|
Pribudlé dlžoby: Prevzaté ďalšie pôžičky po býv. Krajine 3 1/2 % pokladničné poukážky ....... |
4, 000. 000 Ks 200, 000. 000 Ks |
|
dlhopisy vydané podľa vlád. nar. č. 56 z roku 1939. Tu sa jedná o zaplatenia zvyšku štátom zaručených pôžičiek na základe zákona o staveb- |
|
|
nom ruchu vo výške |
110, 295. 200 Ks |
|
31/2% pokladničné poukážky |
200. 000. 000 Ks |
|
čo je spolu ...... |
514, 295. 200 Ks. |
|
Po odpočítaní úbytku následkom umorenia sumou |
7, 175. 345 Ks |
|
ostáva teda čistý prírastok dlhu z tohto roku.... |
507, 119. 855 Ks. |
Poznamenávam, že okrem toho v smysle zmocnenia daného mi finančným zákonom si behom roku 1941 vypožičal prechodne (od Poštovej sporiteľne, Národ-
nej banky a z Fondu pre vysťahovanie Ži-
dov spolu 157 mil. Ks, čo sa má tiež považoť ako zadĺženie Slovenského štátu.
Na úrokovanie a umorenie štátneho
dlhu sa preliminuje suma 203, 618. 000 Ks, čo je oproti prelimináru na rok 1941 okrúhle o 51, 347. 317 Ks viac. Rozdiel pochádza z toho, že na úrokovanie dlhopisov, prevzatých do slovenského územného bloku, zaisťuje sa plný úrok a ďalej, že sa zaisťuje úrokovanie z pôžičiek poťažne z dlhopisov, emitovaných behom roku 1941. Na úrok a úmor prispeje:
|
Vlastná štátna správa. |
. 113, 000. 000 Ks, |
|
štátne podniky... |
. 87, 000. 000 Ks, |
|
samosprávne sväzky, |
. 1, 000. 000 Ks, |
|
a iné subjekty... |
. 1, 000. 000 Ks. |
S umorením sa počíta len u pôžičiek, prevzatých od bývalej Krajiny. U ostatného dlhu sa ráta len s úrokovaním, lebo podľa umorovacích plánov v roku 1942 k umoreniu ešte nedôjde.
Ohľadom umorovania štát cvikového dlhu vo výške 469 mil., vyjednáva sa so SNB. Ak by sme tohto roku umorovali štátovkový dlh, no na to je položka na umorovanie a úrokovanie št. dlhu vo výške 203 milióny Ks. Že štátny dlh sa nezväčšil o väčšiu sumu, ako sa to podľa rozpočtu na rok 1941 predpokladalo, to pochádza z toho, že následkom vojnových udalostí
a potreby peňazí na vojnové ciele bola investičná činnosť v druhej polovici roka na pokyn vlády obmedzovaná a tiež z toho, že následkom dosiahnutia vyšších príjmov vo finančnej správe bolo možno i
čiastku investícií zaokryť z hotových pro-
striedkov bez použitia úverových zmocnení vo väčšom rozsahu.
Istý druh štátneho dlhu predstavujú aj štátne záruky. Štátnych záruk sa doteraz v tomto roku poskytlo: verejným korporáciám, najmä obciam v celkovej sume 11, 600. 000 Ks. Za úvery povolené z dôležitého náradohospodárskeho, kultúrneho a vôbec verejného záujmu prevzal som štátne záruky dovedna v sume 107 miliónov Ks. Preto navrhujem znovu určiť limit štátnych záruk za komunálne úvery pre obce sumou 100 miliónov Ks a na opatrenie ne výhnutných potrieb sumou 150 miliónov Ks podobne ako vlani.
Pre vzrastajúci sa rozsah poskytnutých záruk bolo by účelné, túto záležitosť normovať zvláštnym zákonom.
Z á v e r.
