Středa 8. července 1942

ceny, zásobovanie, otázka ich záujmovej organizácie a sociálne poistenie. Na programe tohto zasadnutia máme niekoľko sociálne-politických osnov, z ktorých dve sa týkajú sociálneho poistenia. K týmto osnovám chcel by som urobiť niekoľko poznámok.

S otázkou sociálneho poistenia robotníckeho zaoberalo sa nedávno aj užšie predsedníctvo Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Ďalej zaoberal sa s touto otázkou aj sociálny a zdravotný výbor, na návrh ktorého Snem prijal nedávno rezolúciu, v ktorej sa vláda vyzýva, aby čím skôr predložila Snemu návrh zákona na novelizáciu robotníckeho sociálneho poistenia, a to cieľom jeho zlepšenia po stránke materiálnej (dávkovej) v prospech poistencov, ako si to vyžadujú a umožňujú terajšie pomery a okolnosti.

Návrhom zákona, ktorým sa menia a doplňujú niektoré právne predpisy o proviznom poistení, o ktorom práve rokujeme je v menšej miere splnená rezolúcia Snemu vo veci novelizácie robotníckeho sociálneho poistenia. Predmetným návrhom zákona zvyšujú sa dôchody baníkov v ich províznom poistení. Zvýšenie dôchodov je vzhľadom na dané mocnosti uspokojivé a oreto možno tento návrh zákona len vítať.

V baníckom poistení sú všetci poistenci zadelení len do jednej poistnej triedy. Na základe tohto všetci banícki poistenci, bez ohľadu na výšku svojho zárobku, platia rovnaké poistné príspevky a majú nárok na rovnaké dôchodky. Už dávno sa javí potreba, aby aj v baníckom poistení bolo niekoľko mzdových tried, v podstate podobne, ako je to v ostatných druhoch sociálneho poistenia, aby banícki poistenci mohli si platiť poistné príspevky podľa výšky svojho zárobku a takto si zabezpečili aj primerané dôchody (provízie). Škoda, že predmetný návrh zákona tento starý nedostatok baníckeho poistenia neodstraňuje.

Dôvody, ktoré si vynútily zvýšenie dôchodov v baníckom poistení, jestvujú aj v poistení ostatného robotníctva. Najlepšie sa to prejaví tak, keď porovnáme dôchody v invalidnom a starobnom poistení robotníckom s dôchodmi v províznom poistení baníckom V baníckom poistení činil dosiaľ dôchodok invalidný priemerne mesačne 208 Ks, starobný 294 Ks, vdovský 103 Ks a si-

rotský 36 Ks. Teraz po zvýšení bude činiť invalidná provízia v baníckom poistení po 10 ročnej poistnej dobe mesačne 200 Ks, po 20 ročnej poistnej dobe 300 Ks, po 30 ročnej poistnej dobe 400 Ks a po 40 ročnej poistnej dobe 500 Ks. V robotníckom sociálnom poistení činí dosiaľ invalidný dôchodok priemerne mesačne 130 Ks, starobný dôchodok 144 Ks, vdovský dôchodok 64 Ks a sirotský dôchodok 24 Ks, Okrem toho jestvujú aj iné značné rozdiely medzi baníckym poistením a poistením ostatného robotníctva.

Banícke poistenie patrí medzi najstaršie sociálne poistenie vôbec. Povaha práce baníka si vyžaduje, aby mal baník aj primerané sociálne poistenie. Je celkom na mieste, keď sa začína so zvyšovaním dôchodov v baníckom poistení, ale súčasne by sa maly primerane zvýšiť aj dôchody v ostatnom robotníckom sociálnom poistení. Predmetná osnova rieši otázku asi 10. 000 poistencov, naproti tomu čaká na riešenie tejto otázky asi l4 milióna príslušníkov robotníckeho sociálneho poistenia.

Dôchody v invalidnom a starobnom poistení robotníckom boly nedostatočné už dávno, ale ich nedostatočnosť je do očí bijúca najmä po zvýšení cien životných potrieb. Je nevyhnutne potrebné, aby čím skôr došlo k zvýšeniu týchto dôchodov. Zatiaľ je veľmi súrne potrebné aspoň to, aby dôchodcom invalidného a starobného poistenia robotníckeho bola poskytnutá jednorázová výpomoc, ako som si to dovolil navrhnúť vo svojom návrhu zákona, ktorý som predložil slávnemu Snemu.

V podstate podobné opatrenie je potrebná aj v penzijnom poistení úradníckom.

Veľmi naliehavá je potreba aj úpravy nemocenského poistenia robotníckeho. Tu platia právne predpisy, ktoré boly odôvodnené v časoch hospodárskej krízy, keď v nemocenskom poistení boly nízke príjmy na príspevkoch pre veľkú nezamestnanosť robotníkov, ako i následkom nízkych miezd. Ako stúpajú príjmy na príspevkoch v nemocenskom poistení, to dokazuje nasledovné porovnanie: roku 1936, keď už bolo po hospodárskej kríze, činil predpis poistného v nemocenskom poistení na vtedajšom územi Slovenska vyše 105 miliónov Ks. Vtedy na jedného poistenca pripadal predpis poistného priemerne 302 Ks. Naproti tomu roku 1941, už na zmenšenom území Sloven-

ska, činil predpis poistného v nemocenskom poistení robotníckom vyše 129 miliónov, a na jedného poistenca pripadalo priemerne 443 Ks, teda o 141 korún, čiže o 46% viac.

Z časov, keď boly nositeľkami nemocenského poistenia okresné nemocenské poisťovne, platia právne predpisy, podľa ktorých pri platení vyššieho poistného, snížily sa nároky poistených robotníkov. Teda bolo to tak, že keď viacej platil, menej dostal. Od 1. januára 1941, od kedy je nositeľkou nemocenského poistenia Robotnícka sociálna poisťovňa, bola stanovená rovnaká sadzba príspevková v nemocenskom poistení na celom Slovensku. Tak sa stalo, že v obvodoch niektorých bývalých okresných nemocenských poisťovní platia teraz robotníci vyššie príspevky na nemocenské poistenie a majú práve preto snížené dôchody. Títo robotníci to nevedia pochopiť a majú o týchto opatreniach svoj názor, ktorý je mnoho ráz veľmi správny.

Slávny Snem! Veľkým nedostatkom nemocenského poistenia robotníckeho je, že robotník-poistenec nemá nárok na náhradu liečebných výloh v nemocnici za svojich rodinných príslušníkov, teda ani za svoju manželku a deti. (Poslanec Šalát: Hádam je to potrebné pánom riaditeľom, nie?) Za liečenie svojich rodinných príslušníkov v nemocnici musí si platiť robotník sám. (Výkriky: Tak je!) Obyčajne sa to sťahuje robotníkom zo mzdy. Pri nedobytnosti týchto výloh platí to obec, alebo je to na účet štátu Následkom toho sa v robotníckych rodinách všemožne vyhýbam potrebnému liečeniu rodinných príslušníkov v nemocnici.

Tento stav je nielen sociálne nespravodlivý, ale je aj na ujmu zdravia počet nej složky národa. Tento stav sa trpí vtedy, keď sa tak veľa hovorí o sociálnej spravodlivosti a keď sa tak veľmi zdôrazňuje starostlivosť o zdravie pracujúcej pospolitosti?

Vo svojom návrhu zákona, ktorý sem mal nedávno česť podať slávnemu Snemu, navrhol som aj odstránenie týchto najväčších nedostatkov robotníckeho nemocenského poistenia. Avšak určití činitelia a terajší predstavitelia robotníckeho sociálneho poistenia postavili sa proti môjmu návrhu. Toto svoje stanovisko odôvodňujú hlavne tým, že Robotnícka sociálna po-

isťovňa nemá vraj na to úhradu. Pravdou je, že náhrada liečebných výloh za rodinných príslušníkov robotníckym poistencom stála by Robotnícku sociálnu poisťovňu asi 6 miliónov Ks ročne. Podľa môjho hlbokého presvedčenia toto zaťaženie by Robotnícka sociálna poisťovňa pri správnom hospodárení zniesla. Keď má Robotnícka sociálna poisťovňa stá milióny na investície, medzi ktorými sú aj také, ktorých potrebnosť je najmä vzhľadom na vysoké ceny a nedostatok stavebného materiálu veľmi pochybná, nuž mohly by sa nájsť peniaze aj na úhradu liečebných výloh robotníckych rodinných príslušníkov.

Hlinková slovenská ľudová strana pred 6. októbrom 1938 v otázke sociálneho poistenia zaujímala stanovisko, že sociálne poistenie má slúžiť predovšetkým poistencom a že nemá slúžiť stranníckym a osobným záujmom. Toto jedine správne stanovisko platí v podstate aj dnes. V minulosti sme vytýkali, že riaditelia v sociálnom poistení majú stotisícové platy. Dnes už nemožno vytýkať stotisícové platy, lebo niektorí páni riaditelia majú teraz už značne viac, a jeden z najlepšie platených riaditeľov Robotníckej sociálnej poisťovne zvyšuje si ešte svoje príjmy veľmi častými a zavše aj zbytočnými cestami, za ktoré dostáva slušné diéty. Chodí napríklad kupovať kone alebo ošípané až do Maďarska. Čomu sa lepšie rozumie, to neviem..

Robotnícka sociálna poisťovňa kúpila nedávno starú tehelnú, ktorú teraz udržuje v prevádzke. Chybou je, že tehelňa nemá už ani teraz vlastné hlinisko, ale len hlinisko prenajaté od suseda na trojmesačnú výpoveď. Ale Robotnícka sociálna poisťovňa urobila pritom predsa šikovnú vec. Bývalého majiteľa tehelne, ktorému sa podarilo za výhodných podmienok odpredať Robotníckej sociálnej poisťovní starú tehelnú, ktorý takýmto spôsobom nesporne dokázal svoj obchodný talent, prijala za svojho hospodárskeho a finančného poradcu. Znie to ako žart, ale je to pravda. (Poslanec Čulen: Je múdrejší, ako oni!)

Je pochopiteľné, že keď sa vedúci činitelia robotníckeho sociálneho poistenia zaoberajú rozličnými obchodnými a stavebnými záležitosťami, nemajú potom, dostatok času venovať sa skutočnej organizácií a vedeniu sociálneho poistenia. Toto má potom svoje neblahé následky. Dochádzajú

mi z celého Slovenska od poistencov mnohé sťažností, jednak na nevyhovujúce právne predpisy v sociálnom poistení a jednak na ich často nesociálne prevádzanie.

Dostal som napríklad sťažnosť zo Šoporne, podpísanú 24 robotníkmi, z ktorej citujem aspoň prvú vetu: "Dolupodpísaní robotníci pod prísahou potvrdzujeme, že Viliam Kolár, náš spolupracovník, nebol dostatočne liečený a nebol vôbec uznaný ani ako práceneschopný, následkom čoho umrel... "

Žijeme časy, v ktorých propaganda má veľké účinky. Podľa toho sa zariadilo aj terajšie vedenie Robotníckej sociálnej poisťovne a preto vynakladá na propagandu sumy idúce údajne do miliónov. Keď sa propagačné využíva dobrá vec, to je v poriadku, ale keď propaganda má zakryť mnohé chyby a nedostatky, to už nie je v poriadku.

Naša záujmová organizácia slovenského robotníctva, ktorá je složkou Strany, nemá už poldruha roka žiadneho vplyvu na spravovanie robotníckeho sociálneho poistenia. V prvej polovici roku 1941 bol menovaný poradný sbor predsedu Robotníckej sociálnej poisťovne. Hoci naša záujmová organizácia predložila včas návrh na menovanie svojich zástupcov do tohto poradného sboru, predsa sa stalo, že za člena poradného sboru nebol menovaný ani jeden zástupca, ktorého navrhovala naša organizácia. Pred 6. októbrom 1938 mala Hlinková slovenská ľudová strana a jej odborové organizácie vo vedení sociálneho poistenia na Slovensku síce malé zastúpenie, ale mali sme ho predsa. A teraz človek je nútený srovnávať stav v roku 1942 s časom pred 6. októbrom 1938 a pri tomto srovnávaní zisťujeme podivné a nepochopiteľné veci.

Páni poslanci sa zaiste spytujú, ako je toto všetko dnes v sociálnom poistení možné. Kde je kontrola vedenia a spravovania sociálneho poistenia? Nuž, podľa právnych predpisov taká kontrola má jestvovať, lenže terajší vedúci sociálneho poistenia sú poradcami pre sociálne poistenie tých, ktorí ich majú kontrolovať. Je v záujme sociálneho poistenia, i v záujme uspokojenia poistencov i zamestnávateľov, aby na vedenie a spravovanie sociálneho poistenia maly vplyv terajšie záujmové Sdruženia, aby medzi nimi a sociálne poisťovacími ústavmi bola tá najužšia spolupráca.

Slávny Snem! Chcel by som ešte niekoľko slov povedať k návrhu zákona o odpočivných a zaopatrovacích platoch štátnych baníkov, ktorých máme tiež na programe dnešného zasadnutia.

Táto osnova veľmi úzko súvisí s osnovou o províznom poistení, o ktorej práve rokujeme. Robotníci štátnych banských a hutníckych závodov na Slovensku domáhajú sa už vyše 15 rokov svojho poštátnenia. Išlo im v podstate o to, aby ich služobné a penzijné pomery boly upravené podobne, ako to majú tabakoví robotníci. To znamená, chceli mať zabezpečené zamestnanie, ako aj primerané penzijné poistenie. Návrh zákona o odpočivných a zaopatrovacích platoch štátnych baníkov splňuje len čiastočne tento požiadavok. Tento návrh zákona rieši totižto len otázku penzijnú. Na každý pád i to, čo prináša tento návrh zákona, robotníci štátnych banských a hutníckych závodov uvítajú.

Podľa pôvodného vládneho návrhu zákona bolí robotníci štátnych banských a hutníckych závodov prevzatí do štátneho zaopatrenia len podmienečne. Túto podmienečnosť vyslovenú v § l ods. 1 snemové výbory odstránili a podľa návrhu, ktorý je predložený slávnemu Snemu na schválenie, teraz je zabezpečené penzijné poistenie robotníkov štátnych banských a hutníckych závodov bezvýhradne. Snemové výbory podstatne zlepšily vládny návrh aj tým, že do § 3 vsunuly ako ods. 2 ustanovenie, že vládnym nariadením treba upraviť penzijné zaopatrenie robotníkov štátnych banských a hutníckych závodov tak, aby výška nárokov bola najmenej rovnocenná nárokom, ktoré budú určené právnymi predpismi pre banícke poistenie, ktoré je platné pre baníkov zamestnaných na súkromných baniach.

Sociálne poistenie je len jedným úsekom, hoci dôležitým v sociálnej politike. Nemožno povedať, že v sociálnej politike u nás nejde sa vôbec napred. Sú úseky sociálnej politiky, kde sa stojí, hoci bolo by potrebné i možné ísť napred, a sú také úseky, kde skutočne kráčame napred. V niektorých otázkach kráčame napred preto, lebo to chceme robiť, a niekde aj preto, lebo si to jednoducho vynucujú pomery a okolnosti.

Rozhodne je potrebné, aby sa sociálnej politike venovala primeraná pozornosť a

vážnosť. Je potrebné dávať si pozor, aby sme znova neupadli do chýb, ktoré sa tu stály.

Páni poslanci sa zaiste pamätajú, čo sa u nás svojho času pohovorilo a popísalo o zavedení inštitúcií Asociálnych náčelníkov. Tieto inštitúcie boly označené za veľký revolučne-sociálny čin. Výsledok bol ten, že boli menovaní sociálni náčelníci len do dvoch priemyselných podnikov na Slovensku a dnes už nemáme ani jedného takzvaného sociálneho náčelníka.

Na robenie dobrej sociálnej politiky nemá nikto monopol, ale isté je, že podmienkou dobrej sociálnej politiky je nielen chcieť ju robiť, ale aj vedieť ju robiť. A my máme ľudí, ktorí to i chcú i vedia robiť. Je potrebné vypočuť ich mienku a neodsudzovať ich za prípadné kritické slovo, ktoré im káže povedať ich svedomie v záujme veci.

Prežívame vojnové časy, ktoré nám znemožňujú robiť aj niektoré také sociálne reformy, ktoré by sme ináč robiť chceli, ale práve zato je potrebné robiť aspoň to, čo sa dnes má a môže robiť. Máme teraz ťažké úlohy, ale niektoré z nich neprestanú ani po vojne. Je treba, aby sme robili zdravú hospodársku a sociálnu politika a súčasne prevychovávali zamestnancov i zamestnávateľov. Musíme mať všetci rozum i srdce na mieste a vtedy zdoláme všetky ťažkosti v prítomnosti i v budúcnosti. (Hlučný potlesk. )

Predseda Dr. Sokol:

Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

Budeme hlasovať o osnove zákona, ktorým sa menia a doplňujú niektoré právne predpisy o provízijnom poistení.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má štyri články, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborov.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Klimko: Nie sú. Predseda Dr. Sokol: Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej čtyrmi článkami, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborov.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 4. bod programu. Nasleduje 5. bod, ktorým je:

5. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia zákona o služobnom pomere štátnych úradníkov a zriadencov.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Orlický.

Dávam mu slovo. Zpravodajca Dr. Orlický:

Slávny Snem!

Predloženou osnovou zákona navrhuje vláda zrušiť bez časového obmedzenia ustanovenie služobnej pragmatiky, že do ústredného úradu možno povolať konceptného úradníka podriadených úradov len ak bol päť rokov veľmi dobre kvalifikovaný, a zmeniť niektoré ustanovenia služobnej pragmatiky ako aj platového zákona o disciplinárnom a kvalifikačnom pokračovaní.

Ústavnoprávny výbor prerokoval vládny návrh zákona na zasadnutí dňa 2. júla 1942. Osvojil si dôvody vládneho návrhu, lebo navrhované zmeny so zreteľom na terajšie pomery sú potrebné, a preto slávnemu Snemu navrhuje, aby osnovu v upravenom znení prijal. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona, ktorým sa mení zákon o služobnom pomere štátnych úradníkov a zriadencov a zákon platový.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má päť článkov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Orlický: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej päť článkami, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Predseda Dr. Sokol (cengá. )

Týmto je vybavený 5. bod programu. Nasleduje 6. bod, ktorým je:

6. Zpráva sociálneho a zdravotného a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o odpočivných a zaopatrovacích platoch štátnych baníkov.

Zpravodajcom je pán poslanec František Jankovič.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Jankovič:

Slávny Snem!

Banská práca bola vždy namáhavá a s nebezpečenstvom spojená. Preto majú v starých listinách naši baníci pomenovanie " ad metalla damnati" odsúdenci otroci kovu. Na zmiernenie vlastnej biedy už dávni predkovia terajších baníkov zakladali si svojpomocné bratské pokladnice, ktorých príspevky maly mierniť núdzu nešťastím postihnutých a práceneschopných baníkov. Takéto bratské pokladnice boly pri každom banskom a hutníckom závode na Slovensku.

Po prevrate 1918 boly samostatné bratské pokladnice závodov zrušené, ich majetok slúčený v jednom nositeľovi bratského poctenia, ktorého správu si striedavé podávali socialisti s komunistami a po priemyselnej kríze v bývalej republike dopracovali ta, že štát musel bratské poistenie s ohromnými miliónmi sanovať. Slovensky a kresťansky cítiaci baníci už pred 17 rokmi začali sa domáhať svojho poštátnenia, lebo v tom videli zabezpečenie svojich nárokov a potrieb. Ich požiadaviek na Slovensku ujala sa Hlinkova slovenská ľudová strana a na banskom okolí nebolo ľudového shromaždenia alebo manifestácie, na ktorej by rečníci ne-

boli zdôrazňovali potrebu splnenia ich spravodlivých požiadaviek. Požiadavka poštátnenia bola pre našu stranu logická, lebo bolo zrejmé, že je spravodlivé, aby baník, ktorý pracuje na štátnom podniku, ktorý pri svojej práci užíva náradie a zariadenie štátu, ktorý výsledok svojej námahy odovzdáva štátnej pokladnici, bol aj sám takzvaný,, štátny"; nech by aj on svoje životné a sociálne potreby mal ukojené siatom nielen ako aktívny, ale aj ako chorý a z práce už odstavený.

Utvorenie slovenského štátu našlo v našich baníkoch najživší súhlas, lebo boli presvedčení, že sľuby strany neostanú len prázdnymi slovami, ale stanú sa skutkom.

Pán minister dopravy a verejných prác ako rezortný minister pobádaný presvedčením o ich práve poveril komisiu, ktorá zodpovedne terajším našim možnostiam vypracovala podklad prítomného návrhu zákona a tiež aj smernice prevádzania tohto zákona, čo sa má stať vládnym nariadením.

Prítomný vládny návrh zákona rieši otázku poštátnenia baníkov nie v jej celku, ale len v odseku provízie. Aj tak je to veľký krok dopredu a baníci aj toto riešenie prijmú s najväčšou vďačnosťou. (Posl. Šalát: Tak je!)

Zvýšením ich penzie - provízií dostanú sa na životnú možnosť, ktorú doteraz pre drahotu veru postrádali. (Predsedania sa ujal podpredseda Dr. Opluštil. ) Bieda tlačila k zemi všetkých proviziantov, ktorí z mesačných 250-300 Ks museli dosiaľ živoriť mnohokrát aj s mnohočlennou rodinou, veď baník nie zriedkavo aj po krátkej pracovnej dobe pre nešťastie alebo chorobu musí vystúpiť z pracovného pomeru. Slovenský štát im týmto zákonom dáva, čo je v jeho možnosti.

Sociálny a zdravotný výbor vedený porozumením voči biede baníkov prijal vládny návrh zákona s malými zmenami. Rozpočtový výbor aj pri uvážení obeti, ktorú štát týmto zákonom na seba preberá, uznal stanovisko sociálneho a zdravotného výboru za správne a návrh tiež prijal. Oba výbory sa shodly na tom, aby všetci baníci, ktorých tento zákon vyjme z verejnoprávneho provizného poistenia podľa § l bodu 2 zákona č. 242/1922 Sb. z. a n. a ostatných doplňujúcich predpisov, boli odpočivne zaopatrení štátom, bez ohľadu na to, aké by

mali podľa vládneho návrhu voči štátu zabezpečené nároky na prípad invalidity, staroby a smrti.

V tom smysle sa z § l ods. 1 vynechaly slová,, ak majú... " až,,.,. právnych predpisov".

V § 3, a to v novom ods. 2 bolo ďalej vyslovené, že treba vládnym nariadením upraviť štátne zaopatrenie štátnych baníkov tak, aby výška nárokov bola aspoň rovnocenná nárokom, ktoré sú určené zákonom č. 242/1922 Sb, z. a n. a ostatných doplňujúcich predpisov.

Snaha pomôcť v úvahu prichodiacim baníkom čím skorej, viedla výbory k tomu, aby sa v § 7 účinnosť zákona vypovedala už k 1. júlu 1942.

S hľadiska rozpočtového prijaly výbory dôvody vládneho návrhu v presvedčení, že náklady, ktoré na štát z tejto úpravy pripadajú, ďaleko vyvážia sociálny cieľ, ktorý má byť zákonom dosiahnutý.

Inak previedly výbory na osnove len formálne zmeny.

Sociálny a zdravotný a rozpočtový výbor takto upravenú osnovu odporúčajú slávnemu Snemu na odhlasovanie (Potlesk. )

Slávny Snem! Toto je moja úradná povinnosť, ako zpravodajcu výborov. Dovoľte, aby som túto príležitosť k tomu použil, že by som v mene baníkov, ktorí zvlášť v mojom, volebnom kraji pracujú, srdečne sa Vám za to poďakoval, že túto osnovu prijmete a týmto spôsobom im to najväčšie dobrodenie preukážete. (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o odpočivných a zaopatrovacích platoch Štátnych baníkov.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 7 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborov.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Jankovič: Nie sú.

Podpredseda Dr. Opluštil:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 7 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborov.

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):

Týmto je vybavený 6. bod programu. Nasleduje 7. bod, ktorým je:

7. Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a doplňuje zákon o dani z mäsa.

Zpravodajcom je pán poslanec Andrej Martvoň.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Martvoň:

Slávny Snem!

Daň z mäsa bola upravená zákonom č. 262 1920 Sb, z. a n. Život a prax pri vyberaní dane z mäsa vynútily si novelizáciu pôvodného zákona zákonom č. 199 1936 Sb. z. a n.

Vyhláška Ministerstva financií o paušalizovaní dane z obratu u poľnohospodárov na rok 1941 vynucuje si predmetný vládny návrh zákona, ktorým sa mení a doplňuje zákon o dani z mäsa.

Podľa dosavádnej praxe za podklad paušalizovania dane z obratu slúžil u roľníkov počet jutár poľnohospodárskej pôdy. Keďže s týmto paušálom podľa ustanovení, platných pre túto daň, má sa poľnohospodárom predpisovať i paušál, za daň z mäsa, bolo potrebné kvôli spravodlivému výrubu a zjednodušeniu agendy stanoviť katastrálny výťažok i pre výpočet dane z mäsa.

Za poľnohospodársku pôdu podľa tohto návrhu považujú sa všetky pozemky, ktoré majú zaznamenaný katastrálny výťažok v pozemkovom katastre, okrem zákonom stanovených malých jednotiek, ďalej lesov, viníc, močiarov, jazier a rybníkov, bez ohľadu na to, či boly obhospodárené v bežnom daňovom resp. hospodárskom roku.

Výšku paušálu stanovuje vládny návrh na 10% z katastrálneho výťažku u každého poľnohospodárstva, ktoré podlieha dani z obratu, či koná porážky alebo nie.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP