treba sa dotknúť ešte otázky, aký postoj zaujímajú k slovenskej mládeži ľudia, ktorí pokladajú za svoju povinnosť o slovenskej mládeži hovoriť a súdiť. Nuž na slovenskú mládež zvykli sme hľadieť dvojakým spôsobom.

Ak hovoríme k zástupcom tejto mládeže a záleží nám na popularite, nešetríme pochvalami, radi opakujeme známe výroky z Hviezdoslavovej básne o ,, držiteľke rána" a nekriticky chceme pôsobiť na sebavedomie mladých ľudí. Takýto postoj mladému pokoleniu neinponuje a takíto nekritickí pochlebovači stávajú sa aj v očiach mládeže smiešnymi a nehodnými dôvery. Ale priam tak pochybený postoj zaujíma aj ten, kto si namýšľa, že má právo stavať sa do pózy sudcu a dávať mravokárne lekcie, ktoré mládež prijíma netečné a často s odporom. My chceme sa postaviť na také stanovisko, o správnosti ktorého nemôžu byť nijaké pochybnosti. Základom tohto stanoviska je otvorenosť a úprimnosť. (Potlesk. Hlasy: Tak je!)

Nuž, ak sa staviame na takéto stanovisko úprimnej otvorenosti a chceme vysloviť úsudok, že naša akademická mládež nie je taká, akou by sme ju chceli mať, najprv si položme otázku, či sme sa postarali o to, aby bola taká, aká by mala byť. Priznajme si, nepostarali sme sa, lebo sme nevykonali všetko, čo vykonať bolo treba. Ukázali sme slovenskej akademickej mládeži cestu, po ktorej by mala ísť, aby sa začlenila do prúdu nového slovenského života? Neukázali, ba ponechali sme ju samu na seba, ako by nám jej účasť na tvorení základov nového slovenského života nebola potrebná. Dali sme tejto mládeži taký životný príklad, ktorý by mohla a mala nasledovať?

Slávny Snem! Tu sme pri jadre celého problému. Mládež počúva reči a dá sa oduševniť a presvedčiť. Ale najpresvedčivejším argumentom, ktorým možno podložiť každú reč a každé slovo, je predovšetkým dobrý príklad, harmonický súlad medzi slovom a činom, skutkami dokázaná životnosť hlásaných hesiel, čiže dôsledné uskutočňovanie zásad v životnej praxi, Nezabúdajme, že mládež i pri svojom mladistvom zápale je kritická, všetko chce vidieť, pozoruje, porovnáva, a súdi a najmä akademická mládež zaujíma kritický postoj k všetkým zjavom, ktoré pútajú jej po-

zornosť. Slovenská akademická mládež, i keď sa ešte nenaučila prísnej autokritike, pozorne sleduje a kriticky skúma vývin nášho vnútorného života a nemôže nevidieť zjavy, ktoré svedčia o tom, že v slovenskom živote je mnoho nezdravého. (Hlas: Tak je!)

Často zdôrazňujeme nevyhnutnú potrebu národnej jednoty, ale pri svojich rozhodovaniach používame prostriedky, ktoré sjednotenie národa znemožňujú. (Hlas: Tak je!) So zvláštnou zálubou prízvukujeme potrebu pracovitosti. A na druhej strane na každom kroku stretáme sa s ľuďmi, ktorí sú dobre platení za to, že celé dni nič nerobia, lebo sa poctivo pracovať nenaučili. Ako zradu na národe kvalifikujeme korupciu, ale nemáme odvahy toto zlo zo slovenského života vykoreniť. Odsudzovali sme protekcionárstvo, ale nenašli sme spôsob, aby sme ho v záujme čistoty slovenského života odstránili. Odsúdili sme materialistický shon za možnosťami zbohatnutia, ale vlna nenásytného materializmu strhla toľkých ľudí do špinavého prúdu hmotárstva, že v slovenskom slovníku musel sa zjaviť nový termín "ziskožravci". Hlásame potrebu osobnej zodpovednosti každého Slováka za osud národa a často sme svedkami zjavov, za ktoré nemá kto niesť zodpovednosť. V príležitostných prejavoch hovoríme o slovenskom národnom živote, o slovenskej národnej budúcnosti, ale neraz máme dojem, že touto,, národnou" terminológiou zakrývame prázdnotu svojho povedomia, nedostatok slovenského sebavedomia a plytkosť svojho národného citu. Ak to okolnosti vyžadujú, vieme svoj hlas naladiť na vlastenecký páthos a zdôrazňovať potrebu obetavosti za záujmy slovenskej štátnosti, ale význam slovenskej štátnej samostatnosti sme ochotní chápať často iba vo vzťahu k vlastným egoistickým záujmom, bez ohľadu na potreby národného celku a záujmy budúcich slovenských pokolení.

Tento rozpor medzi zásadami a životnou praxou, tento nápadný nesúhlas medzi slovami a skutkami má svoj silný odraz v smýšľaní mladej slovenskej generácie, ktorá v svojom kritickom naladení podrobuje úvahám jeho konkrétne prípady. Ľudia, ktorí vzhľadom na svoj vek majú dostatok životných skúseností a vedia aj takéto zjavy nášho života chápať v iných

perspektívach a iných súvislostiach, vedia azda inak posúdiť tento kvas slovenského života v prvých rokoch našej štátnej samostatnosti. To však neznamená, že mladá slovenská generácia nemá právo takto vidieť a takto posudzovať to pokolenie slovenského národa, ktoré má aktívnu účasť na spravovaní nášho národného a štátneho života. Nebojme sa tejto kritiky, lebo môže byť zdravou kontrolou našich počinov a nepodceňujme tento súd, môže priniesť ozdravenie našich pomerov. Nie to je zlé, že mladá slovenská generácia má odvahu podrobovať ostrej kritike vývin nášho národného života, zlo je v tom, že sú v národnom živote slovenskom zjavy, ktoré si takúto kritiku a takýto súd zaslúžia. (Potlesk. )

A ešte nebezpečnejšie, ba vzhľadom na našu národnú a štátnu budúcnosť priamo katastrofálne by bolo, keby mladé slovenské pokolenie prestalo mať záujem o to, čo sa u nás robí a ako sa to robí? Keby slovenská akademická mládež ostala i naďalej na akejsi bočnej kolaji v úlohe pasívneho pozorovateľa, bez organizačných predpokladov na uplatnenie svojho zápalu, pre vzrast slovenského národného a štátneho života, mohlo by sa stať, že v tejto generácii ubili by sme zdravé sily, ktoré chcú mať aktívnu účasť na tvorení a zaistení našej národnej a štátnej budúcnosti. Ak nám záleží na každom slovenskom jednotlivcovi, nemôžu nám byť ľahostajné celé stovky a tisícky slovenskej akademickej mládeže, ktorá už vzhľadom na svoje vzdelanie a odbornú prípravu má významné miesto v slovenskom národnom kolektíve a dôležitú funkciu v slovenskom národnom živote.

Povedal som, že od slovenskej akademickej mládeže očakávame predovšetkým statočné plnenie študijných povinností, ale súčasne chceme, aby mladá generácia slovenskej inteligencie, odchovaná slovenskými vysokými školami, bola z každej stránky pripravená na úlohy, ktoré slovenská štátnosť kladie na plecia tejto nastupujúcej generácie. Ak hovoríme o novom slovenskom človeku, máme na mysli nové pokolenie slovenského národa, čiže nový, na všetky úlohy svojho samostatného života vychovaný slovenský národ. A tu musí byť každému jasné, že tohto nového slovenského človeka a tento nový slo-

venský národ možno vychovať len z toho pokolenia, ktoré nie je zaťažené dedičstvom národnej poroby a ktorého národný charakter musí byť čistý od všetkých kazov. A tak isto nám musí byť jasné, že v tomto novom pokolení slovenského národa najvýznamnejšia úloha a súčasne najväčšia zodpovednosť pripadne novej slovenskej inteligencii, ktorá vyrastá z dnešnej akademickej mládeže. Skoro by sa žiadalo povedať, že slovenská akademická mládež, je elitou nového slovenského pokolenia, ale my takéto delenie slovenského národu na akúkoľvek "elitu" a "neelilu" čo najrozhodnejšie odmietame a zatracujeme, a preto i novú generáciu slovenskej inteligencie pokladáme za takú časť slovenskej pracujúcej pospolitosti, ktorá bude mať všetky rozumové a mravné predpoklady, aby vedela viesť, udávať smer, a dávať príklad v práci a obetavosti za spoločné dobro celého slovenského národa a všetkých jeho vrstiev.

Slovenská akademická mládež musí sa naučiť chápať úlohy svojho životného povolania tak, aby po vstupe do života všetkými prostriedkami dvíhala mravnú, kultúrnu, hospodársku a sociálnu úroveň ľudu, z ktorého pochádza. Slovenský národ nepotrebuje pánov, ktorí by sa povyšovali nad vrstvy slovenských robotníkov a sedliakov, ale potrebuje naozaj vzdelanú inteligenciu, ktorá nebude váhať snížiť sa k ľudu, aby silou svojho ducha, svetlom vlastnej kultúry a príkladom svojho života viedla svoj ľud k lepšej slovenskej budúcnosti.

Každý slovenský inteligent bude vedieť takúto úlohu v živote svojho národa plniť len vtedy, ak popri dôkladnom všeobecnom vzdelaní a popri dokonalej odbornej príprave bude vynikať hĺbkou, pevnosťou a čistotou charakteru a to takého charakteru, ktorý bude v harmonickom súlade stelesňovať vysoký stupeň mravnej dokonalosti s najdokonalejšími vlastnosťami rýdzej slovenskej povahy. Takto vyrastie ten nový slovenský človek, ktorý celou svojou ľudskou bytosťou, smýšľaním, prácou a citom, celým svojím životom bude patriť len svojmu slovenskému národu. V tomto duchu obrodené slovenské pokolenie bude spoľahlivým strážcom odkazu našich predkov, starostlivým opatrovateľom hmotných i duchovných hodnôt slovenského národa,

obetavým budovateľom nových podmienok slovenského života. Takéto slovenské pokolenie musí prísť, aby prevzalo do svojich rúk naše národné gazdovstvo. A v tomto pokolení už nesmie byť odrodilcov, nenásytných ziskožravcov (Hlas: Tak je!), bezohľadných egoistov, a národných farizejov, lebo musí prísť čas, aby národ náš nevliekol s pokolenia na pokolenie všetku tú špinavosť, slabosť a mrzkosť, ktorá sa v minulosti na povahu slovenského človeka nalepila a pokrivila jeho ľudský a národný charakter. Toto smutné dedičstvo slovenského národného otroctva musíme ako žobrácke handry zhodiť zo seba, aby nehatilo náš krok na novej ceste nášho národného vývinu.

V storočiach poroby mohol ísť vývin nášho národného života pomaly, lebo jedna slovenská generácia odovzdávala nasledujúcemu slovenskému pokoleniu ťažké jarmo národného otroctva. Zotročený národ nemohol sa rozbehnúť za veľkými cieľmi, pretože pritlačený k zemi len zďaleka upieral svoj zrak do národnej budúcnosti. Dnes, keď sa táto vytúžená a v bolestiach utrpenia vykúpená predstava národnej slobody stala skutočnosťou, musíme zrýchliť tempo svojho národného vývinu a čím skôr dohoniť všetko, čo sme v minulosti museli zameškať. Slovenský národ, tvoriaci základy svojej štátnej samostatnosti v prudkom príboji rozvlnenej medzinárodnej politickej a hospodárskej situácie, nemôže a nesmie obetovať ani jedno svoje pokolenie, ale musí už nastupujúcej generácii dosiahnuť splnenie ideálu nového slovenského človeka, ktorý s múdrou rozvahou a mužnou odvahou bude uskutočňovať ideál slovenskej štátnosti ako základ, formu a prameň slovenského národného života.

Keď s takéhoto hľadiska posudzujeme úlohu mladého slovenského pokolenia vo vývine našich národných osudov a keď v takejto súvislosti naznačujeme funkciu slovenskej akademickej mládeže pri plnení týchto dejinných úloh, a keď tieto poznatky konfrontujeme s rezervovanou pasivitou slovenského vysokoškolského študentstva a jeho neúmernou účasťou v slovenskom národnom živote, priznajme si, že je to vo veľkej miere naša vina a náš hriech. Ak si to priznáme sami, nemusí nám to vyčítať iný, ale na druhej strane treba povedať niekoľko otvorených a

úprimných slov aj na adresu slovenského vysokoškolského študentstva.

Ak slovenskej akademickej mládeži priznávame právo kritiky, ba ak od nej priamo žiadame, aby kritickým pohľadom sledovala vývin našich vnútorných pomerov a rozličné zjavy nášho verejného života, ba ak uznávame i to, že je v našom národnom a štátnom živote mnoho zjavov, ktoré čo najrozhodnejšie treba odsúdiť, neuznávame a neuznáme to, aby slovenský vysokoškolák vyčerpal celý svoj vzťah k dnešnej slovenskej skutočnosti len kritickým posudzovaním jej konkrétnych zjavov. Takéto stanovisko by bolo veľmi pohodlné, ale slušalo by viac starcom a vonkoncom nepristane mladému inteligentnému Slovákovi, ktorý si musí uvedomiť, že aj on, áno aj slovenský akademik, je zodpovedný za osud národa a budúcnosť nášho štátu. Slovenský akademik má právo vidieť, súdiť a odsúdiť hriechy svojich otcov, ale zároveň má povinnosť stať sa lepším a dokonalejším. Slovenské vysokoškolské študentstvo má právo podrobiť najostrejšej kritike všetky neresti, hmotárstva, korupcie, protekcionárstva, malicherníckeho egoizmu a iných mrzkostí, ktoré sa v našom verejnom živote ako nebezpečná nákaza rozšírily, ale každý slovenský vysokoškolák musí si uvedomiť, že tieto a podobné neresti nesmú prejsť do jeho charakteru, ktorý svojou mravnou silou musí byť absolútne imúnny proti takejto infekcii. Mládež a najmä akademická mládež má právo súdiť a odsudzovať, ale toto právo stráca vtedy, ak svoj mladistvý zápal rozmrhá v neplodnom súdení a potom oddá sa tupej resignácii. Životný záujem slovenského národa a budúcnosť slovenskej štátnosti vyžaduje, aby slovenské vysokoškolské študentstvo popri svojom kriticizme upravilo svoj vzťah k slovenskej prítomnosti aj na inom základe. Slovenská akademická mládež musí sa učiť na chybách, ktoré odsudzuje, musí sa usilovať byť lepšou, ako tí, ktorých kritizuje, múdrejšou, ako sú tí, ktorí jej neimponujú a predovšetkým statočnejšou a slovenskejšou ako sme my, lebo vtedy nastane ozdravenie a zdokonalenie nášho národného života. Slovenský národ čaká na nástup takejto generácie a pripravuje jej cestu.

Zákon o Sdružení vysokoškolského študentstva, o ktorom dnes rokujeme chce

byť iba prvým krokom na ceste k riešeniu tých otázok, z ktorých niektoré som tu len letmo naznačil. Tento zákon je dôkazom, že výchova slovenskej akademickej mládeže a jej aktívna účasť na slovenskom národnom živote nie je nám ľahostajná. Ustanoveniami tohto zákona chceme stvoriť organizačné predpoklady pre takú činnosť slovenského vysokoškolského študentstva, ktorá bude primeraná jeho funkcii v novom slovenskom živote. Pri tomto zákone stretajú sa dve generácie slovenského národa; chceme veriť, že obidve generácie pochopily svoju dejinnú úlohu a nájdu spôsob, aby ju spoločnými silami v záujme šťastnej budúcnosti svojho národa statočne splnily.

O tom, že Sdruženie vysokoškolského študentstva bude podľa tohto zákona organizačne pričlenené k Hlinkovej slovenskej ľudovej strane, netreba sa veľmi rozširovať, pretože takéto riešenie vyhovuje nielen duchu našej Ústavy a poslaniu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, ale i duchu slovenskej národnej tradície a potrebám zdravého vývinu slovenského národného života.

Hlinková slovenská ľudová strana vo svojom dvadsaťročnom boji uskutočňovala túžby všetkých predchodiacich slovenských generácií a po víťaznom ukončení svojho politického boja ako strana národnej jednoty prevzala dejinnú zodpovednosť za taký vývin slovenského života, ktorým sa zabezpečí osud budúcich slovenských pokolení. Hlinková slovenská ľudová strana má teda nielen právo, ale i povinnosť, aby pod svoje krídla vzala i Sdruženie vysokoškolského študentstva, ktorému svojou mravnou váhou a svojou organizačnou štruktúrou zaistí také podmienky činnosti, aby slovenská akademická mládež, ako predný voj nového slovenského pokolenia, bola pripravená v každom ohľade a na každom poli splniť svoju zodpovednú úlohu vo vývine dejinných osudov nášho národa.

Kultúrny výbor, vedený takýmito úvahami, proti osnove pôvodného vládneho návrhu zákona, jednomyseľne postavil sa na, stanovisko, podľa ktorého Sdruženie vysokoškolského študentstva treba vybudovať ako organizačnú složku Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Text osnovy zákona podrobil svedomitej revízii a upra-

vil ho tak, aby pri jeho interpretácii nemohly vznikať pochybnosti,

Za pôvodný ôsmy paragraf osnovy vložil nový deviaty paragraf, ktorým sa Ministerstvu školstva a národnej osvety zabezpečuje právo dozerať, či Sdruženie vysokoškolského študentstva používa štátne podpory na ciele, na ktoré boly poskytnuté a či majetok rozpustených akademických spolkov upotrebuje sa na fakultné ciele, na ktoré bol podľa stanov alebo podľa svojej povahy určený.

V mene kultúrneho výboru navrhujem, aby Snem Slovenskej republiky schválil osnovu zákona o Sdružení vysokoškolského študentstva v takom znení, ako ho upravil výbor kultúrny. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o Sdružení vysokoškolského študentstva.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 10 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú proti tomu námietky? (Námietky neboly. ) Námietky nie sú.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Kočiš: Nie sú. Zpravodajca Dr. Hrušovský: Nie sú. Predseda Dr. Sokol: Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 10 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona

podľa zpráv výborových.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 1. bod programu.

Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva sociálneho a zdravotného, ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o návrhu poslanca Dr. Karola Mederlyho a spoločníkov na vydanie zákona o Sociálnom ústave pri Hlinkovej slovenskej ľudovej strane.

Zpravodajcom za výbor sociálny a zdravotný je pán poslanec Anton Šalát, za výbor ústavnoprávny pán poslanec Dr. Anton Hudec a za výbor rozpočtový pán poslanec Ján Hollý.

Dávam slovo zpravodajcovi za výbor sociálny a zdravotný pánu poslancovi Šalátovi.

Zpravodajca Šalát:

Slávny Snem!

Vynesením zákona o Sociálnom ústave Hlinkovej slovenskej ľudovej strany dostane sa Hlinkovej slovenskej ľudovej strane veľkej morálnej satisfakcie za jej dejinné boje a účinkovanie v prospech slovenského národa. Položí sa nový mohutný pilier k dostavbe slovenského, národného a sociálneho života. A dostane sa aj vzácneho uznania veľkému sociálnemu duchu Hlinkovmu, ktorý popri náboženskom a národnom cítení bol pravou fakľou sociálneho cítenia a horlenia.

Dostatočne je už známe, ako bol Hlinka zorganizoval slovensko-nacionálne kresťanské hnutie v rokoch 1906 a v nasledujúcich rokoch, aby vedel obraňovať národné, náboženské, hospodárske, sociálne a iné práva Slovákov.

Jeho boj proti maďarskej nadvláde bol vtedy hotovou národnou a sociálnou revolúciou slovenskou proti rozpínavým maďarským, maďarónskym a židovským živlom na Slovensku.

Čo sa cudzia nadvláda starala o to, či Slováci po dedinách a lazoch majú riadne pôrodné baby, čí majú čisté dediny, dvory, zdravé studne, vodovody, vzorné hnojiská atď. Vicišpánom, slúžnovcom, notárom, maďarónom a židovským krčmárom šlo hlavne o to, aby sa pri každých voľbách nahnalo čím viac hlasov gulášmi, terorom, cigánstvom, sľubmi na protislovenskú stranu.

A podivné je, kde to nešlo podplácaním a napájaním, tam sa siahlo obyčajne na vyrubovanie ťažkých pokút pre vytekanie hnojovky z dvorov na dedinu, za neuspo-

riadané dvory atď. Podivné, že v pánoch prolislovenských vládcoch vzbudzoval sa cit zdravotnícko-sociálny len počas volebných kampaní a aj to len proti stúpencom slovenského hnutia. Inokedy pre nich a za nich mohli sa Slováci trebárs udusiť v špine, v baciloch a v bahnách. Bolo by im to bývalo asi len vítané, ani kedysi cholera v Detve a inde.

Keď sa Hlinka a s ním spolupracovavší slovenskí národovci stavali v minulosti proti takýmto tendenčným pokutám, vyrubovaným - vraj - na potrestanie verejnej nečistoty, nehygieny, neviedla ich pritom zakrývať nedbalosť, zaostalosť, (predsedania sa ujal podpredseda Dr. Opluštil) špinu, pareniská bacilov, ale mysleli a hovorievali si: Keď čistota, tak čistota všade, či u maďarónov, mungovcov, liberálov a či aj u slovenských ľudákov. Keď poriadok, vzorné hospodárske dvory u jedných, tak aj u druhých. Keď má byť čistota v izbe a vo dvore slovenského lazníka-ľudáka, nech sa to vzťahuje aj na vládneho dôverníka Icika Árona (veselosť!), na jeho špinavý šenk a na jeho hmyznaté náradie.

A čo povedať na adresu dvadsaťročného biedneho vajatania česko-slovenského lžidemokratizmu?

Nechceme byť nespravodlivými. Veľa sme sa naučili, ale veľa sme aj boli vytrpeli pre svoju bývalú polilicko-národnú nevyspelosť, pre svoju kmeňovú hašterivosť. Prišiel zase silnejší a robil si všetko podľa svojho vkusu, svojej vôle a svojich cieľov. No, ozval sa Hlinka a jeho hnutie! Falošných prorokov bolo treba porážať na poli národnom, kultúrnom, hospodárskom a najmä na poli sociálnom.

Nadávalo sa nám, že sme panskou stranou, že tiahneme k maďarským grófom, že sme nepriateľmi proletariátu, chudoby atď. Či bolo treba hľadať väčšieho sociológa, dobrodincu medzi Slovákmi, než bol Hlinka? Či išlo o stavby nemocnie, sirotincov, starobincov, kláštorov, kostolov a škôl, on bol prvý, čo dával žiarivý príklad a povzbudzoval všade k podobným činom. Či zas šlo o stavby vodovodov, kanalizácií, o vkusnú úpravu ulíc a dedín, nepovedal: načo taký prepych? Naopak, každého povzbudzoval k horlivosti za verejné zdravotníctvo a za verejnú čistotu.

Svedčí o tom rýchly vývoj mesta Ružomberka za jeho éry.

Koľkí sa naučili od Hlinku ako treba horliť a pracovať za verejné sociálne a zdravotné dobro! Svedčia o tom mnohé slovenské mestá a dediny so svojimi verejnými úspechmi a svojou úpravou.

Hlinkovo hnutie chránilo desaťtisícom Slovákom životnú postať, chlieb, česť, slobodu proti cudzím rozpínavým živlom a ich najatým pomáhačom.

Hlinka a jeho hnutie pomocou verných odborových organizácii, akými boli: Všeodborové sdruženie slovenských kresťanských robotníkov, Sväz slovenských železničiarov a iné, vedel znamenite zasahovať do riešenia mnohých sociálnych otázok, do urovnávania mzdových sporov, do uzatvárania kolektívnych smlúv, do pomerov rôznych sociálno-poistných ústavov, ktoré si páni lžidemokrati bol vyárendovali za svoje politické a finančné bašty.

Hlinka a jeho tábor v minulosti neobmedzoval sa len na politicko-opozičnú činnosť, na ustavičnú kritiku česko-slovenského vládneho režimu. Nebola pravda, že Hlinkovci vedia len kričať, protestovať, kritizovať a že od pozitívnej práce bežia.

Archív pražského snemu, Rudolfínumu, mohol by jasne hovoriť o tom, koľko iniciatívnych, praktických návrhov podávali tam Hlinkovci vo veciach školských, hospodárskych, sociálnych a iných. Koľko interpelácií sa zavdávalo tam z tábora Hlinkovcov. Nebolo a nie je vinou toho čisto slovenského hnutia, že zdravá iniciatívnosť slovenská nebola tam povšímaná, ba skôr systematicky ubíjaná.

Keď dnes máme svoj slobodný slovenský štát, v ktorom sa tvorčia sila a zdravá iniciatívnosť slovenská má plne uplatňovať, je treba s radosťou vítať návrh zákona o Sociálnom ústave Hlinkovej slovenskej ľudovej strany.

Keď umelci majú svoj dom umenia, prečo by nemohol byť aj akýsi spoločný domov, ústav sociálny, z ktorého by prúdila zdravá iniciatívnosť, sociálna, potrebná kontrola a usmerňovanie pre sociálnu činnosť celej verejnosti. Z tohto ústavu budú vychádzať smernice, ako vychovať sociálnych pracovníkov, aký postoj zaujať k rôznym sociálnym novotám, ktoré sa už praktizujú v cudzine.

Dnešná doba ženie sa v znamení sociálnych reforiem, z ktorých mnohé sme už aj my Slováci - prispôsobeno k našim pomerom - ochotne prevzali a uviedli v prax. Bude veľmi dobre, keď v budúcnosti Sociálny ústav Hlinkovej slovenskej ľudovej strany - ako odborná ustanovizeň verejných sociálnych pracovníkov zaujme stanovisko ku každej novšej snahe na poli sociálne-zdravotníckom a podá svoju mienku povolaným kruhom štátnym.

O úlohe Hlinkovej slovenskej ľudovej strany nateraz a čo do budúcna s najvyššieho miesta bolo povedané, že je a bude prostredníčkou medzi ľudom a štátnym aparátom, chce byť radcom a vychovávateľom ľudu a chce byť dobroprajným pozorovateľom a napomínateľom, že by štátny aparát neskostnatel v byrokratizme, v šibovaní úradných akt a v prekrucovaní paragrafov na úkor verejného dobra.

Nádejný Sociálny ústav Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, ktorý sa má na základe terajšej osnovy zákona utvoriť, bude veľmi dobrým strážcom verejného dobra, lebo jeho úlohou podľa § 2 bude:

a) vykonávať sociálne-zdravotnú starostlivosť, sverenú mu Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou,

b) usmerňovať osobné, vecné a organizačné veci ako aj činnosť dobrovoľných ustanovizní pre sociálne-zdravotnú starostlivosť a nahliadať do ich hospodárenia,

c) podávať dobrozdania pri zakladaní nových sociálne-zdravotnych ustanovizní.

Dobre sa pamätáme, to všeličo sa popáchalo pod titulom sociálnym a zdravotným v minulosti. Bude dobre, keď kontrolou a podávaním mienok bude poverený vážny, odborný ústav sociálno-zdravotný. Keď praktický lekár nevie účinne liečiť pacienta, ide sa s pacientom obyčajne na kliniku alebo do väčších nemocníc k odborníkom-lekárom. Keď by sa v budúcnosti maly vyskytovať spory, ťažkosti na poli sociálne-zdravotníckom. Sociálny ústav Hlinkovej slovenskej ľudovej strany bude tým fórom, pri ktorom alebo mienkou ktorého budú sa riešiť rôzne ťažkosti, aby sa zamedzil chorobný zjav, že na poli sociálne-zdravotnom kde-kto by si chcel počínať podľa svojej chuti a ľubovôle.

Dôvodová zpráva zákona výstižne hovorí o potrebe lepšieho a jednotnejšieho

zorganizovania sociálnej starostlivosti. Hlinková slovenská ľudová strana k prevedeniu tejto práce je zmocnená zákonom č. 345/1939 Sl. z. Má k tomu rozsiahly aparát, organizačnú sieť a možnosť získania dostatočného počtu sociálnych pracovníkov.

Úlohu Sociálneho ústavu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany dôvodová zpráva obšírnejšie líči takto:

1. Vykonávať preventívnu sociálnezdravotnú starostlivosť, a to:

a) o rodinu (starostlivosť o matku a dieťa), t. j. starať sa predovšetkým o budúce matky, o matky s mnohými deťmi, o matky slobodné, ovdovelé, a starať sa po každej stránke o deti týchto matiek. Táto činnosť sa uskutočňuje cestou poradní pre matky a deti a sekcií starostlivosti o matku a dieťa pri miestnych odbočkách SUS. Poradne sú zriadené vo všetkých mestečkách i väčších obciach a všade tam, kde to potreba vyžaduje,

b) starostlivosť o mládež od 6-20 roku. a to: o mládež, ktorá je vo vlastnej rodine, a o mládež opustenú, túlavú a žobravá, alebo z iných dôvodov na cudziu pomoc odkázanú,

c) o dorast.

Starostlivosť táto zahrňuje aj starostlivosť ozdravovenskú (ozdravovne).

2. Starostlivosť o slovenskú dedinu prevádzaním a organizovaním:

a) výstavby zdravotne vyhovujúcich rodinných bytov,

b) asanácie, to jest výstavby vzorných hnojísk, studní, záchodov atď.,

c) starostlivosť o opustených, dospelých a starých, ďalej

d) organizovanie a prevádzanie akcie Zimnej pomoci, pozorovať, aký je osud vojenských poškodencov, invalidov, vdov a sirôt.

3. Usmerňovať činnosť ustanovizní, ktoré prevádzajú sociálne-zdravotnú starostlivosť každého druhu.

4. Konečne podávať dobrozdania pri zakladaní nových ustanovizní, uvedených v bode 2.

Ústav svojou činnosťou má teda podľa navrhovanej osnovy doplniť medzery, ktoré ešte dnes existujú. Jeho spolupráca c príslušnými úradmi a korporáciami pri-

nesie len úžitok, zjednoduší sociálnu činnosť a pomôže ju zintenzívniť.

A preto prítomný návrh zákona vrelé odporúčam slávnemu Snemu prijať. (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Opluštil:

Dávam slovo zpravodajcovi za výbor ústavnoprávny, pánu poslancovi Dr. Hudecovi.

Zpravodajca Dr. Hudec:

Slávny Snem!

Sociálna starostlivosť nie je u nás dosiaľ účelne a v dostačujúcej miere organizovaná a prevádzaná. Dnešné sociálne inštitúcie nestačily obstarať a obsiahnuť v celej šírke úlohy, spojené so sociálnou starostlivosťou, lebo nebolo jednotného programu a jasného prehľadu. (Predsedania sa ujal predseda Dr. Sokol. )

Ústavnoprávny výbor si v plnej miere osvojil stanovisko iniciátorov predloženej osnovy, podľa ktorého Hlinková slovenská ľudová strana je povolaná na to, aby tento pálčivý problém uspokojivé a cieľuprimerané riešila, lebo jej citový vzťah k národu, právne postavenie v štáte, rozsiahly aparát, dôkladne vybudovaná organizačná sieť a možnosť získania dostatočného počtu sociálnych pracovníkov už samy osebe poskytujú žiadúce predpoklady na činorodú prácu a na úspešné uskutočnenie tohto poslania.

Úlohy, plynúce z uvedeného sociálneho poslania, bude v rámci Hlinkovej slovenskej ľudovej strany obstarávať osobitná ustanovizeň: Sociálny ústav Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, ktorej nový zákon priznáva charakter samostatnej právnickej osoby.

Pri vymedzení jednotlivých základných úloh Sociálneho ústavu ústavnoprávny výbor s najväčšou starostlivosťou dbal o to, aby úlohy, patriace do zákonom vymedzenej kompetencie Ústavu, nezasahovaly do sféry sociálnej a sociálne-zdravotnej starostlivosti, vykonávanej v lone štátnej správy a aby obe tieto oblasti charitatívnej starostlivosti vzájomnou spoluprácou prispievaly k dosiahnutiu spoločného účelu: k zdarnému zvládnutiu sociálnych úloh štátu.

Po stránke organizačnej poskytuje osnova možnosť Sociálnemu ústavu na zakladanie odbočiek. - Na čele ústavu je