľud sa aj za časov národnej poroby predprevratovej mával lepšie, než za posledných dvadsať rokov. Zárobkové možnosti v Podbrezovej, Hronci, Hámre, Valkovni, Zlatnom a Pohorelej Maši, ako i v dobre spravovanom lesnom hospodárstve Koburga, ktorý svojou krajne príslovečnou láskou k hronskej chudobe vedel si získať srdcia všetkých obyvateľov kraja pri hornom Hrone, boly dobré.

Po prevrate právom sa očakávalo, že hospodárske rozpoloženie tejto časti národa sa môže len zlepšiť. Kto si však takto predstavoval, ten sa veľmi sklamal. Poprevratová doba donášala im len trpké sklamanie, táto doba ukázala, že centrálne demokratické mocností sledovaly len svoje vlastné ciele. Každý pracoval len pre seba a tamojší ľud hynul. Pažravosť českých a či medzinárodných priemyselníkov rad-radom búrala najzdravšie a najschopnejšie železiarske podniky Horehronia, v Hámre, Valkovni, Zlatnom a Pohorelej Maši. Tieto podniky boly ako predurčené povzniesť rozvoj priemyslu na Slovensku a tým aj naďalej udržať stálu výživu obyvateľstva v chudobných hornatých krajoch Pohronia. Zastavením týchto podnikov bola do ruky vtisnutá pútnická palica novším tisícom horehronského ľudu. Domáce pomery donútili ich vyvandrovať do cudziny práve vtedy, keď zároveň desiatky tisícov cudzincov bez hanby prichádzaly k nám, aby žily z pôdy, ktorá bola za uplynulých dvadsať rokov zkropená slzami a znojom ubitého slovenského ľudu.

Slávny snem!

Takto týraná hronská chudoba spamätala sa až vtedy, keď na veľké mravenisko usilovnej práce chystali sa nepriatelia zavaliť kameň zabudnutia, čo i na pa-

miatku tohto pracovitého, chudobného hronského ľudu.

A bolo by sa im to aj podarilo, keby neboli potrebovali hlasov detí skalnatých Tatier. Bolo treba zadovažovať hlasy, aby mocipáni udržali svoje mocenské pozície. Preto sa pousilovali priniesť niečo, čo i zdanlivé dobrého, hronskej chudobe. (Predsedania sa ujal predseda dr. S ok o l. ) Prišiel im vhod zákon o pozemkovej reforme, v smysle ktorého došlo v roku 1925 k prídelu pastvín vo všetkých obciach Horehronia a to z majetkov Koburgovských. Prídel pasienok maly dostať v smysle zákona obce. Toto však nebolo vítané pre určité kruhy, ktoré sledovaly len svoje sebecké ciele, chcejúc využiť tejto jedinečnej príležitosti k ukojeniu svojej túžby po bohatstve. Pravda, to by bolo bývalo ťažko mysliteľné, keby prídel boly dostaly obce, kde by sa odpredaj dreva bol musel diať verejnou dražbou podľa ustanovenia zákonného čl. XII. z roku 1886. Preto bola zahájená po obciach Horehronia akcia, aby obce odmietly prijať prídel. Obecné zastupiteľstvá, ktorých členovia boli nesprávne informovaní, prehlásily, že obce prídel nežiadajú. Jedine v Šumiaci sotrvali na tom, aby prídel dostala obec. Toto sa im ovšem nevyplatilo, nakoľko pri vydelení prídelu obec Šumiac voči ostatným obciam dostala sotva polovičný výmer, aj to plochy vyrúbané, stráne bez lesa, poťažne len s veľmi slabým lesným porastom. Ovšem pri tom im bolo naznačené, že keby netrvali na tom, aby prídel dostala obec, že by mohli dostať práve taký prídel ako ostatné obce na Horehroní. Táto okolnosť sama dokazuje, že určitým kruhom nešlo o to, aby sa prídelom pastvín pomohlo chudobným obciam Horehronia, ale o dobrý obchod s drevom.

