nových pôžičiek, rozvrátená mena, bankové sanácie a iné poruchy na poli štátne finančnom a hospodárskom. Vo vojnovom čase musí panovať riadené hospodárstvo tak vo výrobe ako aj v spotrebe. Tiež cenová a mzdová úprava ako i úverová a daňová politika musí byť v súlade. Okolnosť, že vojnové výdavky sa majú financovať zásadne z bežných príjmov, tiež je dôvodom k tomu, aby sa v štátnom finančňom hospodárení uplatňovala najväčšia úspornosť.

Rozpočet vlastnej štátnej správy vykazuje na príjmovej stránke 2. 086, 225. 542 Ks, na výdavkovej stránke 2, 529. 901. 376 Ks, vykazuje teda schodok vo výške 443, 675, 834Ks. Oproti rozpočtu na správny rok 1941 sú vyššie príjmy o sú 373, 743. 548 Ks a výdavky o 702, 985. 402 Ks schodok je vyšší o 329, 241, 854 Ks a - samozrejme, že schodok je ešte omnoho vyšší, ako bol schodok v rozpočte na správny rok 1940. Krytie schodku rozpočtu vlastnej štátnej správy a investičného rozpočtu v celkovej výške 1, 284. 443. 575 Ks sú čiastočne odkázané na uver.

Štátne príjmy.

Stúpnutie štátnych príjmov o 327 mil. Ks oproti predchádzajúcemu rozpočtovému roku nie je dôsledkom jedine zvyšovania verejných bremien v podobe nových daní a dávok, ale i výsledkom hospodárskeho vzostupu v niektorých odvetviach, ktorý mal vplyv na zvýšenie absolútnej výšky verejných príjmov, ako som to už spomenul. Najviac sa to vzťahuje na daň z obratu. Na celkovom zvýšení participujú finančné príjmy 280 miliónami Ks a len zbytok zvýšenia pripadá na ostatné príjmy štátnej správy. Tu si dovolím pripomenúť slávnemu Snemu, že pri odhade príjmov som postupoval opatrne, uvažujúc o všetkých momentoch, ktoré predvídateľne môžu nastať, lebo som si vedomý ťažkostí, do akých by sa dostalo štátne hospodárenie, keby pri tak vysokej výdavkovej složke štátneho hospodárenia klesly predimenzované príjmy pod preliminár. To by v začiatočnom štádiu budovania nášho štátu pôsobilo veľmi rušivé.

Preliminovaný príjem pozostáva z týchto hlavných položiek okrúhle:

1. priame dane.., 448, 000. 000 Ks

2. daň z obratu a prepychová .....425, 000. 000 Ks

Dovedna sa preliminujú takzv. výsostné príjmy (dane, dávky atď. ) sumou 1. 602, 865. 200 Ks. Zbytok pripadá na administratívne príjmy, ako sú ošetrovateľské taxy pri štátnych nemocniciach, školské platy atď.

Pri preliminovaní výšky jednotlivých druhov príjmov boly vzaté do povahy účinky, ktoré nastanú v dôsledku rozličných hospodárskych opatrení pri výrobe a distribúcii, keďže všetky takéto opatrenia majú reflex na štátne príjmy. Na daňové príjmy budú pôsobiť aj investičné rezervy

a odpisy podľa zákona čís. 307/1940 Sl. z. o daňových úľavách pre investície, taktiež i presuny nastalé v podnikoch v dôsledku arizácie. Pri cle bolo treba počítať s klesajúcou tendenciou, lebo nedostatok rozličných článkov v tuzemsku a ich vysoká cena v zahraničí núti finančnú správu, aby v mnohých prípadoch na základe príslušných zákonitých ustanovení teda najmä na základe vládneho nariadenia č. 157/1939 Sl. z. zrušila, poťažne snížila clo.

Keď rozvrhneme sumu štátnych finančných príjmov na všetkých obyvateľov slovenského štátu, zo štátnych finančných príjmov pripadá na jedného občana 572 Ks, neberúc do toho zaťaženia z titulu samosprávy obecnej a župnej a aj cirkevnej. Absolútna číslica pripadajúca na hlavu jedného občana sama o sebe však nie je pre rozsah daňového zaťaženia rozhodujúcou, lebo stupeň zaťaženia závisí tiež od toho, aký je pomer tejto číslice k dôchodkovému priemeru v štáte. Keď sa však toto zaťaženie porovná s národným dô-

chodkom Slovenska, možno konštatovať, že verejné bremeno je v každom prípade značné. Úlohou povojnových časov bude previesť reformu verejných bremien, upravujúc daňový systém spravodlive a tak,

aby bol únosný.

Keďže nielen bežné daňové predpisy, ale í nedoplatky majú vplyv na výšku daňového inkasa, zmienim sa v krátkosti aj o daňových nedoplatkoch. Ku dňu 30. septembra tohto roku činia nedoplatky na priamych daniach 204 mil. Ks, čo je o 6. 5 mil. Ks menej, ako k tomu samému dňu

roka predchádzajúceho. Na dani z obratu činia nedoplatky 73 mil. Ks, čo je o 11 mil. Ks menej ako v roku predchádzajúcom. Na poplatkoch činia nedoplatky 70 mil. Ks, čo je približne toľko ako za tú istú dobu roka predchádzajúceho. Všetkých nedoplatkov ku dňu 30. septembra tohto roku je 353 mil. Ks, čo je o 19 mil. Ks menej ako v roku predchádzajúcom. Čím sú staršie nedoplatky, tým je väčšie nebezpečie ich dobytnosti, lebo súvisí so zmenou hospodárskeho postavenia daňovníka, ktorá mohla nastať po tom, odkedy sa daňový predpis stal splatným. Preto je snahou finančnej správy, aby bežné daňové predpisy pokiaľ možno včas inkasovala. Keď sa uváži, že finančná správa pod titulom rôznych daní za rok vyrubila daň v 1, 561. 484 prípadoch a že tieto daňové predpisy spravovala na 1, 089. 272 daňových kontách a že príjmy daňové sa skladajú zväčša z malých položiek, vtedy zaiste vynikne veľká mravenčia a obetavá práca úradníctva finančnej správy, ktoré i pri veľkom počte nezapracovaných síl zdoláva túto veľkú úlohu.

Štátne výdavky.

Teraz si dovolím v krátkosti podať rozbor výdavkov vlastnej štátnej správy, výkazujúci sumu 2. 529, 901. 376 Ks.

Výdavkové hospodárstvo štátnej správy

vykazuje silne stúpajúcu tendenciu, le bo proti riadnemu rozpočtu za rok 1941 činia výdavky na rok 1942 o 702, 985. 402 Ks viac a oproti riadnemu rozpočtu za rok 1940 o 1. 015, 179. 269 Ks viac.

Na zvýšenie výdavkov pôsobily najmä i tieto okolnosti: Oprava požitkov štátnych zamestnancov, zaistenie plného úroku a úmoru štátneho dlhu, zaistenie príspevku pre podnik Podbrezová, zvýšená potreba, národnej obrany, zvýšené výdavky na Lie- čebný fond, príspevok štátu na rodinné prídavky robotníkov, vyšší náklad na vyživovacie príspevky, zdraženie vecných potrieb atď.

Z celej sumy výdavkov pripadá na osobné náklady 1, 003. 256. 800 Kč a na vecné výdavky 1. 526. 644. 576 Ks. Osobné výdavky teda činia 39, 656%, kým v rozpočte na rok 1941 činily 47. 7%. Osobné výdávky sú väčšie oproti roku 1941 o 127, 413. 310Ks a oproti roku 1940 o 255, 863. 615 Ks. Vecné výdavky sú väčšie oproti roku 1941 o 575, 572. 090 Ks a oproti roku 1940 o 743, 565. 650 Ks.

Na výdavkoch pre rok 1942 participujú jednotlivé složky štátnej správy takto:

Z uvedených výdavkov najväčšou čiastkou 562 miliónov Ks participuje Ministerstvo vnútra, potom nasleduje Ministerstvo národnej obrany čiastkou 522 miliónov Ks, na treťom mieste je Ministerstvo školstva s výdavkom 363 miliónov Ks, potom pokladničná sprava s potrebou 249 miliónov Ks, na piatom mieste je Ministerstvo hospodárstva s potrebou 203 miliónov Ks a na šiestom Ministerstvo financií s potrebou 171 miliónov Ks.

Okrem tej okolnosti, že v dôsledku zvýšenia platov štátnych zamestnancov sa všeobecne zvýšily výdavky vo všetkých rozpočtových kapitolách, značnejšie stúpnutie výdavkov oproti roku predchádzajúcemu vykazujú tieto kapitoly:

Predsedníctvo vlády so zvýšením o 37 miliónov Ks. Tu sa preliminuje v rámci cenového úradu na orgány hospodárskej polície čiastka 3. 9 miliónov Ks, zvýšené výdavky na sekretariát propagandy o 2. 7 miliónov Ks a výdavky na predvojenskú pracovnú výchovu 37 miliónov Ks.

Ministerstvo zahraničia vykazuje zvý-

šenie o 8 miliónov Ks, čo pozostáva zo zvýšenia zahraničných prídavkov, zo zriadenia nových zastupiteľských úradov a z vystrojenia novej budovy ministerstva.

Národná obrana vykazuje zvýšenie o 211 miliónov, čo sa odôvodňuje potrebou na vystrojenie armády v terajšom vojnovom čase. Podotýkam však, že rozpočet armády v tomto roku, oproti roku predošlému nie je vyšší, lebo v minulom roku bolo okrem riadneho rozpočtu zabezpečené ešte v mimoriadnom rozpočte na výzbroj armády 264 miliónov Ks, naproti čomu na rok 1942 je celá potreba pre armádu zabezpečená v riadnom rozpočte.

Ministerstvo vnútra vykazuje zvýšenie o 146 miliónov Ks. Toto zvýšenie vyplýva z novej položky miliónov Ks na doplatky na rodinné mzdy pre robotníkov zo služobných požitkov pre vykonávanie sociálnej ochrany robotníkov pracujúcich v Ne-

mecku, z vnútorného a strojného zariadenia nemocníc o 17. miliónov Ks, zo zvýše-

nej bytovej a stavebnej starostlivosti o 18

miliónov Ks, zo zvýšenia potreby pre Úrad práce o 2 milióny Ks a zo zvýšenia vecných výdavkov pre nemocnice.

Ministerstvo školstva vykazuje zvýšenie o 51 miliónov Ks, ktoré pozostáva hlavne zo zvýšenia osobného nákladu pre učiteľov ľudových škol, ďalej zo zvýšenia subvencií obciam na budovanie národného školstva o 4 milióny Ks, zo zvýšenia honorárov za nadpočetné hodiny a honorárov za vyučovanie náboženstva na cirkevných školách a z väčšieho nákladu na techniku. Podotýkam, že v tejto kapitole celé štyri pätiny všetkých výdavkov idú na osobné platy, preto úľava pre štátnu pokladnicu čo do zmenšenia výdavkov na školstvo môže sa docieliť len reformou celého školského systému a tým zmenšením počtu, vlastne zamedzením prijímania ďalších učiteľských síl.

Ministerstvo hospodárstva vykazuje zvýšenie o 122 miliónov Ks, čo pozostáva z toho, že v tomto roku sa potreba na meliorácie a regulácie preliminuje celá v riadnom rozpočte a nie je zahrnutá do rozpočtu investičného.

Pokladničná správa zvyšuje svoju potrebu o 59 miliónov Ks preto, lebo zaisťuje plné úrokovanie štátneho dlhu i z dlhopisov prevzatých do slovenského územného bloku, ďalej zaistením príspevku pre podnik Podbrezová 15. miliónov Ks a zaistením 10 miliónov na bezúročný vklad. Hypotečnej a komun. banke pre činnosť Reeskontného a lombardného ústavu.

Konečne Pozemkový úrad vykazuje zvýšenie o 4 milióny Ks, lebo z dôvodov intenzívneho prevádzania pozemkovej reformy bol značne rozšírený počet úradníc-

tva a boly rozšírené i vecné potreby úradu.

Nech mi je dovolené uviesť a porovnať ešte dôležitejšie výdavky na sociálne a zdravotné ciele v rokoch 1942 a 1941:

Oboznámiac slávny Snem s výdavkovou stránkou štátneho rozpočtu i teraz vo zvýšenej miere kladiem dôraz na potrebu zjednodušenia a tým i zlacnenie verejnej správy, lebo nie je mysliteľné, aby výdavky na ňu sa vo vylíčenom tempe i naďalej zvyšovali, keď sa vezmú do povahy názoru treba si pritom ujasniť dve otázky, ktoré ukážu smer reformy. Za prvé bude treba urobiť hranicu medzi úlohami, ktoré má vykonávať štát svojimi orgánmi a medzi úlohami, ktoré majú byť sverené orgánom, stojacim mimo štátnej správy. Tá istá úloha nech nie je vykonávaná paralelne dvoma alebo viacerými subjektami, navzájom si konkurujúcimi. Za druhé, tie úlohy, ktoré má vykonávať štát, nech sú racionálne

a účelne rozdelené s dobrým využitím

dispozícií stojacích síl. V reorganizácii

verejnej správy, podľa môjho skromného názoru, sme sa ešte ďaleko nedostali. Preto ďalším výdavkom na verejnú správu, ktoré sú už do krajnosti vypäté sa zamedzí len jej reorganizáciou zo zorného uhla a účelnosti a zlacnenia musíme pokračovať.

Štátne podniky.

V hospodárení štátnych podnikov sa tiež odzrkadlujú vojnovým stavom zapríčinené pomery.

Niektoré podniky vykazujú veľmi dob-

rú prosperitu, ako Štátne lesy a majetky,

u ktorých sa počíta so ziskom 56, 000. 000 Ks v dôsledku dobrých odbytových pomerov a cien dreva. U tabakovej réžie sa

počíta so ziskom 214, 000. 000 Ks, u Štátnej mincovne v Kremnici sa ziskom 2, 7 miliónov Ks, u Vojenských lesných podnikov so 4. 9 miliónmi Ks. Aktívnym podnikom, vzdor predpokladanej strate 4 milóny Ks v roku 1941, sú aj Štátne banské a hutnícke závody, ktoré tohoročné hospodárenie končia so ziskom a aj za rok 1942 sa predpokladá, že nebudú pasívne, ovšem za splnenia podmienky, že podnik v Dubovej aj v roku 1942 bude mať dostatočné množ-

stvo surovín na spracovanie. Aktívnym podnikom sú toho roku aj Štátne kúpele na ktorév roku 1941 nebude treba vôbec doplácať a kde sa aj za 1942 počíta s miernym ziskom 200. 000 Ks. Slovenská pošta počíta s miernym ziskom 400. 000 Ks následkom toho, že sa majú zvýšiť niektoré poštové poplatky a zrevidovať poštové oslobodenia. U tohto podniku vojnovým stavom zapríčinený pokles v zahraničnej poštovej a telegrafičnej doprave nepretržite ďalej trvá. Konečne vykazuje aktívu poštová sporiteľňa sumou 3. 6 miliónov Ks, Štátne majetky poľnohospodárskych škôl a výskumných ústavov sumou 43. 000 Ks, Štátne tlačiarne sumou 544. 000 Ks, Riaditeľstvo pre cestovný ruch sumou 7. 300 Ks a Ustav pre školský a osvetový film sumou 670. 000 Ks.

Ako pasívny-podnik ostávajú i naďalej Slovenské železnice s predpokladanou prevádzkovou stratov 120, 000. 000 Ks, ďalej

Štátna vysutá lanovka so stratou 1, 7 mi-

liónov Ks a Slovenská tlačová kancelária

na jej pomery vysokou stratou 2, 1 miliónov Ks. ____

Ohľadom štátnych železníc poznamenávam, že sa vynakladá všetko úsilie na to, aby bola snížená pasivita tohto podniku na primeranú výšku; pritom si však treba uvedomiť, že železnice konajú mnohé služby v záujme verejnom, ktoré nie sú zvlášť alebo len nedostatočne honorované, ako sľavy pre robotníkov, štátnych úradníkov a iné.

O hospodárení Tabakovej réžie a s jej výsledkom môžem sa s uspokojením vyjadriť. Snahou Tabakovej réžie bolo tuzemskú osevnú plochu tabaku primerane rozšíriť, čo sa jej aj podarilo rozšírením plochy na 968 ha proti 709 ha v roku 1940. Z úrody tuzemského tabaku za rok 1940 vykúpené bolo množstvo 9. 665 q za 6. 5 miliónov Ks. Z cudziny bolo v roku 1941 nakúpené 2 milióny kg tabaku za cenu 38. 7 miliónov Ks. Najviac bolo nakúpené tabaku v Maďarsku, Bulharsku, Taliansku a býv. Juhoslávii. Výska konzumu tabako-

vých výrobkov v roku 1941 je lepšia ako bolo očakávané. Do konca októbra sa predalo 13 miliónov kusov cigár a l miliárd 474 miliónov kusov cigariet. Celkový predaj tabakových tovarov v tejto dobe obnáša 292. 8 miliónov Ks. Do konca októbra odviedla Tabaková réžia štátnej pokladnici 206 miliónov Ks namiesto predpokladaných 177 miliónov Ks.

Čo sa týka Poštovej sporiteľne jej funkcia a rozsah činností proti predošlému roku značne zväčšila. Počet šekových účtov sa zvýšil na 5800 s pohľadávkou na týchto účtoch o 328 8 miliónov Ks, obrat na šekovej službe za prvých 10 mesiacov obnáša 28 miliónov Ks. Počet vkladných knižiek vykazuje 80. 147 s úhrnom vkladov 49. 6 miliónov Ks a s celkovým obratom na vkladovej službe 87. 9 miliónov Ks.

Prevádzkové náklady všetkých podnikov na rok 1942 preliminujú sa sumou 1. 796 miliónov Ks, čo je oproti 1941 okrúhle o 283 miliónov viac. Zvýšenie prevádzkových nákladov pochádza v prvom rade zo zvýšenia platov zamestnancov podnikov, ktoré zvýšenie obnáša čiastku 119. 7 miliónov Ks u všetkých podnikov. Ostatné zvýšenie v sume 163. 3 miliónov Ks pochádza zo zdraženia cien surovín a materiálu. Na zvýšení vecných výdavkov participuje zvlášť Slovenská pošta 14 miliónmi Ks, Slovenské železnice 109 miliónmi Ks, Štátne lesy a majetky 45 miliónmi Ks a Slovenská tabaková réžia 36 miliónmi Ks. Naproti tomu Štátne banské a hutnícke závody vykazujú slúženie vecných potrieb o 56 miliónov Ks v dôsledku očakávaného poklesu odpredaja, naftových výrobov.

Prevádzkové ťažby podnikov na rok 1942 odhadujú sa sumou 1. 955, 772. 818 Ks, čo je proti ťažbám odhadnutým na rok 1941 o 342, 043. 188 Ks viac. Na tomto zvýšení podnikových ťažieb participujú všetky podniky, okrem Banských a hutníckych závodov, ktoré vykazujú okrúhle o 49 miliónov Ks menej, a to z dôvodu nedostatku surovín a Slovenská tlačová kancelária o 330. 000 Ks menej z dôvodu sníženia predplatného za dodávanie zpráv niektorým redakciám denných časopisov. Značnejšie zvýšenie ťažieb vykazuje najmä Slovenská pošta, okrúhle o 36 miliónov Ks, pri čom sa už počíta so zvýšením poštových poplatkov a sadzieb, ďalej Poštová

sporiteľňa o 2 milióny Ks, Slovenské železnice 170 miliónov Ks, Štátne lesy a majetky o 104 milióny Ks a Štátne kúpele o 14 miliónov Ks, a to v dôsledku rozšírenia podniku, najmä o kúpele Piešťany, Tabaková réžia počíta so zvýšením o 57 miliónov Ks v dôsledku zvýšenia cien tabakových výrobkov, a Vojenské lesné podniky o 1, 8 miliónov Ks. Odhadovaný vyšší vzrast ťažieb má prirodzene Vplyv aj na vykázané výsledky hospodárenia podnikov tým, že zvyšuje zisky aktívnych podnikov, poťažne snižuje pasivitu neprosperujúcich podnikov, S čistým ziskom, ako odvodom pre štátnu pokladnicu, vyplývajúcim zo salda medzi aktívami a pasívami podnikov počíta sa v roku 1942 so sumou 105, 379, 782 Ks, čo je okrúhle o 19 miliónov Ks viacako sa počítalo s odvodom za rok 1941. Z tohto aktívneho salda je odpočítaná aj investičná potreba aktívnych podnikov, ktoré sa investície hradia z vlastných prostriedkov.

Investičný rozpočet.

Hovoriac o investíciách v štátnej správe, treba mať vždy pred očami dvojaký cieľ štátnej investičnej činnosti. Je to cieľ sociálny a hospodárski. Dosiahnutie prvého vidí sa v regulácii zamestnanosti, aby sa umožnilo zamestnanie osôb, ktoré súkromné hospodárstva nie sú vstave absorbovať. Je nežiadúcim zjavom, ak objem štátnej investičnej činností je väčší, ako to pracovný trh vyžaduje, lebo vtedy niet žiadúcej rovnováhy v distribúcii pracovných síl medzi jednotlivými odvetviami hospodárskej činnosti. Ďalej rozsah investičnej činností je závislý od rozsahu prostriedkov stojacich k dispozícii, čím je daná hra-

nica zdravej investičnej činnosti. Kedže sa investície robia pravidelne z úspor národ-

ného hospodárstva, je prirodzené, že zdravá investičná činnosť nemá presahovať prírastok na týchto úsporách. Podľa môjho názoru v prvých rokoch samostatnosti sme sa v investičnej činnosti rozbehli, a to vo väčšom tempe, ako by to našim hospodárskym pomerom zodpovedalo. Je však ťažko jedným rokom aj túto činnosť uviesť do žiadúcej rovnováhy s hore spomenutou zásadou, keďže skoro všetky práce obsažené v investičnom rozpočte sú už vlastne len pokračovaním zadaných prác a ich násilným prerušením by mohly štátu vzniknúť značné škody.

Na investície vlastnej štátnej správy a štátnych podnikov preliminuje sa suma 840, 767. 741 Ks, čo je približne toľko, ako činil investičný rozpočet na rok 1941. Z investícií pripadá na vlastnú štátnu správu 409 miliónov okrúhle a na štátne podniky 431, 267. 741 Ks. Z investícií vlastnej štátnej správy sa preliminuje na stavbu ciest 170. 000. 000 Ks, na pozemné stavby 79 miliónov Ks na vodné stavby 160, 000. 000 Ks, z čoho pripadá 41jnúliónov Ks na reguláciu riek, 112 miliónov na stavbu hydrocentrál a vodnej priehrady na Orave a 7 miliónov Ks na budovanie prístavu. Tu poznamenávam, že aj v rozpočte vlastnej štátnej správy máme značný obnos vyše 100 miliónov Ks na meliorácie a regulácie, ale tieto som nepojal do investičného rozpočtu, lebo tu zväčša sa jedná o subvencie a príspevky. Teda nie v pravom smysle slova o investície. U pozemných stavieb ide hlavne o stavby nemocníc a škôl.

Čo sa investícií štátnych podnikov týka, poznamenávam:

Investičné náklady, ktoré sa majú hradiť pôžičkou, prípadne zálohou zo štátnej pokladnice, obnášajú 431 miliónov Ks, čo je o 3 milióny Ks viac ako v roku predchádzajúcom. Z investičnej potreby pripadá

najväčšia čiastka 344 miliónov Ks na Slo-

venské železnice. Z tejto sumy pripadá na

stavby (traťové spojky, rozšírenie staníc, rozšírenie koľají) 100 miliónov Ks, na za-

kúpenie vozidiel všetkého druhu, včetne lokomotív 39 miliónov Ks, stavebné a strojné zariadenie 7. 5 miliónov Ks, na automobilovú prevádzku 7. 4 miliónov Ks a na stavbu nových železníc 181 miliónov Ks. Ako nové železnice sa stavajú StrážskePrešov, Slavošovce-Lubeník a RevúcaTisovec. U pošty ide o 56 miliónov Ks z čoho najväčšia čiastka sa vynaloží na kábelové vedenie. U štátnych kúpeľov z investičnej potreby 14 miliónov Ks sa zabezpečuje 8 miliónov Ks na zaplatenie vyvlastňovacej ceny niektorých liečivých kúpeľov.

Na doplnenie toho, že vláda plní sociálnu funkciu pri otázke riešení zamestnanosti spomeniem ešte okolnosť, že tak ako roku predošlého, i teraz sa z prostriedkov štátu vyplácajú transfery robotníckych uspor z Nemecka, čo je pre štát značné zaťaženie, keď sa uváži, že tým sa odníma

štátnemu hospodáreniu mesačne 30 až 40 miliónov Ks, ktoré sa potom vracajú len s veľkou nepravidelnosťou a s oneskorením.

Štátny dlh.

Štátny dlh Slovenskej republiky sa skladá z dvoch složiek: z prevzatého dlhu poťažne zo záväzkov vyplývajúcich z delenia aktív a pasív po bývalej republike ČeskoSlovenskej a z dlhov urobených podľa finančných zákonov Slovenskej republiky. Ako dlh prvej kategórie spomeniem 3% pokladničné poukážky (takzv. Wehrwirtschaft), ktoré máme vydať do výšky 300 miliónov Ks a z ktorých bolo skutočne vydané do konca novembra tohto roku za 200. 000. 000 Ks. Ďalej na zaokrytie hotovej platby za štátne cenné papiere, ktoré nám chýbaly do prevzatej výšky št. dlhu, vydali sme 3 1/2% takzvané exportné pokladničné poukážky za 300, 000. 000 Ks, čím sme vlastne premenili zahraničnú dlžobu za dlžobu vnútornú, z čoho plynie, že vydanie týchto poukážok na výšku celkového zadĺženia nemalo vplyvu.

Poznamenávam, že v tomto roku sa zlikviduje celá zaviazanosť Slovenského štátu z delenia alktív a pasív býv. ČSR republiky podľa smluvy s Nemeckou ríšou zo dňa 13. apríla 1940. V rámci prevzatého dlhu bolo, až na nepatrné výnimky, usporiadané prevzatie cenných papierov, patriacich do slovenského územného bloku, ktoré podľa terajšieho stavu reprezen-

tujú sumu okrúhle 1, 453. 000. 000 Ks. Príslušná osnova na zamenenie týchto papierov za slovenské štátne dlhopisy je už v prípravnom legislatívnom rokovaní. Keďže tohto roku bolo usporiadané aj rozdelenie dlhu býv. Slovenskej krajiny následkom odstúpenia územia Maďarsku, možno povedať, že otázka dlhu Slovenského štátu v súvislosti s územnými zmenami je už zhruba definitívne usporiadaná. Celkový štátny dlh k

V porovnaní so stavom štátneho dlhu

na začiatku roku ukazuje sa prírastok štátneho dlhu o 507, 119. 855 Ks. Tento prírastok rezultuje takto: