Zpravodajca Dr. Huťka:
Slávny Snem!
Náš vodca, pán prezident Dr. Jozef Tiso, viackrát vo svojich prejavoch horlil za očistu nášho verejného života. Vieme dobre, že z jeho iniciatívy bol vynesený aj zákon č. 110/1940 Sl. z. o obmedzení platových nárokov zo štátnych alebo iných verejných prostriedkov. Pri každej príležitosti horlí za to, aby v jediných rukách nekopily sa rôzne funkcie a tým aj príjmy.
I prejednávaný iniciatívny návrh zákona má odpomôcť týmto nezdravým zjavom nášho verejného života.
Už za bývalej Česko-Slovenskej republiky kritizovala verejnosť hromadenie správnych a dozorných radcovstiev v jedných rukách. Tomuto sa malo odpomôcť aj zákonom č. 239/1924 Sb. z. a n., avšak ustanovenia tohto zákona viac-menej zostaly len na papieri, lebo jeho ustanovenia neboly do dôsledkov realizované. (Predsedania sa ujal predseda Dr. Sokol. )
Verejnosť kritizovala najmä tú okolnosť, že aj niektorí zákonodarcovia, majúc politický vplyv, boli v niekoľkých desiatkach správnych a dozorných rád a takto hromadili vo svojich rukách neúmerné príjmy, I v našom slovenskom štáte poukazuje sa ma túto okolnosť a iniciátori tohto prejednávaného zákona mali na mysli odstránenie tohto neporiadku v našom verejnom a hospodárskom živote, keď podali prejednávaný iniciatívny návrh zákona.
Proti pôvodnej osnove návrhu ústavnoprávny výbor previedol tieto zásadné zmeny:
V prvom rade definoval pojem správnej rady a dozornej rady podľa tohto zákona, ako to vysvitá z ustanovenia § 1. Podľa tohto paragrafu správnou alebo dozornou radou je správna alebo dozorná rada tuzemskej účastinnej spoločnosti, zastupiteľstvo tuzemskej filiálky zahraničnej účastinnej spoločnosti a správna alebo dozorná radu družstevného sväzu. Vynechalo sa ustanovenie pôvodnej osnovy, že pod správnou radou má sa rozumieť aj správna rada družstiev.
Ústavnoprávny výbor tento dodatok vynechal z toho dôvodu, lebo je všeobecne známe, že družstvá nevypilácajú okrem hotových výloh žiadne odmeny-tantiémy
a že v družstvách sú potrební osvedčení hospodárski činitelia.
Ústavnoprávny výbor zúžil teda okruh
spoločností, na ktoré sa má vzťahovať ustanovenie prejednávaného zákona, a to z vyššie uvedených príčin.
Ako vysvitá z ustanovenia § 2, počet členov správnej rady upravil ústavnoprávny výbor celkom odlišne od návrhu iniciátorov. Stanovil, že pri základnej istine neprevyšujúcej Ks 10 miliónov nesmie byť počet členov väčší ako 7, pri základnej istine od Ks 10 milión do Ks 20 miliónov 9, a ak základná istina prevyšuje Ks 20 miliónov, počet členov správnej rady nesmie byť väčší ako 13. Dozorná rada nesmie mať viac ako 7 členov. Obdobné ustanovenie mal zákon číslo 239/1924 Sb, z. a nar., ktorý ustanovovať, že dozorná rada nesmie mať menej, než 5 členov. Ústavnoprávny výbor preto stanovil len maximálnu hranicu počtu členov správnej a dozornej rady, lebo podľa jeho názoru toto najlepšie vyhovuje praktickému životu. Samozrejmé je, že bude závisieť od orgánov účastinných spoločností a sväzov družstiev, či pojmú do svojich stanov maximálny počet členov dozornej rady alebo menej členov.
Takýmto obmedzeniam počtu členov správnej a dozornej rady ústavnoprávny výbor vyhovel aj pripomienkam Predsedníctva vlády, podaným k prejednávanej osnove, ako aj pripomienkam snemového odborníka, pána univ. prof. Dr. Fundárka, ba aj mienke verejnosti. Každý z nás zo skúsenosti vie, že mnohí sa dali zvoliť do niekoľkých správnych rád a dozorných výborov jedine preto, aby mali z toho finančný príjem a nie preto, aby sa venovali práci v tej-ktorej spoločnosti. Podľa pôvodnej osnovy členom správnej rady alebo dozornej rady nesmela byť právna osoba, poslanec Snemu Slovenskej republiky, ďalej ten, kto je členom správy piatich tuzemských podnikov a cudzozemec, ak počet cudzích príslušníkov členov správnej rady dosahuje už 1/3 celkového počtu členov správnej rady.
Ústavnoprávny výbor celú túto matériu nanovo upravil ako to vysvitá z §§ 3 až 6.
Podľa § 3 totiž členom správnej rady nesmie byť ten, kto je už zároveň členom piatich správnych alebo dozorných rád,
cudzinec, ak počet cudzích príslušníkov členov správnej rady - dosahuje už polovicu celkového počtu členov správnej rady a ten, kto podľa iných predpisov nesmia byť členom správnej rady.
Ústavnoprávny výbor pokladá takéto riešenie za najlepšie, vyhovujúce našim hospodárskym pomerom. Pri tom sa podotýka, že ustanovenie bodu a), ods. 1 tohto paragrafu je ustanovením kumulatívnym, to jest nikto nemôže mať dohromady viac, než päť členstiev v správnych a dozorných radách. Toto je nóvum proti iniciatívnemu návrhu, to jest týmito sa má zabrániť hromadeniu členstiev v správnych a dozorných radách.
Podľa kódu c) tohto odseku členom správnej rady nesmie byť ten, kto podľa iných predpisov nesmie byť čiernom správnej rady, teda napríklad aktívny sudca nemôže byť ani podľa tohto zákona členom správnej rady. Toto ustanovenie bolo preto treba pojať do zákona, aby sa vyhlo všetkým prípadným pochybnostiam, ktoré by sa mohly vyskytnúť pri prevádzaní tohto zákona v praktickom živote.
Podľa druhého odseku tohto paragrafu príslušné ministerstvo, to jest to, ktoré prevádza dozor nad tou ktorou spoločnosťou, môže udeliť výnimku zpod ustanovení ods. 1, písm.a) a b), ale len vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem. Toto ustanovenie preto bolo pojaté, aby v krajne nutných prípadoch mohla sa urobiť výnimka v záujme celonárodného hospodárstva. Dúfame však, že patričné ministerstvá túto výnimku budú dávať len v skutočne potrebných, ojedinelých, prípadoch, to jest skutočne len výnimočne.
Odsek 1, číslo l tohto paragrafu pôvodnej osnovy, to jest, ustanovenie, že právna osoba nemôže byť členom správnej a dozornej rady, ústavnoprávny výbor vynechal ako zbytočné, keďže už aj podľa dnešného právneho stavu právna osoba nemôže byť ani členom správnej rady, ani členom dozornej rady.
Paragraf 4 má podobné ustanovenie o členoch dozornej rady ako § 3 o členoch správnej rady s istou zmenou, že cudzinec vôbec nemôže byť čiernom dozornej rady spoločnosti. Toto ustanovenie preto bolo pojaté, aby sa chránili hospodárske záujmy nielen spoločnosti ale aj samotné záujmy štátu.
Podľa § 5 predloženej osnovy poslanec Snemu Slovenskej republiky smie prijať v rámci ustanovení §§ 3 a 4 pod disciplinárnymi následkami členstvo v správnej alebo dozornej rade len s predchádzajúcim súhlasom príslušného ministerstva. Toto ustanovenie je odlišné od pôvodnej osnovy, keďže podľa § 2, ods. 1, bod 2 poslanec nesmel byť vôbec ani členom správnej rady ani dozornej rady.
Ústavnoprávny výbor takéto ustanovenie pojal do osnovy z týchto dôvodov:
Možnosť byť členom správnej alebo dozornej rady je predsa všeobecným právom každého občana. Pôvodná osnova tým, že poslancom berie toto právo, degraduje ich na občanov druhej triedy, čo myslím, ani iniciátori tohto zákona osnovy nemali na mysli. Príslušné ministerstvo najlepšie bude vedieť posúdiť, čí prijatím členstva v niektorej správnej rade sleduje ten-ktorý poslanec verejný záujem alebo lem svoj vlastný záujem osobný - hmotný. Táto úprava najlepšie vyhovuje právnemu postaveniu poslanca.
Ústavnoprávny výbor pri tom podotýka, že ani ríšsky nemecký zákon zo dňa 30. januára 1937 o akciových a komamditných spoločnostiach nemá ustanovenie, žeby poslanec nemohol byť členom správnej rady.
Podľa služobnej pragmatiky (§ 33, ods. 2) štátny a verejný zamestnanec nesmie byť členom správnej alebo dozornej rady spoločnosti a len so súhlasom svojho nadriadeného ministerstva (ústredného úradu) môže prevziať takúto funkciu, avšak bezplatne. Vieme však dobre, že skutočný stav je iný, to jest, že štátni a verejní za-
mestnanci boli vyvolení do správnych a
správnych a dozorných rád spoločností a že proti výslovnému zneniu citovaného ustanovenia
služobnej pragmatiky prijímali odmeny
tantiémy poťažne, že jednotlivé ministerstvá (ústredné úrady) túto otázku rôzne riešily, to jest v niektorých rezortoch štátni a verejní zamestnanci odmeny za členstvo v správnych a dozorných radách museli štátu odovzdávať buď celkom alebo čiastočne, kdežto v iných rezortoch sa tak nedialo.
Aby táto otázka bola jednotne riešená, preto ústavnoprávny výbor pojal do § 6 ustanovenie, že štátny a verejný zamestnanec smie v rámci §§ 3. a 4, a podľa iných
platných predpisov prijať členstvo v správnej alebo dozornej rade len s predchádzajúcim súhlasom svojho ministerstva (ústredného úradu).
Podľa tohto ustanovenia totiž mlčky sa zrušuje to ustanovenie ods. 2, § 33 služobnej pragmatiky, že štátny a verejný zamestnanec od účinnosti zákona, to jest od 1. januára 1942 bude môcť byť vyvolený do správnej a dozornej rady a bude môcť prijímať aj odmeny a tantiémy, avšak len vtedy, keď má predbežný súhlas svojho ministerstva (ústredného úradu) a keď iné predpisy mu v tom nebránia. Teda, ako už bolo spomenuté, tí verejní a štátni zamestnanci, ktorým to iné zákonné ustanovenia výslovne bránia prijať túto funkciu, ani po účinností tohto zákona nebudú smieť prijať členstvo v správnej alebo v dozornej rade, ako napríklad sudcovia, úradníci Najvyššieho účtovného kontrolného úradu atď.
Pôvodný § 3 osnovy je takmer úplne totožný s ustanovením § 7 predloženej osnovy s tým rozdielom, že sa vyhovelo spomenutým pripomienkam Predsedníctva vlády, keď sa ustanovilo, že výška odmeny, poskytovanej členom správnej alebo dozornej rady za ich činnosť, má sa riadiť aj podľa toho, aby bola úmerná sumám vynaloženým v patričnom období na verejné ciele a na zlepšenie sociálnych pomerov.
V ods. 2 tohto paragrafu ústavnoprávny výbor previedol zmenu v tom smysle, že nie správna rada, ale jej predseda má povinnosť oznámiť príslušnému ministerstvu celkovú výšku odmeny a jej rozdelenie na jednotlivých členov do 15.dní od jej určenia, a to preto, aby nie kumulatívny orgán, ale jednotlivec bol zodpovedný za prevedenie tejto základnej povinnosti.
