ných domov pre zamestnancov, ako tomu bolo doteraz. Vieme, že aj tu sú obmedzené možnosti, ale ústredné úrady rady vychádzajú v ústrety tým závodom, ktoré chcú teraz stavať pre svojich zamestnancov. Aj rentabilnosť takéhoto investovania je zaistená. Zamestnanci bývajúci lepšie, dávajú lepší výkon a moderná obývacia budova nestráca nepomerne skoro nikdy na svojej cene.
Záverom na základe uvedeného môžeme konštatovať, že aj keď priemysel je teraz v znamení konjunktúry, nemôžeme nechať starosť o svoju budúcnosť náhode. Treba nám zdokonaľovať výrobu v podnikoch, ale na druhej strane treba mať opatrnosť pri investovaní.
Predĺženie zákona o úľavách pri investíciách, ako z uvedeného vyplýva, má teda svoje hospodárske odôvodnenie. V mene rozpočtového a národohospodárskeho výboru navrhujem slávnemu Snemu prijať osnovu v znení výbormi prijatom. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.
Nasleduje hlasovanie.
Budeme hlasovať o osnove zákona, ktorým sa mení a doplňuje zákon o daňových úľavách pre investície.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má päť článkov, nadpis a úvodnú formulu.
Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborov.
Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajca Hollý: Nie sú. Predseda Dr. Sokol:
Zmeny nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej päť článkami, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborov, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborov.
Predseda Dr. Sokol (cengá): Týmto je vybavený 5. bod programu. Nasleduje 6. bod, ktorým je:
6. Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o zmene niektorých ustanovení zákonov o stavebnom ruchu.
Zpravodajcom je pán poslanec Andrej Martvoň.
Dávam mu slovo.
Zpravodajca Martvoň:
Slávny Snem!
Nedostatok bytov v bývalej ČeskoSlovenskej republike vynútil si vynesenie viacerých zákonov, ktoré jednotlivé a vcelku slúžily podpore stavebného ruchu, najmä poskytnutím značných daňových výhod vlastníkom novostavieb.
Daňové výhody, poskytované uvedenými zákonmi o podpore stavebného ruchu, v takej miere poškodzovaly štátnu pokladnicu, že sa stalo potrebným a odôvodnením ich žiadúcim spôsobom obmedziť. Tomuto cieľu slúžily ustanovenia § 5 zákona č. 85/1940 Sl. z., avšak tieto ustanovenia nepostihly všetky daňové úľavy, zakladajúce sa na rozličných zákonoch o stavebnom ruchu, - na ktoré dôvodová zpráva vládneho návrhu presne poukazuje, - takže po účinnosti zákona č. 85/1940 Sl. z. vlastníci niektorých novostavieb boli čiastočne pozbavení uvedených daňových výhod, naproti tomu vlastníci iných novostavieb požívali nezmenené pôvodné značné daňové výhody.
Osnova predloženého vládneho návrhu odstraňuje tieto nesrovnalosti tak, že ustanovenia § 5 zákona č. 85/1940 Sl. z. jednotne rozširuje na všetky daňové úľavy podľa zákonov o stavebnom ruchu.
Osnova nového zákona prináša síce do štátne) pokladnice maly príjem, ale odstraňuje doterajšie bezzákladné nesrovnalosti, preto je v plnej miere odôvodnená a preto ju odporúča rozpočtový výbor slávnemu Snemu na prijatie. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.
Nasleduje hlasovanie.
Budeme hlasovať o osnove zákona, ktorým sa mení zákon o zmene niektorých ustanovení zákonov o stavebnom ruchu.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má dva články, nadpis a úvodnú formulu.
Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.
Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Spravodajca Martvoň: Nie sú.
Predseda Dr. Sokol:
Zmeny nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej dvoma článkami nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej. Predseda Dr. Sokol (cengá):
Týmto je vybavený 6. bod programu. Nasleduje 7. bod, ktorým je:
7. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o odklade exekúcií proti vojenským osobám v činnej službe a ich príbuzným.
Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Anton Hudec.
Dávam mu slovo. Spravodajca Dr. Hudec: Slávny Snem!
Synovia slovenského národa konajú ťažkú službu na širokých pláňach rozsiahleho bojišťa; prinášajú obete ťažké, prelievajú drahú slovenskú krv, ba platia i najdrahšou cenou: životom, len aby zaistili lepšiu budúcnosť slovenského národa. Plnia a splnia túto úlohu preto, lebo im to káže česť, lebo to vyžaduje obrana vlastného štátu.
Morálka týchto bojujúcich musí byť pevná; nesmie sa otriasať pocitom a či vedomím, že ich hmotné záujmy v zemi, za ktorú bojujú, nie sú dostatočne chránené; osobné obete našich hrdinov nesmú sa nevďačne zvyšovať myšlienkou, že ich záväzky doma, ktoré pre svoju neprítomnosť splniť nemôžu, sú exekvované a že ich najbližší príbuzní, ktorí boli a sú na ich pomoc odkázaní, trpia nielen v nedostatku tejto podpory, ale i starosťami o súkromný majetok a jeho udržanie, keďže nemôžu plniť svoje zaviazanosti voči veriteľstvu.
Keďže osoby tieto nemôžu uhájiť vlastné záujmy, treba im poskytnúť náležitú ochranu a zamedziť, aby počas svojej neprítomnosti utrpeli hocakú újmu na podstate majetku.
Táto ochrana je úlohou našou dnes: túto úlohu musíme dnes splniť, aby sme aspoň čiastočne revanšovali plnenie vlasteneckej a brannej povinnosti so strany našich vojakov; uzákonením predloženej osnovy máme zaistiť tie najnutnejšie hmotné záujmy ich a ich príbuzných.
Táto myšlienka v zákonodarstve nášho mladého štátu nie je už nová; sledujú ju nielen vládne nariadenia č. 127/1941 a č. 283/1941 Sl. z., ale, a to hlavne, vládne nariadenie č. 232/1939 Sl.. z.; menovite toto posledné vládne nariadenie upravuje analogickú právnu matériu; ale kým ono poskytuje právnu ochranu len vojenským osobám v činnej službe za brannej pohotovosti štátu a osobám im na roveň postaveným a aj to len v pokračovaní súdnom, predložená osnova je obsahove jak čo do okruhu chránených osôb, tak aj čo do pokračovania širšia; dáva totižto ochranu pred exekúciami administratívnymi každého druhu, teda aj pred exekúciami daňovými a poskytuje túto ochranu nielen vojenským osobám v činnej službe, ale aj príbuzným týchto osôb, ak dosvedčia,že boli a sú prevážne odkázaní na podporu vojenskej osoby v činnej službe.
Vládne nariadenie č. 232/1939 Sl. z. splnilo a plní svoje poslanie dobre; tento návrh zákona je jeho potrebným doplnkom a som presvedčený, že má tiež svoje poslanie, ktoré aj splní.
Paragraf 1 osnovy obsahuje výpočet úkonov exekučných, ktorých výkon je zakázaný a tiež výpočet vojenských osôb, proti ktorým je zakázaný; pretože ide o obmedzenie veliteľstva v právach, treba tento predpis vykladať reštriktívne, čili výpočet jak čo do úkonov, tak aj čo do osôb je taxatívny.
Ustanovenia § 2 nariaďujú odklad poľa § l neprípustných úkonov, a ak boly už vykonané, ich zrušenie; to je len logické, lebo ak nemožno úkon vykonať, nemožno vo výkone už prevedenom ani pokračovať, alebo ho v platnosti podržať po účinnosti tohto zákona.
Dôležité a len samozrejmé je ustanovenie § 4 osnovy; ak totižto veriteľ nemôže vo vymáhaní svojej požiadavky pokračovať následkom zákazu zákonom, nemôžu ho po túto dobu stihnúť ani následky spojené s jej nevymáhaním.
Paragraf 5 si vynútily potreby a záujmy fiškálne; v čase brannej pohotovosti štátu, totižto štátna pokladňa má toľko úloh a povinností, že bolo potrebné vysloviť výnimku zpod ustanovení § 1, pokiaľ ide o dane, poplatky a verejné dávky z bežných príjmov; ale i v tomto prípade je vylúčená exekúcia na podstatu majetku. Vymáhanie nedoplatkov z doby pred vznikom okolnosti odôvodňujúcej ochranu a po dobu podľa § l osnovy, je ale aj tu vôbec vylúčené.
Diel druhý má ustanovenia o obmedzení exekúcií proti príbuzným vojenských osôb v činnej službe; tu treba spomenúť § 6 od 3, ktorý vypočítava pohľadávky, ohľadne ktorých príbuzný nemá ochrany; totižto vypočítané požiadavky sú takého rázu a splnenie ich je tak žiadúce, ba samozrejmé, že prevažuje záujem a ochranu príbuzného; a konečne tieto pohľadávky aj v doterajšom, či už našom alebo i v cudzom zákonodarstve napriek poskytnutým úľavám a ochrane dlžníka boly vždy vymáhateľné.
Okruh príbuzných je vymedzený v § 7; § 8 ods. 2 nedáva už ex lege suspenzívny účinok podanej žiadosti, ale ak sudca, a či kompetentný administratívny orgán zistí, že podmienky pre odkladný účinok sú tu, iste ho povolí; tento spôsob úpravy bol volený preto, aby sa nezmarily exekučné úkony aj neopodstatnenými návrhami o ochranu v exekúcii.
Výbor doplnil ods. 3 § 8; totiž, aby žiadateľ mal možnosť svoj návrh doplniť osvedčujúcimi dôkladnú aj počas pokračovania o podanom návrhu.
Paragrafom 9 dáva sa exekútorovi, resp. orgánu poverenému výkonom, akási rozhodovacia moc; výbor namietal toto stanovisko osnovy, ale keďže ide o ustanovenie len na prechodnú dobu jedného mesiaca, a keďže by mohly nastať prípady zmeškania, prijal aj toto ustanovenie.
Odsek l § 10 výbor pozmenil; totižto ochrana poskytovaná dedičom zomrelej vojenskej osoby bola by vlastne širšia, ako
ochrana vojenskej osoby samej; to nie je ničím odôvodnené a preto štylizoval toto ustanovenie v tom smysle, že návrh na pokračovanie v exekúcii môže podať veriteľ už po uplynutí 30 dní od smrti vojenskej osoby.
Ustanovenia § 11 a ich dôvody sú tie isté, ako v § 4 osnovy.
Slávny Snem! Po týchto zmenách ústavnoprávneho výboru je Vám predložená osnova zákona o odklade exekúcií proti vojenským osobám v činnej službe a ich príbuzným; čo zpravodajca tohto výboru, Vám navrhujem, aby ste si osnovu osvojili a uzákonili.
Uzákonením jej dávame výraz nielen súrneho doplnenia právneho poriadku pre túto mimoriadnu dobu, ale aj výraz vďačnosti bojujúcej armáde a aspoň čiastočné uznanie za obete, ktoré ona za svoj národ priniesla a ešte prinesie, (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.
Nasleduje hlasovanie.
Budeme hlasovať o osnove zákona o odklade exekúcií proti vojenským osobám v činnej službe a ich príbuzným.
Osnova má 3 diely, 12 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.
Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.
Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajca Dr. Hudec: Nie sú.
Predseda Dr. Sokol:
Zmeny nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej troma dielmi, 12 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku. (Deje sa. )
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona
podľa zprávy výborovej.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Týmto je vybavený 7. bod programu.
Nasleduje 8. bod ktorý je:
8. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom, návrhu zákona o náhrade škôd spôsobených príslušníkmi nemeckej brannej moci zdržujúcimi sa na území Slovenskej republiky alebo prechodiacimi cez územie Slovenskej republiky.
Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Hudec.
Dávam mu slovo.
Zpravodajca Dr. Hudec:
Slávny Snem!
Ústavnoprávny výbor rokoval o vládnom návrhu zákona o náhrade škôd spôsobených príslušníkmi nemeckej brannej moci zdržujúcimi sa na území Slovenskej republiky, alebo prechodiacimi cez územie Slovenskej republiky, na zasadnutí dňa 23. júna 1942 a osvojil si stanovisko vládneho návrhu, podľa ktorého dôležité záujmy vojenské vyžadujú, aby nemecké vojenské jednotky, ako aj osoby patriace do sväzu nemeckej brannej moci prechádzaly územím Slovenskej republiky. Tým je daná možnosť spôsobiť na tomto území škody, za ktoré majú dostať poškodení náhradu. Doterajšie predpisy ukazujú sa v tomto smere nedostatočnými. Platí to najmä o predpisoch práva formálneho, ktoré bolo treba touto osnovou prispôsobiť povahe páchateľa škody, lebo proti tomuto podľa doterajších predpisov bolo by nesnadné uplatňovať náhradu škody priamo.
Vedúcou zásadou tejto osnovy je, že škodu spôsobenú nemeckými vojenskými jednotkami, ako aj osobami patriacimi do sväzku nemeckej brannej moci na území Slovenskej republiky a to bez ohľadu na to, či škoda bola spôsobená v službe, alebo mimo služby hradí poškodenému Slovenský štát. Nemecká ríša sa zaviazala nahradiť slovenskému štátu to, čo tento vyplatil poškodenému. O náhrade škody rozhoduje výlučne. Smiešaná komisia slovensko-nemecká s vylúčením možnosti uplatňovať nárok na náhradu škody proti osobe, ktorá škodu spôsobila alebo proti Nemeckému štátu. Složenie komisie zaručuje odborné a nestranné posúdenie veci, lebo v komisii je zástupca Ministerstva pravosúdia, člen menovaný ministrom vnútra a dvaja členovia, ktorých menuje zastupiteľský úrad Nemeckej ríše. Predsedu komisie menuje minister národnej obrany.
Komisia rozhoduje na základe voľného
oceňovania dôkazov podľa slovenských materiálno-právnych pravidiel.
Povahou škody a jej páchateľa je odôvodnený predpis, podľa ktorého nárok na náhradu škody treba uplatniť do 60 dní odo dňa spôsobenia škody, prípadne odo dňa, kedy sa dozvedela oprávnená osoba o škode.
Ústavnoprávny výbor previedol na osnove zmeny rázu štylárneho a zmeny vyplývajúce z potreby systematického usporiadania tejto matérie.
Uzákonenie tejto osnovy vyvolané je terajšími pomerami a preto ústavnoprávny výbor navrhuje, aby slávny Snem schválil osnovu v znení, ako ju upravil výbor ústavnoprávny. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.
Nasleduje hlasovanie.
Budenie hlasovať o osnove zákona o náhrade škody spôsobenej príslušníkmi nemeckej brannej moci na území Slovenskej republiky.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 10 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.
Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať ô celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.
Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajca Dr. Hudec: Nie sú.
Predseda Dr. Sokol:
Zmeny nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 10 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Týmto je vybavený 8. bod programu. Nasleduje 9. bod, ktorým je:
9. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o obmedzeniach Židov pri osvojení.
Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Matej Huťka.
Dávam mu slovo.
Zpravodajca Dr. Huťka:
Slávny Snem!
Podľa dôvodovej zprávy vládneho návrhu v poslednom čase množia sa prípady, že Židia, ktorým živnostenské oprávnenie nebolo doteraz odňaté, ale očakávajú takéto opatrenie, snažia sa svoje živnostenské oprávnenie preniesť na Nežida, ktorého adoptujú, alebo dajú sa adoptovať Nežidom v tom úmysle, aby sa takto prípadne vyhli odtransportovaniu do cudziny. Takto sa má teda zneužívať právna ustanovizeň osvojenia na obchádzanie protižidovských normatívnych opatrení.
Z uvedených dôvodov sú ustanovenia predloženej osnovy skutočne potrebné, aby sa spomenutým nežiadúcim zjavom zamedzilo.
Ústavnoprávny výbor presnejšie formuloval ustanovenie § 2. Podľa tejto novej formulácie smluvy o osvojení, ktoré odporujú ustanoveniam § 1, ak neboly do účinnosti tohto zákona schválené alebo potvrdené, nemožno schváliť a či potvrdiť. Žiadosti o schválenie alebo potvrdenie takýchto smlúv treba teda zamietnuť. Samozrejmé je pritom, že sa ustanovenie § 2 vzťahuje len na smluvy uzavreté pred účinnosťou navrhovaného zákona, lebo smluva o osvojení, uzavretá po účinnosti navrhovaného zákona, je už ex lege na základe § l neplatná.
Ústavnoprávny výbor odporúča osnovu v predloženom znení na prijatie. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.
Nasleduje hlasovanie.
Budeme hlasovať o osnove zákona o obmedzeniach Židov pri osvojení.
Osnova má 3 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.
Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.
Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajca Dr. Huťka: Nie sú.
Predseda Dr. Sokol:
Zmeny nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 3 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona
podľa zprávy výborovej.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Týmto je vybavený 9. bod programu.
Nasleduje 10. bod, ktorým je:
10, Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o drahotnom prídavku a o zmene niektorých ustanovení o úsporných opatreniach personálnych.
Zpravodajcom je pán poslanec Vojtech Husárek.
Dávam mu slovo.
Zpravodajca Husárek:
Slávny Snem!
Verejnosť dnes už všeobecne uznáva, že hmotné položenie štátnych a verejných zamestnancov následkom stúpajúcej drahoty je veľmi neutešené a keď nepríde v najkratšom čase pomoc, môže to mať katastrofálne následky. Vláda dobre pozná tento stav, preto hľadá spôsob na jeho odstránenie. Boly mienky, že len čo sa zvýšia platy štátnych zamestnancov, drahota stúpne a tak vlastne pomožené nebude. Ale ceny každodenných životných potrieb stúpajú i bez zvýšenia príjmov štátnych zamestnancov a vláda tomu všade a vo všetkom nemôže zabrániť. Preto je v plnej miere odôvodnený predložený vládny návrh, ktorý hmotné postavenie štátnych zamestnancov a penzistov v rámci daných finančných možností štátu vo forme drahotných prídavkov zlepšuje.
Na pôvodnej osnove vládneho návrhu uskutočnil výbor niektoré podstatné zmeny. Tak v § l ods. 3 priznáva sa nárok na drahotný prídavok tým vydatým zamestnankyniam, ktorých manžel nedostáva od štátu drahotný prídavok, ak spoločný príjem obidvoch manželov nepresahuje ročne Ks 28. 000. -.
V § 2 drahotný prídavok duchovných ustálil výbor zvýšením pôvodných súm v tej istej výške ako u štátnych zamestnancov, lebo ide tu o duchovných, ktorých miestne dôchodky sú príliš nízke a preto sú odkázaní na kongruu.
V § 3 bol vynechaný pôvodný odsek 7 60 zreteľom na to, že ustanovenia ods. 6 tohto paragrafu v novom presnom a jasnom znení výslovne vylučujú z drahotného prídavku nielen tie požívateľky štátneho odpočivného platu, na ktoré sa vzťahuje §
11 zákona č. 40/1941 Sl. z., ale aj tie, ktorých manžel dostáva drahotný prídavok podľa tohto zákona.
V § 2 ods. 2 suma takzvaného "iného" príjmu, ktorý vylučuje nárok na drahotný prídavok, bola zvýšená z Ks 6. 000 na Ks 12. 000 ročne, takže iba vedľajší dôchodok túto sumu prevyšujúci vylučuje nárok na poukázanie drahotného prídavku podľa navrhovaného zákona. Poznamenáva sa pritom, že pod pojem tohto iného (vedľajšieho) príjmu nespadá dôchodok, poberaný na základe predmetného služobného pomeru dotyčného štátneho zamestnanca (penzistu). - V súlade s touto zmenou zvýšila sa pôvodná suma Ks 6. 000 aj v ods. 3 a 5 tohto paragrafu na Ks 12. 000.
V § 7 boly zrušené doterajšie úsporné srážky z činovného rovnako u všetkých slobodných (nevydatých) zamestnancov, lebo úspora, ktorú by tu štát mohol získať, nie je veľká a títo zamestnanci sú už i tak citeľne postihnutí jednak vylúčením zo zvýšených prídavkov pre ženatých zamestnancov, jednak osobitnou, značne vysokou (až 30%) prirážkou k dôchodkovej dani podľa zákona č. 130/1941 Sl. z. Táto prirážka rovnako postihuje štátnych i súkromných zamestnancov, avšak okrem nej ešte aj zachovanie srážok z činovného špeciálne u štátnych zamestnancov nebolo by už spravodlivé.
Výbor hľadal možnosť, ako zvýšiť drahotný prídavok aj u penzistov, lebo uznáva, že aj oni by mali byť účastní všetkej pomoci, ktorú vláda poskytuje aktívnym zamestnancom. Vzhľadom na ich veľký počet zvýšenie drahotného prídavku hoci len o ročných Ks 600 by vyžadovalo nákladu Ks 11, 000. 000. Úhradu na tento zvýšený náklad ani pri najlepšej vôli sme nevedeli nájsť, následkom toho boli sme nútení ponechať ich drahotný prídavok v pôvodnej, vládou navrhovanej, výške.
Vláda i rozpočtový výbor sú si vedomé, že poskytnutím drahotného prídavku tak, ako to osnova navrhuje, len čiastočne sa pomôže štátnym zamestnancom. Samo Ministerstvo financií čo najochotnejšie išlo v ústrety požiadavkám štátnych zamestnancov. Celkový náklad bude činiť ročne Ks 183 miliónov a bude uhradený zo zvýšenia dane z liehu ako aj z úspor rozpočtových.
V mene rozpočtového výboru odporúčam, aby Snem predloženú osnovu prijal
tak, ako ju rozpočtový výbor upravil, (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Prikročíme k rozprave.
K slovu sa prihlásil na strane,, za" pán poslanec Anton Šalát. Dávam mu slovo. Poslanec Šalát: Slávny Snem!
Dnešný bohatý program Slovenského Snemu a doterajšie, nim prerokované a odhlasované zákony nad slnko jasnejšie dokazujú, že u nás počnúc od hlavy štátu pána prezidenta, od Snemu a vlády cez ministerstvá a všetky úrady slovenského štátu prejavuje sa veľká túžba pomáhať vo všetkom slovenskému národu a všetkým obyvateľom Slovenska.
Povedalo sa hneď na začiatku našej slovenskej štátnosti, že nie je dosť len vydobiť si štát, ale bude ho načim aj štátnickou múdrosťou viesť, spravovať, dobudovať, udržiavať a chrániť od vnútorných a vonkajších škodcov. Po vyše trojročnom odstupe času možno kľudným svedomím a mužným sebavedomím konštatovať, že týmto ťažkým úlohám sa doteraz, napriek veľkým ťažkostiam a obetám, svedomite zodpovedalo, čo objektívnejšie konštatovať budú môcť len historikovia neskoršie.
Nechceme sa prázdno vychvaľovať podľa hesla "Každá líška svoj chvost chváli", a každý vládny poslanec vychvaľuje svoj vládny režim. Na takúto politiku si potrpeli v minulosti vládni činitelia mnohých štátov a potrpia si tu i tam i dnes, že všetko servilne vychvaľovali a vychvaľujú, čo ich režim vykonal v prospech všeobecnosti. Nejde nám o pochybnú samochválu, alebo o služobne ponížené obkiadzanie predných činiteľov nášho štátu, ale ide nám o spravodlivé uznanie dobrých slovenských snáh, ktoré sa javia v celom našom štátnom živote.
Vezmeme si napríklad pod nôž objektívnej kritiky len jeden úsek našej politiky, nášho štátneho života a to úsek sociálnej starostlivosti hlavy štátu, slovenského Snemu, vlády, ministerstiev a úradov. Bolo by vďačným tématom pre nadaného sociológa sosbierať všetky cenné prejavy a články hlavy nášho štátu, v ktorých preberal sociálne otázky, sosbierať všetky
vládne nariadenia, týkajúce sa riešenia sociálnych otázok nášho ľudu, preskúmať zápisnice našich snemových výborov a pléna, koľko pozorností a lásky sa venovalo pálčivým otázkam sociálnym. Či to bola otázka rodinných miezd robotníkov a príplatkov na ich deti, či išlo o stavbu rodinných domkov pre chudobnejšie vrstvy, či o úpravu platov alebo penzií rôznych zamestnaneckých kategórií, či o drahotné prídavky štátnych a verejných zamestnancov, alebo o úpravu dôchodkov vojnových poškodencov a ich pozostalých, a či o akúkoľvek inú sociálnu otázku, nerobily sa u nás s tým veľké prieťahy, ale vždy a všade či v prezidentskej kancelárii, či u vlády, v Sneme a v úradoch panoval názor, ak to a ono niekomu, niektorej vrstve patrí a ak to náš štát vládze dávať, nech sa len dá. Veď nedávame to cudzím, dávame to len svojím a dávame to nepriamo na utuženie svojho vlastného štátu, lebo keď sociálne slabší a štátnou starostlivosťou ochotne a nestranícky podopreti jednotlivci vidia a cítia na sebe a na svojich rodinách, že hlava štátu, Snem a vláda, sa snažia bez politickej kortešačky, bez lovenia politických hlasov riešiť ich pálčivé otázky nevdojak sa zamyslia a sami od seba začínajú prichádzať na zdravé náhľady v otázke vernosti a oddanosti k slovenskému štátu.
Iná je reč a účinok dobrých skutkov a dobrých snáh svedomitého slovenského režimu, ktorý jasne hovorí k pospolitosti našej: nejdem sa rozvadzovať politickými stranami, kortešovaním, volebnými úspechmi, ale idem a chcem Ti dobročiniť, koľko len vládzem, lebo cítim, že je to moja svätá národná povinnosť voči svojmu štátu a svojmu vlastnému národu.
A má je reč a účinok bývalých prázdnych sľubov maďarónskych a česko-slovenských.
U nás nie je treba podobných prúdov, aby či jednotlivec, alebo skupinka ambicióznych ľudí si povedali a vychýrili o sebe, že sú sociálnejší, ľudskejší, priateľskejší k chudobe, než tí iní Slováci.
Všetci sme odchovancami chudobných, alebo skromne sa mavších slovenských predkov a všetcia máme túžiť po tom, že
by sa slovenský rod a jeho štát čím lepšie vyšvihol, upevnil a zveľadil. Pritom nemôže nám byť smerodajným Masarykovské heslo: "Česi hleďte zbohatnout". - Lebo púhe hmotné zveľadenie ešte nie je dostatočnou zárukou na to, aby sme si my vedeli udržať a obrániť svoj štát do budúcnosti. Sociálne dobro a vôbec zdravá sociálna politika nemá sa robiť kvôli nejakej lacnej sláve, k dočasnej popularite, ale hlavne kvôli tomu, aby sa dvíhala sociálna, národná a morálna úroveň nášho slovenského ľudu, lebo dvíhaním týchto hodnôt dvíha sa aj prestíž, chýr a odolnosť nášho národa a štátu.
Hovorí sa, že s hladným, otrhaným vojskom ani najchýrečnejší vojvodca a stratég nemôže vyhrať vojnu, a takpodobne márne by mal ktorýsi národ aj najslávnejších diplomatov, básnikov, vedátorov, vynálezcov atď., keby sa nestaral o sociálne dobro svojich širokých vrstiev, muselo by raz dôjsť k veľkému zmätku a k všeobecnému vnútornému rozvratu. Francúzska revolúcia, pád ruského cárizmu pre Potemkinovské podvody s margírovanými, krásnymi chalupami sedliackymi sú nám dostatočným mementom z histórie. Aj z bývalej č. sl. lži-demokracie máme dostatočného poučenia o tom, ako sa nemala a nemá robiť takzvaná sociálna politika. Čo niektorá č. sl. politická skupina chcela previesť kvôli politickému úspechu, v tom jej dve-tri iné strany hľadely prekážať a tak aj z dobrých návrhov zrodily sa obyčajne len torza takzvaných sociálnych zákonov.
Márne sa pokúšali Lenin a Stalin pomocou krvavého teroru, pomocou židovských komisárov prevádzať komunistickú takzvanú prestavbu sociálneho života a vytvoriť raj pre svetový proletariát. Frontoví vojaci celej Európy dnes sa mohly presvedčiť o tom, aká záhuba, špina a otroctvo sa zrodilo z takéhoto katanského antisociálneho systému. Zo sľubovaného rudého raja de facto vytvorilo sa strašné peklo a mučiareň pracujúcich más.
Neimponuje nám ani anglicko-plutokratický a americko-kšeftársky systém, kde pri hojností jedných vrstiev nachádza sa systém miliónov nezamestnaných bedárov a prefíkaných gangsterov.