Po tomto bolo na ministerstve rozhodnuté, že budú utvorené pasienkové spoločenstvá a tie že dostanú prídel. Ihneď prikročilo sa k popisu osôb, ktoré sa do spoločenstva hlásily. Ale ešte predtým, než by sa boly spoločenstvá utvorily a než by im boly bývalý stanovy schválené, boly vyzvané spoločenstvá na složenie 10% prídelovej ceny. Po týchto výzvach dostavili sa do jednotlivých obci zástupcovia istých židovských drevárskych firiem, ktorí veľkodušne ponúkli složiť požadované zálohy s podmienkou, že im bude odpre-

dané drevo na prvé tri roky a na ďalšie roky sa im zaistí predkupné právo. Na tomto základe boly potom uzavreté niekoľkými jednotlivcami, ktorí bez akéhokoľvek podkladu sa nastrčili za zástupcov prídelcov, smluvy na odpredaj dreva. Tak na príklad v Polomke smluvu podpísalo 16 občanov, ktorí sa do utvoriť sa majúceho spoločenstva prihlásili. Tieto proti všetkým predpisom uzavreté smluvy boly úradne schválené a prikročilo sa k rúbaniu, pri čom za drevo platily sa ceny, aké si firmy samé nadiktovaly.

Pozdejšie, keď sa pasienkové spoločenstvá utvorily a aj stanovy predložily k schváleniu, všemožne usilovaly sa striasť záväzkov, plynúcich zo smlúv uzavretých nepovolanými osobami. Všetko úsilie bolo však márne. Keď sa malo prikročiť k novým odpredajom dreva na ďalšie tri roky, spoločenstvá podnikly všetko, aby získaly iných kupcov, ktorí by za drevo slušne zaplatili. (Vrava. ) To sa im aj podarilo! Drevo bolo odpredané za výhodné ceny až 115 korún za jeden kubičný meter. Pri týchto cenách už v roku 1928 boly by bývalý prídelové ceny vyplatené u každého spoločenstva na Horehroní. Ba boly by ostaly ešte aj značné čiastky na melioráciu chudobných horských pastvín. Tu sa ale začaly robiť spoločenstvám rôzne ťažkostí a došlo k tomu, čo by nik nebol očakával. Totiž ministerstvo zemedelstva v Prahe uzavreté a pre spoločenstvá ozaj výhodné zmluvy neschválilo, pri čom hlavne poukazovalo na okolnosť, že stanovy spoločenstva neboly ešte schválené. Táto závada nevadila však tomu samému ministerstvu schváliť smluvy v roku 1926, keď neboly pasienkové spoločenstvá ešte ani organizované a keď smluvy uzavrely osoby, k tomu vôbec neoprávnené.

Tým, že smluvy o odpredaji dreva v roku 1928 neboly schválené, utrpely pasienkové spoločenstvá nenahraditeľné škody a bolo im znemožnené zaplatiť prídelovú cenu, čo by boly mohly v tom čase z ceny odpredaného dreva ľahko urobiť. Pozdejšie v roku 1932-1933 pri nastalej dekonjunktúre v drevárstve predávalo sa drevo, za ktoré bola v roku 1928 ujednaná cena až 115. - korún, na verejných dražbách po 18-20 korún za jeden kubičný meter. Teda rozdiel na každom kubičnom metre bol skoro 100 korún.

Na to ešte štátny pozemkový úrad tvrdiac, že v dobe prídelu určené prídelové ceny boly len "zatýmne" - v roku 1932 prenikavé zvýšil prídelové ceny. (Hlasy: Čujme!) Na príklad v Polomke z čiastky 1, 550. 000 Kč na 2, 100. 000. - korún. A k tomu ešte z tých zvýšených prídelových cien začal počítať úroky zo zameškania a to nie odo dňa zvýšenia, to jest. od roku 1932, ale odo dňa pridelenia pastvín, to jest od roku 1926. Takto bolo napočítané na státisíce, ba milióny úrokov zo zameškania.

Z povedaného je zrejmé, že úrady nekonaly svoju povinnosť. Úrady - namiesto toho, aby boly zneškodňovaly vplyvy, ktoré boly na úkor hospodárstva tohože kraja - samy príčinily sa o jeho ožobráčenie.

Hospodársky princíp Horehronia bol by vyžadoval, aby les ustupoval roľníckej pôde a pastvinám len do tej miery (hlasy: čujme!), kým toto ustupovanie neznamenalo porušovanie hospodárskeho princípu tej-ktorej oblasti a nekonalo sa na úkor iných oblastí.

Keď uvážime, že od prevratu bolo odlesnené na Horehroní pre prídel pastvín úhrnom 4. 785 hektárov, z toho vyplýva, že získaním týchto prídelov zaplatilo Horehronie stratou zárobkových možností ročne 1, 400. 856 korún slovenských. (Posl. Danihel: A z tých pasienkov väčšina neni na nič!)

Okrem toho stratily sa zárobkové možnosti aj pri spracovaní dreva na pílach, cez ktoré prechádza asi 40% celého rúbaného množstva dreva, čo činí stratu 210. 922 korún slovenských. Teda dovedna stratilo sa následkom pomýlenej pozemkovej reformy len na mzdách pre chudobné obyvateľstvo Horehronia ročne viac ako 1, 611. 778 korún.

Okrem uvedenej straty odlesnenie znamená pre Slovenský štát aj ďalšiu veľkú stratu dreva, ktoré na odlesnených plochách každoročne prirástlo.

Môžem teda smelo tvrdiť, že sme na Horehroní po odlesnení pastevných plôch zchudobneli o ročitých 3 milióny korún, to jest na jeden ha lesa lesu odňatej pôdy o ročitých 500 korún.

Je isté, že naproti tomu získaly sme pastviny, ale aký úžitok dosiahol horehronský občan na získaných, málo úrod-

ných pastvinách? Na týchto neupravených a nemeliorovaných pastvinách je načim k vypaseniu jedného kusu dobytka aspoň 1. 5 ha pastevnej plochy.

Dnešné pašienkárstvo na Horehroní rozmnožuje iba biedu ľudu (min. Medrický a posl. Danihel: Tak je! Správne!) nielen úbytkom zárobkovej možnosti v lesoch a veľkou stratou v samom hospodárstve lesnom, ale i tým, že následkom nezriadenej pastvy je málo výnosné aj poľné hospodárstvo tohto kraja a nevie zabezpečiť náležitú obživu miestneho ľudu. (Hlasy: Tak je - vrava. )

A keďže by sa bol javil kde-tu i nejaký osoh, vyplývajúci z pozemkovej reformy, i ten pohltli nesvedomití ľudia, čoho dôkazom je udalosť, ktorá sa prihodila členom pasienkového spoločenstva v Heľpe, (Hlasy: Čujme!) Títo členovia dostali od kupujúcej židovskej firmy 400000. - korún v hotovosti na zaokrytie výloh, spojených s výstavbou domu, ktorý mal slúžiť tak pre ciele pasienkového spoločenstva, ako i pre kultúrne potreby celej veľkej pospolitosti Heľpanov. Z tohto však povstal spor. Ministerstvo smluvu neschválilo a Heľpania mali sumu firme vrátiť. To už ale urobiť nemohli, lebo otázna suma už bola investovaná do budovy. Z dôvodu toho siahli Heľpania k sebeobrane. Hľadali vplyvných a u českej vlády dobre zapísaných mocipánov a tých žiadali o pomoc. Tí s veľkou radosťou preukázali ochotu. Nútila ich k tomu túha po bohatstve, moci a sláve, z čoho je celkom jasné, že ovocie ich práce nebrali a neoberali Hronci, ale tí, ktorí tú ochotu preukazovali.

Ako markantný dôkaz tejto ochoty mám v rukách palmárny účet istého advokáta, (Hlas: Čujme!) taktiež takzvaného Slováka, ktorý požadoval od pasienkovej spoločnosti v Heľpe za rozličné žiadosti a intervencie, ktoré vykonal za niekoľko dní, 95. 456 korún. (Vrava. )

Len maličký poukaz z tohto účtu: Za intervenciu, ktorú mal vykonať v Prahe 12. novembra roku 1930, teda za jeden jedinký deň, účtoval tento pseudovlastenec za jednotlivé úkony spojené nie s jeho oborom takto:

Intervencia v Prahe na XV. oddelení 3. 000 korún, intervencia pre schválenie stanov 3. 000 korún, intervencia v prezídiu-

me u vedúceho sekčného šéfa 3. 000 korún (Vrava a smiech), premeškaný čas 1. 500 korún (Vrava a smiech), nocľažné 100 korún, stravné 150 korún (smiech), cesta 300 korún, premeškaný deň cestou 1. 500 korún (Hlas: Hanba. Vrava), teda spolu: 12. 550 korún. (Hlasy: Meno prosíme! Vrava. Predseda zvoní. ) Dr. Michal Zibrin. (Vrava a výkriky: hanba!) Ako vidno, je to vec priamo smiešna. Neviem si predstaviť, ako vôbec môže človek, ktorý sa chce rátať medzi inteligentov a vzdelancov, prichádzať s takýmito komickými požiadavkami k svojim slovenským bratom,, nehladiac ani na to, že toto sa nemôže kvalifikovať ináč, než ako zjavné zdieranie, ktoré ako také má byť podľa platného zákona aj odmenené. (Hlas: Obrátil! Vrava. Predseda zvoní. )

Nech sa potom nikto nečuduje, že táto a tejto podobná práca takzvaného predprevratového Slováka a ľudomila neprestajne kŕmila a zapaľovala nenávisť tamojších Slovákov voči všetkému, čo pred prevratom nieslo meno slovenské. (Hlas: Teraz to bude robiť v Topoľčanoch. ) Táto nenávisť vyvrcholila potom vo vzbure, v ktorej pred chladné rúry českých žandárskych pušiek boly postavené masy polomských robotníkov a z ktorých dvaja chamtivosť a túhu tohto pánka po bohatstve museli zaplatiť svojím vlastným životom. Po jednej z týchto obetí ostalo pätoro nezaopatrených detí a v srdciach Hroncov neskrotná túžba po odvete. A k tej dojsť musí! Lebo kto národ v dobách najťažších podkopáva, pácha na národe zločin, ktorý musí byť stoj čo stoj odstránený! (Hlasy: Tak je! Potlesk, )

A nebolo to lepšie ani v inom obore hospodárskeho života Pohronia, Poľnohospodárske pomery tohto kraja boly by si vyžadovaly umelých zásahov, ktorými by sa vlastne bola docielila jednak ochrana majetkov pred povodňami a tiež v značnej miere boly by sa zvýšily výsledky ľudskej námahy a tým aj príjem obyvateľstva. Územie bansko-bystrického a breznianskeho okresu však nebolo za českej vlády tak obľúbené, aby bola bývala venovaná jeho poľnohospodárskym potrebám taká starostlivosť, akej potrebovalo. Regulácie, kultivácie a melioračné práce boly v bývalom Československu síce prevádzané v rozsiahlej miere, ale len v tých krajoch,

kde prevládalo obyvateľstvo českej národnosti. Len tým sa dá odôvodniť, že nebolo prikročené k meliorácii na strednom Slovensku, hoci výmer zamočených pozembov len v breznianskom okrese robí viac ako 2. 500 kat. jutár. Pre melioráciu poskytovalo teda celé územie stredného Slovenska veľké pole pôsobnosti. Činnosť v obore hradenia bystrín mala byť tiež zvýšená už i vzhľadom na veľkú nezamestnanosť tohto kraja. Malo sa previesť už dávno hradenie bystriny miestneho potoka pri Valaskej, pri Brezne nad Hronom, bystriny Bukovec, Môlča, Ulmanka, Zolná, Veľká Voda atď. Slovom bolo treba prevádzať práce všadiaľ tam, kde to hospodárske a tiež životné záujmy chudobného ľudu vyžadovaly. Malo sa a to bez akéhokoľvek otáľania pomáhať v prvom rade tým krajom, ktoré toho najviac potrebovaly. Malo a nepomáhalo sa, hoci počet prihlásených melioračných podnikov v otáznych okresoch bol vždy značný, pretože zamočené, rovinaté plochy horských okresov sú pre každú obec veľmi cenné a preto majitelia usilovali sa o ich odvodnenie. Slávny snem!

Ak sa slovenská vláda bude riadiť jedine zásadou spravodlivosti, o čom vôbec nepochybujem, je isté, že vtedy ľahko odstráni krivdy v tých oblastiach, ktoré za starého režimu boly úmyselne zanedbávané len preto, že obyvateľstvo týchto krajov nechcelo ohnúť svoje šije pod prichystané jarmo.

Je žiaduce, aby sa Horehronie dostalo do hospodárskeho vývoja v takej miere, v akej by sme ho chceli mať. Pričinením sa vlády a kompetentných činiteľov maly by sa oživotvoriť na Horehroní staré a vybudovať nové priemyselné podniky, ktoré by poskytovaly nové existenčné možnosti. Ťažký priemysel železiarsky pritiahol by zasa priemysel ďalší, čím by sa vytvorily konzumné strediská pre roľníka, v ktorých by mohol speňažiť to, na čo nemal dosiaľ odbytu.

Ďalej je veľmi žiaduce, aby bol pozmenený odstavec 3 § 119 zákona o priamych daniach číslo 76 Sb. z. a n. z roku 1927 v znení zákona číslo 226 Sb. z. a n. z roku 1936.

Robotníci Horehronia kúpili spoločne viac veľkých obytných budov od firmy Koburg-Mannesmann. Toto vlastníctvo tvorí