štátu vo forme daní a dávok, použije sa len na výdavky nevyhnutne potrebné a že tí, ktorým prichodí disponovať s verejnými prostriedkami, budú mať stále na pamätí prameň týchto príjmov, ktorým je úmorná práca slovenského ľudu, aj charakter verejných prostriedkov, čo znamená cudzie prostriedky sverené vernej ruke.Myslím tu, slávny Snem, na princíp úspornosti pri vydávaní verejných prostriedkov. Tento princíp síce neustále hlásame, ale dosiaľ sme sa nedostali k jeho praktickému uskutočneniu. Ak ho dnes pri odhlasovaní zákona o povinnej držbe štátnych cenných papierov a o osobitnom viazanom rezervnom fonde znova a so všetkou dôraznosťou pripomínam, činím tak, slávny Snem, preto, lebo som presvedčený, že dnes je tento princíp ešte aktuálnejší ako dosiaľ. Našu finančnú správu očakávajú nové a značné úlohy v rámci rozpočtu, ktorý sám je už deficitný ale hlavne mimo neho. Neubránime sa niektorým výdavkom, neubránime sa im nielen preto, že skutočnosť, že sme vo vojne, takéto výdavky nevyhnuteľne so sebou prináša, ale aj preto, že sprievodné zjavy hospodárske budú aj nepriamo klásť ďalšie požiadavky na štátnu pokladnicu.Naša vláda a jej výkonné orgány bojujú veľmi statočne - a treba uznať s nemalým úspechom - o udržanie cenovej hladiny, najmä o udržanie cien najdôležitejších hmotných potrieb. Vyplýva však z povahy veci, že úspech ich snaženia nemôže byť stopercentný, ale tento dôsledok vyplýva však aj z toho, že v sektore dovozu, na ktorý sme odkázaní tiež v mnohých našich textilných článkoch - myslím tu na textílie, palivo atď. -, cenová hladina podlieha vnútroštátnej regulácii a kontrole len nepriamo. Z toho vyplýva, že v krátkom čase budeme, sa musieť zapodievať s problémom čo so životnou úrovňou tých osôb ktoré sú odkázané na pevný plat. Robotnícke mzdy sa primerane zvýšily a zvyšujú sa podľa potreby ešte aj teraz tam, kde to dovoľuje nerušený chod našej výroby a to prvovýroby práve tak, ako výroby v priemysle. Sú tu však štátni zamestnanci, z ktorých mnohí najmä v nižších kategóriách pri dnešných cenách len veľmi ťažko vedia obhájiť svoju životnú existenciu. Myslím, že na dlho problém novej úpravy platov štátnych zamestnancov nebudeme
môcť odsunúť, hoci i štátne zamestnanectvo musí uznať, že Slovenska republika dosiaľ učinila pre nich v rámci svojej možnosti mnoho. Mám tu na mysli najmä zákon č. 40 1941. Očakávajú nás tedy, slávny Snem, v krátkom čase nové a to veľmi značné výdavky. Parlament i vláda sú zajedno v tom, že nemôžeme už hľadať nové
zdroje príjmov zvyšovaním doterajších daní a dávok a poplatkov ani vo vymýšľaní nových takýchto príjmov. Ostáva nám tedy len druhá stránka rozpočtu a to stránka výdajová. Ak sa nemajú štátne financie dostať do krízy a s nimi i politika menová a celé naše národné hospodárstvo, je podľa môjho názoru nevyhnutne potrebné, aby vláda bezodkladne prikročila k reforme verejnej správy a aby sa na tomto podklade spolu s parlamentom hľadala, možnosť ako ušetriť to, čo bude ne-
vyhnutne potrebovať vydať na zaokrytie rozpočtom nepredvídaných výdavkov. Aj
o reforme verejnej správy platí to, čo som povedal v požiadavke o úspornosti. Uvažujeme, disputujeme, ale nič neuskutočňujeme, hoci sme všetci presvedčení, že je to základnou požiadavkou zdravého, vývoja štátnych financií.
Dôvera štátnej obligácie má okrem usporiadania štátnych financií druhý predpoklad. Týmto predpokladom je správny kurz štátnych cenných papierov. Spomenul som už, že pre správny vývoj tohto kurzu boly vytvorené predpoklady zákonom č. 256/1941. Zákon o povinnej držbe štátnych cenných papierov je nevyhnuteľným doplnkom tohto zákona. Na tomto mieste by som len vyslovil želanie, aby kurz štátnych cenných papierov čoskoro bol na úrovni, aspoň na úrovni nominálnej hodnoty a aby takto aspoň čiastočne bola odstránená disparita medzi kurzom štátnych obligácií súčasne znamenaných na burze. Ešte niekoľko slov o osobitnom rezervnom fonde. Osnova ho povinne predpisuje každému podniku, ktorý podlieha zvláštnej dani zárobkovej a jeho doterajšiu výšku zväčšuje na 15% základnej istiny. Dnes majú mnohé naše najmä priemyselné podniky vyslovene dobrú, ba dokonca veľmi dobrú konjunktúru. Z výnosu stačia uhradiť nielen slušné zúročenie prevádzkového kapitálu, ale ich výnosy stačia
i na rozmnoženie základnej istiny, a to najviac vo forme bezplatného zvyšovania
doterajšieho podielu spoločníkov na základnej istine. Slovenská republika má po-
chopiteľne záujem na vnútornom zosilnení týchto podnikov najmä v terajších vojnových časoch, pamätajúc na hospodárske ťažkosti, ktoré sa nesporne dostavia po vojne. Tento svoj záujem Slovenská republika aj prakticky uskutočňovala a uskutočňuje. Nech mi je dovolené predovšetkým spomenúť zákon č. 299 1940 o podpore výstavby priemyslu, ktorý túto otázku rieši spôsobom, ktorý môžeme bez zveličovania nazvať generóznym. Zmienky si zaslúži zákon č. 130 1941, 131 z toho istého roku a iné. I keď prosperita týchto podnikov je konjunkturálna, súvisiac s nedostatkom tovaru zapríčinenou vojnou, predsa však vždycky ostáva neodškriepiteľným faktom, že najväčšiu zásluhu na prosperite priemyselného podnikania, ako i toto podnikanie financujúceho peňažníctva má dejinný fakt samostatného slovenského štátu. Skutočnosť, že naše podniky a závody boly postavené do rámca samostatného národného hospodárstva zbavila ich čulej činnej konkurencie a poskytla im tak základnú podmienku pre veľkorysý rozvoj. Je viac ako spravodlivé, keď dnes štát predstupuje pred tieto podniky so žiadosťou, aby pri rozdeľovaní výnosu terajších dobrých rokov pamätaly nielen na svojich účastinárov, zamestnancov a robotníkov, ale i na štát a to v tej forme, že zriadia rezervné fondy, ktoré budú, pravda, základom i pre vymeranie zvláštnej dane zárobkovej, a aby tento fond uložily v štátnych cenných papieroch a napomáhaly tak úverovú politiku štátu. Zovšeobecnením osobitného rezervného fondu a jeho zvýšením s 10 na 15% sleduje sa tiež, i keď v malej miere myšlienka odčerpávania zisku verejnou rukou.
Menom ústavnoprávneho, národohospodárskeho a rozpočtového výboru odporúčam osnovu Snemu na prijatie. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozpráva nebude.
Nasleduje hlasovanie.
Budeme hlasovať o osnove zákona o povinnej zásobe štátnych pôžičiek a o osobitnom rezervnom fonde.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má päť hláv, 38 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.
Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborov.
Sú proti tomu námietky? (Námietky neboly. ) Námietky nie sú.
Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu, pán zpravodajca?
Zpravodajca Dr. Fundárek: Nie sú.
Predseda Dr. Sokol: Zmeny nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej päť hlavami, 36 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborov, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborov.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Tymto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:
2. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o zvýšení existenčného minima v exekučnom pokračovaní.
Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Anton Hudec.
Dávam mu slovo.
Zpravodajca Dr. Hudec:
Slávny Snem!
Ústavnoprávny výbor nemal ani na moment pochybnosti, že zvýšenie existenčného minima stanoveného v exekučnom pokračovaní je potrebné a preto prijal na rokovanie sem smerujúci vládny návrh zákona bez akýchkoľvek zdĺhavých všeobecných debát. Doba vydaní zákonov upravujúcich túto právnu otázku, a to či už ide o zákonný článok 41/1908 alebo o zákon číslo 314/1920 Sb. z. a n. dávno minula. Odstupom času zvýšil sa nielen životný štandard občianstva, ale, a to hlavne, dnešné vojnové pomery a s ním paralelne stúpajúca cenová hladina životných potrieb priamo kričali po novelizovaní zákona o existenčnom minime, menovite po jeho zvýšení.
Isteže dnes pracujúci človek nemôže vyžiť z príjmu 500 Ks mesačne a penzista z príjmu sotva 350 Ks mesačne; totižto
dnešné právne predpisy o existenčnom minime dovoľovaly zabaviť plat po výšku 1/3, pričom malo zostať aktívnemu zamestnancovi aspoň 6000 Ks ročne a penzistovi aspoň 4000 Ks ročne; pri pohľadávkach zákonného výživného, daní a verejných dávok dôsledkom povahy týchto pohľadávok ako privilegovaných so zreteľom na oprávnené osoby, sa existenčné minimum snižovalo dokonca na polovicu týchto súm. Dnešným pomerom toto iste nevyhovuje a preto ústavnoprávny-výbor prijal
úpravu minima, zamýšľanú osnovou na sumu Ks 9000 ročne u aktívneho zamestnanca všeobecne a pri pohľadávkach privilegovaných, akými sú výživné zo zákona, dane a verejné dávky nie staršie troch rokov na sumu Ks 4500 ročne. Totižto tieto sumy musí dôchodca dostať za každých okolností a pri každom počte vymáhajúcich veriteľov.
Do existenčného minima so stanoviska exekučného vymáhania u verejných zamestnancov nezapočítava sa výchovné na deti a príspevky na manželku; tieto sumy teda nie sú vôbec zabaviteľné. Aby v tomto smere pomohlo sa aj zamestnancom v súkromných službách a aby bola zjednená akási paralelnosť medzí týmito kategóriami zamestnancov, osnova odsekom 3 § l dáva v tomto smere úpravu, že exekučné minimum dlžníka, ktorý vyživuje manželku alebo deti, zvyšuje sa o Ks 1200 ročne za každú takto vyživovanú osobu. Suma Ks 1200 ročne bola pevne stanovená preto, aby v súkromných službách neobchádzaly sa predpisy a nepoškodzovali sa veritelia tým, že by zamestnanec po dohode so zamestnávateľom nechal vyúčtovať svoje služobné príjmy vo výške existenčného minima alebo pod toto minimum a zvyšok svojho základného platu poberal si ako nezabaviteľné príspevky na manželku alebo výchovné na deti. Toto ustanovenie je nóvum proti terajšiemu právnemu stavu a iste je prínosom spravodlivým, lebo zrovnoprávňuje po tejto stránke zamestnancov v súkromných službách so zamestnancami v službách verejných.
Zabaviteľnosť výslužného, provizného
a podobne taktiež odbytného, zaopatrovacích platov vdov, družiek a sirôt sa upravuje do výšky 1/3 tak, že ročne musí zostať dlžníkovi Ks 6000 ako dôchodok voľný.
Pri pohľadávkach privilegovaných však ročne najmenej Ks 3000 ako dôchodok voľný. I pri týchto dôchodcoch sa existenčné minimum zvyšuje za podmienok ods. 3 § l osnovy, ktorý sa tu má primerane použiť.
Z § 2 osnovy ústavnoprávny výbor vypustil pôvodný ods. 3 a to z dôvodu, lebo výchovné už pojmové nie je vdovským platom, nemôže sa preto do neho počítať, je teda nezabaviteľné a preto ustanovenie tohto odseku ukazovalo sa zbytočné.
Článkom II. menia sa ustanovania § 51 ods. 1 bodu 14 exekučného zákona tým, že zásoba výrobného materiálu do zvýšenej hodnoty Ks 2000 nie je zabaviteľná.
Článok III. upravuje existenčné minimum pri výmenkoch, a to analogicky ako pri výslužnom, odbytnom a podobných dôchodkoch.
Z článku IV. vypustil ústavnoprávny výbor pôvodný odsek 2.; tým pripustil exekvabilnosť vkladov v sporiteľni alebo v úsporných spolkoch, ktoré sú zriadené pri továrňach, banských alebo iných živnostenských podnikoch, do ktorých môžu peniaze ukladať len živnostenskí robotníci príslušného závodu. Proste preto, lebo vklady sú vlastne prebytkami a práve ako so strany veriteľa najvhodnejším fondom pre uspokojenie požiadaviek, tak aj so strany dlžníka, ktorý túto ujmu na svojej existencii vôbec nepocíti. Touto úpravou sa zmenil doterajší právny stav a je teda úprava článku IV. v tomto smere novotou.
Predmetom dôkladných a svedomitých úvah ústavnoprávneho výboru bol článok V. osnovy. Osnova totižto žiadala, aby právne úkony o daní do zálohu alebo o postúpení príjmov, uskutočnené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, posudzovaly sa podľa tohto zákona. Čiže osnova mienila obmedziť veriteľov už aj v tých právach, ktoré oni nadobudli za doterajšieho právneho stavu. Ústavnoprávny výbor neprijal toto znenie vládnej osnovy a článok V. pozmenil tak, že ustanovenia uzákonenej osnovy v rečenom smere platia čo do uspokojenia veriteľov len ohľadne tých pohľadávok, ktoré vznikly po účinností tohto zákona. Tým ústavnoprávny výbor vylúčil akúsi retrotrakčnú moc zákona.
Zpätnou účinnosťou vnárala by sa do právneho systému neistota. Je predsa žiadúce, aby veriteľ vedel, za akých okolností poskytuje úver a aby vedel, že aké mu dáva zákon možnosti dobyť jeho požiadavky v prípade liknavosti dlžníka. Touto úpravou zároveň dosiahne sa toho, aby zamestnanci nadobro nestratili doterajšiu svoju úveruschopnosť, čo by mohlo nastať neistotou v práva veriteľov, ktoré by im zákon bral úpravou právnych noriem do minulosti.
Ústavnoprávny výbor preto primerane k týmto úvahám upravil znenie článku V osnovy.
Nemusím pripomínať, že ústavnoprávny výbor upravil osnovu aj po stránke štylistickej tak, ako to právna povaha veci, jej stručnosť a pritom jasnosť vyžadujú.
Ako referent ústavnoprávneho výboru navrhujem slávnemu Snemu, ráčte predloženú Vám osnovu vládneho návrhu zákona o zvýšení existenčného minima v exekučnom pokračovaní upravenú ústavnoprávnym výborom tak, ako ju obsahuje tlač 527, prijať a uzákoniť. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.
Žiadam prečítať pozmeňovací návrh.
Tajomník Snemu Dr. Foltin (číta):
Pozmeňovací návrh poslanca Dr. Františka Orlického a spoločníkov.
Podpísaní navrhujú:
1. Článok V. návrhu zákona o zvýšení existenčného minima v exekučnom pokračovaní nech znie:
(1) V exekúciách, vykonaných, pred účinnosťou tohto zákona, exekučný súd (úrad) na návrh dlžníka alebo veriteľa rozhodne primerane (ustanoveniam tohto zákona. Poddlžník môže veriteľovi plniť s
oslobodzujúcim účinkom podľa doterajšie-
ho právneho stavu do toho času, kým sa mu nedoručí nové rozhodnutie, vydané na základe tohto zákona.
(2) Právne úkony o daní do zálohu alebo o postúpení príjmov, uskutočnené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa posudzujú podľa tohto zákona. Poddlžník
môže veriteľovi plniť oslobodzujúcim účinkom podľa doterajšieho právneho stavu, kým sa mu nedoručí písomný prejav
dlžníka alebo veriteľa o tom, že si žiada, aby bolo plnené podľa tohto zákona, alebo kým sa mu nedoručí vykonateľné súdne rozhodnutie o výške platieb podľa tohto zákona.
(3) Ak prevažne záujmy veriteľa to vyžadujú, súd na návrh veriteľa po ústnom alebo písomnom vyjadrení dlžníka môže povoliť platby podľa doterajších ustanovení.
(4) Opravný prostriedok proti rozhodnutiam súdov (úradov), vyneseným podľa ods. 1 až 3, nie je prípustný.
(5 ) Trovy pokračovania, v ktorom sa upraví prechod z doterajšieho právneho stavu do stavu podľa tohto zákona, znáša každá strana sama, vyjmúc, že ich spôsobil odporca nepravdivými alebo neodôvodnenými údajmi. "
2. Článok VI. toho istého návrhu zákona nech znie:
,, Tento zákon platí na čas brannej pohotovosti štátu a nadobúda účinnosť dňom
vyhlásenia; vykoná ho minister pravosúdia so zúčastnenými ministrami. "
V Bratislave 19. mája 1942.
Podpísaní sú: Dr. Orlický, Dr. Mušak, Husárek, Liška, Petrovič, Čavojský, Martvoň. Drobný, Dr. Hrušovský a Čulen.
Predseda Dr. Sokol:
Záverečné slova má zpravodajca pán poslanec Dr. Hudec.
Žiadam ho, aby sa vyslovil hlavne o tom, či s navrhovanou zmenou súhlasí.
Zpravodajca Dr. Hudec:
S navrhovanou zmenou súhlasím.
Predseda Dr. Sokol:
Zisťujem, že pán zpravodajca s navrhovanou zmenou súhlasí.
Budeme hlasovať o osnove zákona o zvýšení existenčného minima v exekučnom pokračovaní.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má VI. článkov, nadpis a úvodnú formulu.
Keďže bol podaný pozmeňovací návrh, chcem dať hlasovať najprv o pozmeňovacom návrhu poslanca Dr. Orlického a spoločníkov a potom, ak by sa pozmeňovací návrh prijal, o ďalšej čiastke osnovy podľa zprávy výborovej. Ak sa však po-
zmeňovací návrh zamietne, o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.
Sú proti tomu námietky? (Námietky neboly. ) Námietky nie sú.
Kto súhlasí s pozmeňovacím návrhom poslanca Dr. Orlického a spoločníkov, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem pozmeňovací návrh prijal.
Sú nejaké návrhy na opravy ostatného textu?
Zpravodajca Dr. Hudec: Nie sú.
Predseda Dr. Sokol:
Zmeny nie sú.
Kto súhlasí s celou ďalšou čiastkou osnovy zákona, s jej nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej so zmenou v článkoch V. a VI.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.
Oznamujem, že najbližšie zasadnutie Snemu svolám písomne.
Zakľučujem zasadnutie.
(Koniec zasadnutia o 12. hod. 17. min. )