Snem Slovenskej republiky 1941

1, volebné obdobie. 6. zasadanie.

Zpráva

o 78. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v piatok 19. decembra 1941.

78. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky dňa 19. decembra 1941.

Zasadnutie otvorené o 9. hod. 52. min.

Prítomní:

Predseda Dr. Martin Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Karol Mederly, Dr. Pavol Opluštil.

68 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: generál I. tr. Ferdinand Čatloš, Dr. Gejza Fritz, Dr. Gejza Medrický, Dr. Mikuláš Pružinský, Jozef Sivák a Július Stano.

Za Najvyšší účtovný kontrolný úrad: predseda Štefan Šebej.

Za Slovenskú národnú baraku: guvernér Dr. Imrich Karvaš.

Za sekretariát Snemu: tajomník Snemu ministerský radca Dr. František Foltin a ministerský radca Dr. Alexius Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá): Otváram 78. zasadnutie Snemu Sloven-

skej republiky a zisťujem, že Snem je

schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie n e p r í t o mnos t i.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Dr. Miloš Vančo a Vincent Boleček.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu finančného zákona Slovenskej republiky, ktorým sa určuje štátny rozpočet na rok 1942 a upozornenie podľa § 16 ods. 4 rokovacieho poriadku.

Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o dani z obratu a dani prepychovej.

Zpráva ústavnopravného výboru o vládnom návrhu zákona o predĺžení platnosti zákona o využití liečivých a minerálnych prameňov na ciele verejného zdravotníctva.

Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a doplňuje zákon o príročí pre pohľadávky proti bývalému česko-slovenskému štátu, o prerušení sporov o tieto pohľadávky a o zastupovaní eráru.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu finančného zákona Slovenskej republiky, ktorým sa určuje štátny rozpočet na rok 1942.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Ing. Peter Zaťko.

Dávam mu slovo,

Zpravodajca Dr. Ing. Zaťko:

Slávny Snem!

Sostavenie štátneho rozpočtu býva problematickou prácou aj v časoch pravidelného vývinu politických a hospodárskych pomerov. Stupeň problematičnosti tejto práce rastie pochopiteľne tým viac, čím sa vývin týchto pomerov stáva nepravidelnejším, respektíve čím viac sa v ňom uplatňuje nárazovitosť, najmä keď je zapríčiňovaná momentmi, ktoré sa nachádzajú mimo mocenskej sféry príslušného štátu. Táto problematičnosť zvyšuje sa ďalej, ak ide o rozpočet štátu, založený na národnom dôchode, ktorý je v značnej miere ovplyvňovaný pomermi na medzinárodných trhoch.

Niet o tom sporu, že aj Snem Slovenskej republiky pri prejednávaní a schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 1942 pociťuje silný účinok týchto momentov neistoty. Aj rozpočet Slovenskej republiky môže spočívať prakticky výhradne na výsledkoch podnikov, nachádzajúcich sa na území nášho štátu. Pritom okolnosť, či jeho výdavky hradené sú založenými rozpočtovými príjmami alebo úverovými operáciami, nie je rozhodujúcou.

Takto teda pre posúdenie pomerov, ktoré budú smerodajné pre vývin finančného hospodárstva nášho štátu v roku 1942, veľký význam má znalosť vývinu týchto pomerov v minulosti, teda aspoň v roku 1941.

Vývin slovenského hospodárstva od schválenia posledného rozpočtu Slovenskej republiky Snemom má výrazné známky silného spádu európskych politických udalostí.Tieto udalosti prejavily sa v oblasti nášho hospodárstva nepomerne ostrejšie

ako kedykoľvek predtým. Je to prirodzené. Čím viac sa vzďaľujeme od mierového spôsobu a rozsahu výmeny tovarov medzi národmi, tým ťažšie vládzeme uspokojovať tú časť potrieb nášho národa, ktorou sme odkázaní na prebytky iných národných hospodárstva. Ešte pred rokom stál nám k dispozícii s určitou časťou svojich výrobných prebytkov celý Balkán, dnes môžeme počítať do určitej miery iba s Bulharskom, pretože z Rumunska, okrem nafty, prakticky už dlhé mesiace nič iné nedovážame. Rovnako úplne odpadly možnosti, ktoré sme si zabezpečili obchodnou smluvou uzavretou koncom minulého roku so Sovietskym Ruskom. Keď uvážime, že okrajové štáty Európy prakticky pre výmenu tovarov s nami dlhší čas neprichádzajú do úvahy, zistíme, že 95% našej medzinárodnej výmeny tovarov pripadá na Nemecko, Taliansko, Maďarsko a Švajčiarsko. Takto je to už od júla, respektíve od apríla roku 1941. Až dovtedy vedeli sme zvládnuť ťažké zásobovacie problémy našej národnej výroby i obyvateľstva tak, že to ešte znieslo srovnanie s normálnymi pomermi. Od tých čias, pravda, alimentujeme niektoré odvetvia výroby a konzumu zo zásob, ktoré sa nám už nedarí doplňovať tak, ako by sme to potrebovali. Následky tohto zúženia priestoru pre našu medzinárodnú výmenu statkov prejavia sa teda citeľnejšie iba v budúcom rozpočtovom roku. No, i takto ešte vždy možno odôvodnene tvrdiť, že na poli zásobovania výroby i obyvateľstva patrí Slovensko dodnes medzi tie štáty Európy, ktoré sa môžu chváliť najväčším blahobytom. Relatívny pokles normálneho spôsobu a miery ukojovania potrieb obyvateľstva je na Slovensku najmenší. Zásobovanie našej výroby surovinami a pomocnými látkami výrobnými darilo sa nám doteraz uskutočňovať v takom rozsahu, že môžeme tvrdiť, že bola normálne zamestnaná po celý rok 1941. Pravda, v mnohých odvetviach išlo to na úkor zásob normálne udržovaných, čo sa prejaví hádam už v prvej polovici budúceho roku. No, práve v tých odvetviach, v ktorých sa nám zásobovacia perspektíva rysuje najmenej priaznivé, budujeme si náhradné domáce surovinové zdroje, ktoré naše starosti v tejto oblasti podstatne zmenšia.

Fakt, že i za uvedených okolností podarilo sa nám umiestiť na trhoch, ktoré

nám stály k dispozícii, všetky prebytky našej národnej výroby a že sme dokázali zfruktifikovať v svoj prospech všetky možnosti nákupu na týchto trhoch, svedčí najlepšie o zdatnosti vedenia medzinárodnej obchodnej politiky nášho štátu. Pružnosť, ktorá je najvýznamnejšou podmienkou úspechu obchodnej politiky v časoch takej neistoty na medzinárodných trhoch, ako práve prežívame, charakterizovala činnosť nášho štátu v tejto oblasti i v roku 1941 a prispela tak celkom podstatne k udržaniu relatívne vysokého stupňa blahobytu, o ktorom som sa práve zmienil.

Našich obchodne-politických činiteľov najviac zamestnával i tohto roku hospodársky pomer nášho štátu k Nemeckej ríši. Nesnadný problém zvýšenia nášho dovozu z Nemecka podarilo sa rozriešiť do takej miery, že za prvých 9 mesiacov tohto roku náš obchodný styk s Nemeckom, okrem Protektorátu Čechy a Morava, vykazuje už pasívum presahujúce 400 miliónov korún. Dôležité je, že sme tohto výsledku docielili zvýšením dovozu z Nemecka. Pravda, týmito je otázka našich clearingových pohľadávok nie rozriešená, pretože s jednej strany zostali sme až do posledného času silne aktívnymi v obchodnom styku s Protektorátom, s druhej strany clearingové poukazy neobchodnej povahy z Nemecka, k nám sú ešte vždy značné. Vývin clearingového styku slovensko-nemeckého vykonáva stále veľký vplyv na utváranie sa našich hospodárskych pomerov, ale aj na finančné hospodárenie štátu.

Slávny Snem! O vývine pomerov v slovenskom poľnohospodárstve zmienil sa podrobnejšie pán minister financií vo svojom expozé. Tento vývin možno charakterizovať ako normálny, i keď v niektorých ohľadoch nesie známky mimoriadnych pomerov, do ktorých sa naša republika dostala následkom svetových vojnových udalostí. Významným je, že snaha po likvidácii nášho aktívneho salda na clearingovom účte v Nemecku našla sympatickú ozvenu v potrebách slovenského poľného hospodárstva. Toho roku mohli sme v tomto ohľade zaznačiť istý investičný ruch, ktorý je radostnou predzvesťou rýchlejšieho postupu v kladení predpokladov intenzifikácie tejto časti našej národnej výroby. Prakticky prejavilo sa to doteraz najmä zlepšovaním predpokladov čo najvyššieho

zhodnotenia produkcie živočíšnej, a to v smere skvalitnenia chovného materiálu rovnako ako v smere spracovania výsledkov dobytkárskej výroby. V oblasti produkcie rastlinnej môžeme zaznačiť významné prípravné práce sledujúce rozšírenie intenzívnych kultúr a ich výrobné zhodnotenie v tuzemsku s hľadiska odbytových možností v strednej Európe. Vedenie tohto ruchu, často aj iniciatíva, je v rukách Ministerstva hospodárstva, ktoré ho systematicky doplňuje významnými prácami vodohospodárskymi, z ktorých osobitnú dôležitosť treba priznať investíciám do plošných meliorácií a úprave veľkých a väčších vodných tokov, ktoré sa v istých prípadoch uskutočňujú za spolupráce Ministerstva dopravy a verejných prác.

Zintenzívnenie poľnohospodárskej výroby so stránky kvantity i kvality musí byť naliehavým programom hospodárskej politiky nášho štátu. Rýchle a účelné zvládnutie tohto programu predpokladá jasný a nakoľko je to možné, podrobný plán. Musíme vedieť, čo chceme od rastlinnej a čo od živočíšnej produkcie a ako to chceme, musíme vedieť usporiadať tieto postuláty do stupníc jednak podľa naliehavosti, jednak podľa daných možností ich splnenia. Jestvujúce prirodzené predpoklady musia pritom rovnako spolurozhodovať ako predpoklady hospodárske. Sem patrí aj určenie povinností štátu tak v oblasti právnej ako aj vo finančnej a technickej. Máme zákon o podpore výstavby priemyslu. Treba ho doplniť zákonom o podpore zintenzívnenia výroby poľnohospodárskej. Dobre premyslený a konkrétne sostavený plán doplnený vhodnou normou odôvodnenou praktickou potrebou a danými možnosťami môže byť dobrou základnom na dosiahnutie programových cieľov, ktoré sú v tomto výrobnom sektore vytýčené. Nemýľme sa, rozkvet nášho roľníctva, povznesenie poľnohospodárstva, investície, ktorých dosiahnutie týchto cieľov vyžaduje, nie sú len na prospech príslušníkov tejto výroby. Vzrast ich blahobytu preleje sa automaticky do všetkých ostatných vrstiev obyvateľstva, pretože takto uskutočnené stúpnutie kúpnej schopnosti týchto vrstiev nemôže dlhší čas zostať utajeným, ale skôr alebo neskôr prejaví sa na trhu a tým zas v domácnostiach príslušníkov ostatných

odvetví nášho hospodárstva. Niet tu nijakého dôvodu k závisti ani k pochybnému zápoleniu. Nebolo by správne, keby nám malosť našich pomerov zabránila, aby sme si toto zavčasu uvedomili.

Snem Slovenskej republiky odhlasoval minulého roku na návrh vlády dva zákony, ktoré sú významnými inštrumentmi najmä (teda nie výhradne) našej priemyselnej politiky. Je to zákon, o podpore výstavby priemyslu a zákon o prechodných daňových úľavách z titulu investícii podnikových. Prvým zákonom stvorili sme vhodné predpoklady pre rozšírenie národohospodársky želateľnej priemyselnej výroby, druhým zas významný predpoklad pre zmodernizovanie priemyselných, ale aj poľnohospodárskych a dopravných podnikov už jestvujúcich, prípadne pre rozšírenie ich kapacity a pre vybudovanie sociálnych zariadení. Pri rokovaní o osnovách týchto zákonov vo výboroch Snemu som zdôraznil ich veľký význam pre zamestnanosť nášho obyvateľstva a označil som ich za investíciu národohospodársky i sociálne vysoko rentabilnú.

Už dnes možno tvrdiť, že tieto zákony vyvolaly prianí revolúciu v investíciách priemyselného podnikania na Slovensku. Vznikol ruch, aký žiadne obdobie doterajšieho vývinu slovenského priemyslu nezaznačilo a s akým sme si pri príprave týchto zákonov ani netrúfali počítať. Predbežné výsledky zisťovania Ústredného sdruženia slovenského priemyslu dokazujú, že naše priemyselné podniky roku 1941 začaly a do istej miery už aj dokončily investície do budov a strojného zariadenia v hodnote, ktorá reprezentuje sumu jednu miliardu dvadsaťdeväť miliónov korún slovenských. Z toho na prevádzkové budovy pripadá vyše 335 miliónov Ks, na obnovu a rozšírenie strojného zariadenia vyše 543 miliónov Ks, na budovy pre zamestnancov a na iné sociálne zariadenia podnikov vyše 15l miliónov Ks.

Slávny Snem! V týchto sumách nie sú zahrnuté investície troch veľkých (podnikov a investície niekoľkých menších podnikov. Tieto možno bezpečne odhadnúť na 150 miliónov Ks, z čoho na investície sociálne pripadá aspoň 20 miliónov Ks. Takto prichádzame k sume úhrnných investícií 1, 180. 000. 000 Ks, na čom investície do stavby domkov pre zamestnancov a do

iných sociálnych zariadení participujú sumou asi 170 miliónov Ks. (Poslanec Suroviak: A nikto nedopláca na nás. ) To je výsledok tichej práce súkromných podnikateľov priemyselných za čas pomerne veľmi krátky, to je následok zákonov, ktoré sme koncom lanského roku odhlasovali. Slávny Snem! Toto je najpresvedčivejší dôkaz správnosti tvrdenia, že štát prípadne aj s veľmi malými obeťami vhodne volenými, môže vyvolať veľký súkromný investičný ruch a že nie je správne tvrdenie, podľa ktorého štát má sa starať iba o investície verejné. Vydaním zmienených zákonov vzdal sa štát na istý čas určitých svojich príjmov. Vidíme, že namiesto nich vzniklý mu už v prvom roku účinnosti týchto zákonov nové príjmy, ktoré mohly mať aj značnejší rozsah. Ďalšie príjmy, ktoré sa týmito investíciami priemyselných podnikov založily, vynahradia iste niekoľkonásobne pomerne malú obeť, ktorú priniesla tohto roku a ktorú prinesie ešte budúceho roku naša štátna finančná správa. Zákon o daňových úľavách stratí účinnosť koncom roku 1942. Už dnes je jasné, že jeho platnosť bude treba bezpodmienečne predĺžiť ešte o jeden rok, ak chceme zabezpečiť dokončenie modernizácie našich priemyselných podnikov. Investičné práce sú totiž veľmi sťažované dlhými dodacími lehotami pre stroje, ktoré objednávame z Nemecka. Okrem toho sa zistilo, že mmohé podniky začaly prípravné práce iba tohto roku, takže je nemožné, aby ich dokončily už budúceho roku. Národohospodársky záujem na budovaní nových pracovných príležitostí a na úplnom zmodernizovaní našej priemyselnej výroby je mimoriadne veľký, ak chceme, aby sme obstáli aj v povojnovej konkurencii. Záujem štátnej finančnej správy na tomto nie je o nič menší, ak si chce zabezpečiť príjmovú stránku svojho rozpočtu aj na roky budúce.

Ináč vývin zamestnanosti nášho priemyslu prebiehal toho roku pomerne veľmi priaznivé. Priemerný počet robotníkov zamestnávaných v prvej polovici tohto roku bol asi o 10% vyšší, priemerný počet odpracovaných hodín asi o 13% vyšší, ako v priemere roku 1940. O rozsahu zvýšenia úhrnu miezd vyplatených priemyslom roku 1941 nemožno sa ešte vyjadriť číselne, ale výsledky už doteraz známe

ukazujú, že bude podstatne vyšší ako v roku 1940.

Dáta o celkovej zamestnanosti na Slovensku v roku 1941 ukazujú, že najvyššiu

zamestnanosť mali sme v júni, keď počet poistencov podliehajúcich nemocenskému poisteniu činil 298. 000, najmenšiu v januári, keď tento počet činil iba 206. 000. V októbri tohto roku činil počet týchto osôb ešte vždy vyše 281. 000. Roku 1940 bol maximálny počet takto zamestnaných osôb v auguste a činil vyše 270. 000, minimálny vo februári, kedy činil skoro 176. 000. Mesiac október minulého roku vykazoval počet takto zamestnaných skoro 265. 000. Toto srovnanie jasne dokazuje, že nielen priemyselná ale i celková zamestnanosť u nás bola toho roku značne lepšia ako roku minulého.

Celkový pohyb mzdový, ktorý bol i toho roku značný, prejavil sa pochopiteľne aj v triedach nášho nemocenského poistenia. Vývin je veľmi zaujímavý. V najnižších troch triedach bolo roku 1939 47. 87%) celkového počtu poisteného robotníctva, teda skoro polovica, kdežto roku 1941 33. 66%, teda presne jedna tretina. V najvyšších troch triedach bolo roku 1939 13. 70% celkového počtu poistencov, teda len niečo viac ako 1/8, toho roku 32. 03%, teda skoro jedna tretina.

Priemerný zárobok tvoriaci základ pre platenie príspevkov nemocenského robotníckeho poistenia činil v októbri roku 1939 16. 96 Ks, kdežto v októbri 1941 už 22, 47 Ks, teda vyšší asi o 33%. Priemer zárobku mužov činil v októbri 1939 18. 12 Ks, v októbri 1941 25, 52 Ks, teda vyšší asi o 41%. Priemer zárobku žien zvýšil sa o menšie percento. Toto je vývin priemerných miezd počítaných podľa predpisov o sociálnom poistení. Skutočný vývin je značne priaznivejší pretože pre vyrubenie príspevku tohto poistenia započítava sa denná mzda v maximálnej výške do 34. 50 Ks. Pri výpočte zmienených priemerov braly sa teda mzdy, ktoré prevyšujú denných 34. 50 Ks, iba čiastočne do úvahy. Treba konštatovať, že roku 1941 značná časť priemyselného a stavebného robotníctva mala priemernú mzdu i podstatne vyššiu ako je maximum započítané alebo započítateľné do nemocenského poistenia. Konkrétne 25% robotníctva zamestnané-

ho pri priemysle mala koncom marca tohto roku mzdu hodinovú najmenej 5 Ks. V tejto súvislosti treba sa zmieniť ešte

o zametstnanosti, ktorá nespočíva na domácej pôde. Z prejavu pána ministra financií sme sa dozvedeli, že toho roku počet nezamestnaných u nás bol naozaj minimálny. Jednako zamestnanosť v tuzemsku ešte vždy neprekročila úroveň z roku 1938 a práceschopných od tých čias predsa pribudlo. Tieto prebytky pracovných síl odčerpala nám Nemecká ríša s Protektorátom Česko a Morava, kde toho roku našlo zamestnanie 100 až 120 tisíc našich ľudí. Musíme si uvedomiť, že je to na naše pomery počet veľmi veľký a že hospodárska politika nášho štátu stojí pred obrovským problémom: vytvoriť predpoklady pre zamestnanie týchto ľudí na domácich pracovných miestach. Štát by sotva chápal svoje sociálne poslanie správne, keby sa všemožne nesnažil počet svojich príslušníkov, odkázaných na zárobok v cudzine, zmenšiť na najmenšiu mieru. Nezabúdajme, že dnes zamestnáva nám cudzina skoro o 20 až 30% viac ľudí ako celý tuzemský priemysel. Táto skutočnosť má

dočasne nepriaznivý odraz aj na finančné hospodárstvo štátu.

Slávny Snem ! V súvislosti so sociálnymi otázkami rysuje sa nám aj problém tuzemskej cenovej hladiny. Niet o tom sporu, že sa nám ho doteraz nepodarilo uspokojivé rozriešiť. Podľa malobchodného cenového indexu i podľa indexu životných nákladov robotníckej rodiny tak, ako ho vykazuje Slovenská národná banka, zvýšenie robotníckych zárobkov, o ktorom som hovoril, vyrovnalo sa do veľkej miery zvýšením životných nákladov.

I tento úspech má teda iba relatívnu cenu. Je pravdou, že doteraz stabilizovanie cenovej hladiny podarilo sa iba v Nemecku, ktoré sa na túto úlohu pripravilo materiálne i personálne veľmi zavčasu. My sme to z pochopiteľných príčin nemohli urobiť. No, to neznamená, že nemáme povinnosť riešiť ho teraz všetkými vhodnými a možnými prostriedkami. Začali sme vyrovnávať ceny niektorých dovážaných surovín z prostriedkov, ktoré si produkuje samo hospodárstvo. Túto akciu budeme musieť zrevidovať a vybudovať tak, aby sa stala naozaj účinným prostriedkom boja proti dvíhaniu sa cenovej hladiny. Cieľom tejto

politiky musí byť najprv zabrániť zhoršovaniu pomeru hladiny mzdovej k hladine cenovej, potom zlepšovať tento pomer čo najintenzívnejšie. Som presvedčený, že rozmach modernizácie našej výroby bude tu významným predpokladom.

Slávny Snem! Dotknul som sa len tých otázok, ktoré akosi charakterizovaly vývin našich hospodárskych pomerov v blízkej minulosti a ktoré naznačujú charakteristiku tohto vývinu v najbližšej budúcnosti. Teraz prikročím k vlastnému rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1942.

Vládny návrh finančného zákona, ktorý sa minulý týždeň i s číselnou prílohou rozpočtu dostal na stoly Snemu, predpokladal výdavky vlastnej štátnej správy vo výške 2. 529, 000. 000 Ks, príjmy vo výške 2. 086, 000. 000 Ks. Počítal teda so schodkom zhruba 443, 000. 000 Ks.

Rozpočet štátnych podnikov vykazoval zisk, ktorý sa mal odviesť štátnej pokladnici a ktorý je už v sume príjmov vlastnej štátnej správy zahrnutý vo výške zhruba 105, 000. 000 Ks.

Investičný rozpočet obsahoval náklady v sume zhruba 840, 000. 000 Ks, príjmy v sume 1, 000. 000 Ks, takže končil schodkom 839, 000. 000 Ks.

Takto teda úhrnný schodok celého štátneho rozpočtu na rok 1942 činil 1. 283, 433. 575 Ks.

Je nesporné, že tieto čísla sú na naše pomery nepomerne veľké. Rozpočet výdavkov vlastnej štátnej správy stúpal od vyhlásenia štátu veľmi intenzívne. Srovnanie s rokom 1939 je sotva možné, no, pri s rovnaní s rokom 1940 ukazuje sa tu zvýšenie výdavkov asi o 56%. Participácia osobných výdavkov klesla proti roku 1941 so 47. 7% na 41. 9%, nie však poklesom osobných výdavkov, ale silným vzostupom výdavkov vecných.

Najviac sa zvýšily výdavky Ministerstva vnútra; ktoré proti rozpočtu na rok 1941 vzrástly zo 415 miliónov na 570 miliónov korún, teda o 155 miliónov korún. Zvýšenie je odôvodnené novým výdavkom z titulu štátneho príspevku na prídavky na deti robotníkov, ktorý činí 50 miliónov Ks, ďalej zvýšenou dotáciou Ústredného úradu práce o 9 miliónov korún, zvýšením výdavkov na štátne nemocnice o 23. 7 milióna Ks, ďalej ešte zvýšením príspevku