K tomuto odseku ústavnoprávny výbor pripojil ešte ustanovenie: "Ak príslušné ministerstvo nerozhodne do 30 dní od podania oznámenia, stanovenie odmeny pokladá sa za schválené". Toto ustanovenie preto bolo treba pojať do zákona, aby otázka určenia výšky odmeny nebola otvorená do 32 rokov, to jest v riadnej premlčacej lehote, a aby členovia správnej rady alebo dozorného výboru neboli v neistote prípadne na dlhý rad rokov, či odmena za toto členstvo v ustálenej výške im patrí alebo nie.
Paragraf 8 má obdobné ustanovenie o výške odmeny pre členov dozornej rady,
ako má § 7 ustanovenie o určení a výške odmeny členom správnej rady.
V § 9 je vyslovená zásada, že ak spoločnosti si vyvolia náhradníkov do správnej a dozornej rady, týmto ako takým neprislúcha nijaká odmena. Toto ustanovenie je obdobné s ustanovením ods. 5, § 3 pôvodnej osnovy a bolo ho preto treba pojať do zákona, aby spoločnosti nevyplácaly odmeny náhradníkom, ktorí pre spoločnosť nevykonávajú žiadnu prácu, to jest, aby sa zabránilo braniu odmeny bez každého morálneho podkladu.
Paragraf 4 pôvodnej osnovy bol prepracovaný v súhlase s ustanovením obchodného zákona, nakoľko v danom prípade jedná sa o prečin podľa obchodného zákona.
Ústavnoprávny výbor pojal do § 11 ustanovenie, že účastinné spoločnosti a družstevné sväzy sú povinné prispôsobiť svoje stanovy ustanoveniam § 2, to jest určiť počet členov správnej a dozornej rady v súhlase s týmto ustanovením na najbližšom valnom shromaždení (riadnom alebo mimoriadnom) ale najneskoršie do 30. septembra 1942, a že dňom 1. októbra 1942 stávajú sa neplatnými ustanovenia stanov, ktoré odporujú tomuto zákonu, a firemný súd má bezodkladne pokračovať podľa § 32 nariadenia ministerstva pravosúdia číslo 68. 300 1914 I. M.
Stalo sa to preto, keďže pôvodná osnova nemala žiadnych sankcií, ak by spoločnosti, spadajúce pod ustanovenia tohto zákona, to jest účastinné spoločnosti a družstevné sväzy nepreviedly zmenu svojich stanov tak, aby boly v súhlase s ustanovením zákona. Bolo potrebné ponechať dlhšiu dobu na prevedenie tejto zmeny, to jest do konca septembra 1942, nakoľko obchodný zákon predpokladá určité formality, ktoré zasa vyžadujú určitý čas. Ak by napriek tomu spoločnosti do 30. septembra 1942 nepreviedly tieto zmeny vo svojich stanovách, firemný súd z úradu bude pokračovať podľa § 32 cit. nariadenia, to jest z úradu musí vymazať dotyčnú spoločnosť z firemného registra.
Účinnosť zákona ústavnoprávny výbor stanovil dňom 1. januára 1942 a to z tých dôvodov, aby bolo dostatok času na prevedenie prípravných prác, ktoré predpokladá zákon. Tak napríklad, aby si poslanci mohli zadovážiť súhlas príslušného mini-
stersva k ponechaniu si členstva v dozornej alebo správnej rade podľa § 5 atď., poťažne štátni zamestnanci podľa § 6.
Ústavnoprávny výbor dovoľuje si ešte podotknúť, že ak by proti ustanoveniu zákona niekto bol vyvolený za člena správnej alebo dozornej rady, jeho úkony po stránke právnej ako člena správnej alebo dozornej rady sú platné a nenapadnuteľné až do tej doby, kým krajský súd nevysloví podľa § 10, ods. 2 stratu členstva v dotyčnej správnej alebo dozornej rade, to jest strata nastáva ex nunc a nie ex tunc.
