poľnohospodárstva v zaostalých oblastiach je potrebné vybudovanie dopravníctva a mliekárstva. Obzvlášť treba poukázať na široké pole meliorácií ako aj na odvodňovanie a zavodňovanie polí, lúk a pastvín, využitkovamia pustatín, močarín a podobné. Na vytvorenie týchto technických predpokladov musia roľníctvo a štátna správa spoločne pracovať. Iniciatíva a najväčšia časť úloh aspoň z počiatku pripadá štátnej správe. Poľnohospodárstvo je v extenzívnych oblastiach kapitálové tak slabé, že pre najpotrebnejší čas nevie si obstarať potrebné peniaze.

Toto je stanovisko Dr. Fenscha. Skúmajme, čo sa v tomto ohľade u nás dodnes vykonalo. Máme tu zákon o podpore na zvýšenie roľníckej produkcie v sume 100, 000. 000 Ks. Tento zákon dáva možnosť, aby iniciatívou verejnej ruky sa zvýšila produkcia a tento zákon umožňuje súčasne, aby prvý investičný náklad previedla verejná ruka a roľník poučený investíciami potom ďalej sám vlastnými prostriedkami mohol podobné investície prevádzať a takto sa výroba zväčšovala. Aby mliečna produkcia bola dostatočne podchytená a využitkovaná, je bezpodmienečne potrebné vybudovanie mliekárskej siete a organizovanie sberu mlieka. U nás dnes na Slovensku máme 35 družstevných mliekární, ktoré preberajú ročne až 27 miliónov litrov mlieka a 53 súkromných mliekární, ktoré preberajú ročne 19 miliónov litrov mlieka. Z iniciatívy Ministerstva hospodárstva v tejto akcii sa pokračuje a v prvej etape sa má vybudovať 10 veľkých mliekární, ktoré jednotlivé majú mať kapacitu 10 až 15 000 litrov mlieka a v druhej etape má byť vybudované ďalších 5 veľkých mliekární. Týmito 15 veľkými mliekárňami, ktoré sa zapoja do činnosti jestvujúcich, bude úplne podchytená mliečna produkcia tak, že po tejto stránke už na Slovensku tieto predpoklady sa nám tu jasne rysujú, ba sa nám tvoria.

Aby toto ale nevyšlo nazmar, treba tu súbežne ešte i ďalšie akcie robiť a síce stavby hygienických maštál, potom vzorné hnojiská, účelné silážne jamy a konečne príkladné hospodárstva. Čo sa týka vzorných hnojísk, do tejto akcie sa zapojila Strana cestou zimnej pomoci, ktorá už vo veľmi širokých oblastiach na Slovensku vybudovala tisíce vzorných hnojísk. Ide

ďalej o stavbu hygienických maštál a účelných silážnych jám. Táto práca čaká na Roľnícku komoru, ktorá v rámci akcie stomiliónovej túto prácu bude musieť previesť. Vychádzame z toho, že každé poučovanie, každá propagácia roľníctva by vyšla nazmar, keby sme na mieste nedemonštrovali, akým novým spôsobom sa má roľnícka výroba preorientovať, aby mohla také výťažky i na Slovensku dosiahnuť, ako sa dosahujú v iných štátoch, kde je už roľníctvo vyškolené. Máme určité skúsenosti, najmä v blízkosti niektorých hospodárskych škôl. Takto zriadené príkladné hospodárstva veľmi dobre účinkujú a priamo roľníctvo nútia, aby svoje hospodárstva zmodernizovali. Ďalší predpoklad, aby naša roľnícka produkcia bola zvýšená, je riešená vodohospodárskym zákonom, ktorý zákon v celom rozsahu usporiadal problematiku okolo meliorácie, úpravy vodných tokov a horských bystrín. Toto neni ešte dostatočné opatrenie, budú potrebné i iné zákonné úpravy, ktoré zabezpečia ďalšie predpoklady na zvýšenie roľníckej produkcie. Mám tu na mysli zákon, ktorý má usnadniť komasáciu. Keď vidíme, že naše jednotlivé podniky sú na nemožné malinké parcelky rozdrobené, je bezvýhradne nutné, aby na týchto katastrálnych územiach čím skôr bola prevedená komasácia. Bude treba ešte i revolučne zasiahnuť do tejto otázky, aby komasácie, ktoré už boly raz uskutočnené, odstupom času nevyšly nazmar a to zákonom vypovedať nedeliteľnosť hospodárskych jednotiek pod určité existenčné minimum. V tomto ohľade Slovenské pôdohospodárske sdruženie na svojich pracovných schôdzach už robí propagáciu a so strany roľníckej pospolitosti nachádza táto myšlienka určité porozumenie

Doteraz som stále spomínal, že úlohou Roľníckej komory bude zvýšenie roľníckej produkcie. Mohol by tu azda voľakto nadhodiť, no dobre, ak sa roľnícka výroba zväčší, čo bude potom s nadprodukciou, o ktorej už máme z minulých dôb a najmä zpredvojnových čias smutné skúsenosti, že nadprodukcia tak ťaživé zasahovala do tvorby cenovej a temer úplne podlomila hospodársku zdatnosť niektorých našich hospodárskych jednotiek. Dovolím si tu pripomenúť zas stanovisko Dr. Fenscha, ktorý v tomto ohľade tvrdí: "Technickým predpokladom zintenzívnenia pôdohospo-

dárstva riadia sa aj hospodárske predpoklady. Teraz sa tvoriacou spoluprácou kontinentálno-europských krajín tieto predpoklady možno oveľa ľahšie vytvoriť ako predtým. Doteraz podliehal, aspoň po veľmi mnohých krajinách, každý pokus o zintenzívnenie poľnohospodárstva tlaku svetového trhu a veľmi často vyšly vnivoč prvé úspechy zintenzívnenia svetohospodárskymi vplyvmi. Naproti tomu dnes europská spolupráca umožňuje veľkopriestorové plánovanie a usporiadanie trhu, ktoré pospolu môžu čeliť vplyvu svetového trhu, ktorý prispôsobí výšku a štruktúrnu výrobu, národohospodárske potreby a utvára cenové pomery. Ďalej tvrdí, že pre stupňovanie intenzity kontinentálno-europského poľnohospodárstva je konečne ešte rozhodné aj to, že poľnohospodárstvo a roľníctvo v jednotlivých krajinách bude mať organizačný útvar, ktorý umožní účelný a hladký výkon opatrení potrebných na rozvinutie poľnohospodárstva. Aké cesty sa volia, či sa vybuduje organizácia na štátnom alebo stavovskom podklade alebo na spojení oboch, určia si jednotlivé krajiny samy podľa ich politických, národných a hospodárskych pomerov. Ako zásadu možno vyzdvihnúť iba to, že sa organizácia poľnohospodárstva musí utvárať tak, aby na trvalo zaistila úzky kontakt medzi vedením organizácie a jednotlivými poľnohospodárskymi podnikmi, lebo iba vtedy možno uplatniť v podnikoch všetky agrárno-hospodárske opatrenia ma plánovanie a usporiadanie agrárnej výroby a na docielenie najväčšieho úžitku. Toto stanovisko má práve u nás realizovať odhlasovať sa majúca Roľnícka komora.

Roľnícka komora bude sa starať, aby za vojny zabezpečovala sa výživa obyvateľstva a aby po skončení vojny, v mierovom čase, usmernením výroby udržala sa rovnováha. Pri riešení roľníckych problematík sa mienky rozchádzajú. Jedna časť stále tvrdievala, že problém roľnícky je čisto otázkou cenovou, druhá časť dokazovala, že je to problém produkčný. Pravda je v strede, to je tak otázka cenová, ako aj otázka produkčná. Najmä pri rokovaniach, keď išlo o ceny roľníckych výrobkov, dokazovalo sa, že otázka roľnícka je čisto otázka produkčná a odvolávali sa na stanovisko Dr. Fenscha. Je nesporné, že v spojitosti so zintenzívnením kontinentálnoeuropského poľnohospodárstva cenová po-

litika musí vyriešiť aj problém zaistenia primeranej rentability pre poľnohospodárske podniky. Možno právom povedať, že toto je jedným z najťažších problémov agrárnej politiky a popri tom vôbec celej hospodárskej politiky.

Skúsenosti z mojich krajín ukazujú, že tu treba prekonať veľké prekážky, avšak v rámci nového usporiadania celého európskeho života pri pevnej vôli a pri použití všetkých vedomostí bude možno aj túto otázku vyriešiť. Ak sa na desaťročia porušila v Európe národná a hospodárska rovnováha na újmu roľníctva a poľnohospodárstva, tak je to nie na poslednom mieste jedna z príčin pre doterajšiu závislosť zásobovania Európy potravinami zo zámoria. Ak sa obnova nezávislosti na poli výživy pokladá za jeden z najdôležitejších prostriedkov pre trvalé politické a hospodárske zaistenie kontinentálnej Európy, tak treba vyvodiť aj na poli cenovej politiky zodpovedajúce závady z minulosti. Tvrdím, že prvé prostriedky na stupňovanie intenzity ako som povedal, musia sa poskytnúť v značnej miere z verejných prostriedkov vo forme podpôr a úverov. Zintenzívnenie zvyšuje obrat podnikov, dodávka na trh sa postupne zvýši, lebo vlastná spotreba zostane nezmenená alebo dokonca sa o niečo zmenší a podniky sa dostanú stále viac do obehu peňažného hospodárstva. Všetko to povedie k tomu, že podniky v dohľadnom čase budú môcť stupňovať intenzitu vlastnej sily. Na tomto poli na Slovensku sú pomery hodne neujasnené. My dnes nemáme štatisticky podchytenú vôbec poľnohospodársku výrobu a odborne vypočítanú výnosovú rentabilitu roľníckeho podnikania. Samotné indexné čísla, ktorými na tomto poli sa operuje, sú tak neisté a nespoľahlivé, že nás svádzajú k veľmi mylným uzáverom. Úlohou Komory bude, aby v svojom odbore národohospodárskom tieto nedostatky odstránila a zistila rentabilitu roľníckeho podnikania na základe správnych výpočtov.

Keď sa rokovalo o zákone o Roľníckej komore, najväčšie debaty boly pri §§ l a 3 a pri odseku 2 písmena d) § 4.

Nejdem tu uvádzať aké dôvody pro a contra sa pri týchto odsekoch uvádzaly. Musím ale len v krátkosti uviesť, aký stav je teraz v tomto ohľade na Slovensku. Totižto § l ods. 2 pôvodnej osnovy umožňo-

val, aby pôsobnosť Komory sa rozprestierala aj na poľnohospodársky priemysel, nakoľko súvisí s poľnohospodárstvom. Dnes na Slovensku roľníctvo cestou svojho ľudového peňažníctva a cestou Sedliackej banky vlastní veľmi značný priemysel. Pre krátkosť času len stručne: V mlynoch 33%, v cukrovaroch 47%, v liehovaroch až skoro 100%, v mliekárňach 58%, v pivovaroch 3%, v sladovniach 37%, v tukárňach skoro 80%, vo výrobe umelých hnojív 30% a pri spracovaní priamych rastlín temer 100%. Roľníctvo mohlo doteraz týmto svojím vplyvom a vlastnením poľnohospodárskeho priemyslu zasahovať do druhotnej výroby a usmerňovať druhotnú výrobu tak, aby ona jednak roľníctvu dala za jeho výrobu najslušnejšiu cenu, na druhej strane, aby konzument týmto podstatne poškodený nebol. Táto spolupráca a doterajšie skúsenosti nám dávajú v tomto ohľade tie najväčšie nádeje, keď prehĺbením tejto spolupráce a zintenzívnením kontaktu medzi poľnohospodárskym priemyslom a roľníctvom umožní sa pre budúcnosť tak roľníctvu ako aj celej národnej pospolitosti donášať ďalšie dobrodenia. Ešte by tu bola otázka, že zriadením Roľníckej komory či nenastane určitá dvojkoľajnosť v samotnej roľníckej organizácii vzhľadom na to, že máme tu poľnohospodárske sdruženie, ktoré sa má starať o roľnícku pospolitosť, na druhej strane je tu Roľnícka komora, ktorá má tiež úlohu, aby sa o rolnícku produkciu starala.

Podľa § 2 štatutu Sdruženia sa stará Sdruženie o záujmy svojich príslušníkov. Jeho starostlivosť bude čisté len starostlivosť vzťahujúca sa na fyzické osoby. Oproti tomu Komora svoju činnosť bude rozprestierať nie tak na fyzické osoby, ako na samotné podnikanie a tým, že Sdruženie cestou svojich funkcionárskych sborov bude úzko zapojené do funkcionárskych sborov samotnej Roľníckej komory, táto dvojkoľajnosť sa celkom odstraňuje.

Slávny Snem! Čo znamená roľníctvo pre štát a pre národnú pospolitosť, som pri odhlasovaní zákona o úprave pozemkovej držby ako spravodajca tejto osnovy, obšírne rozviedol. Len jednou vetou zopakujem vtedajšie správy, že sedliactvo je nepostrádateľný prameň pre omladenie výkonnosti národa. Každá práca, každá podpora venovaná sedliactvu donesie stonásobný úži-

tok a pre celú národnú pospolitosť znamená na všetkých stranách také veľké a ďalekosiahle dôsledky, že skutočne toto sedliactvo zasluhuje si každú námahu, aby sme ho mohli zveľaďovať. Uzákonením zákona o Roľníckej komore dáva sa nášmu sedliactvu najpevnejší podklad na jeho pozdvihnutie. Žiadam zato slávny Snem, aby osnovu zákona, ktorú výbory vo svojich zasadnutiach pripravily a prepracovaly, prijal tak, ako ju výbory slávnemu Snemu predložily. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá): K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie. Budeme hlasovať o osnove zákona o Roľníckej komore.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 23 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborov.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Turček: Nie sú. Predseda Dr. Sokol: Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 23 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborov, nech zdvihne ruku. (Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborov.

Predseda Dr. Sokol (cengá): Týmto je vybavený 2. bod programu. Nasleduje 3. bod, ktorým je:

3. Zpráva ústavnoprávneho výboru o návrhu poslanca, štátneho sekretára Ing. Franza Karmasina a spoločníkov na vydanie zákona o Ústave pre národné hospodárstvo pri Deutsche Partei.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Kočiš.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Kočiš:

Slávny Snem!

Podnetom predloženého iniciatívneho návrhu bol nedávno odhlasovaný zákon o

povinnom organizovaní všetkých príslušníkov slovenskej pracujúcej pospolitosti v príslušnom záujmovom sdružení. Cieľom predloženej osnovy je totiž paralelnou zákonnou cestou upraviť povinné organizovanie všetkých pracujúcich členov nemeckej národnej skupiny na Slovensku a v základných rysoch vymedziť pôsobnosť ako aj úlohy tejto organizácie.

Podľa zásad, uskutočnených v osnove, všetci pracujúci alebo dôchodok požívajúci príslušníci nemeckej národnej skupiny na Slovensku budú povinnými členmi organizácie,, Arbeitsfront der Volksdeutschen" (AdV). Arbeitsfront bude rozčlenený na sdruženia podľa povolaní (zamestnaní) svojich členov. Ústrednú správu nad AdV, ako aj zastupovanie jeho členov vykonáva Ústredie pre národné hospodárstvo, ktoré sa zriaďuje - ako samostatná právnická osoba - v rámci Deutsche Partei. Na čele Ústredia stojí vodca nemeckej národnej skupiny na Slovensku, ktorý na obstarávanie vecí Ústredia vymenuje stáleho zástupcu.

V ostatných smeroch sú ustanovenia iniciatívneho návrhu vybudované na obdobných zásadách, ako príslušné ustanovenia zákona o slovenskej pracujúcej pospolitosti.

Ústavnoprávny výbor v zásadných otázkach súhlasil s iniciatívnym návrhom a podrobil niektoré jeho ustanovenia len takým zmenám, ktoré sú náležite odôvodnené už samotnými základnými zásadami a celkovou štruktúrou osnovy.

Označenie "Ústav pre národné hospodárstvo" nahradil výbor priliehavejším označením "Ústredie pre národné hospodárstvo", ktoré lepšie vystihuje aj pôvodný nemecký názov "Hauptamt für Volkswirtschaft".

V § 3 - paralelne s príslušným ustanovením zákona o slovenskej pracujúcej pospolitosti - sa vyslovilo, že cieľom Ústredia je okrem zastupovania sociálnych a hospodárskych záujmov pracujúcich príslušníkov nemeckej národnej skupiny na Slovensku aj zastupovanie ich kultúrnych záujmov. V súlade s touto zmenou primerane sa pozmenily aj ustanovenia § 14 ods. 1 a 2 osnovy.

V § 7 ods. 2 vydávanie úprav o prihlásení a odhlásení členov, ako aj o odvádzaní členských príspevkov prikázalo sa

- namiesto AdV - do pôsobnosti Ústredia, keďže osnova nového zákona vedenie organizácie AdV sveruje tomuto centrálnemu orgánu.

V ustanovení § 9 sa presne vyslovilo, že oslobodenie od kolkov, poplatkov a dávok prislúcha jednak podaniam a úkonom Ústredia, jednak podaniam a úkonom organizácie AdV.

So zreteľom na to, že správa a vedenie organizácie AdV sa sústreďuje v Ústredí a tento vrcholný orgán má právnu povahu samostatnej právnickej osoby, zdalo sa potrebným v ustanoveniach § 13 ako aj § 14 ods. 1 a 4 uviesť namiesto AdV (vo funkcii právneho nástupcu zaniklých organizácií), samotné Ústredie.

Výbor odporúča iniciatívny návrh zákona slávnemu Snemu v predloženom znení na prijatie. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budenie hlasovať o osnove zákona o Ústredí pre národné hospodárstvo pri Deutsche Partei.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 15 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Kočiš: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 15 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 3. bod programu. Nasleduje 4. bod, ktorým je:

4. Zpráva kultúrneho výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Dohoda medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou o spolupráci na kultúrnom poli.

Zpravodajcom je pán poslanec Michal Boňko.

Dávam mu slovo.

Spravodajca Boňko:

Slávny Snem!

Slovenský národ po odvekých kultúr nych a priateľských stykoch s národom nemeckým obnovením samostatného slovenského štátu nadviazal so spriatelenou a mladý slovenský štát chrániacou Nemeckou ríšou aj úzke styky štátne-politické. Vzájomný pomer, zakladajúci sa na dôvere a dobrej vôli, viedol už v prvých troch rokoch jestvovania obnoveného slovenského štátu k vybudovaniu korektného, pritom však hlbokého a srdečného pomeru Slovenskej republiky a Nemeckej ríše, a to na každom poli štátneho života.

Dohoda medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou o spolupráci na kultúrnom poli, ktorú slovenská vláda predkladá Snemu na schválenie, je samozrejmým dôsledkom nemecko-slovenskej spolupráce a je ďalším článkom v dobudovaní žiadúceho dobrého pomeru oboch štátov.

Dohoda je dielom dokonalým. Vytýčila si za cieľ upevniť kultúrne styky medzi oboma štátmi a prispieť tým zároveň k výstavbe európskeho kultúrneho spoločenstva. Jej dokonale spracovaný, všestranný obsah je garanciou, že sa tohto cieľa i dosiahne, lebo treba považovať za samozrejmé, že neživé litery Dohody budú všetkými činiteľmi oboch smluvných strán vtelené do činov a uskutočnené v najvyššej miere.

Predpokladom každého priateľstva a spolupráce je vzájomné poznanie, u národov je predpokladom vzájomné poznanie duše národa. A duša národa sa svojou hodnotou prejavuje najzreteľnejšie v kultúrnom živote. Preto kladie aj pred nami ležiaca slovensko-nemecká kultúrna dohoda váhu na to, aby sa kultúrne vzťahy slovensko-nemecké nadviazaly na každom poli kultúrneho života, teda najmä na poli vedeckom, školskom, osvetovom, publicistickom, umeleckom i hudobnom, ba nezabúda sa ani na športové styky a na ce-

stovný ruch, ktoré najmä v najnovšej dobe znamenajú mnoho v stykoch národov.

Zvlášť nech mi je dovolené zdôrazniť, že hoci sme štátom územne menším, predsa práve na poli kultúrnom môžeme sa ukázať veľkými a k tomu je mimoriadnou príležitosťou naša spolupráca s veľkým a kultúrnetak vyspelým národom nemeckým. Nemecká ríša preberá v novej Európe vedúce miesto a k boju o nový poriadok sme sa pripojili aj my, najmä proti najväčšiemu ničiteľovi kultúry: boľševizmu. (Výkrik: Tak je!) Preto aj našim napredovaním a spoluprácou na poli kultúrnom prispievame k vybudovaniu tohto lepšieho a spravodlivejšieho poriadku, po ktorom všetci túžime.

Kultúrny výbor uvážiac tieto okolnosti prijal Dohodu s plným súhlasom, lebo je presvedčený, že náš štát ako rovnocenný partner aj pri uzavretí tejto Dohody urobil ďalší krok vpred, a to nielen k utuženiu nemecko-slovenského pomeru, ale aj k ďalšiemu upevneniu svojho medzinárodného postavenia.

Preto výbor s najväčšou ochotou navrhuje slávnemu Snemu, aby s Dohodou, uzavretou medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou o spolupráci na poli kultúrnom, vyslovil svoj súhlas. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem že Snem je schopný sa usnášať.

Pán poslanec Boňko ako zpravodajca kultúrneho výboru navrhuje, aby Snem prijal usnesenie, ktoré nasleduje za výborovou zprávou.

Kto súhlasí s osnovou usnesenia podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu usnesenia podľa zprávy výborovej.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 4. bod programu.

Zasadnutie prerušujem s tým, že sa v rokovaní bude pokračovať podľa programu dnes o pol 5. hodine.

(Zasadnutie prerušené o 12. hod. 32. min. )

(V rokovaní pokračované o 16. hod. 46. min. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Pokračujeme v rokovaní.

Nasleduje 5. bod programu, ktorým je:

5. Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a doplňuje zákon o daňových úľavách pre investície.

Zpravodajcom je pán poslanec Ján Hollý.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Hollý:

Slávny Snem !

Až do roku 1939 panovala všeobecná mienka, že slovenský priemysel sa nemôže udržať a jeho prípadná podpora pokladala sa za zbytočne vyhodený peniaz zo štátnej pokladnice. S výnimkou posledných dvochtroch rokov nepomáhali ani tie najpresvedčivejšie argumenty a preto stalo sa celkom prirodzeným, že po osamostatnení sa Slovenska začala sa venovať sústavnejšia pozornosť priemyslu, aby sa takto napravily nedopatrenia minulosti.

V tomto ohľade prvým, zlepšenie znamenajúcim krokom bol zákon o podpore výstavby priemyslu a potom zákon o daňových úľavách pre investície. Prvý zákon stal sa účinným legislatívnym príspevkom pre usmernenú industrializáciu Slovenska, lebo poskytol priemyslu niekoľko význačných výhod.

Zákon zo dňa 26. novembra 1940 o daňových úľavách pre investície išiel v poskytovaní výhod ešte ďalej.

Zo série doterajších hospodárskych zákonov môžeme tento zákon označiť pre priemysel za jeden z najlepších.

Konjunktúra, ktorá nastala v našom priemysle v roku 1939, zaznamenala dosť značné zisky, ale v mnohých prípadoch možno označiť tieto zisky len za zdanlivé. Zvýšením výroby a odbytu odčerpávaly sa zásoby surovín alebo polotovarov, potrebných pre výrobu a zväčšovalo sa opotrebovanie strojov a iného továrenského zariadenia omnoho viac ako v časoch mierovej výroby. Keby neboly prišly daňové úľavy dosť včas, mohla nastať situácia, že by sme boli mali mnoho podnikov s aktívnymi bilanciami, ale tieto aktíva by išly na

vrub podstaty, čo by sa najvypuklejšie ukázalo až v mierových časoch, kedy by následky pocítil i podnikateľ ale aj štát. Slovenský priemysel dobre pochopil, že musí využiť poskytnuté daňové výhody v čase konjunktúry, ak má byť dobre pripravený na mierové časy ostrejšej konkurencie. Rozsah celej investičnej akcie najlepšie vyplýva z investovaných číslic za rok 1941.

Podľa zistených údajov bolo v tomto roku dokončených podnikových investícií asi za 360 miliónov, sociálnych investícií asi za 60 miliónov korún. Započatých ale nedokončených investícií bolo v tom istom roku podnikových asi za 580 miliónov, sociálnych asi za 110 miliónov korún.

Keby sme porovnali celkovú sumu, investovanú do slovenského priemyslu vôbec s vykázanými investovanými sumami za rok 1941, s pripravovanými alebo už uskutočnenými investíciami v roku 1942, prišli by sme k poznaniu, že pomerne veľké percento pripadá na nové, daňovými výhodami podnietené investície. Tu sa práve ukazuje časovosť tohto zákona a jeho dosah pre budúcnosť. Ale ak zase srovnáme ukončené investície s investíciami nedokončenými, zistíme prevahu investícií nedokončených, z ktorých azda len čiastka sa skončí tohto roku. Za rok 1942 sa tento nepomer ešte zväčší a možno očakávať, že ešte v roku 1943 ostanú daktoré investície z roku 1941 nedokončené. Príčinou tohto zjavu sú dlhé dodacie lehoty a všeobecný nedostatok materiálu, zapríčinený vojnou.

Keďže zákon o daňových úľavách pri investíciách mal účinnosť len do konca obchodného roku 1942, t. j, 1942/43, dalo sa očakávať, že jeho platnosť bude predĺžená.

Nová vládna osnova pozmeňuje daktoré ustanovenia a daktorých platnosť predlžuje. Podľa nového ustanovenia môže činiť rezerva najviac 30% bilančné výkázaného čistého zisku, avšak nie viac ako 50% príslušného nákladu. Možno ju však zvýšiť až do 40%, ak podnik zakúpi do 30. septembra 1942 štátne ukladacie papiere za sumu, rovnajúcu sa 10% čistého zisku obchodného obdobia 1941. Ak sa nezdanená investícia nepoužije najneskoršie do konca obchodného obdobia 1944, zdaní sa jej nepoužitá časť na daňový rok 1942. Nové, do zákona pojaté ustanovenie o daňových výhodách pre tých, čo zakúpia cenné papiere

do konca septembra t, r., zapadá do celkového rámca zákonných opatrení, sledujúcich udržať stálu a pevnú hodnotu našich štátnych papierov.

Rozpočtový a národohospodársky výbor na svojom zasadnutí 24. júna 1942 prijal jedinú zmenu k vládnemu návrhu zákona. Do článku IV. pojal ustanovenie, podľa ktorého môže minister financií povoliť výnimku zo zásady, že na stroje a zariadenia, ktoré neboly dané do prevádzky, neprislúcha výhoda mimoriadneho odpisu. Toto bolo potrebné pojať do nového zákona, lebo je mnoho takých podnikov, ktoré už majú stroje, ale ich nemohly zaradiť do prevádzky, lebo pre nedostatok materiálu im chybuje nejaká dôležitá súčiastka. Je niekoľko aj takých podnikov, kde stroje nemohly byť zaradené do prevádzky pre nedostatok továrenského priestoru atď.

Starý zákon z roku 1940 a terajšia nová vládna osnova hovorí všeobecne o investíciách do strojov, továrenských podnikov a do bytov vlastných zamestnancov podniku. Neskúma a ani skúmať nemôže, či tieto investície sú zdravé a či v daktorom prípade nešlo o nedomyslený krok so strany podnikateľa. Štát všeobecne poskytuje každému vlastníkovi podniku, ktorý vykáže bilančné čistý zisk, daňové výhody. Z prostriedkov, ktoré by ináč dostal na daniach, pomáha zdokonaľovať slovenským podnikateľom a podnikateľom na Slovensku vôbec, priemyslovú výrobu. Aj keď si zákonne neurčuje žiadne podmienky, má zaiste určité právo žiadať od podnikateľov, aby tvorili trvalé hospodárske hodnoty. Na takto podniknutých investíciách má vlastne kapitálový podiel i štát i podnikateľ a vlastníkom ostáva vždy len podnikateľ. Obaja však by malí skúmať, či investujú správne, podnikateľ preto, aby neprišiel o svoju hospodársku podstatu, štát preto, aby neprišiel o svojho poplatníka. A tu je práve potrebné poriadne zhodnotiť každú investíciu.

Pre nás nech je rozhodujúcim, aké majú vyhliadky do budúcnosti tie odvetvia priemyslového podnikania, do ktorých najviac investujeme. Ak správne domyslíme budúci možný vývoj priemyslu, predídeme nebezpečným rizikám.

Nech sa však vyvinie situácia v európskom svetovom hospodárstve akokoľvek, bude potrebné opierať sa aj na domáci trh.

Domáci, keď aj menší trh, je zárukou istej stálosti odbytu a rentability podniku. V niektorých prípadoch, hlavne tam, kde je kapacita našich podnikov veľká, nie je možno rátať s takýmito skutočnosťami. Tu potom treba sa venovať len zdokonaľovaniu výrobného procesu, zhodnocovaniu kvality výrobkov a spoliehať sa na zdravý úsudok tých, čo budú rozhodovať o budúcom hospodárskom usporiadaní.

Keby miestne rozloženie slovenského priemyslu bolo pravidelnejšie, bolo by ľahko rozdeliť domáce hospodárske rajóny. Slovenský priemysel je však skoro všetok na západnej polovici Slovenska a to je jeho veľká nevýhoda. Východné Slovensko je prakticky bez priemyslu. Tu sa nám ukazuje v menšom rozsahu ten istý obraz, akého sme boli svedkami za býv. ČeskoSlovenskej republiky Priemyslový západ, skoro bez priemyslu východ.

Pre podnikateľa pri umiesťovaní jeho podniku je dôležité, aby mal blízko suroviny potrebné pre výrobu, lacný zdroj hnacej sily, blízkosť trhu a tarify, či už ide o dovoz surovín alebo o vývoz jeho výrobkov. Ak chceme, aby podnikateľ preniesol svoj podnik na východné Slovensko, alebo aby založil tam nový podnik, musíme mu stvoriť podmienky, pravda pokiaľ je to v rukách štátu.

Keď sme za starej éry kritizovali pražský hospodársky centralizmus, zabráňme včasnou vhodnou úpravou tomu, aby sa nevyvinul centralizmus bratislavský. Tu azda ešte viac by pomohla priama podpora priemyslu, ktorý by chcel zakotviť v menej priemyslových krajoch.

Dôvodová zpráva k vládnemu návrhu zákona sama predvída spomalenie investičného tempa, hlavne pre stále zväčšujúce sa dodacie lehoty. Tým nemá byť povedané, že prakticky majú prestať všetky investície. Isteže dokončia sa investície z minulých rokov a z tohto roku, aj tak však mnoho ostane za predvídaným programom. Ak skúmame hlbšie tendenciu zákona, povahu doterajších investícií, zistíme, že ani nie tretina je povahy sociálnej, hoci pre takéto podnikanie boly určené väčšie daňové výhody. Pretože je prakticky obmedzená možnosť investovať do strojov na tú najmenšiu mieru, aspoň teraz by bolo treba, aby sa továrne viac venovaly stavbám obyt-