mienkou - iba dôkazom, i to len dôkazom neúplným - skutočností, že dotyčný kandidát fakticky vykonáva zákonnú právnu prax.
V paragrafe 5 písm. c) cieľom vylúčenia pochybností poukázalo sa na to, aká študijná matéria prichádza najmä do úvahy ako predmet skúšky v rámci verejného práva.
V paragrafe 9 ods 4 najnižšie trvanie reprobačnej lehoty v súlade s doterajším právnym stavom určilo sa na 6 mesiacov, lebo navrhovaná 4-mesačná minimálna lehota nepostačila by na náležitú prípravu kandidáta, ktorý bol na skúške uznaný čo aj len čiastočne - za nespôsobilého.
Ustanovenia ods. 3 a 4 tohto paragrafu sa uviedly do súladu tak, že sa v ods. 3 vyslovilo, že sa kandidát má podrobiť opravnej skúške najneskoršie do 6 mesiacov od uplynutia reprobačnej lehoty, určenej podľa ods. 4.
V paragrafe 15 ods. 1 pri formulovaní disciplinárneho prečinu advokáta, ktorý zavinil, že kandidátovi advokácie bol vydaný nepravdivý doklad o výkone právnej praxe, objasnila sa náležitosť subjektívneho zavinenia zdôraznením toho, že tento prečin možno spáchať buď vedome alebo aj z nedbalosti. - Sprísnenie trestných sadzieb určením dolnej hranice (to jest vylúčením miernejších trestov pre tento prečin nepovažoval výbor za potrebné najmä preto, lebo v prípadoch závažnejších (ako v prípade opakovania disciplinárneho prečinu, intenzívnejšieho subjektívneho zavinenia a pod. ) má možnosť disciplinárny súd použiť i bez takéhoto obmedzenia prísnejšie tresty podľa všeobecných ustanovení advokátskeho disciplinárneho poriadku, ba čo viac v závažnejších prípadoch vyčerpá zavinenie advokáta aj skutkovú podstatu trestného činu súdne stíhaného. Druhú vetu tohto odseku vynechal výbor so zreteľom na to, že v prípadoch skutočne trestuhodných postačia na primerané disciplinárne zakročenie všeobecného ustanovenia o disciplinárnej zodpovednosti funkcionárov advokátskej komory.
Ustanovenie ods. 2 tohto paragrafu, o zmene súdnej príslušnosti pre trestné činy spáchané v súvislosti so zápisom kandidáta advokácie, nepovažoval výbor za potrebné, lebo navrhovaný zákon neurčuje
nové špeciálne skutkové podstaty trestných činov a pre trestné činy, definované v trestnom zákone, niet praktického dôvodu určiť v danom smere výnimku zo všeobecných procesných ustanovení trestného poriadku o súdnej príslušnosti.
V paragrafe 16 presnejšou štylizáciou sa vyslovilo, že fakultatívne vedľajšie tresty uvedené v tomto paragrafe možno kandidátovi uložiť iba za taký disciplinárny prečin, ktorým sa on sám previnil.
Okrem uvedených uskutočnil ešte výbor žiadúce zmeny formálnej povahy.
Výbor odporúča osnovu slávnemu Snemu v predloženom znení na prijatie. (Potlesk )
Podpredseda Dr. Mederly (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.
Žiadam prečítať doplňovací návrh.
Tajomník Snemu Dr. Foltín (číta):
Doplňovací návrh poslanca Dr. Štefana Mušaka a spoločníkov k návrhu zákona o jednotnej sudcovskej a advokátskej skúške.
Podpísaní navrhujú, aby § 13 bol doplnený novým odsekom tohto znenia:
,, (1 ) Skutočná právna prax kandidáta Advokácie, vykonaná do dňa účinnosti tohto zákona podľa predpisov doteraz platných, ako riadne celodenné zamestnanie, posudzuje sa rovnako ako právna prax podľa tohto zákona [§ 2 písm c)]. "
Pôvodné ustanovenie § 13 ods. 3 a v dôsledku toho škrie.
Paragraf 7 ods. 2 nech sa doplní tak, že za citáciou § 3 sa cituje aj § 13 ods 3" spojkou "alebo".
V Bratislave 10 septembra 1942.
Podpísaní sú: Dr. Mušak, Dr Fraštia, pr Rosival, Mora, Steinhübl, Drobný, Husárek, Klimko, Hajduček, Danko, Mágie a Hollý.
Podpredseda Dr Mederly:
Záverečné slovo má zpravodajca pán poslanec Dr. Orlický.
Žiadam ho, aby sa vyslovil hlavne o tom, či s navrhovaným doplnkom súhlasí.
Zpravodajca Dr. Orlický:
S navrhovaným doplnkom súhlasím. Podpredseda Dr. Mederly:
Zisťujem, že pán zpravodajca s navrhovaným doplnkom súhlasí.
Budeme hlasovať o osnove zákona o jednotnej sudcovskej a advokátskej skúške.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 18 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.
Kedže bol podaný doplňovací návrh, chcem dať hlasovať najprv o doplňovacom návrhu poslanca Dr. Štefana Mušaka a spoločníkov a potom, ak by sa doplňovací návrh prijal, o ďalšej čiastke osnovy podľa zprávy výborovej. Ak sa však doplňovací návrh zamietne, o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.
Kto súhlasí s doplňovacím návrhom poslanca Dr. Štefana Mušaka a spoločníkov, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem doplňovací návrh prijal.
Sú nejaké návrhy na opravy ostatného textu?
Zpravodajca Dr. Orlický: Nie sú.
Podpredseda Dr. Mederly:
Zisťujem, že opravy nie sú.
Kto súhlasí s celou ďalšou čiastkou osnovy zákona, s jej nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej s doplnkom v §§ 7 a 13.
Podpredseda Dr. Mederly (cengá):
Týmto je vybavený 3. bod programu. Nasleduje 4. bod, ktorým je:
4. Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Obchodná a plavebná smluva medzi Slovenskou republikou a Fínskou republikou.
Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Pavol Florek.
Dávam mu slovo. Zpravodajca Dr. Florek:
Slávny Snem!
Vláda Slovenskej republiky predkladá Snemu na schválenie podľa § 24 písm. h) Ústavy Obchodnú a plavebnú smluvu, ktorú uzavrela naša republika s Fínskou republikou dňa 19. decembra 1940 v Bratislave.
Táto smluva normalizuje obchodné styky slovensko-fínske.
Vládne nariadenie č. 2/1939 Sl. z. zo dňa 14. marca 1939 vo svojom § 3 ustanovilo, že platné česko-slovenské smluvy a dohody povahy obchodne-politickej, uzavreté medzi bývalou Česko-slovenskou republikou a inými štátmi, platia aj pre styk medzi slovenským štátom a príslušnými štátmi, pokiaľ ich tieto uznávajú za záväzné. Na základe toho až do ratifikácie prítomnej vládou predloženej Obchodnej a plavebnej smluvy používajú sa doteraz voči Fínsku ustanovenia obchodnej a plavebnej smluvy bývalej ČSR s Fínskou republikou, a to aj pokiaľ ide o zásadu najväčších výhod v otázkach colných.
Predložená Obchodná a plavebná smluva nevybočuje z rámca obvyklých obchodných smlúv medzištátnych, aké Snem Slovenskej republiky doteraz schvaľoval.
V článku 8. uvedené sú výnimky z doložky o najväčších výhodách. Podľa toho táto doložka nebude sa vzťahovať:
a) na výhody, ktoré boly alebo budú udelené susedným štátom pre uľahčenie pohraničného styku;
b) na práva a výsady pochádzajúce z colnej únie;
c) na práva a výsady, vyplývajúce z dočasného colného režimu, ktorý jestvuje z jednej strany medzi Slovenskou republikou a z druhej strany medzi Protektorátom Čechy a Morava a Sudetským územím.
Súčasne s touto smluvou podpísaná bola i platobná dohoda slovensko-fínska s patričným protokolom, ale tieto akty nie sú takej medzištátnej povahy, že by vyžadovaly súhlas Snemu.
Náš obchodný styk s Fínskom, štátom podobného hospodárskeho charakteru ako Slovensko, najmä v dnešných vojnových pomeroch nemôže sa rozvinúť v takej miere, ako by si to oba spriatelené
siaty úprimne prialy. Na 382 800 km lesnatej pôdy fínskej žije 3, 835000 obyvateľov Fínska, ktoré zo 65% pokrývajú lesy, 20% jeho pôdy je neplodnej a len 6% oračiny a 3% je lúk, je predovšetkým drevárskym štátom a len v druhom rade štátom agrárnym a to takým, ktorý v chlebovinach nie je sebestačný.
Okrem toho je to ešte nedostatok tovaru a neprekonateľné dopravné ťažkosti, ktoré obchodné styky slovensko-fínske nateraz vo veľkej miere hatia. Jednako uzavretá obchodná a plavebná smluva má za účel normalizovať slovensko-fínske obchodne vzťahy, čo v nespornej miere prispieva aj k upevneniu medzinárodne-politického postavenia oboch štátov.
Preto zahraničný výbor prerokujúc tento vládny návrh na svojom zasadnutí dna 2. septembra 1942 usniesol sa odporúčať slávnemu Snemu, aby s Obchodnou a plavebnou smluvou, uzavretou medzi Slovenskou republikou a Fínskou republikou, vyslovil svoj súhlas a to vo forme usnesenia o súhlase, ktoré nasleduje za touto zprávou (Potlesk. )
Podpredseda Dr. Mederly (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.
Nasleduje hlasovanie.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Pán poslanec Dr. Florek ako zpravodajca zahraničného výboru navrhuje, aby Snem prijal usnesenie, ktoré nasleduje za výborovou zprávou.
Kto súhlasí s osnovou usnesenia podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem prijal osnovu usnesenia podľa zprávy výborovej.
Podpredseda Dr. Mederly (cengá):
Týmto je vybavený 4 bod programu Nasleduje 5 bod, ktorým je:
5 Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Dohoda medzí Slovenskou republikou a Rumunským kráľovstvom o zamedzení dvojitého zdanenia riečnych plavebných podnikov.
Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Ján Ferenčík.
Dávam mu slovo. Zpravodajca Dr. Ferenčík:
Slávny Snem!
Vláda Slovenskej republiky predložila Snemu na udelenie súhlasu Dohodu medzi Slovenskou republikou a Rumunskym kráľovstvom o zamedzení dvojitého zdanenia riečnych plavebných podnikov Dohoda bola uzavretá 4. decembra 1939 v Bukurešti.
Táto Dohoda ako mnohé iné medzištátne smluvy, uzavreté Slovenskom s inými štátmi, je dôkazom, že obnovený slovenský štát hneď po svojom vzniku vzbudil patričný záujem ako rovnocenný partner politicky i hospodársky. Tento záujem bol najmä živý u tých národov, ktoré i v minulosti prejavovaly k slovenskému národu príchylnosť a priateľstvo. A takýmto národom bol - cítime to dobre všetci Slováci - spriatelený národ rumunsky, ktorého hrdinský boj proti otroctvu a za slobodu všetkých svojich synov sa tak silne podobá borbe nášho národa za oslobodenie
Netreba iste zdôrazňovať, že Slovensko bolo šťastné keď po svojom osamostatnením mohlo svojím priateľom podať bratskú ruku, dať sa s nimi po jednej ceste za lepším zajtrajškom svojho štátu a nadviazať s nimi čo najužšie styky hospodárske. Preto sme s tou najväčšou ochotou uzavreli s Rumunmi aj Dohodu, ktorú má česť zahraničný výbor Snemu dnes na schválenie predložiť.
Nejde tu o dohodu rozsiahlu, no jej význam spočíva v tom, že je ďalším článkom súvislého úsilia o úprave našich politickohospodárskych stykov so zahraničím. Bolo zaiste pre hospodárske kruhy oboch štátov vítaným aktom, že sa vyriešila otázka zdaňovania riečnych plavebných podnikov v tom smysle, aby tieto neboly zdaňované oboma štátmi. Vyriešenie tohto problému nielen napomohlo vývoj našich stykov s rumunským územím po vode, ale znamenalo aj šetrenie záujmov oboch štátov a ich občianstva a tým podoprelo aj vzájomnú dôveru.
Niet pochybností o tom, že blahovôľa, ktorá sa obojstranne prejavila pri uzavretí tejto Dohody, bude sledovať aj praktické prevádzanie jej ustanovení.
Snem Slovenskej republiky i doteraz ochotne dával súhlas k medzištátnym smluvám tohto druhu a zaiste urobí to aj v tomto prípade a to tým ochotnejšie, lebo ide o smluvu so štátom, s ktorým nás spájajú dávne sväzky srdečného priateľstva a dnes aj spojenectva.
Preto sa zahraničný výbor rozhodol na svojom zasadnutí dňa 2. septembra 1942 vrelé odporúčať slávnemu Snemu, aby súhlasil s Dohodou medzi Slovenskou republikou a Rumunským kráľovstvom o zamedzení dvojitého zdanenia riečnych plavebných podnikov a prijal usnesenie o súhlase. (Potlesk. )
Podpredseda Dr. Mederly (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.
Nasleduje hlasovanie.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Pán poslanec Dr. Ferenčík ako zpravodajca zahraničného výboru navrhuje, aby Snem prijal usnesenie, ktoré nasleduje za výborovou zprávou.
Kto súhlasí s osnovou usnesenia podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem prijal osnovu usnesenia podľa zprávy výborovej.
Podpredseda Dr. Mederly (cengá):
Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.
Oznamujem, že najbližšie zasadnutie Snemu svolám písomne.
Zasadnutie vyhlasujem za skončené.
(Koniec zasadnutia o 18. hod. 48. min. )