Ústavnoprávny výbor zásadne užíva v osnove výraz "správna rada a dozorná rada" namiesto "správneho a dozorného výboru", nakoľko tieto výrazy najlepšie vyhovujú našej slovenskej terminológii.
Nakoľko otázka členstva v správnych a dozorných radách ohľadne štátnych a verejných zamestnancov v jednotlivých rezortoch rôzne bola doposiaľ riešená, ústavnoprávny výbor odporúča na prijatie tiež priloženú rezolúciu.
Keďže ústavnoprávny výbor je presvedčený, že prijatím tejto osnovy prospeje sa k ďalšej konsolidácii našich verejných, najmä hospodárskych pomerov, odporúča ju slávnemu Snemu na prijatie. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol:
Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor národohospodársky pánu poslancovi Bolečkovi.
Zpravodajca Boleček: Slávny Snem!
Účastinné spoločnosti a družstvá sú dôležitými činiteľmi výroby, najmä toho jej úseku, kde je potrebná veľká kapitálová účasť. S hľadiska národohospodárskeho treba podporovať všetky opatrenia a zariadenia, ktorými sa má zaistiť zdravá existencia a rozvoj účastinných spoločností a družstiev.
Správne a dozorné rady účastinných spoločností a družstevných sväzov treba považovať tiež za takéto národohospodárske zariadenia, hoci sa na to často zabúda v dôsledku niektorých nezdravých zjavov, ktoré súvisia najmä s ich složením a pôsobením. Tieto zjavy vyvolávajú aj nepriaznivú kritiku u širokej verejnosti. Preto je v každom ohľade prospešné, že sa týmto
návrhom zákona prikročilo k usporiadaniu otázok, súvisiacich s účasťou jednotlivcov v týchto správnych a dozorných radách.
Je v záujme účinného prevádzania zákona, aby sa v ňom v prvom rade vymedzil pojem správnej a dozornej rady. To sa aj stalo a tým sa pôvodný návrh doplnil. Obmedzenie počtu členov v správnych ako aj dozorných radách podľa výšky základnej istiny bude mať zdravý vplyv na činnosť rád, lebo budú pohyblivejšie a náklad na ne nebude podniky zbytočne preťažovať. Najdôraznejším bodom reformy je určenie počtu správnych radcovstiev u ľudí domácich i cudzincov. Bude pôsobiť ozdravujúcim spôsobom, keď i ten najschopnejší jednotlivec nebude môcť na seba brať neobmedzený počet správnych radcovstiev, ale len do počtu, ktorý zákon pripúšťa. Takto sa zaistí, že sa tým podnikom, v ktorých bude pôsobiť, bude môcť skutočne venovať a súčasne sa aj verejnosť uspokojí, lebo toto obmedzenie znemožní prijímanie odmien v nemiernom množstve.
Návrh chcel účasť poslancov v správnych a dozorných radách úplne vylúčiť, k čomu daly podnet niektoré hlasy, vytýkajúce poslancom hromadenie príjmov. So stanoviska národohospodárskeho, ktoré sa ináč kryje plne aj s postojom vlády v tejto veci, nebolo možno s tým súhlasiť. Poslanec ako zákonodarný činiteľ má byť v stálom kontakte s prúdom hospodárskeho života, aby vedel pri tvorení noriem zaujať k rozličným hospodárskym otázkam spravíte stanovisko. Jeho vylúčenie z členstva v správnych alebo dozorných radách podnikov bolo by preto škodlivé a to tým viac, keď vedľa poslanca iný jednotlivci neposlanci by z členstva vylúčení nebolí a poslanec by bol vlastne voči ním degradovaný. A pokiaľ by šlo o hromadenie takýchto funkcií a tým aj príjmov, sú tu obmedzovacie ustanovenia zákona ako aj to, že účasť poslanca aj v rámci zákona je viazaná na súhlas ministerstva. Pripomenúť treba, že Slovensko má dnes ešte málo národohospodárskych pracovníkov do hospodárstva činne zapojených a zmenšenie ich počtu o poslancov bolo by iste povážlivé.
Napokon treba poznamenať, že zákon zasahuje veľmi zdravo aj do otázky výšky odmien za členstvo v správnych alebo dozorných radách podľa zásady, aby odmena bola primeraná aj vykonanej práci a tomu, ako podnik napomáha verejné ciele a so-
ciálne položenie svojho zamestnanca. Pritom netreba zabúdať, že jesto mnoho podnikov, najmä družstevných, ktoré za členstvo v svojich radách žiadnu odmenu neposkytujú a prevzatie takéhoto členstva je často pre verejne pracujúce osoby povinnosťou vo verejnom záujme.
Z týchto dôvodov národohospodársky výbor súhlasil na spoločnom zasadnutí s výborom ústavnoprávnym dňa 28. októbra 1941 so zmenami pôvodného návrhu a odporúča ho slávnemu Snemu schváliť v znení, ako nasleduje za výborovými zprávami spolu s pripojenou rezolúciou. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.
Žiadam prečítať doplňovací návrh. II. tajomník Snemu Dr. Čelko (číta): "Návrh poslanca Dr. Karola Mederlyho a spoločníkov na doplnenie § 2.
Podpísaní navrhujú doplniť § 2 takto:
a) vsunúť do ods. 1 za slová "Počet členov správnej rady" citáciu,, (§ 1, ods. 1, písm. a) a c)",
b) vsunúť za ods. 1 ako odsek druhý ustanovenie tohto znenia: "(2) Zastupiteľstvo (§ 1, ods. 1, písm. b) môže mať najviac troch členov. ",
c) pôvodný druhý odsek označiť číslicou 3.
V Bratislave 11. novembra 1941.
Podpísaní sú: Dr. Mederly, Dr. Vančo, Dr. Hrušovský, Dr. Tvrdý a Hollý.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Záverečné slovo majú spravodajcovia páni poslanci Dr. Huťka a Boleček, Žiadam ich, aby sa vyslovili hlavne o tom, čí s navrhovanými doplnkami súhlasia.
Zpravodajca Dr. Huťka:
S navrhovanými doplnkami súhlasím.
Zpravodajca Boleček:
S navrhovanými doplnkami súhlasím.
Predseda Dr. Sokol:
Zisťujem, že páni zpravodajcovia s navrhovanými doplnkami súhlasia.
Budeme hlasovať.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 12 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.
Keďže bol podaný doplňovací návrh, chcem dať hlasovať najprv o doplňovacom návrhu poslanca Dr. Karola Mederlyho a spoločníkov a potom, ak by sa doplňovací návrh prijal, o ďalšej čiastke osnovy podľa zpráv výborových. Ak sa však doplňovací návrh zamietne, o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.
Sú proti tomu námietky?
(Námietky neboly. )
Námietky nie sú.
Kto súhlasí s doplňovacím návrhom poslanca Dr. Karola Mederlyho a spoločníkov, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem doplňovací návrh prijal.
Kto súhlasí s celou ďalšou čiastkou osnovy zákona, s jej 12 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových so zmenou § 2.
Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.
Ad 2. Druhé hlasovanie o osnove zákona o členstve v správnych a dozorných radách účastinných spoločností a družstevných sväzov.
Zpravodajcovia sú páni poslanci Dr. Huťka a Boleček.
Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajca Dr. Huťka: Nie sú.
Zpravodajca Boleček: Nie sú.
Predseda Dr. Sokol:
Zmeny nie sú.
Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku,
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.
Napokon hlasujeme o rezolúcii, ktorá nasleduje za výborovými zprávami.
Kto súhlasí s rezolúciou, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem rezolúciu schvaľuje. Predseda Dr. Sokol (cengá): Týmto je vybavený 2. bod programu. Nasleduje 3. bod, ktorým je:
3. Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a doplňuje zákon o priamych daniach.
Zpravodajcom za výbor národohospodársky je pán poslanec Ján Petrovič a za výbor rozpočtový pán poslanec Andrej Martvoň.
Dávam slovo zpravodajcovi za výbor národohospodársky pánu poslancovi Petrovičovi.
Zpravodajca Petrovič:
Slávny Snem!
Aby podniky hladšie mohly preberať účastiny, kuksy, podiely alebo úžitkové listy iného tuzemského podniku, pri poslednej novelizácii zákona o priamych daniach snížené bolo percento účastí na podniku prevzatom s 20 na 15%, aby mohly byť účastné dane prostého posúdenia z výnosu týchto účastí. Odpočet na zisku do výšky jednoročného podielu mohly previesť, keď ich maly vo vlastníctve nepretržite cez celé jedno hospodárske obdobie bezprostredne predchádzajúce obchodnému obdobiu pre zdanenie rozhodnému.
Je verejnohospodárskym záujmom, aby pri koncentrácii peňažníctva preberajúce ústavy neodpadly od tejto výhody. Preto vládny návrh dáva možnosť rozhodovať ministrovi financií, aby poskytol túto výhodu preberajúcemu podniku aj vtedy, ak má podnik vo vlastníctve konzorcionálne účasti aj niže jedného hospodárskeho obdobia.
Národohospodársky výbor na spoločnej porade s výborom rozpočtovým dňa 5. novembra 1941 zaujal k vládnemu návrhu zákona kladné stanovisko. S národohospodárskeho stanoviska uznal za odôvodnené, aby preberajúce ústavy neodpadly od výhod daňových, ktoré požívaly ich predchodcovia - ústavy, keďže iba pokračujú v činnosti prevzatých alebo likvidovaných ústavov.
Zvýšenie prirážky dane z vyššieho slúžneho je čisté úhradového rázu.
Z uvedených dôvodov národohospodársky výbor odporúča slávnemu Snemu tento vládny návrh na prijatie. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol (cengá): Dávam slovo zpravodajcovi za výbor rozpočtový pánu poslancovi Martvoňovi.
Zpravodajca Martvoň:
Slávny Snem!
Rozpočtový výbor prerokoval tento vládny návrh zákona dňa 5. novembra 1941 na spoločnej porade s výborom národohospodárskym.
Pokiaľ ide o národohospodársky dosah vládneho návrhu, poukazuje rozpočtový výbor na zprávu národohospodárskeho výboru, ku ktorej vývodom sa pripojuje.
Opatrenie, ktoré je obsahom článku l návrhu, neznamená sníženie daňového výnosu, preto rozpočtový výbor nečiní proti nemu námietky. Zvýšenie prirážky k dani z vyššieho slúžneho o 100%, ktoré sa uzákoňuje v článku 2 osnovy, rozpočtový výbor víta ako ďalšiu časť úhradového plánu, prevádzaného Ministerstvom financií, aby štátna pokladnica mohla učiniť zadosť zvýšeným rozpočtovým požiadavkám, ktoré sa jej v týchto mimoriadnych časoch ukladajú.
Rozpočtový výbor navrhuje slávnemu Snemu, aby osnovu v pripojenom znení prijal. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude a nasleduje hlasovanie.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 3 články, nadpis a úvodnú formulu.
Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.
Sú proti tomu námietky?
(Námietky neboly. )
Námietky nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 3 článkami, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku,
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.
Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.
Ad 3. Druhé hlasovanie o osnove zákona, ktorým sa mení a doplňuje zákon o priamych daniach.
Zpravodajcovia sú páni poslanci Petrovič a Martvoň.
Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajca Petrovič: Nie sú.
Zpravodajca Martvoň: Nie sú.
Predseda Dr. Sokol:
Zmeny nie sú.
Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s
osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.
Oznamujem, že podľa usnesenia predsedníctva najbližšie zasadnutie Snemu svolá sa písomne.
Zakľučujem zasadnutie. (Koniec zasadnutia o 11. hod. 50 min. )