Snem Slovenskej krajiny 1939.

l. volebné obdobie. 1. zasedanie.

1.

Návrh

poslanca Júlia Stanu a spoločníkov na vydanie zákona o zásluhách Andreja Hlinku.

Podpísaní navrhujú •

Snem Slovenskej krajiny, ráč sa usniesť

Zákon

zo dňa .....

o zásluhách Andreja Hlinku.

Snem Slovenskej krajiny usniesol sa na tomto zákone

§ 1

Andrej Hlinka sa zaslúžil o slovenský národ.

§ 2

Text § 1 tohoto zákona nech je vkresaný do kameňa a vsadený do budovy Snemu Slovenskej krajiny.

§ 3 Zákon tento splní vláda Slovenskej krajiny.

Odôvodnenie:

Národný život, politické snahy Slovákov v posledných desaťročiach sú nerozlučiteľne spojené s menom a životným dielom Andreja Hlinku. Ochranný boj Slovákov za bývalej éry maďarskej mal v Andrejovi Hlinkovi výrazného, v žalároch prenasledovaného reprezentanta a po štátnom prevrate slovenský národ dostáva v ňom vodcu-bojovníka, ktorý svoj národ šťastne priviedol k politickému víťazstvu.

Andrej Hlinka od svojich mladých rokov bol vzorom národného horlivca-pracovníka. Už ako mladý teológ promovaný bol za rytiera národného hnutia slovenského, keď ho jeho nadriadení charakterizovali ako takého, ktorý je náklonný k panslavizmu, Svojho mladého ducha - popri svedomitom štúdiu odbornom - pestuje čítaním slovenskej histórie, slovenských klasikov, akými boli Bernolák, Hollý, Štúr, Hviezdoslav, Vajanský, Kukučín a ich ostatní rovesníci. I nie div, že po uvedomení si biedneho národného, politického i sociálneho postavenia svojho ľudu slovenského v bývalom uhorskom štáte zacíti túžbu: vyviesť svoj národ z politickej poroby, stať sa jeho vodcom, a národne sjednotený, uvedomelý, povzniesť ho na úroveň iných slobodných národov. Toto apoštolské poslanie národné sa prejavuje potom na celom jeho účinkovaní, či už sledujeme jeho činnosť ako mladého kaplána, farára, keď zakladá spolky striezlivosti, úverné a potravné družstvá, píše modlitbové knihy a láskou spravuje svojich veriacich, či neskôr, keď sa zapojuje do politického boja národného, podporujúc ideové aj hmotne každý prejav politickej vôle slovenskej, redigujúc noviny, rečniac na národných shromaždeniach, podporujúc slovenských kandidátov poslanectva a napokon i sám vystúpiac ako kandidát — a konajúc všetko toto za svoj ubiedený, politicky zdeptaný ľud slovenský.

Vedomie jeho poslania národného dejateľabuditeľa dostáva nového posvätenia a zdôraznenia, keď pre svoju činnosť národnú, pre obhajobu pravdy slovenskej tlačou, slovom i činom dostáva sa pred súdy a potom do väzenia Tým dostáva sa i utrpenie Slovákov na svetové fórum a nimbus okolo mena Andreja Hlinku rastie do nevídaných rozmerov. Do svetovej vojny i počas jej trvania za veľmi ťažkých pomerov udržuje medzi ľudom slovenským plameň slovenskej národnej myšlienky. Skutočného dejinného poslania dostáva sa však Andrejovi Hlinkovi hlavne na rozhraní historic kom, keď sa svetová vojna chýlila ku koncu.

Jeho úplná oddanosť národu slovenskému, slaviansky cit, zázračný inštinkt pri pohľadoch do budúcnosti mu diktujú historické slová 24. mája 1918, keď v Turč. Sv. Martine jasne hovoril : "Okolkovaním nedopracovali by sme sa nikdy k vytýčenému cieľu. Tu je doba činu. Treba nám určite vysloviť, či pôjdeme i naďalej s Maďarmi, alebo s Čechmi. Neobchádzajte otázku! Povedzme otvorene, že sme za česko-slovenskú orientáciu. Tisícročné manželstvo s Maďarmi sa nevydarilo, musíme sa rozísť." Podobne energický, nebojácny, jasný a preto historický bol zásah Andreja Hlinku na deklaračnom shromaždení 30. okt. 1918 v Turč. Sv. Martine

Jasne znela politicko-štátna axioma Andreja Hlinku: Česko-slovenský štát, ale v ňom suverénne uplatňovanie sa národnej vôle slovenskej, nehatený rozvoj národne-politický, kultúrny, náboženský, hospodársky i sociálny slovenského národa v smysle dohôd uzavretých v Clevelande, a v Pittsburghu.

A túto svoju politickú koncepciu Andrej Hlinka energicky musel chrániť. Najprv proti tým, ktorí nechápali, že Slováci nájdu vyhovujúceho umiestenia v novom štátnom útvare, ale potom hlavne proti tomu systému a režimu, ktorý nedožičiac slobodného dychu slovenskému národu, nedodržujúc sväté nám smluvy a ich záväznosť, ohrozoval národ v jeho existencii, v jeho prejavoch a právach.

A v tomto období vyvrcholila veľkosť Andreja Hlinku, jeho význam národný, jeho profil štátnický a vodcovský. Dvadsať rokov trval boj o uznanie práv slovenského národa. Andrej Hlinka, ktorého ľud nazval svojím otcom, stáva si na čelo do bojových šíkov organizovaného slovenského národa vo veku, keď už nie je hanbou odpočívať na vavrínoch. Andrej Hlinka stáva sa vodcom nového Slovenska, ktoré v štáte Česko-Slovenskom chce zaujať slobodného národa dôstojné postavenie, rovnoprávne, suverénne Cez urputné boje. väznice, prenasledovania, úkladné streľby, politické perzekúcie vedie cesta najväčšieho Slováka. Ale Andrej Hlinka neklesá; sklamaním nedá sa sviesť na cesty neslavianske, na chodníky pomsty a nedomyslenia. Organizuje národ, na shromaždeniach i manifestáciách, na stĺpcoch časopisov vlieva mu vieru vo víťazstvo slovenskej národnej myšlienky a v lepšiu slovenskú budúcnosť, vedie ho k národnej ukáznenosti a jednote zmnohonásobujúc tým jeho silu. Nové Slovensko zosilnené národným sebavedomím širokých vrstiev ľudových, oduševnenou mládežou a roduvernou mladou inteligenciou dostáva čo raz viac dynamičnosti, pestovanej i stupňovanej práve duchom, idealizmom a zanietením Andreja Hlinku Národný boj Slovákov vyvrchoľuje, keď Andrej Hlinka ukončieva svoj požehnaný život, vyplnený prácou, obeťami a utrpením 16. augusta 1938 Andrej Hlinka, ako biblický Moyzes až po brány slobody doviedol svoj národ, ale významného prelomu dejín sa už nedočkal. Jednako i jeho pohreb bol impozantnou národnou manifestáciou. Duch Andreja Hlinku i naďalej ostal medzi Slovákmi a v tomto duchu dospel slovenský národ k 6. októbru 1938, ktorý deň znamená uskutočnenie slovenských národne-politických túžob á víťazstvo ducha, práce, snažení i politiky Andreja Hlinku.

Od 6 októbra 1938 kladieme základy nového slovenského života, riadenie osudov slovenského národa máme konečne v svojich slovenských rukách, svojský rozvoj Slovenska nijaké umelé prekážky viac hatiť nemôžu, dosiahli sme v tomto štáte slobodného národa dôstojnej pozície a rovnoprávnosti s národom českým a karpato-ukrajinským.

Sme si vedomí toho, že bez práce predstaviteľov ducha i politických snažení slovenských z doby minulej i súčasnej, národných budite-

ľov, spisovateľov, politikov, národných pracovníkov-horlivcov, martýrov, slávnych vojakov a povedomých vrstiev ľudových neboly by tu predpoklady pre novú éru slobodného života. I toho sme si vedomí, že víťazné ukončenie politických snažení slovenských nie je mysliteľné bez nadľudskej práce Andreja Hlinku, ktorý neohrožene viedol náš politický boj, ktorý svoj život, všetko svoje nadanie, úsilie venoval na zaistenie lepšej budúcnosti slovenskej. Pri spomienke na tieto okolnosti, na nášho tragicky zosnulého generála dra Milana Rastislava Štefánika, na Hlinkovho spolubojovníka básnika Martina Rázusa a na tých mnohých Slovákov, ktorí svojimi obeťami, životom i majetkom dokázali svoju lásku k národu, slobodné, nové Slovensko, Slovenská krajina večne chce uctiť pamiatku Andreja Hlinku, preláta-poslanca, vodcu slovenského národa tým, že Snem Slovenskej krajiny v svojom prvom zákone ustaľuje, zdôrazňuje a zväčňuje, že

Andrej Hlinka sa zaslúžil o slovenský národ.

Je to prejav nekonečnej vďaky a úcty celého slovenského národa, celej Slovenskej krajiny Andrejovi Hlinkoví, jeho životnému dielu a rovnako slávnostný sľub, že slobodný slovensky národ verný ostane politickej, národnej i kresťanskej koncepcii nesmrteľného syna slovenského národa, Andreja Hlinku

Po stránke formálnej navrhujeme prideliť tento návrh výboru iniciatívnemu a ústavno právnemu

Stano,

dr. Sokol, dr. Mederly, dr. Buday, dr. Filkorn, dr. Fritz, dr. Polyák, Čarnogurský, dr. Ferenčík, Šrobár, Drobný, Mach, dr. Huťka, dr. Opluštil, Slameň, dr. Hrušovský, Boleček, Beňák, Horák, dr. Hudec, dr. Rehák, Gašpar, Hollý, Čavojský, Danihel, Hancko, Germuška

Únia Bratstva