Úhrn štátneho rozpočtu na rok 1943.

Prikročiac k číselnému rozvedeniu rozpočtu úvodom konštatujem, že ani tohto roku sa nepodarilo docieliť rozpočtovej rovnováhy, ba schodok vlastnej štátnej správy oproti roku 1942 je podstatne vyšší. Pritom podotýkam, že do rámca rozpočtu nie sú zahrnuté isté mimoriadne výdavky, najmä výdavky súvisiace s vedením vojny. Pri sostavení rozpočtu spolupôsobil aj Úsporný a kontrolný výbor Snemu, ktorému za jeho príkladuhodnú spoluprácu týmto vyslovujem najvrelejšiu vďaku.

Vo vlastnej štátnej správe činí úhrn príjmov 2.586,666.160 Ks a úhrn výdavkov činí 2.968,463.065 Ks, ukazuje sa teda rozpočtový schodok 381,796.905 Ks, ktorý je oproti schodku za rok 1942 väčší o 181 mil. 121.971 Ks. Príjmy sú oproti rozpočtu na bežný rok vyššie o 399,379.618 Ks a výdavky sú vyššie o 580,501.589 Ks, z čoho vyplýva, že výdavková stránka štátneho rozpočtu vzrastá vo väčšom merítku, ako štátne príjmy, určené pre ukojenie potrieb štátnej správy.

Úhrn investičného rozpočtu vlastnej štátnej správy a štátnych podnikov činí 1.028,455.150 Ks a príjmy činia 3,880.000 Ks; ostáva teda suma 1.024,575.150 Ks investičného rozpočtu odkázaná na úverové krytie, čo je oproti sume na rok bežný viac o 164,127.409 Ks. Berúc do povahy úverové možnosti na našom peňažnom trhu, investičný rozpočet treba považovať len za maximálny rámec, ktorý sa uskutoční len podľa daných možností.

Štátne príjmy.

Zo štátnych príjmov pripadá suma 1.736,905.900 Ks na výsostné finančné príjmy a suma 849,760.260 Ks na vlastné administratívne príjmy štátnej správy, sem zahrňujúc aj aktívne saldo štátnych podnikov.

Na finančných príjmoch sa oproti roku predchádzajúcemu preliminuje o 134 mil. 40.700 Ks viac. Na jednotlivých složkách sa preliminuje takto:

Vyšší preliminár oproti rozpočtu na r. 1942, a to najmä na priamych daniach o 72,000.000 Ks a na dani z obratu o 55 mil. Ks je odôvodnený stúpaním výnosu týchto daní.

Pri stanovení vykázaného príjmu bolo treba vziať do úvahy aj tú skutočnosť, že v roku 1943 možno použiť exportné pokladničné poukážky, vydané podľa nariadenia s mocou zákona číslo 60/1942 Sl. zákonníka, na zaplatenie výnosových daní a dane z obratu, čím sa efektívne platba v hotovosti značne sníži. Na clo sa preliminuje o 25,000.000 Ks menej s ohľadom na očakávané postupné snižovanie dovozu a na účinky niektorých snížených colných sadzieb. Viac sa preliminuje ďalej na spotrebných daniach o 7,800.000 Ks, na poplatkoch o 21,724.000 Ks a na monopoloch o 3,135.000 Ks. Zvýšenie pochádza hlavne z úhradových opatrení, zavedených v roku 1942, ktoré pri rozpočte na tento rok prirodzene neboly vzaté ešte do povahy. U spotrebných daní, keďže výnos týchto závisí od dostatočného množstva surovín a životných článkov, bolo treba preliminárom veľmi obozretne kalkulovať, lebo tieto dane veľmi citlivo reagujú na každú zmenu.

Pri stanovení výšky daňových príjmov bol vzatý zreteľ aj na daňové nedoplatky, pochádzajúce z predošlých rokov, ktoré podľa stavu 1. januára bežného roku činily:

Žiaľbohu, nedoplatky sa snižujú aj odpisom.

Keď sa vezme do povahy, že ročný predpis priamych daní a dane z obratu činí okrúhle 900 miliónov Ks, vykázané daňové nedoplatky robia nie celú tretinu ročitého predpisu. Úsilím finančnej správy je, aby všetky daňové nedoplatky čím prv zlikvidovala, čo naráža na isté prekážky najmä u židovských daňových nedoplatkov, ktoré možno zlikvidovať len pri postupnom speňažovaní židovského majetku.

Keď vezmeme všetky štátne finančné príjmy aj s prirážkami a rozvrhneme ich na obyvateľstvo slovenského štátu, berúc do úvahy, že Slovensko má 2, 700. 000 obyvateľov, tak na jedného občana pripadá asi 959 Ks zo všetkých štátnych príjmov a 643 Ks z výsostných štátnych príjmov, okrem zaťaženia pre územnú samosprávu a príspevkami pre iné verejné korporácie, ako sú cirkevné dane, príspevky pre Hlinkovú slovenskú ľudovú stranu, za záujmové organizácie a podobné. Možno preto súdiť, že verejné bremeno citeľne zaťažuje celý národný dôchodok.

V súvislosti so štátnymi príjmami sa zmiením ešte o príjme z dávky zo židovského majetku. Podľa článku siedmeho finančného zákona na rok 1942 jej výnosu má sa použiť najmä na úhradu výdavkov vyplývajúcich z brannej pohotovosti štátu a na vyrovnávanie cenovej hladiny.

Štátne výdavky.

Výdavky vlastnej štátnej správy preliminujú sa sumou 2.968,463.065 Ks a sú vyššie proti výdavkom preliminovaným na rok 1942 o 580,501.589 Ks, to je o 24.30%, proti výdavkom preliminovaným na rok 1941 o 1.141,547.091 Ks, to je o 62.48% a proti výdavkom preliminovaným na rok 1940 o 1.453,740.958 Ks, to je o 95.97%. Teda od roku 1940 sa zdvojnásobil rozpočet vlastnej štátnej správy.

Tento silný vzostup výdavkov štátnej správy zapríčinený je nielen zvyšovaním sústavy hospodárskych čísel, ale aj dôsledkom rozšírenia doterajších úloh štátnych a prevzatia úloh nových podľa noriem vydaných v roku 1942, o ktorých som sa už zmienil pri nakreslení stavu bežnoročného štátneho hospodárenia. Tieto nové výdavky čiastočne zaťažujú už rozpočtové hospodárenie na bežný rok a plne sa prejavujú v rozpočte na rok 1943.

Z úhrnu výdavkov vlastnej štátnej správy pripadá na osobné výdavky 1 miliarda 255,805.100 Ks a na vecné výdavky 1.712,657. 965 Ks. V porovnaní s výdavkami, určenými štátnym rozpočtom, na rok 1942, ukazuje sa zvýšenie pri osobných výdavkoch o 267,931.000 Ks, to je o 27.12% a pri vecných výdavkoch o 312,570,589 Ks, čiže o 22.32%. Participácia osobných výdavkov zvýšila sa proti roku 1942 so 41.37% na 42.30% kým na vecných poklesla s 58.63% na 57.79%.

Na výdavkoch pre rok 1943 participujú jednotlivé složky štátnej správy takto:

Z uvedeného rozčlenenia štátnych výdavkov na jednotlivé kapitoly je zrejmé, že najviac výdavkov vykazuje Ministerstvo vnútra, za ním nasleduje Ministerstvo národnej obrany, na treťom mieste je Ministerstvo školstva a národnej osvety, potom Všeobecná pokladničná správa, Najvyšší úrad pre zásobovanie, potom Ministerstvo financií, Ministerstvo hospodárstva atď.

Na zvýšení štátnych výdavkov participujú takmer všetky kapitoly okrem Predsedníctva vlády, Ministerstva hospodárstva a Penzií, ktoré vykazujú proti bežnému rozpočtovému roku nižšie výdavky. V podstate však nejde o sníženie výdavkov - s výnimkou penzií -, ale o presun Cenového úradu a Ústredného hospodárskeho úradu z pôsobnosti Predsedníctva vlády do Najvyššieho úradu pre zásobovanie, poťažne do Ministerstva hospodárstva a o presun výdavkov na štátne stavby vodné z kapitoly Ministerstva hospodárstva do investičného rozpočtu, ktorých čiastka bola v tohoročnom rozpočte, t. j. na r. 1942, preliminovaná medzí riadnymi výdavkami v tejto kapitole. Skutočné sníženie výdavkov nastalo len v kapitole Penzie.

Zvýšenie výdavkov ukazuje sa v kapitole Ministerstva vnútra proti roku bežnému viac o 127,209.400 Ks. Toto zvýšenie nastalo - okrem skutočností, ktoré som už prv uviedol, najmä drahotným prídavkom štátnych zamestnancov, uzákonením slovenskej pracovnej služby, prijatím nových smluvných síl, ktoré si vyžiadala zásobovacia agenda u administratívnych úradov, čo reprezentuje výdavok v sume 16 miliónov Ks. Vyššia suma preliminuje sa aj na náhradu nedobytného liečebného štátnym a verejným nemocniciam o 20 miliónov Ks, na pracovné tábory Cigánov a asociálnych živlov o 2 milióny Ks a na štátny príspevok na deti robotníkov podľa zákona číslo 217/41 Slovenského zákonníka o 7 miliónov Ks. V dôsledku stúpnutia cenovej hladiny zvýšil sa aj náklad na prevádzku štátnych sociálnych a zdravotných ústavov a nemocníc, kde sa preliminuje okrúhle o 23 miliónov Ks viac, ako v bežnom rozpočtovom roku.

Kapitola Ministerstva národnej obrany proti bežnému rozpočtu sa zvyšuje o 23,417.200 Ks, pri čom treba podotknúť, že výdavky spojené s brannou pohotovosťou štátu nie sú pojaté do rozpočtu a sú odkázané podľa vládnej predlohy na osobitnú úhradu. Odhliadnuc od rozmnoženia a zdraženia vecných potrieb národnej obrany a zvýšenia osobného nákladu v dôsledku zákona číslo 129/42 Slovenského zákonníka, má na zvýšenie výdavkov značný vplyv najmä zvýšenie potreby na osobné výdavky, zriadenie vojenskej reálky a internátu pre vysokoškolákov, zvýšenie potreby na pracovný sbor, na Slovenský letecký sbor. Zvýšenie výdavkov v tejto kapitole je odôvodnené vojnovými pomermi.

Veľké zvýšenie výdavkov nastalo aj v kapitole Ministerstva školstva a národnej osvety, kde sa preliminuje o 106,012.200 Ks viac ako v roku 1942. Z tohto zvýšenia najväčšia čiastka pripadá na osobné výdavky, ktoré sa zvýšily proti bežnému rozpočtu o 97,293.000 Ks, jednak v dôsledku zákona o drahotných prídavkoch štátnych zamestnancov a jednak obsadením systemizovaných miest úradníckych, profesorských a učiteľských.

Na zvýšenie vecných výdavkov pôsobily najmä príspevok na réžiu škôl podľa zákona číslo 308/40 Slovenského zákonníka, prevzatie smluvných záväzkov podporovať neštátne stredné školy a zvýšenie úveru na budovanie národných škôl.

Značné zvýšenie štátnych výdavkov predstavuje nám novoutvorená kapitola Najvyššieho úradu pre zásobovanie, ktorého potreba je vyčíslená sumou 257 mil. 450.000 Ks. Ak vychádzame z okolnosti, že v bežnom rozpočte bolo v kapitole Predsedníctva vlády preliminované na Cenový úrad spolu s kontrolnou hospodárskou službou 6,162.100 Ks, znamená zriadenie Najvyššieho úradu pre zásobovanie vyšší náklad proti bežnému rozpočtu o 251,288.000 Ks. Avšak ani táto suma nepredstavuje nám celý náklad spojený so zásobovacou agendou, lebo ako som už spomenul, aj v kapitole Ministerstva vnútra nastalo určité zvýšenie štátnych výdavkov v spojitosti s touto agendou. Z tohto vysokého nákladu je vidieť, akú váhu kladie štátna správa na funkciu týmto úradom vykonávanú, najmä v sektore zásobovacom.

Všeobecná pokladničná správa vykazuje zvýšenie proti rozpočtu na rok 1942 o 39,219.239 Ks, a to jednak v dôsledku zvýšenia príspevku štátnej správy na úhradu štátneho dlhu o 29,441.019 Ks a zvýšenia nákladu na správu štátneho majetku o 2,500.000 Ks a jednak zvýšením príspevku štátu. Pomocnému fondu peňažných ústavov podľa zákona číslo 172 a 173/1941 Slovenského zákonníka o 27,781.600 Ks. Zvýšenie tohto príspevku pramení z toho, že pri koncentrácii peňažných ústavov bude treba niektoré ústavy vysanovať tak, aby ich majetkový status bol úplne usporiadaný. Otázka sanácie súvisí však tesne s otázkou usporiadania židovských úverov, ktorú ako som už spomenul - bude treba riešiť s patričným zreteľom na ochranu peňažníctva.

Zvýšenia výdavkov v ostatných kapitolách pochádzajú z okolností, o ktorých som sa zmienil na začiatku rozboru štátnych výdavkov, to je zvýšenie osobných výdavkov a zo zdraženia vecných potrieb.

Musím opätovne poukázať na neúmerné stúpanie výdavkov štátnej správy. Nemáme ešte síce poruke v nedostatku štátnych záverečných účtov dáta o skutočnom výsledku rozpočtového hospodárenia, z nepomerného stúpania rozpočtových výdavkov môžeme však jednoznačne konštatovať, že v organizácii našej verejnej správy je potrebné previesť reformy aj z toho dôvodu, aby verejná správa bola lacnejšia. (Predsedania sa ujal podpredseda Dr. Opluštil.) Zriaďovanie nových štátnych i štátom alimentovaných inštitúcií a ústavov, to všetko znamená nové a nové osobné a vecné náklady trvalého rázu, ktoré nemožno s ohľadom na náš hospodársky vývoj bez obmedzenia stupňovať. Preto pri utváraní výdavkovej stránky štátneho hospodárenia musíme pokračovať úspornosťou a opatrnosťou aj s ohľadom na mimoriadnu dobu, ktorú prežívame a ktorá kladie stále nové a nepredvídané nároky na štátnu pokladnicu.

Štátne podniky.

Štátne podniky v roku 1942 vykazujú dobrú prosperitu, menovite i Slovenské železnice, ktorých hospodárenie podľa rozpočtu na rok 1942 malo skončiť predpokladanou stratou 108 miliónov Ks. Táto strata podľa doterajších výsledkov nielen že nenastane, ale Slovenské železnice budú v roku 1942 aktívne. Aktívnosť štátnych podnikov prispela vo veľkej miere k uľahčeniu štátnej pokladnice v tomto roku, kedže aktívne podniky, medzi týmito i železnice, pošta a štátne kúpele nielen že si hradily z vlastných prostriedkov všetky prevádzkové výdavky, ale i veľkú časť investícií, ktoré maly byť podľa rozpočtu hradené úverom.

Tabaková réžia.

Najvýznamnejším podnikom ostáva i naďalej Tabaková réžia, ktorá v roku 1942 zvýšila svoju výrobnú kapacitu následkom veľkého konzumu tabakových výrobkov až o 20%. Pre klesanie možností dovozu tabakových surovín, najmä z Chorvátska a Grécka, bola zvýšená tuzemská produkcia tabaku s 968 na 1136 hektárov a zaviedlo sa pestovanie cennejšieho viržinského tabaku tiež v tuzemsku s dobrým výsledkom. Z cudziny sa doviezlo tabaku v roku 1942 najmä z Grécka, Turecka, Talianska, Chorvátska celkom 1,398.500 kg za cenu 35 miliónov Ks. Do konca októbra bežného roku sa predalo okrúhle 15 miliónov cigár a 1 miliarda 652 miliónov cigariet. Z tržby tabakových výrobkov odviedla Tabaková réžia štátnej pokladnici do konca októbra bežného roku 276 miliónov Ks, takže celkový odvod v tomto roku presiahne značne sumy predpokladanej podľa rozpočtu. Na rok 1943 sa počíta so ziskom 392,889.900 Ks, z čoho sa má odviesť štátnej pokladnici 372,112.400 Ks, čo je o 118.5 miliónov viac, ako podľa rozpočtu na bežný rok.

Mincovňa.

U štátnej mincovne v Kremnici počíta sa so ziskom 4,735.000 Ks, z ktorého sa má odviesť štátnej pokladnici len 185.000 Ks následkom toho, že ostatnú časť výťažku chce podnik použiť na investície, sledujúce zmodernizovanie a zlacnenie réžie podniku, keďže staré zariadenie je nevyhovujúce.

Pošta.

Slovenská pošta vykazuje oproti rokom predošlým lepšiu prosperitu jednak následkom oživenia poštového styku tuzemského i cudzozemského a jednak následkom zvýšenia poštových sadzieb, nastalého v roku 1942. Vzrast dopravy balíkovej súvisí aj so zásobovaním mestského obyvateľstva. Príjmy pošty za prvých 8 mesiacov bežného roku činily na ceninách 59,963.601 Ks, čo je oproti výsledku za toto obdobie v roku predošlom viac o 23%, príjmy za telefón 20,611.092 Ks, čo je viac o 53%, príjmy za telegramy 8,573.631 Ks, čo je viac o 46% a príjmy za rozhlas 9,510,542 Ks, čo je viac o 37%. Počet poslucháčov rozhlasu sa zvýšil na 110.488 poslucháčov, čo je proti roku predošlému viac o 23.394 poslucháčov. Na rok 1943 počíta sa u pošty so ziskom 1,294.200 Ks, ktorý sa má celý obrátiť na investície podniku a na splátky investičných dlhov.

Poštová sporiteľňa.

Poštová sporiteľňa ako clearingové stredisko pre tuzemský platobný styk svoju činnosť prehlbuje, takže počet šekových účtov presahuje už 6000 a rastú aj obraty na týchto účtoch. Taktiež sa rozširuje jej pôsobnosť ako miesta vkladateľského, keďže za bežný rok jej pribudlo 6924 vkladateľov s pohľadávkou na vkladných knižkách v sume 14,665.590 Ks, čím výška vkladov dostúpila na 63,255.219 Ks. Poštová sporiteľňa úspešne spolupracuje aj pri usporiadaní štátneho dlhu a zúčastňuje sa ako záväzný činiteľ pri udržovaní trhu štátnych papierov. Na rok 1943 počíta sa so ziskom 4,329.600 Ks, ktorý bude obrátený na dotáciu rezervného fondu. S postavením novej budovy sa tiež počíta.

Železnice.

Slovenské železnice, ako som sa už zmienil, sú fakticky od roku 1941 aktívne, vzdor tomu, že podľa rozpočtu na rok 1941 a 1942 sa počítalo ešte so stratou. Podiel na priaznivejšom hospodárskom výsledku majú vysoké prepravné príjmy, najmä z prepravy zahraničnej. Podľa rozpočtu na rok 1942 sa počítalo s prepravným príjmom v sume 650 miliónov Ks, kdežto podľa výsledku prvých sedem mesiacov bežného roku, v ktorých činil príjem 583,288.600 Ks, sa očakáva v tomto roku príjem železníc z prepravy vyše 1 miliardy Ks. Z tohto výsledku možno tiež konštatovať, že tarifná politika Slovenských železníc bola úspešná.

Pomerne najviac sa zvýšil príjem z prepravy osobnej. Zvýšenie príjmu nastáva nielen následkom zvýšenia osobných taríf, ale aj následkom absolútneho zvýšenia osobnej prepravy. V porovnaní s rokom 1941 stúpla osobná preprava o 40%, lebo len za prvých sedem mesiacov bežného roku bolo vydané o 7,809.076 cestovných lístkov viac, ako za túto dobu roku minulého. V pomere k osobnej doprave sa zvýšil aj príjem z prepravy batožiny. Ináč možno s uspokojením konštatovať, že civilná doprava vzdor vojnovým ťažkostiam, udržuje sa stále v zodpovednom rozsahu a vcelku je vyhovujúca.

Čo sa týka prepravy tovaru, tu možno konštatovať, že zvýšenie príjmov nastáva len zo zvýšenia taríf a nie zo zvýšenia absolútnych dopravných výkonov, ktoré v bežnom roku oproti roku predošlému ostávajú na približnej výške, ba majú klesajúcu tendenciu. Tomu nasvedčuje aj porovnanie počtu naložených vozňov, ktorých je v prvých 8 mesiacoch bežného roku menej o 8318 vozňov, teda o 1. 5%. Klesanie objemu tovarovej prepravy súvisí s ubývaním tovaru následkom zmenšovanej výroby.

Na rok 1943 počíta sa s miernym ziskom 16,398.000 Ks následkom toho, že sa do výnosu podniku započítava celý výnos prepravnej dane. Zisk sa má obrátiť na splátky investičných dlhov a na podnikové investície.

Štátne lesy a majetky.

Štátne lesy a majetky následkom dobrých odbytových možností a cien dreva vykazujú dobrú prosperitu. Produkcia na štátnych pílach sa zvýšila v roku bežnom o 25% zariadením a rozšírením závodov. Do konca októbra bežného roku dosahuje odpredaj dreva sumu 321,075.060 Ks, čo je v porovnaní k odpredaju za túto dobu v roku minulom viac o 42%. Štátne lesy počas bežného roku skoro úplne spracovaly kalamitné drevo zo zlámaných drevných porastov v rozsahu cca 1 a pol milióna kubických metrov, pochádzajúcich zo živelnej škody v roku 1941. (Predsedania sa ujal predseda Dr. Sokol). Podľa rozpočtu sa preliminuje zisk 100,264.100 Ks, z čoho ako odvod do štátnej pokladnice 45,336.000 Ks. Rozdiel sa má použiť najmä na nákup pozemkov.

Štátne banské a hutné závody.

Štátne banské a hutné závody pracujú približne v tom istom rozsahu, ako v roku 1941. V bežnom roku vyrobia asi 250 kg zlata a 8000 kg striebra. Štátna rafinéria v Dubovej má veľmi dobrú zamestnanosť následkom dostatku domácej i zahraničnej suroviny a dobrého odbytu naftových výrobkov. Počíta sa však s poklesom suroviny. Predpokladaný zisk je 560.300 Ks, ktorý sa má obrátiť na splátku investičných dlhov.

Štátne kúpele.

Štátne kúpele vzdor ťažkostiam vojnovým, ktoré na kúpelne podnikanie najviac doliehajú, boly počas roku bežného úplne sebestačné a neboly odkázané na pomoc so strany štátu. Výsledok bude zakončený miernym ziskom a na rok 1943 sa predpokladá čistý zisk 408.800 Ks, ktorý sa má obrátiť na splátku investičného dlhu. Poznamenávam, že dostavaním kúpeľov v Sliači a prevzatím kúpeľov v Piešťanoch sa provoz štátnych kúpeľov značne rozšíri.

Ostatné podniky.

Aktívne, sú ďalej podniky: Štátne majetky poľnohospodárskych škôl a výskumných ústavov so ziskom 191.350 Ks, Vojenské lesné podniky so ziskom 7,053.100 Ks, Ústav pre školský a osvetový film so ziskom 350.000 Ks, Štátne tlačiarne so ziskom 830.500 Ks.

Pasívnym podnikom ostáva i naďalej Riaditeľstvo pre cestovný ruch so stratou 552. 300 Ks, Visutá lanovka na Lomnický štít so stratou 1,577.440 Ks a Slovenská tlačová kancelária ako toho času podnik s najväčšou stratou vo výške 2,732.800 Ks. Ohľadom tohto podniku poznamenávam, že tento stratil všetky hospodárske predpoklady pre podnikanie na základe zásady súkromnopodnikateľskej, keďže jeho ťažby, to jest príjmy z podniku nedosahujú ani jednej desatiny prevádzkových nákladov podniku.

Úhrn ťažieb u všetkých štátnych podnikov činí podľa rozpočtu 2.820,664.300 Ks, naproti tomu náklady činia 2.296,212.990 Ks. Porovnajúc s rozpočtom na bežný rok úhrn ťažieb podnikov stúpol o 799,076.380 Ks a úhrn nákladov o 499,288.299 Ks. V nákladoch sú výdavky osobné vo výške 947,008.340 Ks a výdavky vecné 1.349,204.650 Ks. Proti roku predchádzajúcemu osobné výdavky sa zvyšujú najmä následkom úprav platových o 206,391.700 Ks a vecné výdavky, najmä následkom zdraženia surovín a vecných potrieb o 292,896.599 Ks. Čistý zisk podnikov - po odpočítaní sald stratových podnikov - činí 524,451.310 Ks, z ktorého po odpočítaní podnikových dotácií sa má odviesť pokladničnej správe 395,982.160 Ks. Odvod štátnej pokladnici proti rozpočtu na rok bežný je tým vyšší o 226,236.678 Ks. Z uvedených dát vysvitá, že štátne podniky prevážne finančne lepšie prosperujú, čo je však len priechodným zjavom a súvisí hlavne s mimoriadnymi pomeranú vojnovými, preto ani za týchto okolností nesmie sa pustiť so zreteľa zásada zracionalizovania a zlacnenia réžie štátnych podnikov.

Investičný rozpočet.

Úvodom k investičnému rozpočtu poznamenávam, že berúc do ohľadu všetky okolnosti, vykazuje značný volumen. Investičný rozpočet štátnej správy a štátnych podnikov v osobitnom investičnom rozpočte sa na rok 1943 preliminuje sumou 1.028,455.150 Ks, okrem investícií, uhradených štátnymi podnikmi z ich vlastných prostriedkov. Porovnaním s investičným rozpočtom na bežný rok je investičný rozpočet väčší o sumu 166,997.409 Ks. S ohľadom na úverové možnosti na potrebu investícií a na iné potreby štátu, investičný rozpočet možno považovať len ako maximálny rámec, v ktorom budú uskutočnené hlavne investície už započaté a v terajšej dobe nevyhnuteľné.

Z investičného rozpočtu pripadá na vlastnú štátnu správu 548,000.000 Ks a na štátne podniky 480,455.150 Ks.