predseda, ktorého vymenúva a odvoláva predseda Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Predsedovi pri výkone jeho funkcie je nápomocný poradný sbor.
Podrobnosti o organizácii Ústavu upraví organizačný poriadok, ktorý vydá užšie predsedníctvo Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Organizačný poriadok má upraviť - medziiným - aj počet členov ako aj funkčné obdobie poradného sboru. Z tohto dôvodu považoval výbor normatívnu úpravu týchto podrobných otázok v rámci zákona za zbytočnú.
Ustanovenie § 8 ods. 2 pôvodnej osnovy pozmenil výbor tak, že rozhodovanie o celkovom alebo čiastočnom prikázaní majetku sociálnych ako aj sociálne-zdravotných ustanovizní, zaniklých alebo včlenených do Ústavu, patrí do právomoci ministra vnútra. Uvedená zmena je odôvodnená úvahou, že takúto otázku nie je vhodné kazuisticky riešiť a skutočnosťou, že kompetencia, ktorú v danom smere udeľuje zákon ministrovi vnútra, je v úplnom súlade s právnou povahou predmetu rozhodovania.
Ústavnoprávny výbor uskutočnil na iniciatívnom návrhu žiadúce zmeny formálnej povahy a namiesto pôvodného názvu: "Sociálny ústav pri Hlinkovej slovenskej ľudovej strane" považoval za vhodnejší názov: "Sociálny ústav Hlinkovej slovenskej ľudovej strany".
Výbor po prerokovaní osnovy nadobudol presvedčenie, že osnova vyčerpávajúcim spôsobom pamätá na všetky základné predpoklady, ktorými sa má vytvoriť potrebný legálny podklad pre činnosť Sociálneho ústavu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a preto odporúča osnovu slávnemu Snemu v predloženom znení uzákoniť. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol:
Dávam slovo zpravodajcovi za výbor rozpočtový pánu poslancovi Hollému.
Zpravodajca Hollý:
Slávny Snem!
Pri rokovaní o osnove zákona o Sociálnom ústave Hlinkovej slovenskej ľudovej strany rozpočtový výbor sa stotožnil so stanoviskom výborov sociálneho a zdravotného a ústavnoprávneho, že utvorenie Sociálneho ústavu je odôvodnené i s hľadi-
ska národného i podľa sociálno-politického programu nášho štátu.
Podľa tejto prijatej základnej zásady upravil rozpočtový výbor i rozpočtovú stránku navrhnutého zákona.
Oslobodenie Ústavu pri výkone jeho úloh od daní, dávok a poplatkov pokladá rozpočtový výbor za odôvodnené tým, že ide o inštitúciu s hľadiska sociálneho všeobecne prospešnú a nezárobkovú, lebo veď Sociálny ústav má byť prostredníkom na dosiahnutie cieľov zámernej sociálnej politiky slovenského štátu.
Z týchto istých dôvodov umožňuje sa v osnove zákona podporovanie Ústavu bezoplatnými venovaniami. Týmto zároveň sa uľahčí štátu, ktorý pri takejto dobročinnosti nebude musieť na sociálne ciele venovať toľko ako bez takýchto darov.
Predsa však úplné oslobodenie v tomto smere výbor pokladal za neodôvodnené a to jednak s hľadiska fiškálneho, jednak s hľadiska zásadného. Takéto oslobodenie totiž je v našom daňovom systéme len výnimkou. Dary sú zdaniteľné.
Čiastočné oslobodenie a zvýhodnenie ako ho výbor textoval a prijal celkom vyhovuje žiadúcemu cieľu.
Podobne bolo treba pokračovať aj pri uplatňovaní oslobodenia u podnikov Sociálneho ústavu. Aj tu výbor navrhol uzákoniť len čiastočné oslobodenie a zvýhodnenie pri súčasnom konštatovaní ináč platného právneho stavu, že podniky Ústavu príslušným priamym daniam podliehajú.
Oslobodenie prevodov nehnuteľností v prospech Ústavu od prevodného a vkladného poplatku je podložené jednak verejným poslaním Ústavu, jednak so stanoviska štátnej pokladnice tou skutočnosťou, že ide o prípady zriedkavé, často sa neopakujúce a príjem štátnej pokladnice z týchto prevodov bol by i tak pomerne malý.
Rozpočtový výbor pokladá za účelné, aby majetok, ktorý bude slúžiť účelom Sociálneho ústavu prešiel podľa tohto zákona na Ústav a aby sa majetok zaniklých podobných sociálnych ustanovizní mohol prikázať tiež do vlastníctva Ústavu, aby takto aj v ohľade majetkovom mal všetky predpoklady úspešnej a hladkej činnosti.
S poukazom na tieto dôvody rozpočtový výbor navrhuje slávnemu Snemu vlád-
ny návrh zákona o Sociálnom ústave prijať v tom znení, ako ho výbory pripravily. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.
Nasleduje hlasovanie.
Budeme hlasovať o osnove zákona o Sociálnom ústave Hlinkovej slovenskej ľudovej strany.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 8 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.
Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.
Sú proti tomu námietky?
(Námietky neboly. )
Námietky nie sú.
Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajca Šalát: Nie sú.
Zpravodajca Dr. Hudec: Nie sú.
Zpravodajca Hollý: Nie sú.
Predseda Dr. Sokol:
Zmeny nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 8 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Týmto je vybavený 2. bod programu. Nasleduje 3. bod, ktorým je:
3. Zpráva sociálneho a zdravotného, ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o návrhu poslanca, štátneho sekretára Ing. Franza Karmasina a spoločníkov na vydanie zákona o zriadení Ústredia sociálnej starostlivosti pri Deutsche Partei.
Zpravodajcom za výbor sociálny a zdravotný je pán poslanec Anton Šalát, za výbor ústavnoprávny pán poslanec Dr. Anton Hudec a za výbor rozpočtový pán poslanec Ján Hollý.
Dávam slovo zpravodajcovi za výbor sociálny a zdravotný pánu poslancovi Šalátoví.
Zpravodajca Šalát:
Slávny Snem!
Vynesením zákona o Sociálnom ústave Deutsche Partei utuží sa slovensko-nemecké priateľstvo.
V dobe, keď slovenskí vojaci v najlepšom priateľstve spoločne chránia s nemeckými a inými vojakmi celú Európu, v zastúpení Slovákov spoločne a v dobrej shode s našimi nemeckými kolegami-poslancami snažíme sa na pôde slovenského parlamentu vynášať zákony, ktoré sú k dobru nielen Slovákov, ale aj Nemcov a iných obyvateľov nášho milého Slovenska.
Slováci v minulosti trpko skusovali na sebe, ako bolí a páli krivda, útisk, zaznávanie, preto sa dnes vo svojom štáte úzkostlivé bránia a chcú vyhýbať tomu, žeby iným nekrivdili, lebo dobre vedia, že z krivdy, utláčania a urážania rodí sa hnev, odboj, pomsta.
Slováci milujú svoj štát, chcú si ho navždy udržať, preto už aj z lásky k svojej vlasti snažia sa uspokojovať obyvateľstvo Slovenska, a to nielen slovenské, ale aj inonárodné.
Okrem uvedených dôvodov vedie nás pri vynášaní zákona o sociálnom ústave DP aj úprimná povďačnosť voči Nemcom. Od roku 1929 HSĽS na pôde pražského parlamentu úzko spolupracovala s poslancami a senátormi nemeckej kresťanskej sociálnej strany. Vtedy, keď mnohí exponenti pražského česko-slovenského centralizmu nechceli sa skoro ani vyprávať s parlamentnými zástupcami HSĽS, vtedy poslanec Dr. Luscka, senátor Hilgenreiter a iní nemeckí poslanci a senátori ochotne podpisovali naše parlamentné návrhy a interpelácie.
Známo je, že po parlamentných voľbách v roku 1935 bol Hlinka povolal okrem komunistov - všetkých poslancov a senátorov zo Slovenska na spoločnú poradu. Jedni sa boli omluvili, že nemôžu prísť, lebo im to ich česko-slovenské kruhy zakázaly, druhí odmietli, že sa oní nemajú čo spoluradiť o osude Slovenska s vlastizradcami, s maďarónmi a vôbec, že akým právom si Hlinka dovoľuje ich povolávať na porady o spoločnom postupe, keď ho oni neuznávajú za vodcu Slovákov.
Vieme dobre, komu v Prahe a ktorým česko-slovenským pánom zo Slovenska išlo
vtedy o to, aby úplne porazili Hlinkovú slovenskú ľudovú stranu a ju pritisli k stene, že by na pôde parlamentu nemohla podniknúť nič vážnejšieho za slovensky národ.
V tom čase, keď na HSĽS v parlamente, po novinách, z rozhlasu a v celej verejnosti sa valily nesmierne útoky, klub ľudových poslancov a senátorov pod predsedníctvom Hlinkovým bol sa usniesol nadviazať priateľské styky s klubom poslancov a senátorov Henleinovej nemeckej národnosocialistickej strany a poveril svojho úradujúceho podpredsedu Dr. Jozefa Tisu, aby dojednal s vodcom sudetských Nemcov Henleinom podmienky o vzájomnej spolupráci a pomoci. Účinky tohto parlamentného paktu sú známe a boly ony prípravou k ďalším rozhodnejším krokom HSĽS.
Našou skromnou mienkou je, že priateľstvo je len vtedy opravdivé a trvalé, keď sa ono nejaví len v rečiach a v novinách, ale keď sa stelesňuje aj v skutkoch.
Z Pešti sa nám neraz rečnievalo o "Szlovak-lestverek", aj v Prahe sa neraz falošnou sentimentalitou hovorievalo: My Slovákov radi mame, ale pre samú neúprimnú lásku i jedni i druhí nás skoro zadusili vo svojom krutom vykorisťovacom objatí.
Keď dnes slobodne vynášame zákon o zriadení sociálneho ústavu DP na Slovensku, chceme ukázať a dokazať, že slovensko-nemecká priateľstvo ponímame spravodlivé a praktične podľa hesla do ut des. Dostali sme skutkami Nemcov dôkazy priateľstva, nechceme im zostať v priateľských skutkoch dlžníkmi, aby naše spolunažívame aj do budúcna bolo úprimné, priateľské a činorodé pre dobro slovenského a nemeckého národa.
Prajeme naším nemeckým spoluobčanom, aby ich nádejný sociálny ústav DP šíril hojne sociálne-zdravotné dobro, lebo tým bude prospievať nielen samým Nemcom na Slovensku, ale pomôže vykonať aj kus práce pre pozdvihnutie chýru a úrovne Slovenska.
Z uvedených dôvodov vrelé odporúčam, aby slávny Snem predložený zákon prijal. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Dávam slovo spravodajcovi za výbor ústavnoprávny pánu poslancovi Dr. Hudecovi.
Zpravodajca Dr. Hudec: Slávny Snem!
Už takmer 15 rokov sú sociálne-politické potreby nemeckej národnej skupiny na Slovensku účelne obstarávané ich vlastnými národnými organizáciami. Prevádzalo sa to spočiatku v rámci Krajinskej komisie pre ochranu detí a starostlivosť o mládež a ich okresných odbočiek. V roku 1938 bola táto činnosť celkove prevzatá Ústredím sociálnej starostlivosti v rámci Deutsche Partei a vybudovaná podľa vzoru nemeckého národného socializmu
Zároveň so zákonnou úpravou pre Sociálny ústav Hlinkovej slovenskej ľudovej strany javí sa vhodným na základe predloženého iniciatívneho návrhu upraviť osobitným zákonom aj normatívne predpoklady pre činnosť Ústredia sociálnej starostlivosti DP.
Ústavnoprávny výbor zaujal k iniciatívnemu návrhu kladné stanovisko a upravil jeho jednotlivé ustanovenia - so zreteľom na obsah samotného iniciatívneho návrhu - v podstate na tých istých základoch, ako ustanovenia osnovy zákona o Sociálnom ústave HSĽS.
Ústavnoprávny výbor po prerokovaní osnovy nadobudol presvedčenie, že osnova vyčerpávajúcim spôsobom pamätá na potrebnú úpravu všetkých podstatných otázok, ktoré budú základom pre ďalšiu činnosť Ústredia ako dôležitej a významnej složky DP na poli sociálnej starostlivosti a odporúča osnovu v predloženom znení prijať. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Dávam slovo zpravodajcovi za výbor rozpočtový pánu poslancovi Hollému.
Zpravodajca Hollý:
Slávny Snem!
Návrh zákona o zriadení Ústredia pre sociálnu starostlivosť pri Nemeckej strane je paralelný s návrhom zákona o Sociálnom ústave HSĽS.
S hľadiska sociálne-politického priklonil sa výbor k stanovisku navrhovateľov a k textu, ktorý výbory sociálno-zdravotný a ústavnoprávny pripravily.
Po stránke rozpočtovej - nakoľko ide
o dva zákony úplne podobné - poukazuje rozpočtový výbor na svoje stanovisko k zákonu o Sociálnom ústave pri Hlinkovej slovenskej ľudovej strane a dokladá len, že pri štylizácii ustanovení § 6 bolo treba dať výraz skutočnosti, že rozdielne od ustanovení predošlého zákona, v prípade Ústredia majetok Nemeckej strany, slúžiaci účelom Ústredia neprechádza na toto Ústredie. To isté platí o daňovom zvýhodnení podnikov Nemeckej strany, ktoré slúžia výlučne Ústrediu.
Kvôli vyhnutiu sa pochybnostiam treba
i tu zdôrazniť, že v zákone konštatovaná podrobenosť podnikov príslušných priamym daniam vzťahuje sa na podniky zárobkové.
Z týchto dôvodov rozpočtový výbor aj tento návrh zákona predkladá slávnemu Sneniu s odporúčaním, aby ho prijal v tom znení, ako ho pripravily výbory. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.
Nasleduje hlasovanie.
Budeme hlasovať o osnove zákona o zriadení Ústredia pre sociálnu starostlivosť pri Deutsche Partei.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 8 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.
Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.
Sú proti tomu námietky?
(Námietky neboly. )
Námietky nie sú.
Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajca Šalát: Nie sú.
Zpravodajca Dr. Hudec: Nie sú.
Zpravodajca Hollý: Nie sú.
Predseda Dr. Sokol:
Zmeny nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 8 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Týmto je vybavený 3. bod programu. Nasleduje 4. bod, ktorým je:
4. Zpráva sociálneho a zdravotného, ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o návrhu poslanca Rudolfa Čavojského a spoločníkov na vydanie zákona o slovenskej pracujúcej pospolitostí.
Zpravodajcom je i pán poslanec Dr. Kočíš.
Dávam mu slovo.
Zpravodajca Dr. Kočiš:
Slávny Snem!
Predložená osnova sdružuje a organizuje celú slovenskú pracujúcu pospolitosť, - všetkých tých príslušníkov slovenského národa, ktorí sa živia z práce, vlastne z jej výsledkov, ponímajúc prácu v jej širokom národohospodárskom význame ako každú duševnú i hmotnú činnosť, smerujúcu na ukojenie ľudských potrieb vonkajšími prostriedkami.
Príslušníci slovenského národa, ktorí sa živia z práce - rátajúc k nim aj osoby, ktoré poberajú penziu - budú povinne organizovaní podľa povahy práce, ktorá je zdrojom ich výživy, v štyroch záujmových sdruženiach. Sú to: Pôdohospodárske sdruženie, Sdruženie príslušníkov priemyslu, živností a peňažníctva, Sdruženie príslušníkov slobodných povolaní a Sdruženie štátnych a verejných zamestnancov. Sdruženia sa môžu členiť podľa svojich organizačných potrieb na odbory, prípadne iné složky.
Uvedené štyri záujmové sdruženia tvoria spoločnú, vrcholnú organizáciu: "Slovenskú pracujúcu pospolitosť".
Čo sa týka právneho postavenia Sdružení ako aj ich vrcholnej organizácie, Slovenskej pracujúcej pospolitostí, treba vyzdvihnúť, že tak Sdruženia ako aj Slovenská pracujúca pospolitosť sú samostatnými právnickými osobami a zároveň složkami Hlinkovej slovenskej ľudovej strany.
Základným cieľom Sdružení je zastupovať záujmy svojich príslušníkov, starať sa o nich a pomáhať Hlinkovej slovenskej ľudovej strane pri riešení sociálnych, kultúrnych a hospodárskych otázok. Slovenská pracujúca pospolitosť - ako organizácia
Sdruženiam nadriadená - zastupuje Sdruženia navonok, usmerňuje ich činnosť najmä v spoločných, zásadných a sporných otázkach a dozerá nad plnením ich úloh.
Na čele jednotlivých Sdružení ako aj Slovenskej pracujúcej pospolitosti stojí predseda. Predsedov Sdružení i predsedu Slovenskej pracujúcej pospolitosti vymenúva a odvoláva predseda Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, a to predsedov Sdružení na návrh predsedu Slovenskej pracujúcej pospolitosti.
Členstvo v jednotlivých záujmových Sdruženiach je povinné. Výnimky pre príslušníkov určitého povolania môžu určiť štatúty. Príslušníci tých národných skupín, ktoré nemajú vlastné záujmové organizácie, ako aj osoby z povinného členstva vyňaté, môžu sa stať dobrovoľnými členmi Sdružení.
S povinným členstvom organicky súvisí aj prihlasovacia a odhlasovacia povinnosť.
Pri vymedzení základu na vyrubovanie členských príspevkov dbaly výbory o to, aby platenie členských príspevkov znamenalo čo najmenšie finančné zaťaženie a preto základy pôvodnej osnovy primerane snížily, ba ohľadom penzistov, ktorých ročný penzijný dôchodok nedosahuje 6. 000 Ks, vyslovily úplné oslobodenie od platenia členských príspevkov. Nezamestnanosťou sa nestráca členstvo, - to jest členské výhody, - avšak nezamestnaní počas nezamestnanosti sú oslobodení od povinnosti platiť členské príspevky.
Dozor nad hospodárením Slovenskej pracujúcej pospolitosti ako aj Sdružení vykonáva Najvyšší účtovný kontrolný úrad.
Organizácie s povinným členstvom nemožno si predstaviť bez primeraných disciplinárnych sankcií, - preto sa vyslovuje v osnove zásada, že sa porušenie členských povinností stíha disciplinárne podľa príslušných ustanovení jednotného disciplinárneho poriadku, ktorý má vydať predseda Slovenskej pracujúcej pospolitosti po vypočutí predsedov jednotlivých Sdružení.
Výbory vynechaly ustanovenia § 10 ods. 3 pôvodnej osnovy, ktorými sa mala uložiť úradom finančnej správy povinná spolupráca so Sdruženiami a nositeľom verejnoprávneho sociálneho poistenia povinnosť vyberať a odvádzať členské príspevky od zamestnávateľov. Dôvodom tohto usne-
senia výborov je skutočnosť, že všeobecnou formuláciou § 11 sa ukladá i tak všetkým úradom, verejnoprávnym korporáciám a ustanovizniam, ba aj zamestnávateľom povinnosť podávať na žiadosť Slovenskej pracujúcej pospolitosti ako aj Sdružení údaje, potrebné na plnenie ich úloh. Za oslobodenie nositeľov verejnoprávneho sociálneho poistenia od uvedenej povinnosti hovorila úvaha, že vykonávanie tejto úlohy znamenalo by pre nich tak značný prírastok práce, ktorým by ich nebolo možno ekvitne zaťažiť.
Okrem uvedených zmien uskutočnily ešte výbory žiadúce zmeny formálnej povahy.
Nakoľko v Sdruženiach zriadených podľa tohto zákona bude organizovaná celá slovenská pracujúca pospolitosť a členstvo v týchto Sdruženiach je povinné, - je isté, že Sdruženia budú mať aj pri nepatrnom zaťažení svojich príslušníkov dostatok prostriedkov na plnenie svojich úloh, ktoré budú vykonávať k prospechu svojich členov a k prospechu celej pospolitosti.
Okrem uvedeného hovorí za uzákonenie osnovy ešte aj ďalší nadmierne dôležitý dôvod, a to: účel prevýchovy národa, ktorej zaiste veľmi účinným a osožným prostriedkom bude soskupenie celej pracujúcej pospolitosti v jeden pevný a nerozlučný celok, zriadený v lone Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, kde s kresťanskou láskou, bratskou obetavosťou a vzájomným pochopením sa odstránia všetky prípadné rozpory, vyrovnajú sa protichodné záujmy a kde všetci príslušníci slovenskej pracujúcej pospolitosti nájdu v rámci svojho Sdruženia možnosť na pestovanie svojich špeciálnych záujmov v súlade so záujmami celonárodnými a celoštátnymi.
Výbory vyslovujú presvedčenie, že slovenská pracujúca pospolitosť na podklade predloženého zákona nájde všetky svoje existenčné a organizačné predpoklady, potrebné pre jej zdarný vývin a činorodú budúcnosť v duchu kresťanských a národných ideálov. Preto odporúčajú predloženú osnovu slávnemu Snemu na uzákonenie (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol:
Prikročíme k rozprave.
K slovu sa prihlásil na strane "za" pán poslanec Esterházy.
Dávam mu slovo.
Poslanec Esterházy (po maďarsky):
Ctená snemovňa!
Keď som vzal do ruky návrh zákona o slovenskej pracujúcej pospolitosti, vypracovaný kolegom-poslancom Čavojským, prenikla ma skutočná radosť, že sa konečne rozriešia do života robotníkov a zamestnancov siahajúce dôležité záujmové otázky.
Rozumiem, že v úradných kruhoch nie je veľmi sympaticky systém odborových organizácii, upomínajúci na marxismus. No, v nedostatku lepšieho tento zväčša zostal, lebo veď o ochranu robotníkov a zamestnancov sa treba bezpodmienečne postarať Sme sociálny štát, priznávame sa aj ku kresťanskej láske k blížnemu, preto je prirodzene, že jednou z našich najhlavnejších starostí ma byť ochrana záujmov robotníkov, primerané ich zaopatrenie, zaistenie ich života a osudu.
Doteraz bol ten stav, že Slováci mali svoju organizáciu pre robotníkov a zamestnancov, ako viem mali a majú aj Nemci svoj "Arbeitsfront", len my Maďari sme nemohli dosiahnuť, aby sme upravili položenie svojich pracujúcich, lebo stanovy našej odborovej organizácie príslušné vrchnosti dosiaľ neschválily. V rámci našej strany sme síce shromaždili svojich robotníkov, súkromných zamestnancov, verejných zamestnancov, ich penzistov a aj Maďarov slobodných povolaní, ale v nedostatku príslušného vrchnostenského opatrenia nevedeli sme zriadiť pre nich takú organizáciu, v ktorej by sa boli mohli umiestiť s hľadiska ochrany svojich záujmov.
S poľutovaním musím konštatovať, že ani návrh zákona kolegu-poslanca Čavojského nerieši túto otázku s hľadiska maďarských pracujúcich. Návrh zákona - nakoľko sa vzťahuje na Slovákov - zodpovie v každom ohľade a pravdepodobne vzbudí opravdovú radosť v kruhoch slovenských pracujúcich, že sa ich záujmové položenie teraz už jednotne upraví.
Ústava zabezpečuje príslušníkom národností úplnú právnu rovnosť, registrovaným stranám dáva možnosť zúčastniť sa na výkone štátnej moci a predpisuje, aby strany s organizáciami opísanými v 60 a 63 paragrafe Ústavy spolupracovaly. A k takýmto organizáciám patrí aj pospolitosť
pracujúcich, v ktorej podľa ducha Ústavy spolupráca so strany národností môže sa predstaviť len tak, že národnosť disponuje tam podobnými právami.
Musím preto vytýkať to ustanovenie návrhu zákona, podľa ktorého príslušníci tých národnostných skupín, ktoré nemajú vlastnú záujmovú organizáciu, môžu byť dobrovoľne členmi slovenskej organizácie. Neviem si to predstaviť, lebo slovenská organizácia je vlastne organickou súčiastkou Hlinkovej strany. A členom Hlinkovej strany môže byť len slovenský človek. Ako sa ma k jej organizácii pripojiť či dobrovoľne alebo inak Neslovák? To sa protiví ústavnej listine, ale odporuje aj celej štruktúre vytvorenej vybudovaním štátu, ktorá vôbec nestrpí pomiešanie národností, ale každej národnosti v každom ohľade predpisuje osobitnú oblasť a pôsobnosť. Je pravdou, že v tomto ohľade sme my Maďari zatlačení do úzadia.
Toto ustanovenie, podľa ktorého môžu Maďari dobrovoľne vstúpiť do slovenskej organizácie, dáva príležitosť aj k odnárodňovaniu, hoci sa toto ma podľa paragrafu 92 Ústavy každým spôsobom prenasledovať.
Ja teda návrh zákona pána poslanca Čavojského v terajšom znení pri najlepšom poľutovaní nemôžem prijať úplne, hoci, ako som vyhlásil, ináč - čiže vypojac svoju námietku, povedanú s maďarského stanoviska, - v návrhu zákona obsaženu úpravu považujem za potrebnú a dôležitú.
Prijal by som návrh zákona vcelku, ak by sa previedlo také doplnenie, prípadne také pozmenenie, že každá národnosť má právo v rámci vlastnej strany utvoriť pracujúcu pospolitosť toho istého členenia, akou disponujú Slováci pripadne Hlinková strana a Nemci.
Spôsob k tomu je už aj preto daný, lebo my Maďari či už podľa odborových stanov, ktoré sme na schválenie už predložili, nanajvýš s určitou ich úpravou, či v medziach svojej strany utvorením sekcií strany, zodpovedajúcich v 2 paragrafe zákona spomínaným záujmovým sdruženiam, vieme v najkratšom čase každopádne urobiť zadosť založeniu takejto organizácie.
Na žiaden pád sa nemôžeme uspokojiť s tým, aby naši pracujúci ostali ako nejakí vogelfreiovia preto, že nieto maďarskej
organizácie alebo že maďarskí pracujúci nemajú pracujúcu pospolitosť, alebo žeby boli nútení k tomu, aby vstúpili do takejto organizácie niektorej inej národnosti. Už aj doteraz bolo dosť na ujmu maďarským robotníkom, že vrchnosti preťahovaly odkladaly schválenie odborových stanov. Na niektorých miestach to využili proti Maďarom, takže nevinní, poriadni a usilovní robotníci neboli účastní takého zaobchádzania, ako takí, ktorí sú či v slovenskej, či v nemeckej robotníckej organizácii. Nedali im drahotnú výpomoc prípadne príspevok a tak im dávali cítiť, že musia pykať, lebo ostali verní k svojmu maďarstvu a nevstúpili do nemaďarskej organizácie.
Som presvedčený, že sa toto nesrovnáva ani s intenciami hlavy štátu, ani vlády, predsa však nemožno sa vyhnúť vyskytnutiu sa takýchto prípadov dovtedy, kým sa aj položenie maďarských pracujúcich úplne nevyjasní. Vyžaduje to aj konsolidácia štátu. Preto prosím vládu a v prvom rade pána ministra vnútra, aby láskavé so žiadaným pozmenením súhlasil.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Viac rečníkov sa neprihlásila, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.
Žiadam prečítať doplňovací a pozmeňovací návrh.
Tajomník Snemu Dr. Foltin (čítaj):
"Doplňovací a pozmeňovací návrh poslanca Rudolfa Čavojského a spoločníkov na doplnenie a zmenu osnovy zákona o slovenskej pracujúcej pospolitosti.
Navrhujeme:
1. Vsunúť za § 13 nový paragraf tohto znenia:
"Zamestnávateľa, ktorý nesplní povinnosť podľa § 10, ods. 2, potresce okresný (štátny policajný) úrad pre priestupok peňažnou pokutou do Ks 1. 000. -".
Ďalšie paragrafy sa prečíslujú.
2. V § 14 vynechať prvú vetu.
3. Doplniť § 17 novým odsekom 3 tohto znenia:
"(3) Záväzky a oprávnenia organizácií, slúčených prípadne zaniklých podľa ods. 1, prechádzajú na tie organizácie, zriadené podľa tohto zákona, ktorých členmi sa stávajú členovia slúčenej prípadne zaniklej organizácie. "
Ustanovenie § 17 ods. 3 sa prečísluje na ods. 4.
4. Vsunúť za § 17 nový paragraf tohto znenia:
"V Slovenskej republike sa nachádzajúci majetok organizácií (vpočítane sväzov a ústrední v zahraničí), ktorých organizačné složky boly rozpustené nariadením vlády č. 11/1939 Sl. z. - nakoľko sa ešte nestal vlastníctvom organizácií podľa citovaného nariadenia - stáva sa vlastníctvom Sdruženia príslušníkov priemyslu, živností a peňažníctva a má slúžiť na účely robotnícke. "
Ďalšie paragrafy sa prečíslujú.
V Bratislave 6. mája 1942.
Podpísaní sú: Rudolf Čavojský, Dr. Mederly, Dr. Filkorn, Dr. Hudec, Dr. Kočiš, Dr. Fundárek, Martvoň, Mora, Šalát, Suroviak a Slameň.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Záverečné slovo má zpravodajca pán poslanec Dr. Kočiš.
Žiadam ho, aby sa vyslovil hlavne o lom, či s navrhovanými doplnkami a zmenami súhlasí.
Zpravodajca Dr. Kočis:
S navrhovanými doplnkami a zmenami súhlasím.
Predseda Dr. Sokol:
Zisťujem, že pán zpravodajca s navrhovanými doplnkami a zmenami súhlasí.
Budeme hlasovať o osnove zákona o slovenskej pracujúcej pospolitosti.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 19 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.
Keďže bol podaný doplňovací a pozmeňovací návrh, chcem dať hlasovať najprv o doplňovacom a pozmeňovacom návrhu poslanca Rudolfa Čavojského a spoločníkov a potom, ak by sa doplňovací a pozmeňovací návrh prijal, o ďalšej čiastke osnovy podľa zprávy výborov. Ak sa však doplňovací a pozmeňovací návrh zamietne, o celej osnove naraz podľa zprávy výborov.
Sú proti tomu námietky?
(Námietky neboly. )
Námietky nie sú.
Kto súhlasí s doplňovacím a pozmeňovacím návrhom poslanca Rudolfa Čavojského a poločníkov, nech zdvihne ruku
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem doplňovací a pozmeňovací návrh prijal.
Sú nejaké návrhy na opravy ostatného textu?
Zpravodajca Dr. Kočiš: Nie sú. Predseda Dr. Sokol: Zmeny nie sú.
Kto súhlasí s celou ďalšou čiastkou osnovy zákona, s jej nadpisom a úvodnou
formulou podľa zprávy výborov, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborov so zmenou § 14, doplnkom v § 17, ako aj so vsunutím nových paragrafov za § 13 a za § 17.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.
Oznamujem, že najbližšie zasadnutie Snemu svolám písomne.
Zakľučujem zasadnutie.
(Koniec zasadnutia o 12. hod. 24. min. )