Snem Slovenskej republiky 1942

1. volebné obdobie. 7. zasadanie.

Zpráva

o 94. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave vo štvrtok 10.septembra 1942.

Obsah:	Strana:
Oznámenia podpredsedu:
Otvorenie zasadnutia ............................	3
Ospravedlnenie neprítomnosti ........................	3
Dovolenky ................................	3
Imunitnému výboru pridelené ........................	3
Došlé nariadenia s mocou zákona ........................	3
Rozdaná tlač ...........................	3
Prerušenie zasadnutia ..............................	8
Pokračovanie v rokovaní ..........................	8
Vyhlásenie podpredsedu 0 budúcom zasadnutí ..................................	12
Zakľúčenie zasadnutia .......................................	12

Program:
1. Zpráva sociálneho a zdravotného výboru o pripomienkach prezidenta republiky k usneseniu Snemu zo dňa 8. júla 1942 o zákone, ktorým sa mení zákon o ochrane nájomníkov .....	4
Reč zpravodajcu Šaláta ................	4
Rozprava odpadá ...................	5
Hlasovanie o návrhu ..................	5
P r i j a t i e n á v r h u h 1 a s o v a n í m ...........	5
2. Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Obchodná dohoda medzi Slovenskou republikou a Rumunským kráľovstvom ...... ..............	5
Reč zpravodajcu Čulena ................	5
Rozprava odpadá ...................	8
Hlasovanie o návrhu ..................	8
P r i j a tie návrhu hlasovaním ...........	8

3. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o
jednotnej sudcovskej a advokátskej skúške ........	8
Reč zpravodajcu Dr. Orlického .............	8
Doplňovací návrh poslanca Dr. Štefana Mušaka a spoločníkov..	9
Hlasovanie o návrhu.. ..............	9
Prijatie doplňovacieho návrhu hlasovaním.	10
P r i j a t i e ď a 1 š e j č a s t i h l a s o v a n í m	10
4. Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Sne-
mu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Obchod-
ná a plavebná smluva medzi Slovenskou republikou a Fínskou
republikou.... ............	10
Reč zpravodajcu Dr. Floreka ......................................	10
Rozprava odpadá .......................................	11
Hlasovanie o návrhu. .............	11
Prijatie návrhu hlasovaním..........	11
5. Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Sne-
mu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Dohoda
medzi Slovenskou republikou a Rumunským kráľovstvom o za-
medzení dvojitého zdanenia riečnych plavebných podnikov	11
Reč zpravodajcu Dr. Ferenčíka ..............	11
Rozprava odpadá ..........	12
Hlasovanie o návrhu ..................................	12
Prijatie návrhu hlasovaním ..........	12

94. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky dňa 10. septembra 1942

Zasadnutie otvorené o 17. hod. 42. min. Prítomní:

Podpredsedovia: Dr. Karol Mederly, Dr. Pavol Opluštil. 53 poslancov podľa listiny o prítomností. Členovia vlády: Dr. Gejza Fritz a Július Stano.

Za Sekretariát Snemu: tajomník Snemu Dr. František Foltín a ministerský radca Dr. Alexius Čelko.

Podpredseda Dr. Mederly (cengá):

Otváram 94. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Jozef Šrobár, Ján Esterházy, Koloman Horniš, Ing. Franz Karmasin, Dr. Jozef Fundárek, Štefan Danihel a František Jankovič.

Dovolenky.

Podľa § 2 ods. 3 rokovacieho poriadku udelil predseda Snemu dovolenku pánu poslancovi Andrejovi Tomkovi od 1. do 15. septembra 1942.

Imunitnému výboru pridelené.

Imunitnému výboru prideľujem žiadosť Župného úradu v Bratislave zo dňa 23. júla 1942 o súhlas Snemu s policajným trestným stíhaním poslanca Štefana Danihela pre priestupok podľa § 8 zákona o Cenovom úrade.

Došlé nariadenia s mocou zákona.

Pán predseda vlády v smysle § 44 ods. 3 Ústavy predložil Snemu tieto nariadenia s mocou zákona:

zo dňa 8. júla 1942 číslo 144 Sl. z. o zrušení zákazu výplat miezd (platov) v sobotu,

zo dňa 18. júla 1942 číslo 153 Sl. z. o zaistení uspokojenia pohľadávok voči filiálkam cudzozemských peňažných ústavov,

zo dňa 18. júla 1942 číslo 163 Sl. z., ktorým sa mení a doplňuje nariadenie o

povinnosti uvoľňovať zamestnancov pre Ústredný hospodársky úrad,

zo dňa 11. augusta 1942 číslo 164 Sl. z. o splnomocnení Penzijného ústavu súkromných úradníkov v Bratislave na poskytnutie jednorázovej výpomoci svojim dôchodcom,

zo dňa 11. augusta 1942 číslo 165 Sl. z. o splnomocnení Robotníckej sociálnej poisťovne na poskytnutie jednorázovej výpomoci svojim dôchodcom,

zo dňa 2. septembra 1942 číslo 173 Sl. z. o určení a usmernení činnosti Mliekárskeho syndikátu a Sväzu mliekární a

zo dňa 2. septembra 1942 číslo 176 Sl. z. o určení a o usmernení činnosti Bryndzianskeho syndikátu.

Tieto nariadenia s mocou zákona prideľujem výboru ústavnoprávnemu.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Zpráva sociálneho a zdravotného výboru o pripomienkach prezidenta republiky k usneseniu Snemu zo dňa 8. júla 1942 o zákone, ktorým sa mení zákon o ochrane nájomníkov.

Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Obchodná dohoda medzi Slovenskou republikou a Rumunským kráľovstvom.

Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o jednotnej sudcovskej a advokátskej skúške.

Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Obchodná a plavebná smluva medzi Slovenskou republikou a Fínskou republikou.

Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Dohoda medzi Slovenskou republikou a Rumunským kráľovstvom o zamedzení dvojitého zdanenia riečnych plavebných podnikov.

Vládny návrh zákona o príročí pre pohľadávky a nároky voči štátu vzniklé prechodom židovského majetku na štát. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu.

Vládny návrh zákona, ktorým sa pozmeňuje zákon o úprave pomerov súvisiacich s koncentráciou peňažných ústavov a o podpore peňažníctva. Návrh prideľujem výboru národohospodárskemu.

Vládny návrh zákona o nezapočítateľ nosti drahotných prídavkov, vyplácaných počas brannej pohotovosti štátu niektorým súkromným zamestnancom vo vyšších službách, do penzijného základu. Návrh prideľujem výboru sociálnemu a zdravotnému.

Oznamujem, že sa poštou rozoslala táto tlač:

Vládny návrh, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Obchodná dohoda medzi Slovenskou republikou a Rumunským kráľovstvom. Návrh bol pridelený výboru zahraničnému.

Vládny návrh, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Dohoda medzí Slovenskou republikou a Rumunským kráľovstvom o zamedzení dvojitého zdanenia riečnych plavebných podnikov. Návrh bol pridelený výboru zahraničnému

Vládny návrh zákona o ustanovení kurátora pre likvidovanie advokátskej kancelárie vytretého advokáta-Žida. Návrh som pridelil výboru ústavnoprávnemu.

Vládny návrh zákona o jednotnej sudcovskej a advokátskej skúške. Návrh bol pridelený výboru ústavnoprávnemu.

Vládny návrh zákona o sociálnom poistení niektorých osôb vojenských a osôb, vykonávajúcich pracovnú povinnosť alebo pracovnú službu. Návrh som pridelil výboru sociálnemu a zdravotnému a ústavnoprávnemu.

Vládny návrh, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Obchodná smluva medzi Sloven-

skou republikou a Švajčiarskom. Návrh som pridelil výboru zahraničnému.

Vládny návrh, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Dohoda medzi Slovenskou republikou a Nezávislým štátom Chorvátskym o upravení vzájomných občiansko-právnych stykov. Pridelil som ho výboru zahraničnému.

Vládny návrh zákona o minimálnych prémiách v životnom poistení. Pridelil som ho výboru sociálnemu a zdravotnému.

Podpredseda Dr. Mederly (cengá):

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

l Zpráva sociálneho a zdravotného výboru o pripomienkach prezidenta republiky k usneseniu Snemu zo dňa 8. júla 1942 o zákone, ktorým sa mení zákon o ochrane nájomníkov.

Zpravodajcom je pán poslanec Anton Šalát.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Šalát:

Slávny Snem!

Prezident republiky podľa § 26 Ústavy vrátil Snemu usnesenie zo dňa 8. júla 1942 o novele zákona o ochrane nájomníkov s pripomienkami, v ktorých poukázal na to, že znenie čl. II. ods 2 nevystihuje náležite, čí sa ochrana nájomníkov rozširuje okrem trojizbových bytov aj na dvojizbové byty.

So zreteľom na to, že úmyslom Snemu bolo rozšíriť ochranu nájomníkov v mestách, v ktorých počet obyvateľstva prevyšuje 10.000, tak na dvojizbové ako aj na trojizbové byty a s hľadiska sociálneho nebolo by vlastne ani možné zvoliť také riešenie, podľa ktorého by predmetom ochrany nájomníkov boly len väčšie, to jest trojizbové nie však menšie, to jest dvojizbové byty, preto pripomienky prezidenta republiky nedotýkajú sa vlastne meritórnej stránky veci, ale smerujú len k presnejšiemu formulovaniu citovaného ustanovenia.

Sociálny a zdravotný výbor pripomienkam prezidenta republiky v plnej miere vyhovel výstižnejšou úpravou zne-

nia čl. II. ods. 2, najmä vsunutím slova "najviac", čím sa vylúči každá pochybnosť a zrejme sa vysloví, že predmetom rozšírenej ochrany nájomníkov podľa tejto novely stávajú sa dvoj- i trojizbové byty.

Okrem uvedeného doplnenia považoval výbor za potrebné na základe došlých podnetov doplniť osnovu aj novým článkom III., ktorého účelom je pozmeniť § 12 pôvodného zákona č. 44/1942 Sl. z. tak, aby sa ochrana nájomníkov vylúčila aj v takých domoch, ktoré sú vo vlastníctve štátu na základe vyhlášky č. 238/1941 Sl. z., to jest v bývalých židovských domoch. Táto zmena je odôvodnená tým, že znenie § 12 ods. 1 zákona o ochrane nájomníkov zásadne vylučuje ochranu ohľadom domov, ktoré sú vo vlastníctve štátu, takže proti tejto všeobecnej zásade doterajšie ustanovenia ods 3, - podľa ktorého bývalé židovské domy, ktoré prešly do vlastníctva štátu, ochrane nájomníkov podliehaly, - určovalo vlastne len výnimku. Podľa názoru sociálneho a zdravotného výboru takéto rozlišovanie medzi budovami, tvoriacimi vlastníctvo štátu, nie je odôvodnené, lebo dôvody, ktoré hovoria za to, aby sa domy vo vlastníctve štátu z ochrany nájomníkov vylúčily, jednako platia tak ohľadom tých domov, ktoré sa stály vlastníctvom štátu podľa vyhlášky č. 238/1941 Sl. z., ako aj ohľadom takých domov, ktoré sa stály vlastníctvom štátu z hocakého iného právneho titulu. Najpodstatnejším hľadiskom je tu snaha umožniť, aby štát svojimi budovami slobodne mohol disponovať v záujmoch vyšších, než sú záujmy jednotlivcov, najmä v záujme celku, pričom je samozrejmé, že štát musí mať a bude mať vždy na zreteli aj sociálne záujmy svojich občanov a tak pri opatreniach, dotýkajúcich sa štátnych budov, náležitou mierou sa bude prihliadať na sociálne záujmy nájomníkov. Cieľom úplnosti sa poznamenáva, že výnimka, zakladajúca sa na podmienkach uvedených v § 12 zákona o ochrane nájomníkov, trvá len potiaľ, pokiaľ trvajú zákonné predpoklad v uvedené v týchto ustanoveniach. Zánikom týchto predpokladov zanikne aj výnimka, ktorá sa na nich zakladá a uplatní sa aj v prípadoch, do tohto času zpod ochrany vyňatých, ochránia nájomníkov, a to v rámci a s obmedzeniami, ktoré vyplývajú z ostatných ustanovení zákona.

Sociálny a zdravotný výbor odporúča osnovu v predloženom znení na prijatie. (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Mederly (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona, ktorým sa mení zákon o ochrane nájomníkov.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má štyri články, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Šalát: Nie sú.

Podpredseda Dr. Mederly:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej štyrmi článkami, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Podpredseda Dr. Mederly (cengá):

Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Obchodná dohoda medzí Slovenskou republikou a Rumunským kráľovstvom.

Zpravodajcom je pán poslanec Konštantín Čulen.

Dávam mu slovo. Zpravodajca Čulen:

Slávny Snem!

Vláda Slovenskej republiky predložila túto dohodu Snemu s návrhom na udelenie súhlasu podľa § 24 písm. h) Ústavy. Zahraničný výbor rokoval o vecí na zasadnutí dňa 2. septembra 1942.

Výbor pokladá Obchodnú dohodu medzi Slovenskou republikou a Rumunským kráľovstvom za významný krok na

poli tradičných slovensko-rumunských stykov. Naše vzájomné styky v nedávnej minulosti, náš spoločný zápas, spoločné utrpenie dostáva touto smluvou novú formu. Nedávno ešte obranné styky stávajú sa budovateľskými. V dňoch, keď slovenské i rumunské vojská krvou pečatia nepísanú smluvu, smluvu krajšieho nášho života, my touto smluvou prechádzame na nové pole vzájomných stykov s vierou, že i tieto budú také korektné a priateľské, aké boly všetky naše doterajšie.

Jednotlivé články dohody, budujúc na zásade najväčších výhod, cieluprimerane a v súlade s hospodárskymi záujmami smluvných Strán vytvárajú potrebné normatívne predpoklady na uľahčenie a rozvoj obchodných stykov medzi dvoma štátmi, najmä v otázke výkonu obchodu alebo živnosti, nadobúdania hnuteľného i nehnuteľného majetku, vývozu, dovozu a ciel.

Zahraničný výbor, porokujúc o tejto dohode, usniesol sa odporúčať slávnemu Snemu, aby s predloženou Obchodnou dohodou vyslovil súhlas.

Slávny Snem!

Nech mi je pri tejto príležitosti dovolené troška podrobnejšie oceniť tento vý znamný, povedzme historický fakt i po politickej stránke.

V máji roku 1894 vyšlo mimoriadne číslo Národných novín a na prvej strane malo len niekoľkoriadkovú zprávu. Oznamovaly, že memorandový proces bol ukončený ťažkými trestami pre všetkých obžalovaných. K tejto zpráve zaujal stanovisko Svetozár Hurban Vajanský a skoro prorockým hlasom predpovedal: "Dúfame, že odsúdení národovci rumunskí podajú si ešte ruky s mužmi našimi slovenskými na poli našich spoločných záujmov. " Dnes sa to stáva skutkom. Styky slovensko-rumunské dostávajú novú formu. Pôvodne len politicko-obranné dvoch nevoľných národov stávajú sa so všetkými znakmi a potrebnosťami stykmi dvoch slobodných národov. A preto nebude od veci pri tejto príležitosti podívať sa na vývoj našich spoločných stykov, na ich charakteristiku a dejinný význam.

Od počiatku národného prebudenia slovenskí vlastenci hľadali pre slovenský národ prirodzených spojencov, pomocou

ktorých by všetky národy Uhorska dostaly tie práva, ktoré im podľa prirodzených a božských zákonov patria. Už v historickom roku 1848 Slovenská národná rada posiela Rumunom manifestačnú výzvu, ktorá začína oslovením "Frátri Románi" (bratia Rumuni), a v nej žiada o spoluprácu a ponúka spoluprácu. A od tých čias každý rumunský národný pohyb stretol sa so živými sympatiami národa slovenského. A bolo len prirodzené i samozrejmé, keď táto spolupráca bola spomenutá i v historickom slovenskom Memorande z roku 1861. Do štvrtého bodu Memoranda vložili stať, v ktorej sa hovorí, že záujmy národa slovenského ohľadom občianskej slobody sú tie isté a rovnaké so záujmami všetkých národov uhorských. A osobitne bola zdôraznená solidarita Slovákov s Rumunmi.

V roku 1870 rumunského novinára J. Porucu postavili pred súd preto, lebo bránil svojich rodákov proti násilnostiam baróna Apora, ktorý z Tófalvy v zimnom čase nechal vyhádzať 300 Rumunov a celý majetok im nechal na verejnej dražbe rozpredať. Šlo o akýsi urbariálny proces a Porúča sa zastal svojich bratov. Keďže v Sedmohradsku by porota pre túto statočnú obranu Porucu neodsúdila, poslali ho pred porotu do Trnavy. Tu z madarónov sostavená porota odsúdila rumunského novinára na dva roky a 1000 zlatých pokuty. Porucovým obhajcom bol Mudroň, ktorý v hlboko založenej reči popieral, žeby trnavskí maďaróni mali právo súdiť rumunského vlastenca. Porota znamená súd rovného nad rovným. A tu ide o politickú otázku, ktorej sa títo nerozumejú, lebo im je cudzia. A keď už právo na to vyšlo, že živé svedomie nie je vstave rozhodnúť, či je právo právom, alebo zbojstvom, vtedy volám s Goetheho Mefistom: "Dedíme zákony a právo sta nemoc dedičnú".

To bol prvý politický proces, v ktorom slovenský pravotár obhajoval rumunského vlastenca. Po roku 1870 ich bolo veľa. Najvýznamnejší z nich bol memorandový proces. Je tomu práve 50 rokov, čo počiatkom júna prišla do Viedne 300-členová deputácia rumunských občanov. Chceli sa dostať pred cisára. A chceli mu odovzdať Memorandum o politických pomeroch rumunskej menšiny. V Memorande

vypočítali krivdy a dovolávali sa nárokov Sedmohradska na samosprávu. Žiadosť prijala len kabinetná kancelária a prostredníctvom uhorskej vlády mala ju predložiť panovníkovi. Nepredložili ju, lebo vraj tí, ktorí Memorandum podpísali, nie sú zákonití zástupcovia rumunského ľudu. Ešte toho roku dostalo sa Memorandum interpeláciou pred Snem a minister vyhlásil, že občania Uhorska majú právo petičné ešte aj vo veciach nezákonitých.

Ale stalo sa to, čo nikto neočakával. Po 26 mesiacoch dostali sa pre toto Memorandum funkcionári rumunskej Národnej rady pred súd, ktorý trval 18 dní a obžalovaných odsúdil na 31 rokov a dva mesiace žalára a na 3. 238 zlatých pokuty. Cesta rumunských obžalovaných do Kluže bola triumfálnou cestou. Žalovaných bránili najlepší rumunskí advokáti a k nim sa pridali i slovenskí pravotári Matúš Dula, Štefan Fajnor a Milo Štefanovič. Predseda súdu znemožnil obhajobu, pravotári sa napokon vzdali a v deklarácii vysvetlili, prečo šiel rumunský ľud s Memorandom do Viedne, lebo vraj darmo nastúpili sme cestu, darmo používali sme zákonité prostriedky, vypovedali nám boj na vyhubenie našej národnosti a reči, a preto sme šli apelovať na najvyššiu inštanciu. Tu je reč o oprávnenosti existencie rumunského ľudu, ale jeho existencia sa nedá odtajiť.

O rok neskôr, keď štátny zástupca zažaloval Tisovčanov preto, že šli do Brezna na ochotnícke divadelné predstavenie, prihlásilo sa 5 vynikajúcich rumunských pravotárov na ich obhajobu.

Tieto styky musely dostať však aj inú formu. V roku 1893 dvakrát sa stretli na politických poradách zástupcovia Rumunov a Slovákov. Roku 1895 manifestačné deklarovali politickú spoluprácu. V manifeste hovoria, že keďže Snem postavil sa do služieb utópie, ktorá nechce uznávať jestvujúce a živé národy, miesto spolupráce kope medzi nimi priepasť, naše staré garancie nám berie, preto sa musíme organizovať tak, aby sme sa mohli brániť. K tomu ani jedna národnosť nie je dosť silná, preto musíme pokračovať spoločne.

Nie našou vinou bolo, že v minulosti nemohli sme sa schádzať pri radostných budovateľských príležitostiach. Ale i tak naše styky sú skoro storočné a nenájsť

v minulostí, ako to Vajanský napísal, ani tieňa ani dokumentu alebo životného zjavu, ktorý by naznačoval nejakú neshodu medzi národom slovenským a rumunským. "

Zlá a chybná politika nútila nás k týmto obranným stykom. Neboli to írečití a statoční Maďari, ktorí kopali priepasť medzi národmi Uhorska a tým i jeho skazu. Boli to odrodilci, proti národnostiam štvali tí, ktorí sa im odrodilí. Aj maďarský historik Szekfü vo svojej knihe "Három nemzedék" hovorí: ,,Maďarskú slávu nikto nehlásal tak presvedčivo, maďarskú ješitnosť nikdo nevedel tak milo hladkať, ako títo "asimilovaní". Oni urobili dogmu a všemohúcnosť z našej štátnej myšlienky. Oni znevážili silu národností, oni napadali bez výberu našich spojencov i nepriateľov, Rakúšanov, Nemcov, Rumunov a každého a všade nezodpovedným precenením síl, hoci vedenie mal prevziať striezlivý maďarský rozum. "Na inom mieste spomína šovinizmus maďarských Židov, ktorí si nemohli vypestovať šiesty smysel v striezlivosti vo veciach národných, a to je to, hovorí Szekfü, čo je najťažšie pre všetkých asimilovaných Maďarov. "

A tak to bolo u nás, aj u Rumunov. Nás najväčšmi bil syn slovenskej matky a nemeckého otca, Grünwald. Tu v Bratislave pred 50 rokmi vysoký tón maďarského vlastenectva udávali: Dvorák, Nádeníček, Kramolin, Plachý, Pechány a pod. Statoční Maďari, ako Széchényi, Mocsári, Deák, Eötvös mali stanovisko úplne iné.

Spomíname si i na tieto smutné epizódky, aby boly nielen nim, ale všetkým na výstrahu. Lebo len vtedy, keď božské a prirodzené práva budú mať platnosť, možno budovať lepšiu spoločnosť, lepší a priateľskejší pomer. Dnes naše národy v nacionálnom cite vyspely tak, že možno hovoriť aj o dobrom susedstve, o spolupráci, ale len za cenu vzájomného rešpektovania práv.

"Niekedy i najlepšia myšlienka potrebuje času, než uzreje", napísal Vajanský v Národných novinách. "Ale ak ony majú zárodok zdravý, nestratia sa napriek zlým a neprajným okolnostiam. "Zdravá myšlienka slovensko-rumunského bratstva má korene zapustené nie v plytkú

pôdu okamžitých denných záujmov, ale v hlbokú pôdu spoločných záujmov, ktoré nikdy nebudú v protive. "

Vajanský mal pravdu. Naše priateľstvo v časoch lepších dostáva novú formu. Priateľstvo, ktoré sa v minulosti vybíjalo v spoločnej obrane, čiastočne predsa len negatívne, dnes sa dostáva na pozitívnu, budovateľskú a na široký základ praktického života sondovanú pôdu. Dnes už nie je sviazané len spoločným obranným bojom pred súdmi, dnes sa pečatí i v najgigantickejšom zápase krvou našich a rumunských vojakov na ďalekých frontách. S poľa obrannej politiky prechádzame na pole kladnej hospodárskej politiky a veríme, že naše styky sa upevnia aj na poli kultúrnom. Máme i na tomto poli mnoho spoločných problémov a práce.

I keď rozširujeme naše styky na nové polia, v zásade sa však na nich nič nemení. Program je len ten, ako ho pred 50 rokmi definoval Vajanský. "My chceme žiť, chceme spolupracovať na veľkom diele konsolidovania, uspokojenia a upokojenia všetkých národov. " To bol program slovensko-rumunského priateľstva roku 1848, v rokoch slovenského i rumunského Memoranda, je ním aj dnes a zostane aj v budúcnosti. (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Mederly (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Pán poslanec Čulen ako zpravodajca zahraničného výboru navrhuje, aby Snem prijal usnesenie, ktoré nasleduje za výborovou zprávou.

Kto súhlasí s osnovou usnesenia podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu usnesenia podľa zprávy výborovej.

Podpredseda Dr. Mederly (cengá):

Zasadnutie prerušujem na 5 minút. (18 hod. 10 min. )

(Zasadnutie znovu otvorené o 18. hod. 27 min. )

Podpredseda Dr. Mederly (cengá):

Znovu otváram prerušené zasadnutie.

Nasleduje 3. bod, ktorým je:

3. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o jednotnej sudcovskej a advokátskej skúške.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. František Orlický: Dávam mu slovo. Zpravodajca Dr. Orlický:

Slávny Snem!

Ústavnoprávny výbor rokoval o vládnom návrhu na zasadnutí dňa 2. septembra 1942 a stotožnil sa so stanoviskom návrhu, podľa ktorého vydanie tohto zákona znamená nielen prevedenie § 57 zákona č. 112/1942 Sl. z. o súdnej organizácii, ale predstavuje zároveň úplné sjednotenie predpisov o sudcovskej a advokátskej skúške tak, že sa tým dovršuje už dávnejšie započatý sjednocovací proces.

Výkon sudcovskej a advokátskej činnosti s ohľadom na jej dôležitosť je viazaný na preukaz určitej spôsobilosti, ktorá sa zisťuje složením skúšky. V podstate podobná činnosť sudcovská a advokátska viedla k tomu, že pri úprave týchto skúšok bolo mnoho rovnakých prvkov. I oprávnenia plynúce z týchto skúšok sa začaly sbližovať, najmä na základe ustanovenia § 4 zákona o organizácií súdov č. 217/1896 r. z., kde sa vyslovilo, že advokátska skúška nahradzuje sudcovskú skúšku. Ustanovením § 2 zákona č. 48/1941 Sl. z. sa praktická sudcovská skúška zrovnoprávnila so skúškou advokátskou. Paragraf 57 zákona č. 112/1942 Sl. z. ustanovil, že podmienkou pre ustanovenie za sudcu je složenie jednotnej sudcovskej a advokátskej skúšky Navrhovaným zákonom prevádza sa toto ustanovenie a kodifikujú sa všetky potrebné zákonné predpoklady jednotnej sudcovskej a advokátskej skúšky. Oprava podrobných predpisov, doplňujúcich zákonné normy pojaté do navrhovaného zákona, vyhradzuje sa skúšobnému poriadku, ktorý vydá vláda nariadením.

Výbor pri prerokovaní jednotlivých ustanovení osnovy prejavil v zásade súhlas s legislatívnou úpravou navrhovaného zákona a podrobil určitým zmenám len niektoré ustanovenia osnovy.

V paragrafe 3 ods. 2 vynechal výbor vetu: "pričom advokát prihlásil kandidáta k sociálnemu poisteniu ako svojho zamestnanca", lebo prihlásenie kandidáta k sociálnemu poisteniu nemôže byť pod-