Úterý 9. prosince 1941

Snem Slovenskej republiky 1941

1. volebné obdobie. 6. zasadanie.

Zpráva

o 76. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v utorok 9. decembra 1941.

Obsah:

 

Oznámenia predsedu:

Strana:

Otvorenie zasadnutia ............

2

Ospravedlnenie neprítomnosti .........

2

 

2

Zmeny vo výboroch .............

2

 

3

19

Vyhlásenie predsedu o budúcom zasadnutí

 

Zakročenie zasadnutia ............

..... 19

Program:

 

Reč ministra Dr. Pružinského .............

3

1. Zpráva ústavnoprávneho a sociálneho a zdravotného výboru o

 

vládnom návrhu zákona o Slovenskom Červenom kríži....

14

Reč zpravodajcu Dr. Tvrdého ..............

14

Rozprava odpadá ...................

16

Pozmeňovací návrh poslanca Dr. Miloša Vanču a spoločníkov..

16

Zpravodajca s pozmeňovacím návrhom súhlasí ........

16

Hlasovanie o návrhu .......... .......

17

Prijatie pozmeňovacieho návrhu hlasovaním.

17

Prijatie ďalšej časti návrhu hlasovaním....

17

2. Zpráva ústavnoprávneho a branného výboru o vládnom návrhu

 

zákona o uvedení vojenského trestného poriadku do účinností

17

Reč zpravodajcu Dr. Hudeca ...............

17

Rozprava odpadá ...................

10

Pozmeňovací návrh Dr. Miloša Vanču a spoločníkov ......

19

Zpravodajca s pozmeňovacím návrhom súhlasí ........

19

Hlasovanie o návrhu .................

19

Prijatie pozmeňovacieho návrhu hlasovaním.

19

Prijatie ďalšej časti návrhu hlasovaním...

19

76. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky dňa 9. decembra 1941.

Zasadnutie otvorené o 11. hod. 45. min. Prítomní: Predseda Dr. Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Mederly, Dr. Opluštil. 61 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: Dr. Fritz, Dr. Medrický, Dr. Pružinský, Sivák a Stano. Za Najvyšší účtovný kontrolný úrad: predseda Šebej. Za Slovenskú národnú banku: guvernér Dr. Karvaš.

Za sekretariát Snemu: tajomník Snemu Dr. Foltin a ministerský radca Dr. Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Otváram 76. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie neprítomn o s t i.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Ján Esterházy, Ján S. Vančo, Andrej Tomko, Ing. Franz Karmasin, Siegmund Keil a Rudolf Čavojský.

Dovolenky.

Podľa § 2, ods. 3 rokovacieho poriadku udelil som dovolenku pánu poslancovi Jozefovi Šrobárovi do 1. februára 1942.

Zmeny vo výboroch.

Oznamujem, že som podľa § 22, ods. 2 rokovacieho poriadku určil nových členov výborov a to:

V brannom výbore namiesto pánov poslancov Teodora Turčeka, Martina Morháča a Rudolfa Schwarza, ktorý sa vzdal poslaneckého mandátu oznámením zo dňa 17. novembra 1941 pánov poslancov Dr. Štefana Mušáka, Viktora Magica a Ondreja Schlossera,

V imunitnom výbore namiesto pánov poslancov Dr. Karola Mederlyho, Dr. Miloša Vanču, Vladimíra Moravčíka a Júliusa Magutha, pánov poslancov Dr. Aladára Kočiša, Dr. Jozefa Fundárka, Jána Hollého a Konštantina Čulena.

V kultúrnom výbore namiesto pánov poslancov Vojtecha Horáka, Dr. Jána Ferenčíka, Antona Šimku a Vojtecha Husárka pánov poslancov Michala Boňku, Alojza Maceka, Jána Jacku a Jozefa Vaňu.

V národohospodárskom výbore namiesto pánov poslancov Rudolfa Čavojského, Jána Vanču, Dr. Štefana Polyáka, Vincenta Bolečeka a Vojtecha Plechlu pánov poslancov Jána Mora, Františka Bošňáka, Michala Klimku, Dr. Jozefa Fundárka a Andreja Tomku.

V rozpočtovom výbore namiesto pána poslanca Dr. Štefana Polyáka pána poslanca Pavla Čarnogurského.

V sociálnom a zdravotnom výbore namiesto pánov poslancov Dr. Pavla Opluštila, Dr. Karola Mederlyho, Dr. Jána Ferenčíka, Jozefa Šrobára a na jedno uprázdnené miesto pánov poslancov Štefana Suroviaka, Antona Simku, Jána Vanču, Františka Jankoviča a Dr. Romana Fraštiu.

V technicko-dopravnom výbore namiesto pánov poslancov Dr. Ing. Petra Zaťku, Kolomana Horniša, Josefa Steinhübla, Jána Lišku, Andreja Germušku a Rudolfa Schwarza, ktorý sa vzdal poslaneckého mandátu oznámením zo dňa 17. novembra 1941, pánov poslancov Jána Danku, Vojtecha Plechlu, Dr. Adalberta Gabriela, Júliusa Magutha, Štefana Hajdúčka a Eugena Guzikiewicza.

V ústavnoprávnom výbore namiesto pánov poslancov Dr. Ing. Petra Zaťku a Dr. Františka Hrušovského pánov poslancov Dr. Jozefa Fundárka a Dr. Aladára Kočiša.

V zahraničnom výbore namiesto pánov poslancov Karola Sidora, Ferdinanda Mondoka a Jána Petroviča pánov poslancov Dr. Pavla Opluštila, Dr. Jána Ferenčíka a Tida J. Gašpara.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Zpráva o 75. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Zpráva ústavnoprávneho a sociálneho a zdravotného výboru o vládnom návrhu zákona o Slovenskom Červenom kríži.

Zpráva ústavnoprávneho a branného výboru o vládnom návrhu zákona o uvedení vojenského trestného poriadku do účinnosti.

Vládny návrh zákona o služobných platoch opatrovateliek na niektorých neštátnych opatrovniach. Návrh prideľujem výboru kultúrnemu a rozpočtovému.

Vládny návrh zákona, ktorým sa upravujú niektoré otázky penzijného poistenia Židov - súkromných zamestnancov vo vyšších službách. Návrh prideľujem výboru sociálnemu a zdravotnému a výboru ústavnoprávnemu.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a doplňuje zákon o priamych dlaniach. Návrh prideľujem výboru národohospodárskemu a rozpočtovému.

Návrh poslanca Dr. Martina Sokola a spoločníkov na vydanie ústavného zákona o Ústavnom senáte. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu.

Vládny návrh zákona o (zmenkovom poplatku. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu.

Vládny návrh finančného zákona, ktorým sa určuje štátny rozpočet na rok 1942 s upozornením, že je vyložený k nahliadnutiu v sekretariáte Snemu. Návrh som pridelil výboru rozpočtovému a úspornému a kontrolnému.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Ešte pred tým, ako by sme prikročili k 1. bodu programu, slovo si vyžiadal pán minister financií Dr. Prožinský.

Dávam mu slovo.

Minister financií Dr. Pružinský:

Slávna Snemovňa!

Keď slávnemu Snemu predkladám rozpočet na rok 1942, činím to v čase vojnovom. Okolnosť, že je vojna, pôsobí nielen na pomery politické, ale i na pomery hospodárske ako i na stav verejných finan-

cií, ktorý - ako je samozrejmé - úzko súvisí s hospodárskymi pomerami.

Čo sa hospodárskych pomerov v uplynulom období od môjho posledného expozé týka, poznamenávam, že hospodárski faktori silou mocou sa snažia čeliť ťažko stiam, ktoré sťažujú výrobu a vôbec hospodárskeho života. Vzťahuje sa to najmä na zadováženie potrebných surovín a polotovarov, na vyskytnuvšie sa ťažkostí pri platobnom styku atď. Týmto snahám možno ďakovať, že naša výroba, ktorá, čo je samozrejmé, preorientováva sa na vojnovú oblasť, funguje predsa i v týchto mimoriadnych časoch.

Čo sa jednotlivých odvetví výroby týka, dovolím si poznamenať toto:

V poľnohospodárstve u obilnín

splnily sa očakávania, čoho príčinou je

najmä tá okolnosť, že isté kraje boly postihnuté živelnými pohromami a stálymi dažďami práve v najkritickejšom čase. Dobrý, ba skoro uspokojivý stav vykazujú krmoviny, strukoviny, olejnaté, semená, cukrovka, krmná repa zemiaky, ďatelinové semä, zelenina a tabak. Slabšiu úrodu vykazujú lucernové semä, ľan, konope.

Obosielanie dobytčích trhov hovädzím dobytkom v poslednom čase sa zlepšilo. Na stav ošípaných nepriaznivé pôsobili choroby. Rozmach tohto odvetvia závisí od dostatočného množstva krmiva. Na chov hydiny nepriaznivé pôsobia tiež nákazlivé choroby.

V drevárstve smeroval náš vývoz najmä do Nemecka a Protektorátu. Výroba

dreveného uhlia bola usmernená vyhláškou Ústredne drevárskej.

Banská výroba, ktorá v istých svojich odvetviach má kľúčové postavenia, ukazuje rozvoj vo všeobecnosti. Podľa indexu, ktorého základom je banská produkcia na dnešnom území štátu podľa roku 1938 vyjadrená číslom-100, javí sa vzostup ťažby u uhlia, v tomto roku, ovšem pro rata temporis, na 113, teda vzostup o 13%, u železnej rudy sa rok 1941 je indexné číslo 137. 9, teda od roku 1938 okrúhle _40% stúpnutie a u nafty je indexné číslo 196, 3; tu sa teda ťažba takmer zdvojnásobila. Trvalý vzrast ťažby dosahujú aj iné odvetvia ako bane sirokyzové, bane na mangánovú rudu, banské závody antimonové. Rovnako stúpa produkcia železnej trosky,

elektrolitickej medi, modrej skalice, kovového antimónu, železného aglomerátu atď. Priemysel, ako som to už podotkol, zápasí najmä s ťažkosťami zaobstarávania potrebných surovín, polotovarov pomocných a pohonných látok ako aj s ťažkosťou medzinárodných platieb.

Z dôvodov štátne-finančných a vyše-

obecných národohospodárskych bola

udržaná stabilita meny. Z drobných mincí prišly do obehu l Ks mince a 50 hal. mince. Razia sa, vlastne boly vydané 20 korunové drobné mince. Slovenská národná banka vydala, ako prvú slovenskú bankovku, 100 korunovú bankovku. Päťdesiatkorunové bankovky budú dané do obehu ešte pred vianočnými sviatkami.

O peňažníctve poznamenávam:

Peňažný trh sa vyznačuje ďalej stúpajúcou plynulosťou. Vklady stúpajú. Koncom septembra dosiahly rekordnú výšku 6. 545 mil. Ks, a to 3. 051 mil. Ks na vkladných knižkách a 3. 494 mil. Ks na bežných účtoch. U vkladov sa stal značný presun a síce z úsporných vkladov na vkladné knižky stály sa vklady na bežné účty. Podľa uvedeného stavu vklady na bežné účty prevyšujú už vklady na knižky. Nariadením s mocou zákona č. 348/1941 Sl. z. s platnosťou od 1. januára bola upravená úroková miera. Obavy, že touto úpravou, vlastne snížením úrokových sadzieb podlomí sa úspornosť, čiže stav úsporných vkladov bude klesať, sa nesplnily, ako to aj z prv uvedených štatistických dát o stave vkladov vyplýva. Úpravou úrokovej miery sa približujeme k stavu štátov hospodársky a sociálne vyspelých.

Konštatujem, že tezaurácia ešte trvá, čo je nie žiadúcim zjavom.

Slovenská národná banka ako strážkyňa našej slovenskej meny a hlavné úverové žriedlo koná svoju povinnosť. Úroková sadzba od eskontu zmeniek ostáva nezmenená, teda je od 14. marca 1939 stále 3%, čo zvlášť vyzdvihujem. Obeh bankoviek, berúc do ohľadu dobu do konca októbra tohto roku, ako aj minule vykazuje isté výkyvy. Najnižší stav ukazuje sa koncom februára s obehom 1. 558 mil. Ks, kým najvyšší stav obehu bankoviek javí sa v prvom týždní septembra a síce 1. 965 mil. Ks.

Pôsobnosť Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky sa rozširuje, a to o spolu-

pôsobenie pri úprave trhu štátnych papierov a o účasť na štátnych úverových operáciách. Teda Slovenská hypotečná a komunálna banka preberá úlohu, ktorú v republike ČS konal Reeskontný a lombardný ústav. Tým opatrením odstraňuje sa citeľná medzera v našom verejnom živote.

Na bratislavskej burze koncom januára bol zahájený oficiálny trh cenných papierov. Trh účastín vyznačuje sa ako všade inde, nedostatkom tovaru. Trh štátnych cenných papierov napriek počiatočným ťažkostiam sa konsoliduje a ich kurzová hladina vykazuje vzostupnú tendenciu. Trh ostatných ukladacích papierov sa vyvíja tiež priaznivé a ich kurzová hladina vykazuje tiež vzostupnú líniu.

V tomto roku postúpila banková koncentrácia značne dopredu. Na začiatku

slovenskej štátnej samostatnosti bolo na Slovensku celkom 32 bánk so sídlom na

Slovensku. Opatreniami snížil sa počet

týchto bánk do konca septembra na 17. Ďalšie opatrenia sa pripravujú. Teda podotýkam, že v týchto dňoch do 17. dec. sa utvorila Sedliacka banka. Po prevedení koncentrácie ustáli sa počet bánk na 10 najviac 11. Ako dôležité momenty koncentrácie bánk, ktoré sa stály v tomto roku, spomínam:

S Ľudovou bankou v Ružomberku fuzionovaly tieto ústavy: Spišskosobotská katolícka banka, Dolnokubínska banka Orava, Námestovská ľudová banka, filiálka Podkarpatskej banky v Prešove. Ďalej bola dokončená fúzia Spišskej banky v Kežmarku s Deutsche Handels- und Kreditbankou. I záležitosť takzvaného Legio koncernu (t. j. tunajšie filiálky Legiobanky a Slovenská všeobecná úverná banka so svojím koncernom) bola v tomto roku usporiadaná tým spôsobom, že likvidáciou koncernu bola poverená. Tatra banka a čiastočne aj Union banka. Fúzia viacerých občianskych úverných ústavov bola dokončená. Ohľadom zákonodarnej činnosti v obore peňažníctva spomínam: Nariadenia s mocou zákona č. 11/41 o sústredení pôsobnosti vo veciach peňažných ústavov a peňažných podnikov v Ministerstve financií, ako aj o úprave niektorých pomerov v peňažníctve. Dňom účinnosti tohto nariadenia sa zrušilo vládne nariadenie č. 111/1939, lebo jeho ustanovenia boly zásadne pojaté do vládneho nariadenia s mo-

cou zákona číslo 11/1941. Ďalej spomínam nariadenie s mocou zákona č. 29/41 o prevodných bilančných úľavách pre ústavy a podniky povinné verejne účtovať. Nariadenia s mocou zákona č. 37/41 o finančných úľavách pri úprave niektorých pomerov peňažných ústavov a súkromných poisťovni. Nariadenia s mocou zákona č. 92/41 o prevzatí slovenských emisií dielčích dlhopisov Zemskej banky v Prahe Slovenskou hypotečnou a komunálnou bankou v Bratislave. Zákon č. 135/41 o zriadení Poradného a smierčieho sboru. Zákon č. 165/41 o zabezpečení požiadaviek tuzemských veriteľov proti zahraničným peňažným ústavom. Zákon č. 172/41 o zriadení Pomocného fondu peňažných ústavov, ktorý je veľmi dôležitým zákonom. Zákon č. 173/41 o úprave pomerov súvisiacich s koncentráciou peňažných ústavov a o podpore peňažníctva. Nariadenie s mocou zákona č. 237/41 o prevode hypotekárnych práv v súvislostí s koncentráciou peňažných ústavov.

Zmieňujúc sa o doprave, môžem kon-

štatovať, že splnila svoju úlohu. V septembri počet naložených vozňov činil 65. 388 oproti 69. 220 vozňom v septembri minulého roku. V prevažnej väčšine, t. j. 49. 315 vozňov šlo do tuzemska a 16. 073 vozňov do cudzozemska, z týchto zase najviac šlo ako prv do Nemecka a do Protektorátu. I vo výstavbe nových tratí sa pokračuje. Tohto roku bola odovzdaná druhá koľaj trate Leopoldov-Bratislava. Na doplnenie rušňového a vozového parku uzavrely sa objednávky v Nemecku, ktorých kúpna cena má sa kryť z markových pohľadávok. Príjmy slovenských železníc za prepravu osôb, batožín a tovaru v miestnej preprave do konca augusta bežného roku činily dovedna 272,115. Ks, čo znamená podstatné zvýšenie oproti roku minulému. Podotýkam, že príjmy zo sväzovaj prípravy, plynúce z vyúčtovania s cudzozemskými železnicami, nie sú v tejto sume zahrnuté. Ináč o štátnych železniciach zmienim sa ešte, keď budem hovoriť o štátnych podnikoch.

Poštový styk s cudzinou je vojnovými pomerami sťažený, ak nie úplne nemožný. Ináč i tu platí to, čo som spomenul pri železnici, totižto, že so slovenskou poštou budem sa ešte zaoberať pri štátnych podnikoch.

O budovaní cestnej siete poznamenávam, že na tomto sektore sa docielili úctihodné výsledky. Nech je mi dovolené uviesť niekoľko štatistických dát. V roku 1927 bolo na Slovensku len 40 km bezprašných ciest. Do konca roku 1938 bolo na Slovensku z okrúhle 6000 kilometrovej siete štátnych a krajinských ciest 724 kilometrov bezprašných ciest. Od júla až do novembra roku 1939 stalo sa 216 kilometrov cestných ťahov bezprašnými. Podľa terajšieho stavu je 1672 kilometrov bezprašných ciest, teda asi okrúhle 28. 5%.

Zásobovanie obyvateľstva v terajšom čase potrebnými článkami tvorí jednu z najdôležitejších úloh verejnej správy. Pre túto úlohu boly vybavené zvláštnou právomocou tri ústredne a síce: Ústredňa pre hospodárstvo rastlinné (to je Obilná spoločnosť), Ústredňa pre hospodárstvo živočíšne (to je Slovpol) a Ústredňa pre hospodárstvo surovinové, polotovarové a priemyslové. Úprava zásobovania diala sa zväčša vyhláškami Ministerstva hospodárstva a vedúcich ústrední. Zákonom č. 71/41 Sl. z, sa upravuje otázka krytia výdavkov, ktoré sú v záujme verejného zásobovania potrebné.

Počet neumiestených uchádzačov o prácu k 1. októbru tohto roku činil 4632, kým vlani 1. októbra činil 10. 230. Na stúpanie zárobkových možností ukazuje í okolnosť, že kým v lanskom roku 1. októbra bolo u Penzijného ústavu súkromných úradníkov 39. 229 poistencov, v tomto roku je 45. 227, teda okrúhle o 6. 000 viac poistencov.

Nech mi je teraz dovolené podať krátky prehľad o behu tohtoročného štátneho finančného hospodárenia.

Štátne financie sú tohto roku postavené pred ťažkú úlohu. Ako je známe sám tohoročný rozpočet nie je vyrovnaný ani rozpočet vlastnej štátnej správy. Mimo toho k rozpočtovým výdavkom v tomto roku pristúpily i iné výdavky v značnej miere včítane dodatočného rozpočtu. Finánčnej správe podarilo sa len pri napätí

všetkých síl vyčerpaním všetkých možno-

stí a pri vysokých verejných bremenách, tohto roku ešte stupňovaných, bez vážnych porúch zabezpečiť riadny chod štátnych financií. Na základe zákona č. 131/ 1936 na obranu štátu sa uplatňovaly úsporné opatrenia tam obsažené, ktorých

jadro je, že za brannej pohotovosti štátu majú sa uskutočniť len tie štátne výdavky, ktoré sú pre neporušený chod verejnej správy nevyhnutne nutné. Vo vojnových pomeroch treba spotrebu obmedziť, stlačiť a platí to nielen pre súkromný život, ale i pre verejnú správu.

Pre ilustráciu dovoľujem si predostrieť niektoré štatistické dáta o našom štátnom finančnom hospodárstve v bežnom rozpočtovom roku poznamenávajúc pri tom, že všeobecne sa dosiahlo vyšších príjmov, ako sa v rozpočte predpokladalo. Tento značný rozdiel oproti prelimináru u niektorých druhov finančných príjmov nevyplýva z toho, že by sa boly príjmy nereálne nízko preliminovaly, ale na zvýšenie maly vplyv iné momenty, ako stúpnutie cien, čo sa najmä objaví pri výsledku dane z obratu, zvýšenie národnej výroby, ďalej nové úhradové opatrenia zavedené počas rozpočtového roku a zrevidovanie daňových a poplatkových odpisov, ktoré v celku umožnily dosiahnutie vyšších príjmov.

Že sa dôchodková hladina v posledných troch rokoch zvyšovala, to najlepšie ilu-

struje výsledok predpisu dane dôchodkovej, ktorý v roku 1939 činil 145 mil. Ks, v roku 1940 153 mil. Ks a v roku 1941 už 200 mil. Ks. Čiastka tohto zvýšenia pravda vyplýva 20 zvýšenia daňovej sadzby pre slobodných daňovníkov a zo zdanenia nových daňových subjektov, dôchodkovej dani dosiaľ nepodliehajúcich: to sú komposesoráty. Ten istý vzostup ukazuje i predpis všeobecnej a zvláštnej dane zárobkovej, ktorý je vyšší asi o 40% vzdor tomu, že daňové sadzby ostaly nezmenené, ako i výnos spotrebných daní, čo poukazuje zčasti na väčší konzum spotrebných predmetov.

Premietnuc do čísel, javia sa štátne fimančné príjmy, t. j, z priamych daní, z obratovej a prepychovej, z cla, spotrebných daní, poplatkov a monopolov (bez tabakovej režie), ktorá figuruje v podnikoch, takto:

V bežnom rozpočtovom roku vynies-

ly príjmy do konca októbra spolu 1. 620, 804. 260 Ks, kým za tú istú dobu minulého roku vyniesly 1. 210, 878. 127 Ks. Podľa rozpočtu maly príjmy do konca, októbra činiť 1. 101, 977. 300 Ks. Uvedený tohoročný výsledok je teda lepší a to oproti výsledku lanského roku za to isté obdobie

o 409, 926. 133 Ks a oproti tohoročnému prelimináru o 518 miliónov okrúhle. Podľa jednotlivých druhov javia sa príjmy takto:

Priame dane vyniesly do konca októbra minulého roku 318 mil Ks, do konca októbra tohto roku 476 mil. Ks, bežný preliminár do konca októbra činí 268 mil. Ks, Tohoročný skutočný výsledok je teda lepší oproti výsledku lanského roku o 158 mil. Ks a oproti tohoročnému prelimináru o 208 mil. Ks.

Na daň z obratu a prepychovú bolo zaplatené do konca októbra minulého roku 331 mil. Ks, do konca októbra tohto roku 425 mil. Ks, bežný preliminár do konca októbra činí 300 mil. Ks. Tohoročný výsledok je teda lepší oproti výsledku lanského roku o 94 mil. Ks a oproti tohoročnému prelimináru o 125 mil. Ks. Stúpanie dane z obratu, kedže táto naväzuje na ceny, je automatickým dôsledkom zvyšovania cien.

Clá vyniesly do konca októbra minulého roku 84 mil. Ks, do konca októbra tohto roku 121 mil, Ks, bežný preliminár do konca októbra činí 83 mil. Ks. Tohoročný výsledok je teda lepší oproti výsledku lanského roku o 37 mil. Ks a oproti tohoročnému prelimináru o 38 mil. Ks.

Platba na spotrebné dane činila do konca októbra minulého roku 280 mil. Ks, do konca októbra tohto roku 340 mil. Ks, bežný preliminár do konca októbra činí 264 mil. Ks. Tohoročný výsledok je teda lepší oproti výsledku lanského roku o 60 mil. Ks a oproti tohoročnému prelimináru o 76 mil. Ks.

Na poplatkoch všetkého druhu vybralo sa do konca októbra minulého roku 151 mil. Ks, do konca októbra bežného roku 205 mil. Ks a bežný preliminár do konca októbra činí 143 mil. Ks. Tohoročný výsledok je teda lepší oproti výsledku lanského roku o 54 mil. Ks a oproti tohoročnému prelimináru o 62 mil. Ks.

Konečne monopoly (bez tabakovej režie) vyniesly do konca októbra minulého roku 39 mil. Ks, do konca októbra bežného roku 45 mil. Ks a bežný preliminár do konca októbra činí 36 mil. Ks. Tohoročný výsledok je teda lepší oproti výsledku lanského roku o 6 mil. Ks a oproti tohoročnému prelimináru o 9 mil. Ks.

Dosiahnutým zvýšeným príjmom možno ďakovať, že štátna pokladnica bez vážnejších porúch bola v stave zdolať nároky

na ňu kladené tak v rámci riadneho rozpočtového hospodárenia, ako v mimorozpočtových plneniach, dosahujúcej značnej výšky; tú spomeniem len zálohové vyplácanie transféru robotníckych úspor z Nemeckej ríše a cestnej stavebnej akcie. Tiež tejto okolnosti možno ďakovať, že behom roku 1941 nevznikla potreba na úverové operácie v takom rozsahu, ako sa to v rozpočte predpokladalo, t. j. v rozsahu vyše l miliardy, lebo doterajšie zadĺženia v roku 1941 suma gumárov činí len 664 mil. Ks. Podľa známok, odzrkadlujúcich sa v hospodárskom živote pokročilejším vojnovým stavom možno s určitosťou konštatovať, že príjmové vypätie dosahuje v roku 1941 svojho kulminačného bodu a že s tak veľkými príjmami v budúcom roku už nemožno za daných okolností rátať.

Čo sa legislatívy týka, pokiaľ súvisí so štátnymi výdavkami a príjmami a dokiaľ je rázu úhradového, poznamenávam, vlastne uvádzam tieto dôležitejšie právne normy: Zákon č. 59/41 o splnomocnení ministra financií na úverové operácie. Otázne úverové operácie sa vzťahujú na vyrovnanie finančných záväzkov, prevzatých dohodou dňa 13. apríla roku 1940 a táto dohoda sa vzťahuje na delenie aktív a pasív bývalej ČSR. Nariadenie s mocou zákona č. 60/41 o likvidácii niektorých požiadaviek tuzemských veriteľov voči Protektorátu Čechy a Morava. Je to norma o exportných pokladničných poukážkách. Zákon č. 71/41, ktorým sa činia mimoriadne hospodárske opatrenia. V tomto zákone je postarané o krytie mimoriadnych výdavkov verejného zásobovania blokovaním rozpočtových položiek. Zákon č. 74/41 o zdravotnej prirážke. Nariadenie č. 84/41 o niektorých opatreniach v obore priamych daní u židovských daňových subjektov. Zákon č. 108/41, ktorým sa obnovuje platnosť zákona o kartelovom poplatku. Viacerými vyhláškami ministra financií boly upravené daňové paušály, ako u cukru, minerálnych olejov, piva. Zákon č. 130/41 o zmene a doplnení niektorých ustanovení zákona o priamych daniach. Zákon č. 131/41, ktorým sa mení zákon o stabilizačných bilanciách. Zákon č. 132/41 o prirážkach k všeobecnej dani nápojovej, dávke zo šumivého vína a dani z piva. Vládne nariadenie číslo 136/41, ktorým sa vydáva doplnok k soznamu prepychových pred-

metov. Zákon č. 180/41, ktorým sa mení a doplňuje zákon o priamych daniach. Tento zákon v tomto roku je už druhým zákonom, podobného názvu a teraz máte na stole tretí takýto zákon. Zákon č. 181/41, ktorým sa mení zákon o mimoriadnej dani, postihujúcej dividendy a úroky z niektorých cenných papierov pevne zúročíteľných. Nariadenie s mocou zákona čís. 197/41 o likvidácii administratívnych záväzkov bývalej Česko-Slovenskej republiky a bývalej Slovenskej krajiny ako samosprávneho sväzku. Nariadenia č. 199/41 o mimoriadnej dávke zo židovského majetku. Zákon č. 214/41 o zvýšení dane z liehu. Vykonávacie nariadenie k prv spomenutému zákonu sa tiež vydalo. V ostatnom čase bol vydaný zákon č. 250/41 o prirážke k dani z vyššieho slúžneho a v štádiu prerokovania je zákon o zmene a doplnení niektorých poplatkových ustanovení. Väčšina uvedených opatrení sleduje ciele úhradové.

Pri nadhodení otázky, ako sa má pokračovať pri sostavení štátneho rozpočtu

a pri vedení štátneho finančného hospodárstva, musím poukázať na stanovisko, ktoré som zaujal pri tejto príležitosti vlani a v predchádzajúcom roku, totižto, že musíme sa držať zásady prísnej úspornosti. Príčiny, ktoré som vredy uviedol, platia i dnes a to vo zvýšenej miere. Zvlášť vtedy, keď sa vo vojnovom čase musí obmedziť súkromná potreba, tým viac to piati pre verejnú potrebu. Pritom musím pripomenúť, že všeobecne sa dospelo k tomu

názoru, že nesmieme kráčať vo finančnom

hospodárstve v čase vojnovom na tej ceste, na ktorej sa kráčalo v predošlej svetovej vojne, totižto, aby vojnové výdavky sa zásadne financovaly pôžičkami a menovou infláciou, t. j. tlačením papierových platidiel ničím nekrytých a len z malej čiastky z bežných štátnych príjmov, t. j. z výnosu daní, dávok a iných bežných štátnych príjmov. Financovanie vojnových výdavkov zásadne pôžičkami a nekrytými štátovkami uľahčuje síce financovanie vojnových výdavkov v čase vojnovom, ale fi-

nančné bremeno vojny sa prenesie na budúce časy vo forme usporiadania meny, vysokého úrokovania a umorovania vo vojne vzniklých pôžičiek, čo má svoj odraz aj na patričné národné hospodárstvo. Dôsledkom štátneho finančného hospodárenia za svetovej vojny bola: otázka voj-


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP