Snem Slovenskej republiky 1942

1. volebné obdobie. 8. zasadanie.

Zpráva

o 103. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v piatok 18. decembra 1942.

Predseda Dr. Martin Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Karol Mederly, Dr. Pavol Opluštil.

48 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: Dr. Gejza Fritz, Dr. Gejza Medrický, Dr. Mikuláš Pružinský, Jozef Sivák a Július Stano.

Za Najvyšší kontrolný dvor: predseda Štefan Šebej.

Za Slovenskú národnú banku: guvernér Dr. Imrich Karvaš.

Za Sekretariát Snemu: tajomník Snemu Dr. František Foltín a ministerský radca Dr. Alexius Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Otváram 103. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci: Dr. František Hrušovský, Štefan Suroviak, Martin Morháč, Jozef Vaňo, Anton Simko, Andrej Germuška, Dr. Emil Boleslav Lukáč, Dr. František Orlický, Michal Klimko, Anton Šalát a Eugen Guzikiewicz.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Zpráva o 101. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Vládny návrh finančného zákona Slovenskej republiky, ktorým sa určuje štátny rozpočet na rok 1943. Návrh prideľujem výboru rozpočtovému.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon o stabilizačných bilanciách a zákon o zmene a doplnení niektorých právnych predpisov o poplatkoch. Návrh prideľujem výboru rozpočtovému.

Vládny návrh zákona o daňových úľavách na opravy domov. Návrh prideľujem výboru rozpočtovému.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a doplňuje zákon o priamych daniach. Návrh prideľujem výboru rozpočtovému.

Vládny návrh zákona o zmene niektorých ustanovení trestného poriadku o obžalobnom senáte. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu.

Vládny návrh zákona o zmene zákona o využití liečivých a minerálnych prameňov na ciele verejného zdravotníctva. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon o mimoriadnej dani, postihujúcej dividendy a úroky z niektorých cenných papierov pevne zúročiteľných. Návrh prideľujem výboru rozpočtovému.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a doplňuje zákon, o príročí pre pohľadávky proti bývalému československému štátu, o prerušení sporov o tieto pohľadávky a o zastupovaní eráru. Návrh prideľujem, výboru ústavnoprávnemu.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon o príročí pre pohľadávky a nároky voči štátu, vzniklé prechodom židovského majetku na štát. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Na programe dnešného zasadnutia je expozé pána ministra financií Dr. Mikuláša Pružinského o štátnom rozpočte na rok 1943.

Prosím pána ministra, aby sa ujal slova. (Potlesk.)

Minister financií Dr. Pružinský:

Slávna snemovňa!

Predkladám rozpočet Slovenskej republiky na rok 1943 opätovne v trvajúcich pomeroch vojnových, ktoré ovplyvňujú rely hospodársky život a tým aj hospodárenie štátu. Úsilie štátnej správy v tejto dobe vyvrcholenia vojnového zápasu je sústredené hlavne na to, aby hospodársky život pokiaľ možno s najmenšími otrasmi prekonal vznikajúce ťažkosti a aby plnil svoju funkciu hlavne vo vystupňovaní domácej produkcie, poťažne výroby. Len takto sa môžu zaistiť podmienky pre ďalšie vedenie vojny a pre zásobovanie obyvateľstva životnými článkami aspoň v tej najpotrebnejšej miere, aby sa takto zabránilo rýchlemu klesaniu jeho životnej úrovne. Keďže štátne hospodárstvo je odrazom hospodárskych pomerov v štáte, zmienim sa úvodom aspoň v obrysoch o stave nášho hospodárstva.

Poľnohospodárska výroba.

Zvýšeniu poľnohospodárskej výroby, keďže dovoz poľnohospodárskych produktov zo zahraničia je čím ďalej tým viac obmedzovaný, venujeme značnú pozornosť i za cenu veľkých obeti so strany štátnej pokladnice. Stalo sa tak zákonom zo dňa 27. marca 1942, č. 49 Sl. z., ktorým sa na podporu poľnohospodárskej výroby v roku 1942 venuje suma 100 miliónov Ks. Ďalej poskytol štát produkčné príplatky k cenám obilia, mlieka a mliečnych výrobkov v sume 200 miliónov Ks. Podľa toho teda podpora poľnohospodárskej výroby v tomto roku bola značná.

Čo do množstva a akosti tohoročnej úrody poznamenávam, že úroda pšenice je dobrá, u jačmeňa a ovsa proti roku minulému tiež o niečo lepšia. Úroda raži je oproti minulému roku horšia. Úroda obilnín je však vcelku pomerne vyššia aj následkom zvýšenia odevnej plochy. Úroda repy je dobrá a cukornatosť proti roku predošlému je vyššia o 2%, čím je vyvážená skutočnosť, že osevna plocha cukrovej repy proti minulému roku je o 3% menšia. Úroda kukurice bola dobrá, ale s ohľadom na to, že v kukurici sme pravidelne odkázaní na značný dovoz zo zahraničia a keďže dovoz naráža na veľké ťažkosti, je nedostatok kukurice ako krmiva pre vykŕm ošípaných veľmi pociťovaný a má za následok aj ťažkosti spojené s produkciou masti pre potrebu širokých vrstiev občianstva, Suché počasie malo nepriaznivý vplyv na krmoviny, čo zapríčiní isté ťažkostí pre prezimovanie dobytka.

Priemyselná výroba.

Snahy o zvýšenie priemyselnej výroby narážajú na ťažko prekonateľné prekážky z nedostatku surovín a pomocných látok, ktoré len čiastočne môžu byť nahradené syntetickými látkami, ako sa to podarilo v textilnom priemysle zriadením novej továrne na výrobu umelého vlákna. Ťažkosti priemyslu pôsobia aj stúpajúce ceny zahraničného tovaru, ďalej sú to ťažkosti z nedostatku pracovných síl a z poklesu ich výkonností. Rozvinutie investičných prác vo väčšom merítku je sťažované aj nedostatkom materiálu, ktorý je najmä v obore stavebnom čím ďalej tým viac pociťovaný.

Priemyselný investičný ruch, na rozvinutie ktorého boly dané podmienky zákonmi o podpore výstavby priemyslu a o daňových úľavách, sa v roku 1941 sľubne rozvinul, v roku 1942 však následkom uvedených okolností už ochabuje. Na jeho oživenie má slúžiť zákon zo dňa 2. júla 1942. číslo 136 Slovenského zákonníka, ktorým sa poskytujú daňové úľavy na investície vykonané aj v rokoch 1942 až 1944.

Medzinárodné obchodné styky.

V sektore zahraničného obchodu aj naše hospodárstvo vykazuje charakteristické známky, ukazujúce sa aj v iných európskych štátoch v postupnom klesaní prebytkov určených pre zahraničný obchod, keďže domáca produkcia následkom nedostatku surovín musí v prvom rade slúžiť na zaokrytie vnútornej potreby.

Mena.

Usilujeme sa o udržanie stability našej koruny, čo považujeme za vec eminentne dôležitú. Pričiňujeme sa o udržanie vnútornej kúpnej sily našej koruny, čo však možno docieliť len dôsledným regulovaním nášho celého hospodárskeho života, menovite v sektore cenovom a zásobovacom. Štát je nápomocný Slovenskej Národnej banke v zamedzovaní nežiadúceho zvyšovania obehu bankoviek. Tomu cieľu slúži zákon zo dňa 27. marca 1942 č. 48 Slovenského zákonníka o mimoriadnych investičných nákupoch štátu, to je markový rozpočet, a posledne odhlasovaný zákon zo dňa 5. novembra 1942 číslo 219 Slovenského zákonníka. Môžeme bezpečne očakávať, že obozretné vedenie Slovenskej Národnej banky vykoná všetko, aby naša mena prekonala ťažkosti vojnového hospodárstva.

Vo vydaní vlastných platidiel sme aj v roku 1942 pokračovali a v mesiaci auguste bola vydaná nová 1000 korunová bankovka. Vydanie nových 20 Ks platidiel sa pripravuje. Do obehu boly dané nové 20 halierové drobné mince a aj nové 5 halierniky.

Peňažníctvo.

O peňažníctve poznamenávam: Vývoj vkladov od počiatku roku aj v tomto roku zaznamenáva prírastok. Koncom septembra vklady dosiahly výšku 7 miliárd 111 miliónov Ks. Bolo by želateľné, aby aj v budúcnosti bola u vkladov stúpajúca tendencia, keďže práve prírastok vkladov umožňoval peňažníctvu uspokojiť bez väčších ťažkostí značné úverové nároky verejného a súkromného hospodárstva.

Koncom roku 1941 sa zistilo, že bežnoúčtové vklady prevyšujú vklady na knižky. Tento vývoj ani s hľadiska kapitálového trhu ani s hľadiska menovej politiky nebol zdravý, Na reglementáciu týchto bežnoúčtových prostriedkov a na prevedenie ich do viazanejších foriem bolo vydané vládne nariadenie číslo 47/1942 Slovenského zákonníka, ktoré s platnosťou od 1. apríla 1942 snížilo úrokomer z bežnoúčtových vkladov.

V súvise s úpravou trhu vkladov treba sa zmieniť aj o zrušení moratória vkladov v peňažných ústavoch. Stalo sa tak nariadením s mocou zákona číslo 62/1942 Slovenského zákonníka.

Ako významnú udalosť spomínam ďalej vynesenie zákona číslo 82/1942 Slovenského zákonníka o povinnej zásobe štátnych pôžičiek (cenných papierov) a o osobitnom rezervnom fonde. Očakávam, že tento zákon značne prispeje k tomu, aby sa trh našich štátnych cenných papierov skonsolidoval a zdravý vývoj ich kurzov sa zabezpečil. Praktický význam tohto zákona prejavil sa hneď pri upisovaní 41/2% štátnej investičnej pôžičky, ktorá v krátkom čase bola nielen upísaná, ale aj značne prepísaná.

Postup koncentrácie bankovníctva prebieha uspokojivé. Tatra banka, Union banka a Sedliacka banka postupne preberajú status im prikázaných peňažných ústavov. Rýchlejšiemu preberaniu majetkového štátu sú likvidujúcich ústavov vadí najmä neusporiadanosť otázky úverov poskytnutých Židom, ktoré tohto času treba pokladať za úplne immobilné.

Je preto potrebné, aby v záujme štátnej pokladnice, ktorá znáša sanačné bremeno, tak aj v záujme samotných peňažných ústavov, aby táto otázka bola v najkratšom čase legislatívne tak usporiadaná, aby preberajúce ústavy mohly bezpečne počítať s bonitou a likviditou týchto úverov.

S koncentráciou bankovníctva má sa prevádzať aj koncentrácia mestských úverných družstiev. Rýchlejšiemu tempu koncentrácie peňažníctva na tomto úseku okrem spomenutej neusporiadanosti židovských úverov vadí aj nedostatok objektívneho revízneho orgánu, o ktorého posudky by sa mohlo Ministerstvo financií opierať. Nápravu v tomto smere očakávam od Štátnej revíznej kancelárie pri Ministerstve financií, na zriadenie ktorej podal som už príslušný legislatívny návrh.

Slovenské peňažníctvo vykazovalo začiatkom roku 1942 tento aktívny stav: 12 samostatných bánk so 142 filiálkami, 4 filiálky protektorátnych bánk, 15 samostatných komunálnych sporiteľní s 8 filiálkami, 719 úverných družstiev pričlenených k Ústrednému družstvu, 58 roľníckych vzájomných pokladníc pričlenených k Sväzu roľníckych vzájomných pokladníc, 74 živnostenských a občianskych úverných ústavov pričlenených k Živnosväzu a 62 nemeckých úverných družstiev pričlenených k Sväzu nemeckých družstiev.

Burza.

Burza ako inštrument kapitálového trhu vyvíjala sa v rámci vojnových pomerov a neprestala byť merítkom hospodárskej konsolidácie. Nepostačujúce odsielanie trhu s tovarom uplatňovalo sa v kurzoch účastín stálym miernym vzostupom týchto.

Trh s ukladacími papiermi má pokojný priebeh a kurzový vývoj stálu pevnú tendenciu. I po zavedení 4 1/2% investičnej pôžičky na trh a po zámene štátnych dlhopisov bývalého Česko-Slovenska zavedením obidvoch typov konverznej pôžičky (4.5% a 3%) na trh, ponuka tovaru je zdržanlivá, v čom sa prejavujú už účinky ustanovení zákona číslo 82/1942 Slovenského zákonníka.

Celkove možno povedať, že burza zachováva pevný vývoj, nerušený konjunktúrnymi a špekulačnými výkyvmi.

Zákonom číslo 135/1941 Slovenského zákonníka zriadený Poradný a smierčí sbor vo veciach peňažníctva a úverníctva v tomto roku zahájil intenzívne svoju činnosť, prerokoval niekoľko dôležitých legislatívnych opatrení a poslúžil Ministerstvu fi nancií cennými radami a dobrozdaniami vo veciach peňažníctva a úverníctva.

Plynulosť na peňažnom trhu.

Mnoho sa hovorí o plynulostí peňažných ústavov. Skúmajúc však bližšie túto otázku, dochádzame k záveru, že táto plynulosť nie je jednotná. Kým časť peňažných ústavov disponuje dostatočnými hotovostnými prostriedkami, druhá časť je odkázaná na refinancovanie Slovenskou Národnou bankou, poťažne Slovenskou hypotečnou a komunálnou bankou. Príčina väzí jednak priamo vo zvýšenej potrebe peňazí pre ciele verejného hospodárstva, teda pre štátne financie, ako aj pre niektoré odvetvia súkromného hospodárstva, nepriamo v odvode židovských vkladov a v plnení povinnosti uložených zákonom číslo 82/ 1942 Slovenského zákonníka o osobitnom rezervnom fonde, ako som tu už spomenul. Táto situácia vyžaduje jednak, aby sme pri ustaľovaní štátnych potrieb odkázaných na úver brali na ňu primeraný zreteľ, jednak aby sme potrebnými legislatívnymi opatreniami zamrznuté úvery mobilizovali a konečne, aby peňažné ústavy venovaly získavaniu nových úsporných vkladov zvýšenú starostlivosť.

Cenová hladina.

Aby sa ceny statkov a služieb, ktorým otázkam v dobe vojnovej treba venovať zvýšenú pozornosť, vyvíjaly so zreteľom na záujem štátneho celku a aby zásobovanie obyvateľstva potrebnými životnými článkami bolo čo najzámernejšie regulované, tým cieľom bol ústavným zákonom zo dna 5. júna 1942, číslo 100 Slovenského zákonníka zriadený osobitný ústredný úrad pod menom Najvyššieho úradu pre zásobovanie.

Zamestnanosť.

Zamestnanosť v bežnom roku bola dobrá, lebo potreba pracovných síl, najmä kvalifikovaných, stúpala. To vidieť aj z počtu poistencov u Robotníckej sociálnej poisťovne, u ktorej v každom mesiaci bežného roku bol počet poistencov oproti roku 1941 a rokov predchádzajúcich podstatne vyšší.

Z načrtnutého hospodárskeho stavu možno konštatovať, že následky vojny značne prenikajú aj do nášho hospodárstva.

Prehľad o štátnom hospodárení v rozpočtovom roku, teda v roku 1942.

O priebehu tohtoročného štátneho finančného hospodárenia poznamenávam, že štátne financie - tak ako v roku minulom - postavené sú pred ťažkú úlohu. Len s napätím všetkých síl podarilo sa bez vážnych porúch zabezpečiť riadny chod štátnych financií pri zachovaní zásady, že aj vojnové výdavky, s ktorými sa v rámci riadneho rozpočtu nepočítalo, majú sa zásadne kryť z bežných štátnych príjmov. Okrem vojnových výdavkov štátna pokladnica financuje však aj iné mimorozpočtové výdavky, menovite transfer robotníckych úspor z Nemeckej ríše, ktorý jej viaže značne hotovostné prostriedky v slovenských korunách. Poznamenávam ďalej, že v rozpočtovom roku nastaly nové ťarchy pre štátnu pokladnicu, znamenajúce výdavky aj pre budúcnosť, na ktoré bolo treba zadovážiť prostriedky. Sú to najmä zákon zo dňa 12. marca 1942 číslo 36 Slovenského zákonníka o Slovenskej pracovnej službe s počiatočným nákladom 26 miliónov Ks, zákom o Najvyššom úrade pre zásobovanie, o ktorom som sa už zmienil, s nákladom 60 miliónov Ks pre druhý polrok, ďalej zákon zo dňa 2. júla 1942 číslo 129 Slovenského zákonníka o drahotnom prídavku a o zmene niektorých ustanovení o úsporných opatreniach personálnych s nákladom 120 miliónov Ks na druhú polovicu bežného roku, zákon zo dna 8. júla číslo 145 Slovenského zákonníka o zvýšení drahotnej prirážky a príplatku k dôchodkom vojenských poškodencov s nákladom 15 miliónov Ks, zákon zo dňa 8. júla číslo 147 Slovenského zákonníka o zmene právnych predpisov o províznom poistení a zákon zo dňa 8. júla číslo 148 Slovenského zákonníka o odpočivných a zaopatrovacích platoch štátnych baníkov s nákladom 11 miliónov Ks. Finančné zaťaženie znamená ďalej zákon zo dňa 2. júla 1942 číslo 130 Slovenského zákonníka o Roľníckej komore do výšky 5 miliónov Ks, zákon zo dňa 2. júla číslo 135 Slovenského zákonníka o Slovenskej akadémii vied a umenia vo výške 2 milióny Ks a nariadenie s mocou zákona zo dňa 2. septembra číslo 183 Slovenského zákonníka o zriadení Štátnej slovenskej vojenskej reálky a vojenského internátu vo výške 5 miliónov Ks.

Že štátna pokladnica vedela splniť všetky na ňu kladené úlohy bez krajného vyčerpania úverových možností, to možno pripísať i priaznivému finančnému stavu štátnych podnikov, menovite štátnych železníc, ktoré si doteraz uhradily nielen všetky provozné výdavky, ale i časť investičných výdavkov bez pomoci štátnej pokladnice výlučne z vlastných prostriedkov. Zmenšenie štátnych výdavkov odkázaných na úver bolo docielené aj brzdením štátnej investičnej činnosti, ktorá sa automaticky zužovala najmä tam, kde sa narazilo na nedostatok potrebného materiálu.

Vývoj finančných príjmov.

Finančné príjmy sa v roku 1942 vyvíjaly priaznivo, čím bolo hlavne umožnené, že štátna pokladnica vedela plniť na ňu kladené veľké nároky. Z toho dôvodu docielené vyššie finančné príjmy neznamenajú v skutočnosti pokladničný prebytok a sú úplne skonzumované.

Vzrast na finančných príjmoch pochádza z troch činiteľov a to: zo zvýšenia hospodárskych čísiel, čo sa javí najmä u dane z obratu a prepychovej, ktorá naväzuje na stúpajúce ceny tovarov a výkonov (tu teda daň vzrastá automaticky bez zásahu so strany finančnej správy). To isté platí aj na isté druhy poplatkov, naväzujúce na pohyblivé tržné hodnoty predmetov. Druhým činiteľom majúcim vplyv na vyššie príjmy sú opatrenia, ktorými boly zvýšené daňové sadzby, ako sa to stalo pri poplatkoch, pri dani z liehu, kde došlo k zvýšeniu daňovej sadzby až o 112% a tiež zvýšeniu prirážky o 100% pri všeobecnej dani nápojovej. Ako tretí činiteľ pri zvýšení príjmov prichádza do úvahy vyšší daňový výnos, pochádzajúci zo zvýšenia výnosov a dôchodkov, teda zo zvýšenia národného dôchodku, na ktorý naväzujú priame dane. Tomuto zvýšeniu nasvedčuje aj vyšší predpis na priamych daniach v roku 1942, ktorý je oproti predpisom na rok predchádzajúci vyšší o 34%.

Keď finančné príjmy podrobíme podrobnejšej analýze, dôjdeme k niektorým poznatkom, ktoré pre štátne hospodárenie nemožno nechať bez povšimnutia čo sa týka menovite priamych daní.

Príjem na priamych daniach oproti roku predošlému je takto vyšší o 12%. Ako to z ďalšieho rozboru príjmov bude zrejmé, priame dane vykazujú najmenšie percento prírastku oproti roku predchádzajúcemu, z čoho možno uzatvárať, že sa už blížia k hranici, kde sa ich automatický vzrast zastaví a kde začnú na ne pôsobiť vojnové pomery s účinkami sostupnými. Pri dani dôchodkovej poznamenávam, že sa výnos dane vyberanej srážkou zo služobných požitkov oproti roku predchádzajúcemu zvyšuje až o 50%, kdežto výnos dane platenej priamo, teda daň dôchodková z podnikateľskej činnosti a voľných zamestnaní poklesla proti roku predchádzajúcemu o 7%. Zvýšenie dane zo služobných platov sa vysvetľuje stúpajúcou tendenciou platov a miezd a stúpajúcou tendenciou počtu: zamestnancov a sníženie dane priamo platenej v istej miere z menšej činnosti exekučných orgánov pri vymáhaní daní, keďže tieto boly zamestnané s odpredajom židovských hnuteľností. Z výnosových daní najväčší vzrast vykazuje zvláštna daň zárobková, výnos ostatných daní ostáva na úrovni minuloročnej alebo je ešte nižší.

Vyšší výnos o 20% plynie automaticky následkom zvyšovania hospodárskych čísel cenovej hladiny.

Na výnos cla má od 1. júna 1942 účinok nový colný sadzobník, ktorým boly snížené, poťažne odstránené niektoré colné sadzby. Preto výnos cla nemá v posledných mesiacoch zvyšujúcu tendenciu.

Toto zvýšenie - ako som už spomenul pripadá hlavne na daň z liehu následkom zvýšenia daňovej sadzby a na všeobecnú daň nápojovú. Vyšší výnos vykazuje aj daň z cukru a piva.

Vyšší výnos pozostáva zo zvýšenia sadzieb pevných poplatkov, zo zavedenia poplatkov z účteniek podľa zákona zo 14. februára 1942 č. 14/1942 Sl. z. a z vyššieho výnosu z dane z jazdných lístkov a dávky z jazdného. Výnos týchto posledne uvedených dávok po zvýšení železničných taríf sa oproti roku minulému až zdvojnásobil.

Konečne sa zmieňujem ešte o štátnych monopoloch, ktoré bez Tabakovej réžie do konca októbra bežného roku vyniesly 55 mil. 716. 644. - Ks, čo je okrúhle o 10 miliónov Ks viac ako za tú istú dobu roku predošlého. Zvýšenie rezultuje najmä zo soľného monopolu. Výnos zo štátnej lotérie oproti roku predošlému o niečo upadol.

Z vykázaného stavu štátnych finančných príjmov vidieť, že ich očakávaný vývoj nabáda k veľkej opatrnosti.

Legislatívne opatrenia.

Čo sa týka legislatívnych opatrení môjho rezortu spomeniem najmä tieto normy (neopakujem tie, o ktorých som sa už zmienil):

Vládne nariadenie číslo 9/42 Sl. zákonníka, ktorým sa vydáva doplnok k soznamu prepychových predmetov, vládne nariadenie číslo 10/42 Sl. zákonníka o predĺžení daňových úľav na motorové vozidlá, vládne nariadenie číslo 11/42 Sl. zákonníka, ktorým sa vykonáva zákon o zmene a predĺžení zákona o dani z obratu, zákon číslo 14/42 Sl. zákonníka o zmene a doplnení niektorých právnych predpisov o poplatkoch, zákon číslo 15/42 Sl. zákonníka o zmenečnom poplatku, nariadenie s mocou zákona číslo 26/42 Sl. zákonníka o daňových úľavách na opravu domov, vyhláška ministra financií číslo 40/42 Sl. zákonníka o účtenkách, vládne nariadenie číslo 63/42 Sl. zákonníka o doplnení vládneho nariadenia, ktorým sa určuje sadzobník za úradné úkony vo veciach správnych, vyhláška ministra financií číslo 65/42 Sl. zákonníka o srážkových poplatkoch, zákon číslo 72/42 Sl. zákonníka o zvýšení dane z liehu, vládne nariadenie číslo 75/42 Sl. zákonníka, ktorým sa menia predajné ceny liehu zdaneného spotrebnou daňou, vyhláška ministra financií číslo 76/42 Sl. zákonníka o paušalizovaní dane z obratu u liehu a niektorých výrobkov z liehu, vyhláška ministra financií číslo 77/42 Sl. zákonníka o paušalizovaní dane z obratu u ušľachtilých páleniek a výrobkov z nich, zákon číslo 79/42 Sl. zákonníka o prirážkach k všeobecnej dani nápojovej, dávke zo šumivého vína a dani z piva, zákon č. 90/42 Sl. zákonníka o zrušení Generálneho finančného riaditeľstva pre Slovensko, zákon číslo 136/42 Sl. zákonníka, ktorým sa mení a doplňuje zákon o daňových úľavách pre investície, zákon číslo 141/42 Sl. zákonníka, ktorým sa mení a doplňuje zákon o dani z mäsa, vládne nariadenie číslo 151/42 Sl. zákonníka, ktorým sa upravujú niektoré otázky majetku Židov prepadlého v prospech štátu, vládne nariadenie číslo 187/42 Sl. zákonníka, ktorým sa vykonávajú zákony o daňových ú lávach na investície, vyhláška ministra zahraničných vecí číslo 191/42 Sl. zákonníka o slovensko-nemeckej dohode o urovnaní tuzemského a cudzozemského zdanenia, najmä o zamedzení dvojitého zdanenia v obore priamych daní a o právnej ochrane a právnej pomoci v daňových veciach a konečne zákon číslo 210/42 Sl. zákonníka o dani z obratu a daní prepychovej.

Spomínam ešte viaceré normy týkajúce sa dane z obratu a rozsiahlejšiu osnovu unifikačného rázu z oboru poplatkov.