Predkladajúc tretí štátny rozpočet vyžadujúci značné obete od obyvateľstva štáttu, ktoré sú ale v tomto čase nevyhnutelné, odporúčam slávnemu Snemu, aby tento rozpočet, tak ako je sostavený prijal. (Hlučný potlesk. )
Predseda Dr. Sokol (cengá): Teraz začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:
1. Zpráva ústavnoprávneho a sociálneho a zdravotného výboru o vládnom návrhu zákona o Slovenskom Červenom kríži.
Spravodajcom je pán poslanec Dr. Vojtech Tvrdý.
Dávam mu slovo.
Spravodajca Dr. Tvrdý:
Slávny Snem!
Červený kríž sa zrodil na krvavých bitevných poliach. Iniciátorom Červeného kríža bol Švajčiar Henry Dunant. Vychá-
dzal z toho, že nemožno dúfať v blízkej budúcnosti to, aby neboly vojny a aby národy a štáty svoje spory pokojne vyriešili. Hovorí: "Musíme sa vzdať nádejí rozličných mierových spoločností, lebo ľudia sa budú i naďalej navzájom zabíjať bez toho, aby sa v základe nenávideli". Preto treba
sa vždy pripravovať na pomoc raneným vo vojne a keď nešťastie vojny postihne ľudstvo alebo národy, byť v pohotovosti a pomáhať raneným a chorým na vojnových poliach. Základná myšlienka Červeného kríža je: uplatnenie ľudského svedomia, milosrdenstva, súcitu a lásky k blížnemu, ktorá sa má pestovať i počas mieru. Ak stretneš človeka raneného alebo chorého, ošetri ho a neopytuj sa odkiaľ je a čím je, viď v ňom len človeka ako si ty sám a uvedom si, že keby si bol na jeho mieste, keby si trpel ako on, bol by si šťastný, vidiac blížiacu sa pomoc.
Z iniciatívy spomenutého Henry _Dunanta bola v roku 1863 na Ženevskej kon-
vencii založená medzinárodná dobrovoľná organizácia prvej pomoci: Červený kríž. Za vojny vykonáva pomocnú zdravotnú službu ako složka vojenskej zdravotnej služby a stará sa o ranených a chorých v poľných armádach, zmierňujúc sociálne a zdravotné následky vojny. Za mieru prevádza činnosť preventívnu a osvetovú, vykonáva pomocnú zdravotnú službu pri epidémiách, povodniach, požiaroch a iných živelných pohromách ako aj pri ošetrovaní chorých. Červený kríž hneď od prvopočiatku sa stretol s porozumením vo všetkých kultúrnych štátoch. Na samej Ženevskej konvencii, v roku 1863 sa zúčastnilo 38 štátov a pristúpily k nej rytierske rady (Johaníti, Maltézy atď. ), ako aj všetky tedajšie významnejšie organizácie s podobným poslaním. Ani jeden kultúrny národ sa neopovážil odmietnuť svoju účasť na Červenom kríži, takže právom poznamenal jeden zo spoluzakladateľov Červeného kríža: "Národ, ktorý by sa nezúčastnil na tomto diele ľudského bratstva, vystavil by sa opovrženiu svetovej verejnej mienky. "
A od tých čias vyrástol Červený kríž na jednu z najvýznamnejších svetových medzinárodných organizácii, do ktorej sa zapojily všetky národy a štáty. Dobrodenia Červeného kríža a jeho blahodarné účinky sú všeobecne známe. Osvedčil sa svojimi hrdinskými výkonmi, príkladmi činorodej živej lásky k blížnemu, nielen v poľných armádach, ale všade, kde nešťastia a pohromy ničia životy. Opatruje chorých, v núdzy a v nedostatku nasycuje hladných, obliekla nahých, všade leje hojivý balzam na rany. Kde zaveje biela zástava so znakom Červeného kríža, kráča anjel milosrdenstva.
Červený kríž najmä dnes je časový. Vieme, že vojna ešte vždy je nevyhnutným prostriedkom riešenia medzinárodných sporov. Obeť vojny je svätá, ak sa ňou zachraňuje národ a preto takúto obeť každý národ musí prinášať. A keď na jednej strane uplatňuje sa hrubá ľudská sila pri riešení sporov medzi národmi, na druhej strane majú sa uplatniť zákony cti a rytierskosti proti nepriateľovi, má sa zaistiť ochrana raneného bezbranného protivníka, má sa zmierňovať osud nešťastných obetí vojny a krutý osud zajatých. Tento tak vznešený cieľ má Červený kríž. Preto všetky štáty venujú Červenému krížu mimoriadnu pozornosť a starostlivosť a spolky Červeného kríža, utvorené v jednotlivých štátoch napriek ich dobrovoľnej spolkovej forme, stály sa úradnými ba dokonca štátnymi ustanovizňami.
Mimoriadny význam Červeného kríža dokazuje i tá okolnosť, že jeho predsedu vo všetkých, štátoch, menuje, prípadne voľbu potvrdzuje hlava štátu a že pôsobnosť
a činnosť tejto inštitúcie sa zaisťuje všade osobitným zákonom.
Medzinárodné dohody priznávajú Červenému krížu výnimočné postavenie, príslušníkom a personálu Červeného kríža
osobitnú ochranu a imunitu. Dňa 27. júla 1929 bola uzavretá Ženevská dohoda o zlepšení osudu ranených a chorých príslušníkov poľných armád. Článok 10 tejto dohody vojenskému zdravotníckemu personálu na roveň postavuje personál Červeného kríža určený na ošetrovanie, odnášanie a dopravu ranených a chorých, ako aj na spravovanie zdravotníckych útvarov a zariadení. Ak padnú príslušníci Červeného kríža do rúk nepriateľa, nebude sa s nimi zachádzať tak, ako s vojnovými zajatcami a pošlú sa zpäť, len čo sa otvorí možnosť ich návratu a dovolia to vojenské požiadavky. Musia ale plniť svoje úlohy i v zajatí pod vedením protivníka, predovšetkým ošetrovať ranených a chorých vojnovedúceho, ku ktorému patria. Nepriateľ je povinný poskytnúť zajatým príslušníkom Červeného kríža tú istú stravu, ubytovanie, tie isté náležitosti a ten istý žold, ako obdobnému personálu svojej armády. O ďalekosiahlom význame Ženevskej dohody netreba hovoriť. Červenému krížu sa umožňujú priame styky so zahraničnými ustanovizňami i počas vojny a to tak s ústrednými organizáciami v Ženeve, ako aj s inonárodnými spoloč-
nosťami Červeného kríža. Preto Červený kríž práve vo vojne nastupuje do práce uplatňujúc svoje medzinárodné spojenia a styky i s nepriateľským zázemím a tak vykonáva svoje účinné blahodarné poslanie. Zástava Červeného kríža veje na bojištiach, prekleňuje priepasti, umožňuje styk človeka s človekom.
Slovenská republika k spomenutej Že-
nevskej dohode pristúpila 29. augusta 1939, a tak je povinná podľa 10 článku tejto do-
hody postarať sa o zriadenie, organizáciu a účinkovanie Červeného kríža ako složky úradnej vojenskej zdravotnej služby. Z tohto plynie, že medzi trvalé podmienky nášho samostatného štátneho života patrí tiež dobre pripravená, zriadená a rozvetvená organizácia Slovenského Červeného kríža, ktorá sa dôstojne pridruží k iným Červeným krížom vzdelaného sveta.
V Slovenskej republike sa utvoril Červený, kríž v septembri 1939 spolkovom podklade. Táto forma sa neosvedčila. Hlavným úkolom Červeného kríža je slúžiť brannej potrebe národa, kde sa vyžaduje vojenská disciplína a pružnosť najmä počas vojny. Terajší Červený kríž je organizačne rozdrobený, v jeho rámci je utvorené 93 miestnych spolkov ako samostatných právnych osôb. Potreba a duch terajšej doby vyžaduje organizovať Slovenský Červený kríž na princípe vodcovskom a sdružovať všetky jeho složky na autoritatívnom podklade. Nový zákon o Slovenskom Červenom kríži úlohu novej organizácie Červeného kríža na vodcovskom a autoritatívnom podklade šťastne splňuje, pritom ale zachováva podmienky Ženevskej dohody čo do dobrovoľníckej povahy tejto inštitúcie podľa 10 článku tejto dohody.
Ústavnoprávny výbor na spoločnom zasadnutí s výborom sociálnym a zdravotným dňa 1. decembra 1941 prijal a schválil vládny návrh bez podstatnejšej zmeny. Upravil § 2 vzhľadom na Ženevskú dohodu. Do osobitnej kategórie pojal tú hlavnú úlohu Slovenského Červeného kríža, ktorú je povinný plniť podľa článku 10 Ženevskej konvencie a presne sa pridržiaval textu tejto konvencie. Druhá osobitná kategória obsahuje ostatné a iné úkoly Slovenského Červeného kríža, ktoré však nie sú striktne medzinárodnoprávnej povahy a sú viacmenej vnútornou vecou Slovenskej republiky.
Na pôvodnej vládnej osnove prevedené zmeny, doplnky a opravy obsahuje vytlačená spoločná zpráva výborov.
Slávny Snem! Veríme, že vláda Slovenskej republiky bude venovať Slovenskému Červenému krížu svoju najväčšiu starostlivosť, že Slovenský Červený kríž môže počítať nielen na všestrannú pomoc vlády, ale aj celého národa, že každý občan splní svoju svätú povinnosť voči Slovenskému Červenému krížu aspoň tým, že vstúpi za člena a bude ho napomáhať hmotne a mravne.
Ústavnoprávny výbor a sociálny a zdravotný výbor sú toho presvedčenia, že nový zákon o Slovenskom Červenom kríži odstráni nedostatky a zabezpečí všetky predpoklady úspešnej a blahodarnej činnosti tejto veľavýznamnej našej inštitúcie a preto navrhujú, aby Snem návrh zákona o Slovenskom Červenom kríži uzákonil v znení, ako ho výbory upravily. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.
Žiadam prečítať pozmeňovací návrh.
Tajomník Snemu Dr. Foltin (číta):
Návrh poslanca Dr. Miloša Vanču a spoločníkov na zmenu osnovy zákona o Slovenskom Červenom kríži.
Navrhujem vylúčiť z § 2, ods. 1, veta prvá slovo "úradnú". V dôsledku toho označená veta nech znie takto: "Slovenský Červený kríž je výhradne oprávnený pripravovať a vykonávať pomocnú vojenskú zdravotnú službu podľa pokynov vojenskej správy (článok 10 Ženevskej dohody)",
V Bratislave 9. decembra 1941.
Podpísaní sú páni poslanci: Dr. Miloš Vančo, Vojtech Horák, František Slameň, Koloman Horniš, Dr. Matej Huťka, Dr. Aladár Kočiš, Ferdinand Mondok, Pavol Čarnogurský, Ján Petrovič a Ján Liška.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Záverečné slovo má zpravodajca pán poslanec Dr. Tvrdý. Žiadam ho, aby sa vyslovil hlavne o tom, či s navrhovanou zmenou súhlasí.
Zpravodajca Dr. Tvrdý: Súhlasím.
Predseda Dr. Sokol:
Zisťujem, že pán zpravodajca s navrhovanou zmenou súhlasí.
Budeme hlasovať o osnove zákona o Slovenskom Červenom kríži.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 17 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.
Keďže bol podaný pozmeňovací návrh, chcem dať hlasovať najprv o pozmeňovacom návrhu poslanca Dr. Miloša Vanču a spoločníkov a potom, ak by sa pozmeňovací návrh prijal, o ďalšej čiastke osnovy podľa zprávy výborovej. Ak sa však pozmeňovací návrh zamietne, o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.
Sú proti tomu námietky?
(Námietky neboly. )
Námietky nie sú.
Kto súhlasí s pozmeňovacím návrhom poslanca Dr. Miloša Vanču a spoločníkov, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem pozmeňovací návrh prijal.
Sú nejaké návrhy na opravy textu?
Zpravodajca Dr. Tvrdý: Nie sú.
Predseda Dr. Sokol:
Nie sú.
Kto súhlasí s celou ďalšou čiastkou osnovy zákona, s jej nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej so zmenou § 2, ods. 1.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2, bod, ktorým je:
2. Zpráva ústavnoprávneho a branného výboru o vládnom návrhu zákona o uvedení vojenského trestného poriadku do účinnosti.
Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Anión Hudec.
Dávam mu slovo.
Zpravodajca Dr. Hudec:
Slávny Snem!
Len nedávno ste mali na vašich lavi-
ciach zákon o vojenskom trestnom po-
riadku. Tento v svojom poslednom paragrafe ustanovil, že účinnosť vojenského
trestného poriadku určí uvodzovací zákon. Týmto ustanovením bola určená lehota medzi jeho vydaním a účinnosťou, zvaná v právnej terminológii: vacatio legis.
Súrnosť vojenského trestného poriadku odôvodňovaly zmenené pomery, zmenená organizácia vojenského súdnictva, ťažkopádnosť a komplikovanosť doterajších predpisov a hlavne nutnosť uviesť skutočný stav do súladu so stavom právnym.
Tie isté potreby vyvolaly aj súrnosť vydania tohto zákona, lebo však len uzákonaním dnešného návrhu nastane právny stav, zamýšľaný zákonom č. 232/1941 Sl. z. Krátkosť vaoationis legis odôvodňuje tiež potreba potných súdnych a prokuratórnych stolíc, ktoré dnes musia pokračovať podľa ťažkopádnych a komplikovaných právnych noriem, hoci poľné súdnictvo v dnešnej dobe modernej a rýchlej vojny, musí byť pohyblivé a pružné.
Uzákonenie dnešného návrhu nie je ničím iným, ako nastolením účinnosti zákona o vojenskom trestnom poriadku č. 232/1941 Sl. z. Je len samozrejmé, keď potom vládny návrh zákona vo svojom § 2 zrušuje všetky doterajšie právne normy, upravujúce tú istú právnu matériu, ktorá je upravená zákonom o vojenskom trestnom poriadku.
Zpomedzi uvádzacích ustanovení dielu prvéhu návrhu musím priklincovať ustanovenie § 5; podľa tohto paragrafu totižto zásadou je, že dôstojníci justičnej služby s hľadiska disciplinárnej zodpovednosti podliehajú svojim justičným predstaveným a s hľadiska kárnej zodpovednosti kárnemu senátu hlavného vojenského súdu. Hlavný vojenský prokurátor s hľadiska kárnej zodpovednosti podlieha podľa toho kárnemu senátu hlavného vojenského súdu, avšak s hľadiska disciplinárnej zodpovednosti podriadený je priamo ministrovi národnej obrany. Potrebu tohto ustanovenia vyvolaly ohľady na objektívnosť a nestrannosť justičných dôstojníkov, pôsobiacich raz vo funkcii prokurátorskej, raz vo funkcii sudcovskej; taktiež rešpektovanie úplnej i Ústavou republiky zaručenej neodvislosti sudcovskej vyžaduje, aby justiční dôstojníci bolí vyňatí zo všeobecnej disciplinárnej a kárnej právomoci a aby za prípadné kárne a či disciplinárne poklesky boli podriadení iba svojim sud-
covským, prípadne odborným svojim predstaveným.
Vojenský trestný poriadok nenormoval organizáciu vojenskej súdnej právomoci; to preto, leto takéto ustanovenia vymykajú sa z rámca predpisov o úkonoch procesných, nakoľko sú povahy organizačnej a administratívnej; boly preto ponechané uvádzaciemu zákonu dnešnému, ktorý ich normuje vo svojom druhom diele. Výbory ústavnoprávny a branný tu urobily zmenu v § 10 tak, že ustanoviť na funkciu predsedu, a podpredsedu hlavného vojenského súdu ponechaly v kompetencii prezidenta Republiky, inak ustanovenie na funkciu členov hlavného vojenského súdu, predsedu vojenského súdu, jeho zástupcu a členov vojenského súdu presunuly do kompetencie ministra národnej obrany. Túto zmenu v kompetencií urobily výbory ústavnoprávny a branný so zreteľom na dôležitosť a vážnosť týchto funkcií. Rečené výbory § 10 doplnily ďalej odsekom 2 a 3. Podľa ods. 2 predsedom hlavného vojenského súdu má byť generál justičnej služby, predsedom vojenského súdu plukovník justičnej služby; to preto, lebo vážnosť vojenského súdnictva vyžaduje, aby predsedníctvo vojenských súdnych tribunálov bolo obsadené takými vojenskými hodnostármi, ktorí by sa svojím postavením vyrovnali postaveniu predsedov občianskych súdov trestných tohože druhu; ostatne z tohto pravidla stanoví hneď výnimku odsek 3, § 10, ktorý na prechodný čas pripúšťa, aby predsedom hlavného vojenského súdu a vojenského súdu bol justičný dôstojník síce nižšej hodnosti, akú určuje ods. 1, ale vždy to má byť justičný dôstojník z kategórie dôstojníkov vyšších.
Tomu zodpovedne pozmenily výbory ústavnoprávny a branný aj § 17 osnovy zákona; menovite ustanoviť hlavného vojenského prokurátora ponechaly v kompetencii prezidenta Republiky, avšak ustanoviť námestníkov hlavného vojenského prokurátora, ako aj vojenského prokurátora a jeho námestníkov presunuly do kompetencie ministra národnej obrany, a to tiež so zreteľom na vážnosť a dôležitosť týchto funkcií. I do tohoto paragrafu vsunuly výbory ústavnoprávny a branný ods. 2 a 3, ktoré upravujú hodnosť hlavného vojenského prokurátora a prokurátorov obdobne, ak to činí § 10 u predse-
dov hlavného vojenského súdu a vojenského súdu, a to tiež so zreteľom na vážnosť týchto funkcií a primerané postavenie týchto funkcionárov s funkcionármi, zastupujúcimi obdobné funkcie v prokuratúrach podľa občianskeho trestného práva.
Diel tretí osnovy obsahuje predpisy o složení vojenských súdov, pléna a ich senátov a o spôsobe rozhodovania; má ustanovenia o tom, kto vykoná procesné úkony za osoby, ktorým v tom zabránily neprekonateľné prekážky.
Diel štvrtý má ustanovenia o vyhlasovaní a zrušení stanného práva; i tento diel prijaly výbory ústavnoprávny a branný bez vecnej zmeny, vypustily iba ustanovenia pôvodného § 32 osnovy, nakoľko tieto obsahovaly zrejme matériu, ktorá patrí do vnútornej agendy súdov a prokurátorov.
Ani v diele piatom neurobily výbory vecných zmien; tu vyzdvihujem však, že ustanoveniami tohto diela, a to ustanoveniami § 33 zriaďuje sa mimoriadne poľné súdnictvo; poľné súdnictvo riadne podľa § 404 vojenského trestného poriadku vstúpi v platnosť automaticky a hneď, len čo sa zriadilo pole; naproti tomu mimoriadne poľné súdnictvo vstupuje v platnosť až vtedy, keď povolaní ústavní činitelia v prípadoch v tomto paragrafe uvedených rozhodnú, že sa zriaďuje oblasť poľných súdov a určia, aké územie zahrňuje oblasť nimi zriaďovaná, taktiež to, ktorým dňom ich účinnosť začína.
Diel šiesty má ustanovenia hmotnoprávne, a to na poli, kde sa stretáva ukladanie a výkon trestov na slobode so zákonnými ustanoveniami tohože druhu platnými pre oblasť občianskeho súdnictva trestného.
Pozoruhodné je ustanovenie § 47 osnovy, podľa ktorého krivá prísaha a krivá výpoveď, učinená pred vojenským prokurátorom, tresce sa ako krivá prísaha a krivá výpoveď pred súdom; to preto, lebo vojenským trestným poriadkom bola sverená prokurátorom sudcovská kompetencia v štádiu procesnom až do podania obžalobného spisu.
Vojenské trestné právo hmotné nemá ustanovení o zhabaní a prepadnutí predmetov, hoci otázka táto má ďalekosiahly význam ako so stanoviska trestného práva hmotného, tak aj procesného. Z tohto
dôvodu je treba citeľnú medzeru vyplniť ustanovením, ktoré dáva hmotne-právny základ pre rečené zabezpečovacie opatrenia a procesnými predpismi upravuje postup pre toto takzvané objektívne pokračovanie, ktoré je potrebné vtedy, ak sa o tomto zabezpečovacom opatrení nerozhodlo súčasne s odsúdením vinníka. Túto medzeru uvádzací zákon odstraňuje ustanoveniami § 49, čím vojenské trestné právo ako hmotné, tak aj procesné stáva sa kompletným aj po tejto stránke.
Slávny Snem! Ako referent výborov ústavnoprávneho a branného navrhujem vám, aby ste osnovu vládneho návrhu zákona o uvedení vojenského trestného poriadku do účinnosti prijali a uzákonily v znení, ako ju obsahuje výborová zpráva číslo 449. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.
Žiadam prečítať pozmeňovací návrh.
Tajomník Snemu Dr. Foltín (číta):
Návrh poslanca Dr. Miloša Vanču a spoločníkov na zmenu osnovy zákona o uvedení vojenského trestného poriadku do účinnosti.
Navrhujem vylúčiť z §§ 10 a 17 odseky 2 a 3 a v dôsledku toho ostatné odseky týchto paragrafov prečíslovať.
V Bratislave 9. decembra 1941.
Podpísaní sú páni poslanci: Dr. Miloš Vančo, Vojtech Horák, František Slameň, Koloman Horniš, Dr. František Orlicky, Július Maguth, Martin Morháč, Dr. Matej Huťka, Ondrej Schlosser, Dr. Štefan Mušák a Teodor Turček.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Záverečné slovo má zpravodajca pán poslanec Dr. Hudec. Žiadam ho, aby sa vyslovil hlavne o tom, či s navrhovanou zmenou súhlasí.
Zpravodajca Dr. Hudec: Súhlasím.
Predseda Dr. Sokol:
Zisťujem, že pán zpravodajca s navrhovanou zmenou súhlasí.
Budeme hlasovať o osnove zákona o uvedení vojenského trestného poriadku do účinnosti.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má VII dielov, 51 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.
Keďže bol podaný pozmeňovací návrh, chcem dať hlasovať najprv o pozmeňovacom návrhu poslanca Dr. Miloša Vanču a spoločníkov a potom, ak by sa pozmeňovací návrh prijal o ďalšej čiastke osnovy podľa zprávy výborovej. Ak sa však pozmeňovací návrh zamietne, o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.
Sú proti tomu námietky?
(Námietky neboly. )
Námietky nie sú.
Kto súhlasí s pozmeňovacím návrhom poslanca Dr. Miloša Vanču a spoločníkov, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem pozmeňovací návrh prijal.
Sú nejaké návrhy na opravy textu? Zpravodajca Dr. Hudec: Nie sú. Predseda Dr. Sokol: Nie sú.
Kto súhlasí s celou ďalšou čiastkou osnovy zákona, s jej nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej so zmenou §§ 10 a 17.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.
Oznamujem, že najbližšie zasadnutie Snemu svolám písomne.
Zakľučujem zasadnutie.
(Koniec zasadnutia o 13. hod. 40 min.