pnúť k najväčšiemu výkonu - a šťastlive dosiahol svoj cieľ. Široká svetová verejnosť, priateľská či nepriateľská, ako už i dosiaľ obdivuje podivnú životnú energiu nášho plemena, ako s uznaním zaznamenáva našu umnú rozvážnosť i rutinovanosť pri spravovaní svojich domácich vecí, tak zaiste náležite ocení i túto velikú kultúrnu skutočnosť.

Stáva sa len skutkom, čo tlelo zatajené, ale tým živelnejšie, čo zrelo už po mnohé stáročia, na čo čakaly mnohé a mnohé generácie, čo priniesla plnosť časov a k čomu nás mnohonásobne oprávňuje naša bohatá národná minulosť i mnohoslubne povzbudzuje blízkosť nového duchovného prerodu.

Ustanovizeň, ktorá sa práve zákonom zriaďuje, nebude azda luxusnej vonkajšej reprezentácie, alebo vari zátišie životného pohodlia, získaného odmenami a privilégiami, ale najvyšší a najdôstojnejší stánok duchovnej práce v najrozmanitejších odvetviach všetkých vied a umení, opravdivá dielňa vážnej, hlbokej a plodnej činnosti vedeckej a umeleckej.

Založením Akadémie, slávny Snem, zapaľujeme oheň, ktorého žiara mala by národ viesť a umožniť mu poznávať, milovať a nasledovať pravdu vo vede a umení, podľa nej vždy žiť, ustavične pracovať a nedať sa nikdy sviesť s cesty tejto pravdy. (Výkrik: Tak je! Poslanec Hancko: Na krivolaké!)

Povinnosťou našich vedeckých pracovníkov zas nech je celým bohatstvom umu svojho, celou oddanosťou a starostlivosťou duše svojej bedliť, aby žiara tohto posvätného ohňa nezapadla, aby plamene jeho nikdy nevyhasly.

Byť členom ustanovizne, ako je akadémia vied a umení, je iste odmenou najvyššou, uznaním najvýraznejším za zásluhy v službe ducha, pridáva ono na cti a sláve, ale dozaista každý člen tejto vznešenej inštitúcie usiľovať sa bude o slávu a nesmrteľnosť svoju osobnú len preto, aby ňou povzniesol slávu a zaistil nesmrteľnosť svojho národa. (Hlučný potlesk. Hlas: Tak je!)

Už som si dovolil poznamenať, že celá vzdelaná verejnosť staveniska a najmä súčasná generácia slovenských učencov a umelcov víta s úprimnou radosťou založenie Slovenskej akadémie vied a umení.

Lenže to nestačí. Treba podať i dôkaz. Roduverná verejnosť slovenská nech prejaví svoju lásku k Akadémii, nech ukáže, že má pre ňu porozumenie, nech veľkodušne a štedré podporí i hmotne túto ustanovizeň. Všetko, čo národ venuje Akadémii, dá len sebe a budúcim slovenským pokoleniam. (Poslanec Horák: Tak je!)

Nechže teda Slovenská akadémia vied a umení plní svoje vysoké poslanie v kultúrnych dejinách slovenského národa, nech vykonáva - v plodnej spolupráci s ostatnými vedeckými a kultúrnymi ustanovizňami - svoje veľkolepé dielo na národa roli dedičnej, ako najvyššia strážkyňa národných vedeckých a umeleckých hodnôt, najzodpovednejšia usmerňovateľka celej slovenskej kultúrnej tvorby.

Nech plní svoju veľkú dejinnú úlohu v znamení blahodarného sjednotenia všetkých našich dosiaľ azda rozdrobených duchovných síl, ako aj plného a všestranného ich využitia; v záujme zveľadenia a zmohutnenia nášho národného povedomia, a konečne na všeobecný prospech celého ďalšieho vývinu slovenského života, postaveného teraz už na pevné vedecké a umelecké základy kresťanskej kultúry a civilizácie.

Keď s pocitom pýchy a oprávnenej hrdosti dávame národu svojmu, čo mu ako národu slobodnému, snaživému, nadanému a vzdelanému patrí, keď uzákoňujeme Slovenskú akadémiu vied a umení, sme si vedomí, slávny Snem, za všetky najvyššie dary múdrosti a vedomosti v miere svrchovanej pochádzajú od Boha, a preto našou prosbou, naším želaním je, aby po všetky časy požehnanie Božie sprevádzalo túto ustanovizeň, žeby tak meno slovenské zachovala, zvelebila a preslávila! (Dlhotrvajúci hlučný potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá): Slovo má pán poslanec Dr. Lukáč. Poslanec Dr. Lukáč: Slávny Snem!

Osnova návrhu zákona o Slovenskej akadémii vied a umení, stručné, ale vecne trefné odôvodnenie dôvodovej zprávy, pred niekoľkými týždňami uverejnená reč pána ministra školstva a národnej osvety, povedaná vtedy v kultúrnom výbore, dnes jej obšírny doplnok, plne vyčerpávajúci význam novej vysokej ustanovizne, reči

pánov spravodajcov, články v novinách z pera univerzitného profesora Nováka, nenechávajú ani nás, ani nikoho na pochybách o tom, že ide o vec závažnú. Objasnená bola všetkými spomínanými, a najmä dnes samým pánom ministrom tak podrobne, vyzdvihnuté boly všetky jej najdôležitešie stránky okolo potrebnosti jej vzniku, jej poslania, úlohách, že vlastne nebolo by treba nič dodať, ale spokojným a radostným svedomím ju uvítať, ako jednu z veľkých prínosov pre slovenskú prítomnosť a ešte viac pre slovenskú budúcnosť. Vo výboroch predebatovaný bol celý komplex otázky Akadémie, až minuciózne sme sa zapodievali so súkromnými i verejnými ohlasmi i námietkami, ktoré sa vyskytly i ktoré by sa mohly vyskytnúť. Čo do podstaty zásadnej potrebnosti, čo do vznešenej skvelosti jej poslania, zaiste museli sme a musíme súhlasiť všetci, a to tak vo výboroch, ako tu v Sneme, i v celej slovenskej, najmä vzdelanej pospolitosti. Čo do naliehavosti, ba súrnosti boly, sú a momentálne azda i budú odlišné názory, no v tejto otázke, ak si uvedomíme plnosť svojej zodpovednosti najmä so vzťahom na budúcnosť, nemohli sme byť a väčšina slávneho Snemu, dúfam, ani nemôže byť inej mienky, ako tej: áno, vec Slovenskej akadémie vied a umení je naliehavá, nemožno ju odkladať ad Kalendas Graecas. Tento názor sa uplatnil koniec-koncov i vo výboroch, a keď nie hneď, tak zaiste po určitom čase uplatní sa i v našej národnej verejnosti, najmä keď tu budú ovocia tejto inštitúcie, keď v dobrých i zlých časoch ukáže sa jej vysoký kultúrno-ochranný význam, presahujúci obrysy a obzory, ktoré teraz vidíme.

A tu je jeden bod, pri ktorom by som si s dovolením slávneho Snemu chcel zastať a poukázať na niektoré momenty.

Nebudem sa zapodievať analógiami vznikov podobných inštitúcií v zahraničí, ráčili ste o tom čítať v novinách dosť obšírne články. Nebudem ani o tom hovoriť, ako dôležité je, aby sme prostredníctvom našej novej Akadémie boli v stálom kontakte s inými sesterskými zahraničnými inštitúciami a aký význam má takýto kontakt nielen s hľadiska kultúrneho ale i prakticko-politického. O tom všetkom dalo by sa povedať veľmi mnoho presvedčivého. Dôvodová zpráva napokon spomí-

na tento moment "kultúrnej reprezentácie", celkom správne vyzdvihujúc, že "založením akadémie vystúpi slovenský národ pred svetové kultúrne a vedecké fórum, predstaví sa celému vzdelanému, zahraničnému svetu, a tak dôstojne sa včlení ako rovnocenný činiteľ do medzinárodného kultúrneho spoločenstva. "

Ale jednak toto všetko bolo by len vonkajšie, všetky tieto dôvody boly by len prestížne a pravdu by mali všetci, ktorí "by nás mohli obviňovať honosením sa par-

venuovstvom snobizmom. Ak by sme si inštitúciu, ktorú uzákoníme, nepodložili hlbšie, neodôvodnili principielne, národnofilozoficky, ležala by pri všetkom svojom zovňajšom lesku a radostnej pýche vo vzduchu. Preto musíme sa k tomuto achillovskému a súčasne i archimedovskému bodu vrátiť a venovať mu patričnú, hoci stručnú a letmú pozornosť.

Nesčíselnekrát padlo slovo, či už o nás, či od nás samých, že sme malý národ. V prozreteľnostnej rade božej bolo nám však jednako dopustené miesto pod slnkom tak, ako každému inému národu, veľkému i malému. Je našou najsvätejšou povinnosťou toto miesto si chrániť, upevňovať všetkými prostriedkami, aké sú nám potencionálne dané. Malý národ je na svoju existenciu omnoho úzkostlivejší, žiarlivejší, nedotklivejší, ako národ veľký, keďže jeho pocit života, so španielskym filozofom Unamunom rečeno, je omnoho tragickejší, viac cíti jeho ohrozenosť i cenu. Preto žije hutnejšie, intenzívnejšie, prudšie, ako národy veľké. U neho všetko viacej slúži cieľu udržania sa a rozvoju, ako u iných väčších.

Vyberá si najcieľuprimeranejšie prostriedky k tomu, aby si svoje existenčné hodnoty obaštoval. Kultúrne inštitúcie sú prvoradými takýmito pevnostnými zariadeniami, ktoré chránia navonok a umožňujú tok života dnu. Slovenský národný organizmus výborne vycítil v minulosti, kedy, čo a ako bolo potrebné v tomto ohľade, kedy, kde a aké musel si vyvolať, vystavať rozličné bašty. Mali sme ich celý rad, dobám primerané, ktoré konaly svoju ochrannú prácu priamo alebo nepriamo. Ak kde by sa dalo hovoriť o ochrannom význame kultúry, kultúrnej tradície, tak zaiste v prípade našom.

Je nesporné, že slovenský národ zachrániac sa v svojej štátnej samostatnosti,

žijúc v jednom z vrcholných úsekov ľudských dejín, ešte úzkostlivejšie a ešte žiarlivejšie musí myslieť na svoje záujmy prítomnostné a budúcnostné, ako kedykoľvek predtým. Onen tragický pocit života je ešte vystupňovanejší, ešte instinktívnejší. A položil by som tézu: Je to správny národný inštinkt, ktorý vycítil, že ako v šesťdesiatich rokoch minulého storočia vznik Matice slovenskej bol prepotrebný, tak na týchto hrotoch dejín potrebná je druhá dimenzácia. Kultúrneho, vedného a umeleckého života v inštitúcii Slovenskej akadémie vied a umení.

Pán prezident Dr. Jozef Tiso v nedávnej svojej reči, v apele k študentstvu povedal skvelé slovo: Nech sa stane čokoľvek, my vykonáme svoju slovenskú povinnosť. Je to doplnok jeho skvelej vety o reálnom záujme národa. Táto slovenská povinnosť, tento reálny záujem národa diktuje nám teraz myslieť nielen na teraz, ale i na budúcnosť, a to tým, že sa hľadajú a ustanovujú nové formy a výrazy nové ochranné valy a bašty ducha, a tým i celej existencie národnej. (Hlasy: Tak je!) Sú to formy sankcionovanejšie, než akékoľvek doterajšie, lebo sú manifestované štátnym národom pred celým svetom, teda sú nedotknuteľnejšie teraz i kedykoľvek v budúcnosti. (Hlasy: Tak je! Potlesk. ) Slovenská akadémia vied a umení bude pred celým vzdelaným svetom palládiom jedného národa, palládiom jeho reči, kultúry, proste: existencie. V tom je jej moderný, dobe primeraný národný význam.

Niekto by však mohol namietať: moderný a akadémia? Nie je Akadémia, akademickosť niečo, čo sa užíva pejoratívne na ustrnulosť, skostnatelosť. Nebude teda nová Akadémia v snahe aktívne ochrannej reťazou slovenského Promethea? Isteže sú v tomto ohľade inde aj určité trpké skúsenosti, ináč by sa takéto mienky nevyskytovaly. Pravdaže nič nebolo by také zhubné, ako utvoriť inštitúciu pre akýchsi bonzov. Preto je treba i z tohoto miesta a dôrazne pripomenúť hneď pri vzniku tejto našej najvyššej kultúrnej ustanovizne, že popri úlohe konzervačno-ochranno-autoritatívnej má aj úlohu rovnakého strážcu najvyššej duchovnej slobody a úlohu fakľonosiča rozvoja vied a umení. Veľký francúzsky spisovateľ Gustáv Flaubert ostro persifluje vedu "bez lásky, bez nenávisti,

bez Boha", Podľa vynikajúceho kritika nič nie je horšieho, ako indiferentnosť vedy. Hovorí: "Veda, ktorá nemá záujmu na živote, ktorá sa od neho oddeľuje vysokou hrádzou, ktorá nedbá požiadavkov a potrieb dnešného človeka, je snáď čistá a dokonalá, ale neužitočná. " Veda podľa iného nesmie byť nadľudským fantómom, na ktorého oltároch sa obetuje život ľudský. Mohli by sme pripomenúť filozofov - pragmatistov, ktorí žiadajú od filozofie a vedy zasahovanie do verejného života, pozmeňovať život, preformovať ho, viesť a orientovať človeka. I keď sme ďaleko od toho, aby sme požadovali nejaké konformistické službičkárenie vedy a umenia, jednak pripomíname stále živý život národa, potrebu prospešných tvorčích činov v jeho záujmoch. Slovenská akadémia vied a umení bude musieť teda podivuhodne harmonicky stmeliť, syntetizovať ochrannú autoritatívnosť so slobodou ducha, disciplinovanosť s pravým pokrokom, ľudský univerzalizmus so slovenským nacionalizmom. Všetci si želáme, aby sa jej táto vznešená úloha podarila.

Pán minister vo svojej reči ešte v kultúrnom výbore pripomenul, že tak vedecké kruhy, najmä z ohnišťa Slovenskej učenej spoločnosti i z Katolíckej akadémie, verím, že sa pripojí Hurbanova evanjelická literárna spoločnosť - rovnako i kruhy umelecké, sdružené v Spolku slovenských spisovateľov i v Spolku slovenských výtvarných umelcov, uvítaly, ba súrily návrhy zákona. Je to výstižné pochopenie. Pamätám sa, že ešte pred rokmi sme debatovali v Spolku slovenských spisovateľov o myšlienke možnosti uskutočnenia Akadémie. Je radostné, že sa myšlienka pomerne rýchlo stáva skutkom, za čo patrí vďaka všetkým, ktorí sa o návrh zaslúžili.

Pripojujem sa preto i ja k odporúčaniu návrhu, budem zaň hlasovať a úfam sa, že tú mienku bude mať i slávny Snem. (Potlesk).

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

Záverečné slovo majú páni zpravodajcovia Dr. Körper a Čarnogurský.

Zpravodajca Dr. Körper:

Zriekam sa slova.

Zpravodajca Čarnogurský:

Zriekam sa slova.

Predseda Dr. Sokol:

Páni zpravodajcovia zriekli sa slova, preto nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o Slovenskej akadémii vied a umení.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 13 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Körper: Nie sú. Zpravodajca Čarnogurský: Nie sú. Predseda Dr. Sokol: Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 13 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva národohospodárskeho, ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o Roľníckej komore.

Zpravodajcom je pán poslanec Teodor Turček.

Dávam mu slovo. Zpravodajca Turček: Slávny Snem!

Naše zákonodarstvo už nejednu vážnu osnovu uzákonilo v prospech roľníctva. Dnes má byť odhlasovaná osnova zákona o Roľníckej komore. Keby som teraz chcel spraviť hierarchiu medzi dôležitosťou niektorých zákonov, ktoré už boly doteraz v prospech roľníctva vynesené, tak by som považoval a postavil na prvé miesto zákon o Roľníckej komore. (Predsedania sa ujal podpredseda Snemu Dr. Opluštil. ) Zato som si zvlášť vyžiadal povolenie, aby som ako spravodajca nielen suchú zprávu podal o rokovaniach výborov, ale mohol som sa o tejto osnove obšírnejšie zmieniť.

Podľa § l ods. 1 osnovy zákona o Roľníckej komore pre sústavnú starostlivosť o poľnohospodárstvo zriaďuje sa Roľnícka komora. Toto neznamená toľko, akoby doteraz nikto nebol tu, kto by sa bol staral o poľnohospodárstvo vôbec, lebo však máme tu úrad, rôzne ustanovizne, ktoré v určitých úsekoch, ba niektoré v širšom a plnom rozsahu sa staraly o poľnohospodárstvo, ako je Ministerstvo hospodárstva, Poľnohospodárska rada, rôzne monopolné ustanovizne, syndikáty a nie v malej miere samotné družstevné, organizácie. Ale tieto ustanovizne alebo úrady nemohly v takom rozsahu tú starostlivosť prevádzať, lebo neboly natoľko rozčlenené, aby mohly zasahovať do každého jednotlivého gazdovstva. Na druhej strane mali sme tu ustanovizne, ktoré len na malom úseku sa mohly starať o roľníctvo a za to nemohly sústavnú starostlivosť vôbec prevádzať. A konečne boly tu ustanovizne, ktorých činnosť sa rozprestierala len na dobrovoľné členstvo a z tohto dôvodu ťažko bolo úplne podchytiť týmto ustanovizniam celú problematiku roľníctva a ju riešiť. Tieto dôvody vyžadovaly, aby tu bola zvláštna organizácia, ktorá má tieto nedostatky odstrániť. Hneď po 6. októbri, ako sa rôzne politické organizácie určitých politických náterov roľnícke musely rozpustiť, bola poverená a požiadaná Poľnohospodárska rada, aby vypracovala stanovy na celoštátnu odborovú roľnícku organizáciu. Poľnohospodárska rada túto svoju úlohu splnila a mala vypracované stanovy ešte pred 14. marcom.

Udalosti 14. marca odsunuly uviesť v život celoštátnu organizáciu roľnícku. Táto otázka odsunula sa s odôvodnením, že prv nemôžeme uviesť do života novú odborovú organizáciu, pokiaľ nám Ústava nevyrieši, aké má byť vnútorné zriadenie nášho občianstva na Slovensku.

Ústava predvídala stavovské zriadenie. Stavovské zriadenie sa ale neuskutočnilo. Teraz máme záujmové organizácie, ktoré majú organizovať pracujúcu pospolitosť, ale ich činnosť výlučne sa má vzťahovať len na fyzické osoby. My v roľníctve ešte iné potrebujeme. Potrebujeme, aby mimo fyzických osôb boly tam organizované i samotné podniky, aby sme v týchto podnikoch prevádzali zveľaďovaciu akciu a produkčnú problematiku, ktorá nám má

umožniť jednak zvýšenie kúpnej sily nášho obyvateľstva, roľníctva, jednak zvýšenie jeho životnej úrovne a konečne zabezpečenie aj výživy samotného obyvateľstva. Toto je a bude úlohou už vlastne Komory, ktorú úlohu predložená osnova veľmi obšírne rozvádza vo svojom ôsmom paragrafe.

Ja by som chcel teraz úlohu Komory charakterizovať a uviesť v jednej vete. Úlohou Komory bude realizovať plán vybudovania poľnohospodárstva na Slovensku Máme už doteraz dva takéto plány na vybudovanie poľnohospodárstva. Predovšetkým touto otázkou sa zapodieval svojho času klub roľníckych pracovníkov, ktorý cestou a pomocou p. Dr. Ing. Hollého vypracoval predbežný program na vybudovanie poľnohospodárstva a dnes už Ministerstvo hospodárstva má tiež svoj detailný program, ako má byť poľnohospodárstvo vybudované. Teda úlohou Komory bude, aby tento program bol realizovaný. Komora môže previesť túto úlohu len ak svojim úradníckym aparátom bude môcť organizačne podchytiť nielen fyzické osoby, ale všetky tie podniky, ktoré veľmi úzko súvisia s roľníckym podnikaním.

Čo znamená dnes roľníctvo na Slovensku, ako sa má tento plán v skutočnosti realizovať?

Musíme vychádzať najprv z rozlohy ornej pôdy. Máme na Slovensku ornej pôdy 1, 207. 000 hektárov, to jest 60%, lúk trvalých 280000 hektárov, t. j 15%, záhrad 16. 000 hektárov, t. j. 0. 9%, viníc 6000 hektárov t. j. 0.3%, pasienkov 463. 000 hektárov t. j. 23% a vrboviská 3000 hektárov, t. j. 0.2%. Na pôdohospodárskej pôde sa pestujú obiloviny, ktoré majú osevnú plochu 758. 000 hektárov, t. j. 50 a 1/2%, strukoviny a smesky 21. 000 hektárov, t. j. l a 1/2%, krmoviny 147. 000, t. j. 10%, zemiaky 187. 000 hektárov, t. j. 12 a 1/2 %, okopaniny a obchodné a priemyselné rastliny 67. 000 hektárov, t. j. 4 a 1/2%, zeleniny 12. 000 hektárov, t. j. 0. 8% a rôzne semená 13. 000 hektárov t. j. 0. 9%.

Vyspelosť nášho poľnohospodárstva môžeme ustáliť, keď porovnáme jeho priemerné výnosy s výnosmi západných krajov Európy. Priemerná výnosnosť na Slovensku u pšenice je 15 metrákov per hektár, u raži 14, 8 metrákov, u jačmeňa 15 metrá-

kov, u ovsa 13. Oproti tomuto v západných štátoch priemer je podstatne vyšší. V Nemeckej ríši 19 metrákov, Švédsku a Nórsku 20 metrákov, Holandsku 25 a v Belgicku 29 metrákov. V ďalšom môžeme charakterizovať vyspelosť nášho poľnohospodárstva v porovnaní mliečnej produkcie. Keď u nás priemerná dojivosť jednej kravy činí 1200 až 1300 litrov, zatiaľ v niektorých západných štátoch Európy je priemerná dojivosť 3 až 4. 000 litrov mlieka. Program, čo máme vôbec v roľníckej produkcii uskutočniť, môžeme jednoducho ustáliť tým, že všeobecné výnosy máme zvýšiť a to predbežne u obilovín aspoň o 3 metráky a v mliečnej produkcii dosiahnuť priemernú dojivosť aspoň 2000 až 2500 litrov u jednej kravy. To by nebolo žiadnou ťažkou úlohou.

Máme celkovú výmeru osevnej plochy obilovín 758 tisíc hektárov, zvýšenie o 3 metráky by znamenalo 22. 000 vagónov plus úrody, ktorá úroda by mala prísť úplne do odpredaju. V roku 1939 sa vykúpilo 32 000 vagónov obilia a v roku 1941 sa vykúpilo 18000 vagónov. To by malo znamenať, že na Slovensku by mal celkový výkup obnášať 40 až 54. 000 vagónov obilia. Voľakto by mohol povedať, že azda toto je fantastické číslo a ťažko je toto číslo alebo toto množstvo vykúpiť vôbec na Slovensku. Podľa môjho presvedčenia, keď vychádzam z konkrétneho prípadu, z vlastného hospodárenia, na Slovensku by sa malo vykúpiť a mohlo by sa vyprodukovať a odpredať až 84. 000 vagónov obilia. Ja pripúšťam, že väčšie jednotky alebo úrodnejšia pôda ako je špeciálne náš kraj, vyžadujú tu určité korektúry, ale i po prevedení týchto korektúr dalo by sa dosiahnuť to množstvo, ktoré som vopred uviedol. Podobné je to i v mliečnej produkcii Priemerne na jednom uhorskom jutre produkovať poldruha litra mlieka nebolo by tiež veľkým napätím produkcie a nevyžadovalo by žiaden väčší náklad. Máme na Slovensku 2, 800. 000 jutár ornej pôdy a keby sa na každom poldruha litra mlieka denne produkovalo, to by znamenalo dennú produkciu vyše 4, 000. 000 litrov, ročne, 1. 600, 000. 000 litrov, to jest o jednu miliardu viac ako sa dnes na Slovensku vôbec produkuje. Len otázka je, či táto produkčná možnosť by sa dala dosiahnuť. Tu musíme skúmať, či percentuálny pomer medzi

jednotlivými osevmi rastlín umožňuje nám túto produkciu dosiahnuť. Ak vezmeme za základ percentuálny pomer v užšom slova smysle zistíme, že obilovín máme na 52%, trvalé lúky reprezentujú 29% a okopaniny a priemyselné rastliny 18. 7%. Ak vezmeme za základ, že lúka je matkou oráčiny a že kŕmne rastliny, najíma motýlokveté hodne doplňujú lúky, tak vidíme, že v užšom sláva smysle krmoviny a trvalé lúky reprezentujú až 30% osevnej plochy a toto percento umožňuje nám, aby sme tieto výsledky mohli dosiahnuť. Azda by sa dalo ešte jedno vytýkať, že v malom rozsahu máme tu okopaniny, ktoré na jednotke plochy znamenajú viacvýrobu potravných článkov a väčší príjem, ale aj tak označené výsledky sa môžu dosiahnuť.

Ide len o to, akou cestou máme ísť, aby sme tu označené výsledky mali dosiahnuté. Doteraz rôzni odborníci tvrdili, že základom roľníckej výroby je rastlinná produkcia. Ja mám tu do určitej miery opačné stanovisko a dovolím si tvrdiť, že základom roľníckej výroby je produkcia živočíšna. Živočíšna produkcia predovšetkým umožňuje v roľníckom podnikaní rýchlejší obrat peňazí a týmto rýchlejším obratom peňazí dávajú sa väčšie možnosti investičné pre samotné roľnícke podniky. Živočíšna produkcia vyvoláva automaticky sústavnú starostlivosť roľníka o svoje podnikanie, lebo len jedno riadne zameškanie kŕmenia už sa prejavuje v menšej dojivosti a toto ho prinucuje, aby on so svojím podnikom bližšie srástol. Živočíšna produkcia zabezpečuje nám kvalitnejší chov dobytka a kvalitnejší chov dobytka má vpliv na zlepšenie akosti a zväčšenie kvantity kŕmnych rastlín, čím sa zlepší maštaľný hnoj a týmto je zaručená činnosť aj ostatných rastlín. Len ide o to, že aký druh hospodárskeho zvieractva si máme vyvoliť, aby sme tieto zásady mohli uplatniť? A tu by sme najväčšiu váhu mali klásť na chov hovädzieho dobytka, spojený s mliekárením, ktoré najlepšie vyhovuje tak malému ako aj strednému roľníkovi. Je potrebné pripustiť, že chov hovädzieho dobytka na všetkých našich oblastiach sa nemôže osvedčiť, treba ho kombinovať ďalej s chovom oviec a s ošípanými. Len na ilustráciu dovolím si tu poukázať, že aký vplyv má chov hovädzieho dobytka, spojený s mliekárením, na ostatné výnosy roľníckych vý robkov.

V mojej rodnej obci ešte pred 35 rokmi začalo sa s mliekárením, keď z celej obce začali roľníci dodávať 25 litrov mlieka denne. Rôzne ťažkosti boly tu, ale vplyvom družstevnej mliekárne sa už produkuje dnes 1000 až 1500 litrov mlieka denne a produkcia iných rastlín stúpla tak, že 20 jutrový gazda dorobí 2 vagóny obilia. Všetky vyspelé hospodárstva touto cestou nadobudli svoju vyspelosť v západných štátoch Európy a na potvrdenie stanoviska, ktoré som tu označil, dovolím si tu odvolávať sa na slovovzatého odborníka Dr. Benča, ktorý tvrdí toto: Zintenzívnenie treba vybudovať na vzájomnom vzťahu medzi roľníctvom a chovom dobytka. Skúsenosť jednoznačne poučuje, že najväčší možný výťažok roľnícky dosahuje sa iba vtedy, keď intenzívne využitie pôdy zaistením dostatočného krmiva umožňuje silný chov dobytka, a silný chov dobytka výrobou dostatočných hnojív vytvorí predpoklad pre vysoký výťažok. Toto platí tak pre jednotlivé hospodárske podniky, ako aj pre celkové poľnohospodárstvo jednotlivých krajín. Tak, ako dnes už pomerne v intenzívnych a výkonných oblastiach Európy, musí sa aj v krajinách ešte zaostalých zvýšiť výťažok z poľnohospodárstva na tomto podklade. (Predsedania sa ujal predseda Snemu Dr. Sokol. )

Aby sme ale tieto výsledky mohli docieliť, treba tu už vopred zabezpečiť si určité predpoklady. Zintenzívnenie poľnohospodárstva podľa uvedeného spôsobu je odvislé od splnenia celého radu predpokladov. Jeden z najdôležitejších predpokladov je disponovanie s dostatočnými ľudskými pracovnými silami. Tu jestvujúce pracovné sily možno využiť v skutočnosti iba zintenzívnením poľnohospodárstva. Ďalším predpokladom zintenzívnenia poľnohospodárstva je primeraná zásoba technických prevádzkových prostriedkov najmä strojov a náradia. Preto, že je dosť pracovných síl, neprichádzajú do úvahy predovšetkým stroje práce usporiace, lež stroje a náradie, ktorými sa zvyšuje akosť obrábania pôdy, ako náradia pre orbu, riadkovače, zariadenie na čistenie osiva ap. Kde nevystačíme so zvieracím poťahom, treba obstarať ťažné stroje, traktory. Výroba a použitie dobrého, pôde primeraného, osiva je obzvlášť dôležité. Nie menšiu pozornosť treba venovať aj hnojivám a to tak hnojivám maštaľným ako aj umelým. Pre zintenzívnenie