žiť výboru, aby o návrhu podal zprávu do určenej lehoty. Snem to môže uložiť, i keď výbor už o veci rokuje.
(2) Ak výbor do určenej lehoty zprávu nepodal a nežiadal predĺžiť lehotu, alebo ak snem lehotu nepredĺžil, predmet možno dať na program i bez zprávy výboru. Zpravodaja určí v tom prípade predseda snemu.
§ 35. Zmena príslušného výboru.
Výbor í predseda snemu môžu navrhnúť návrh prideliť výboru inému. O tom snem rozhodne bez rozpravy jednoduchým hlasovaním.
Diel siedmy. PLENÁRNA SCHÔDZKA.
§ 36. Verejnosť rokovania.
(1) Plenárne schôdzky snemu sú verejné. Na návrh predsedu snemu alebo člena vlády môže sa snem bez rozpravy jednoduchým hlasovaním usniesť, že plenárna schôdzka bude dôverná.
(2) Rokovanie o rozpočte a o veciach daňových je vždy verejné.
§37. Dôverná schôdzka.
(1) Na dôvernej schôdzke môžu byť prítomní okrem poslancov len úradníci, určení predsedom, tesnopisci, ktorí složia do rúk predsedu prísahu, že zachovajú úradné tajomstvo, a členovia vlády a ich zástupcovia.
(2) Zápisnica a tesnopisecká zpráva o rokovaní na schôdzke dôvernej sa neuverejní, ak sa snem inak neusnesie. Usnesenie deje sa bez rozpravy jednoduchým hlasovaním,
§ 38. Trvanie schôdzky. Preloženie programu rokovania.
(1) Schôdzku otvára a zakľučuje predseda.
(2) O návrhu niektorého poslanca, aby sa v schôdzke pokračovalo, rozhodne snem bez rozpravy jednoduchým hlasovaním.
(3) Snem môže na návrh predsedu bez rozpravy jednoduchým hlasovaním preložiť ustanovený program rokovania. Predseda môže navrhnúť i to, aby rokovanie o niektorom predmete bolo prerušené a aby sa rokovalo o inom bode programu.
§ 39. Budúca schôdzka.
(1) Predseda zakľučuje schôdzku a oznámi usnesenie predsedníctva o čase a programe schôdzky budúcej.
(2) Návrhy, aby budúca schôdzka bola inokedy alebo s iným programom, môžu byť predmetom usnášania len vtedy, ak sa za to vysloví na otázku predsedu aspoň 21 poslancov. V tom prípade o nich rozhodne snem bez rozpravy jednoduchým hlasovaním.
(3) Ak snem počas zasedania nemal schôdzku vyše 14 dní, predseda je povinný svolať schôdzku do 3 dní, keď to žiada vláda alebo aspoň dve pätiny poslancov písomne s udaním programu. Ak niet prekážok, predseda svolá schôdzku na deň, označený v návrhu.
(4) Ak predseda s navrhnutým programom nesúhlasí, rozhodne snem bez rozpravy jednoduchým hlasovaním.
§ 40. Otvorenie schôdzky. Oznámenia predsedníctva.
(1) Schôdzku otvára predseda. Schôdzka môže byť otvorená a snem môže rokovať, ak je v zasedacej sieni prítomná aspoň pätina poslancov.
(2) Všetky oznámenia vlády, predsedníctva i výborov, došlé spisy, zprávy, návrhy a ich pridelenie, podané otázky, i naliehavé žiadosti o dovolené, o zmeny v zápisnici, rozhodovanie o zrieknutí sa členstva vo výbore, určovanie lehoty výboru a iné veci formálne, o ktorých rokovací poriadok nariaďuje jednoduché hlasovanie bez rozpravy, môže predseda oznámiť alebo nariadiť kedykoľvek medzi schôdzkou alebo na konci schôdzky.
(3) Keby oznámenia vyžadovaly dlhšieho času, predseda môže odkázať poslancov na ich soznam, v kancelárii snemu vyložený, ktorý sa uverejní i v tesnopiseckej zpráve.
(4) Rozpravy a reči o oznámeniach predsedníctva dovoľujú sa len vtedy, ak to rokovací poriadok výslovne určuje. Predseda môže takéto rozpravy i reči odsunúť na koniec schôdzky.
§ 41. Spôsob porady.
(1) O osnovách zákonov a o smluvách medzinárodných rokuje sa v dvoch hlasovaniach, o predmetoch ostatných v jednom hlasovaní.
(2) O vytlačených zprávach výborov a návrhoch vlády a poslancov môže sa rokovať len po 12 hodinách od ich rozdania. V odôvodnených prípadoch predsedníctvo snemu môže túto lehotu skrátiť.
(3) Zprávy tlačou rozdané sa nečítajú.
(4) Zprávy o petíciách môžu sa podať a možno o nich rokovať i bez vytlačenia a rozdania.
§ 42. Rozprava všeobecná a podrobná,
(1) Ak je zpráva obsiahlejšia, alebo týka sa vecí dôležitejších, predseda môže v prvom hlasovaní rozdeliť rozpravu na všeobecnú a podrobnú.
(2) I vo všeobecnej i v podrobnej rozprave má slovo najprv zpravodaj (§§ 32 a 33).
(3) Namiesto zpravodaja, ktorý neplní zpravodajské povinnosti, určí predseda za zpravodaja iného člena výboru.
§ 43. Reči.
(1) Nesmie sa ujať slova, komu ho predseda nedal. Zpravodaji, rečníci, členovia vlády a ich zástupcovia hovoria s rečnišťa. Nie je dovolené reči čítať, okrem rečí predsedu snemu, predsedov alebo zpravodajov výborov, členov alebo zástupcov vlády, krátkych vyhlásení, prednášaných v mene klubu, a citátov s označením
prameňa. Každý rečník smie užívať poznámky, písané len na podporu pamäti.
(2) Ak sa predseda chce zúčastniť v rozprave, odovzdá predsedníctvo; hovorí s rečništa a ujme sa predsedníctva len po vybavení veci.
(3) Rečníci sa môžu hlásiť u predsedu už pred schôdzkou písomne alebo medzi schôdzkou osobne a ústne až do tých čias, kým sa snem neusniesol zakľúčiť rozpravu, alebo ak nebolo takého usnesenia, kým predseda neudelil záverečné slovo zpravodajovi. Prihlasujúci sa oznámi, či chce hovoriť za návrh alebo proti nemu.
(4) Reči o rokovacom poriadku, poznámky osobné a vecné sú dovolené len podľa uváženia predsedu; nesmú trvať vyše päť minút.
§ 44. Poradie a trvanie rečí.
(1) Otvárajúc rozpravu, predseda oznámi rečníkov, dosiaľ prihlásených,
(2) Po reči zpravodajovej (§ 42) predseda udeľuje slovo rečníkom obyčajne v poradí ich prihlášok, ale je povinný dbať
o to, aby najprv hovoril rečník proti návrhu, a aby sa nakoľko možno striedali rečníci za návrh a proti nemu.
(3) Rečníci si môžu poradie vymeniť, čo treba predsedovi oznámiť.
(4) Poslanec môže hovoriť o tom istom predmete rokovania najviac dva razy.
(5) Snem môže na návrh predsedu alebo ktoréhokoľvek poslanca bez rozpravy jednoduchým hlasovaním obmedziť trvanie rečí pri rozprave všeobecnej až na pol hodiny a pri rozprave podrobnej až na 10 minút; v tomto prípade zpravodajova reč môže trvať raz toľko.
(6) Keď rečník pri vyzvaní nie je prítomný, stráca slovo.
§ 45. Zástupcovia vlády.
(1) Členovia vlády a zástupcovia nimi vyslaní môžu sa zúčastniť na schôdzkach a ujímať sa slova kedykoľvek i viackrát,
i po skončení rozpravy, ale rečníka nesmú prerušovať.
(2) Snem sa môže usniesť na písomný návrh 5 poslancov bez rozpravy jednoduchým hlasovaním, aby člen vlády alebo jeho zástupca prišiel na schôdzku a podal zprávy a vysvetlenia. Snem môže určite označiť, ktorý člen vlády alebo ktorý orgán štátnej správy má prísť na schôdzku. Vyzvaný je povinný tomuto usneseniu na požiadanie predsedu snemu vyhovieť.
§ 46. Návrh formálny.
(1) Návrhy o tom, ako sa má rokovať, podávajú sa len písomne a snem sa o nich usnáša bez rozpravy jednoduchým hlasovaním.
(2) Každý poslanec môže navrhnúť koniec rozpravy, O tomto návrhu rozhoduje snem jednoduchým hlasovaním bez rozpravy.
§ 47. Návrhy vecné a koniec rozpravy.
(1) Návrhy pozmeňovacie, doplňovacie a pod. majú poslanci podať písomne najneskoršie hneď potom, ako sa snem usniesol rozpravu skončiť, alebo keď predseda oznámil, že už niet k slovu prihlásených. Návrh na zamietnutie nemožno podať, ale len návrh, aby sa prešlo na ďalší bod programu. Tieto návrhy sa pojmú do hlasovania len vtedy, ak sú podpísané aspoň 5 poslancami.
(2) Ak sa snem usniesol rozpravu skončiť, môže hovoriť za návrh len hlavný rečník a proti návrhu hlavný rečník, ktorých ustanovili dohodou zapísaní ešte rečníci oboch strán. Ak sa za 5 minút nedohodnú, rozhodnú zapisovatelia lósom. Vylosovaní môžu prepustiť slovo inému zapísanému rečníkovi.
(3) Po týchto hlavných rečníkoch patrí konečné slovo zpravodajom (§§ 32 a 33), ak zpravodaja niet, prvému navrhovateľovi, ktorý môže slovo prepustiť inému z navrhovateľov.
(4) Ak po skončení rozpravy sa ujal slova zástupca vlády, je tým rozprava znova otvorená.
§ 48. Rokovacia reč.
(1) Vláda a funkcionári snemu, najmä predseda a podpredsedovia snemu, výborov a komisií, zapisovatelia, zpravodaji, dozorcovia poriadku a kancelária snemu rokujú po slovensky.
(2) Poslanci rokujú po slovensky. Poslanci, prihlásení k inej domácej národnej skupine, môžu rokovať rečou svojej národnosti, ak len nechcú užiť reči slovenskej.
(3) K samostatným návrhom, otázkam a interpeláciám, podaným v reči neslovenských domácich národných skupín (ods. 2), má podávateľ právo pripojiť písomný preklad do reči slovenskej; tento preklad je potom základom rokovania. Ak poslanec takýto preklad nepripojí, obstará ho čo najskorej kancelária snemu a tento je potom základom rokovania.
(4) K návrhom formálnym, k vecným návrhom pozmeňovacím, doplňovacím a pod., o ktorých snem alebo výbor má rokovať alebo hlasovať, ak nie sú podané v reči slovenskej, má navrhovateľ pripojiť preklad do slovenčiny, inak sa nepovšimnú; tento preklad je základom rokovania. Ak sú tieto návrhy stručné a jednoduché a ak sa tým nezdržuje rokovanie, predseda môže podľa svojho uváženia dať ich prítomným tlmočníkom hneď do slovenčiny preložiť, preklad ústne dať vyhlásiť a do rokovania alebo hlasovania pojať.
(5) Ak je podaný samostatný návrh (otázka, interpelácia) taký obsiahly, alebo ak je toľko inorečových návrhov (otázok, interpelácií), že kancelária snemu ani do týždňa nemôže obstarať preklady, predsedníctvo môže návrhy (otázky, interpelácie) podávateľom vrátiť, aby pripojili sami do týždňa preklad do reči slovenskej; ak sa tak nestalo, návrh (otázka, interpelácia) sa pokladá za nepodaný.
(6) Formula o prísahe poslancov (§ 6) prečíta sa poslancom, uvedeným v druhej vete odseku 2, aj v ich reči a títo poslanci môžu v svojej reči prisahať. I pri hlasovaní podľa mien môžu títo poslanci hlasovať v svojej reči. Ustanovenie prvej vety tohto odseku platí aj o prísahe predsedu a podpredsedov (§ 7), ak sú z niektorej z národných skupín v odseku 2 označených.
(7) V tesnopiseckých zprávach, prípadne v zápisniciach o schôdzkach snemu uverejnia sa reči inojazyčné (ods. 2) v slovenskom preklade, ktorý, ak poslanec sám do 48 hodín preklad nepripojil, obstará kancelária snemu; v tesnopiseckých zprávach
uverejnia sa tieto reči ako príloha i v jazyku, v ktorom odznely.
(8) Predsedníctvo snemu je oprávnené preklad, ktorý podľa ods. 3, 4, 5, a 7 tohoto paragrafu pripojil poslanec sám, dať preskúmať a podľa potreby opraviť tlmočníkom; v takomto prípade opravený preklad je základom rokovania a pre tlač.
(9) K písomnej odpovedi predstaviteľov vlády, alebo funkcionárov snemu na inojazyčnú (ods. 2) otázku alebo interpeláciu pripojí sa i preklad odpovede.
(10) Možno podať aj inojazyčnú (ods 2) prosbu (petíciu). Pre predsedníctvo, prípadne pre výbor a snem obstará kancelária snemu z prosieb krátky výťah v reči slovenskej. Ak sa predsedníctvo (výbor, snem) usnesie na odpovedi, kancelária snemu pripojí k nej — ak prosba nebola podaná po slovensky — preklad v reči prosebníka.
(11) Zprávy hlavy štátu, určené snemu, vydajú sa tlačou po slovensky i v rečiach ostatných domácich národných skupín; preklad obstará kancelária snemu.
(12) Tlmočníkov pre snem a kanceláriu ustanoví predsedníctvo snemu; predseda výboru môže touto funkciou poveriť i poslanca.
§49.
Volanie k veci a k poriadku, odňatie slova, vylúčenie prejavov z rokovania.
(1) Ak sa rečník odchyľuje od veci, o ktorej sa rokuje, volá ho predseda k veci. Za prejavy a činy, ktoré porušujú rokovací poriadok, urážajú slušnosť alebo mravy, alebo sú trestuhodné, volá predseda k poriadku. Predseda môže rečníka prerušiť, ak to žiada povinnosť jeho úradu,
(2) Predseda môže odňať slovo rečníkovi, ktorého volal za reči trikrát k veci alebo k poriadku, aj rečníkovi, ktorý predĺžil trvanie reči, určené podlá § 44. Ak sa rečníkovi odňalo slovo, prestane sa ďalšia jeho reč tesnopisecky zaznamenávať.
(3) Ak sa poslancovi odňalo slovo, nesmie v tej istej rozprave viac hovoriť. Ak stratil slovo (§ 44, ods. 6), môže sa v tej istej rozprave prihlásiť už len raz (§ 44, ods. 4). Poslanec, ktorému sa odňalo slovo, môže sa odvolať k predsedníctvu, ktoré rozhodne pred zakončením rozpravy.
(4) Reči a návrhy, ktoré hatia alebo zdržujú rokovanie, môže predseda s povolením snemu vylúčiť z rokovania. Snem udeľuje toto povolenie bez rozpravy jednoduchým hlasovaním.
§50. Karháme pre urážky.
(1) Ak poslanec, plniac svoj mandát, pri rokovaní v sneme urazí člena snemu, člena alebo zástupcu vlády, alebo ak napadne česť týchto činiteľov spôsobom nedôstojným snemu, urazený môže do 8 dní žiadať písomne u predsedu snemu, aby proti obvinenému zaviedol karhacie pokračovanie. Predseda pridelí žiadosť s urýchlením imunitnému výboru. Ak poslanec, plniac svoj mandát, urazí pri rokovaní v sneme Slovenský snem, alebo jeho orgán, predseda do 8 dní navrhne písomne imunitnému výboru karhacie pokračovanie.
(2) Imunitný výbor vypočuje obvineného, prípadne žiadateľa a svedkov (§ 28) a podá v určenej lehote predsedovi písomnú zprávu so všetkými dokladmi a s návrhom, aby sa ponad žiadosť prešlo k programu, alebo aby bol vinník potrestaný verejným zazlením, spojeným podľa vážnosti prípadu so stratou poslaneckých náhrad.
(3) Konečný návrh výboru sa rozdá tlačou a dá sa na program najbližšej schôdzky snemu. Snem vypočuje len zpravodaja a obvineného, prípadne i žiadateľa, a po doslove zpravodaja rozhodne o návrhu výboru alebo o návrhoch podaných podľa §§ 46 a 47.
§51. Vylúčenie zo schôdzok.
(1) Ak poslanec na schôdzke urazil hlavu štátu, predsedu alebo predsedníctvo snemu alebo jeho člena, vládu, predsedu alebo člena vlády v súvise s ich funkciou, alebo ak sa vzopre nariadeniam alebo opatreniam predsedu, alebo hatí rokovanie snemu, môže ho predseda vylúčiť na čas trvania tejto schôdzky alebo až na šesť nasledujúcich schôdzok. Proti tomuto opatreniu môže sa vylúčený poslanec odvolať na predsedníctvo snemu do 8 dní.
(2) Ak poslanec hatí rokovanie takým spôsobom, že v rokovaní nemožno pokračovať, alebo ak sa dopustí násilnosti, môže ho predsedníctvo snemu vylúčiť až z dvadsiatich schôdzok snemu. Pritom vylúčený stráca nárok na poslaneckú náhradu na 1 rok.
(3) Kým vylúčenie trvá, vylúčenému poslancovi nie je dovolené vstúpiť do zasedacej siene ani do výborových miestností.
§52. Rozprava podrobná.
(1) Po skončení rozpravy všeobecnej hlasuje sa, či osnova, a ak je ich viac, ktorá z osnov má byť základom rozpravy podrobnej, ale najprv sa hlasuje o prípadnom návrhu, aby sa prešlo na program.
(2) Ak ani jedna z osnov nebola prijatá za základ rozpravy podrobnej, je vec zamietnutá.
(3) V podrobnej rozprave, začatej hneď po hlasovaní (ods. 1), určí predseda, o ktorých častiach osnovy sa má rokovať a hlasovať spoločne alebo osve. O námietke proti tomu rozhodne snem bez rozpravy jednoduchým hlasovaním.
(4) Ustanovenia §§ 43 až 47 platia i pre rozpravu podrobnú.
§53. Druhé hlasovanie.
(1) Pri druhom hlasovaní hlasuje sa o celej osnove len po 24 hodinách od prvého hlasovania. K druhému hlasovaniu o osnovách súrnych možno prikročiť na tej istej schôdzke, ak sa na tom usnesie predsedníctvo.
(2) Pri druhom hlasovaní niet rozpravy a možno navrhovať len odročenie hlasovania, vrátenie výboru, opravu chýb jazykových, písma, tlače, zmeny slohové a opravu tých usnesení prvého hlasovania, ktoré si odporujú. O týchto návrhoch sa vôbec nehlasuje, ak zpravodaj súhlasí.
§54. Rokovanie skrátené.
(1) Ak ide o súrnu vládnu osnovu, alebo o iniciatívny návrh, vyžadujúci skoré vybavenie, môže navrhnúť vláda, predseda, alebo dve pätiny všetkých poslancov, aby
sa takáto vec ako súrna vybavila rokovaním skráteným. Takýto návrh treba dať na program aspoň 24 hodín vopred.
(2) Súrnosť osnovy (návrhu) odôvodňuje len predseda alebo jeden z navrhovateľov skráteného rokovania; ak sa navrhovatelia nedohodnú, určí rečníka predseda. Snem potom rozhodne bez rozpravy. Pre skrátené pokračovanie platia tieto pravidlá:
(3) Predseda na tej istej schôdzke pléna pridelí vec výboru, ktorý uzná za príslušný, a na jeho návrh sa snem bez rokovania jednoduchým hlasovaním súčasne usnesie, aby výbor v určenej nepredlžiteľnej lehote podal o osnove (návrhu) zprávu.
(4) Výbor vybaví osnovu (návrh) na najbližších svojich schôdzkach pred ostatnými predmetmi, i keby rokovanie o nich mal prerušiť až do vybavenia súrnej veci. Pred rokovaním o súrnej veci usnesie sa výbor bez rozpravy na návrh predsedu alebo niektorého člena, či má byť v súrnej veci rozprava všeobecná, na aké časti sa rozvrhne rozprava podrobná, v akej lehote treba najneskoršie každú časť rokovania zakončiť a ako dlho smie rečník hovoriť.
(5) Len čo vyprší lehota, daná výboru na podanie zprávy (ods. 3), predseda snemu dá osnovu na program najbližšej schôdzky, pri čom môže inú rozpravu v sneme až do vybavenia súrnej veci prerušiť. Predseda môže na vybavenie súrnej veci určiť aj osobitné schôdzky snemu.
(6) Snem vybaví súrnu vec, aj keď nepodal o nej výbor zprávu. V takomto prípade vymenuje zpravodaja predseda snemu.
(7) Pred začiatkom prvého hlasovania usnesie sa snem na návrh predsedu bez rozpravy jednoduchým hlasovaním, čí má byť o súrnej veci pri prvom hlasovaní rozprava všeobecná, na aké časti sa rozvrhne rozprava podrobná, v akej lehote treba najneskoršie každú časť rokovania vybaviť a ako dlho smie rečník hovoriť.
(8) Len čo vypršia lehoty, dané v ods. 4, 5 a 7, prikročí sa vo výbore, prípadne na schôdzke snemu, bez odkladu k hlasovaniu, i keby mal byť rečník v reči prerušený.
(9) Ak je predmetom súrnej veci štátny rozpočet, výboru nesmie byť daná lehota niže 10 dní a plénu snemu niže 6 dní. V
tejto lehote má byť najmenej 6 schôdzok výborových po 4 hodinách a najmenej 3 schôdzky snemu po 4 hodinách.
(10) Pri rokovaní skrátenom môže byť druhé hlasovanie i pred vypršaním lehoty, v § 53, ods. l uvedenej.
(11) Návrh na skrátené rokovanie možno podať, i keď výbor alebo snem o vecí už rokuje.
Diel ôsmy. USNÁŠANIE.
§55. Náležitosti usnášania.
(1) Snem sa môže usnášať pravidelne v prítomnosti aspoň tretiny všetkých poslancov a k platnosti usnesenia je potrebná nadpolovičná väčšina prítomných.
(2) Pri rovnosti hlasov je návrh zamietnutý,
(3) K usneseniu o vypovedaní vojny a o ústave je potrebná trojpätinová väčšina všetkých poslancov.
(4) Usnesenie o zmene územia štátu vyžaduje 2/3 väčšinu snemu.
(5) Usnesenie o vyslovení nedôvery vláde vyžaduje prítomnosť nadpolovičnej väčšiny poslancov a nadpolovičnej väčšiny hlasov.
(6) Predseda hlasuje len pri voľbách, ale počíta sa do počtu prítomných.
§ 56. Poradie hlasovania.
(1) Po skončení rozpravy určí predseda poradie hlasovania, dbajúc na to, aby vyšiel na javo pravý názor väčšiny.
(2) Aby sa hlasovanie zjednodušilo, môže predseda vyvolať usnesenie o niektorej otázke zásadnej.
(3) Predseda môže po skončení rozpravy hlasovanie o celku alebo o časti odložiť na neskoršie, alebo i na schôdzku neskoršiu a môže sa pokračovať medzitýmv rokovaní. O námietke proti tomu rozhodne snem bez rozpravy jednoduchým hlasovaním. Takisto o návrhu niektorého poslanca, aby znenie, alebo poradie otázok bolo opravené, alebo aby otázka bola rozdelená — ak s takýmto návrhom predseda
nesúhlasí — rozhodne snem bez rozpravy jednoduchým hlasovaním.
§57. Spôsob hlasovania.
(1) Hlasuje sa za návrh alebo proti návrhu bez udania dôvodov.
(2) Hlasuje sa zdvihnutím ruky alebo vstaním. Ak výsledok jednoduchého hlasovania je podľa názoru predsedu alebo 12 poslancov pochybný, predseda opakuje otázku a dá sčítať hlasy, alebo hlasovať podľa mena; oboje vykoná tajomník snemu alebo jeho zástupca so zapisovateľmi pod dozorom predsedu,
(3) Hlasy treba sčítať í vtedy, ak to nariadi predseda, alebo ak to žiada aspoň 12 poslancov pred hlasovaním.
(4) Ak pri hlasovaní vysvitne, že nie je prítomná ani tretina poslancov, predseda preruší alebo zakľúči schôdzku.
§58. Hlasovanie podľa mena.
(1) Podľa mena sa hlasuje, len ak takto rozhodne predseda.
(2) Podľa mena sa hlasuje tak, že každý poslanec na svojom mieste odovzdá tlačený hlasovací lístok, obsahujúci jeho meno a slovo "áno" alebo ,,nie". Výsledok vyhlási predseda, ale mená podrobne uviesť treba len do zprávy tesnopiseckej (§ 71).
Diel deviaty.
VOĽBY A NÁVRHY NA VYMENOVANIE.
§59. Spôsob voľby.
(1) Voľby alebo návrhy na vymenovanie dejú sa hlasovacími lístkami jednoduchou väčšinou hlasov. Lístky sčítajú zapisovatelia.
(2) Ak niet námietok, môže sa voliť zdvihnutím ruky alebo vstaním s výnimkou voľby predsedu.
§ 60. Užšie voľby.
(1) Ak sa pri voľbe nedosiahne jednoduchej väčšiny hlasov, deje sa voľba užšia,
do ktorej sa pojme z tých, ktorí pri prvej voľbe dostali pomerne najviac hlasov, dvakrát toľko mien, koľko osôb má byť vyvolených.
(2) Pri rovností hlasov v prvej alebo užšej voľbe rozhodne predseda lósom, kto sa má dostať do voľby užšej, alebo kto je vyvolený.
§61. Doplňovanie výborov.
Ak vypadol člen výboru, vymenuje za neho náhradníka predseda klubu (jeho zástupca), ktorého bol vypadnutý poslanec členom alebo hospitantom; ak nebol členom (hospitantom) ani jedného klubu, alebo ak predseda (zástupca) klubu nevymenuje v lehote predsedom snemu určenej náhradníka, vyvolí sa náhradník podľa §§ 59 a 60.
Diel desiaty.
VLÁDNE VYHLÁSENIA A VYSLOVENIE DÔVERY.
§62. Samostatné vládne vyhlásenia.
Členovi vlády treba udeliť slovo na začiatku alebo na konci alebo podľa uváženia predsedu i za schôdzky na vyhlásenie, hoci ono nesúvisí s programom.
§63. Rozprava o vládnom vyhlásení.
Na písomný návrh ktoréhokoľvek poslanca môže sa snem bez rozpravy jednoduchým hlasovaním usniesť, že o vládnom vyhlásení má byť rozprava hneď alebo na niektorej nasledujúcej schôdzke. Túto rozpravu treba zakončiť hlasovaním, či snem schvaľuje vyhlásenie alebo nie; snem sa môže usniesť, že hlasovanie odkladá.
§64. Vyslovenie nedôvery.
(1) Snem môže vláde vysloviť nedôveru.
(2) Návrh na vyslovenie nedôvery má byt podpísaný najmenej tretinou všetkých poslancov a pridelí sa iniciatívnemu výboru, ktorý o ňom podá zprávu najneskoršie
do 8 dní. Iniciatívny výbor rokuje o pridelenom mu návrhu na vyslovenie nedôvery vláde meritorne podľa ustanovení, platných pre iné výbory, a podáva zprávu snemu.
(3) Vláda môže podať sneniu návrh na vyslovenie dôvery. O tomto návrhu sa rokuje bez pridelenia výboru.
Diel jedenásty.
OTÁZKY A INTERPELÁCIE.
§ 65. Otázky.
Každý poslanec môže klásť písomné otázky vláde alebo členovi vlády o činoch vlády a jej orgánov a o zamýšľaných opatreniach. Na otázku môže vláda alebo člen vlády odpovedať ústne alebo písomne. Otázka i písomná odpoveď sa podáva kancelárii snemu a sa nevytlačí. Kancelária snemu doručuje otázky i odpovede.
§ 66. Interpelácie.
(1) Ak je otázka podpísaná aspoň 5 poslancami, opýtaný je povinný na túto interpeláciu odpovedať písomne alebo na plenárnej schôdzke ústne, alebo tým istým spôsobom odpoveď odoprieť s udaním príčin. Ak vláda alebo opýtaný jej člen na interpeláciu do 2 mesiacov neodpovie, alebo neodoprie odpovedať, predseda snemu vyzve opýtaného, aby odpovedal najneskoršie do ďalších 30 dní.
(2) Interpelácia a písomná odpoveď alebo jej odopretie doručuje sa kancelárii snemu. Interpeláciu alebo podpisy na nej možno odvolať, kým ju kancelária nedoručila vláde alebo jej členovi.
(3) Najneskoršie na schôdzke, ktorá nasleduje po doručení odpovede alebo jej odopretia, môže sa navrhovať rokovanie o odpovedi alebo jej odopretí. Pre návrh o rokovaní platí § 63.
O Na žiadosť člena vlády musí predseda pre odpoveď na interpeláciu vyhlásiť schôdzku za dôvernú. Prípadný návrh na rozpravu treba podať hneď na schôdzke dôvernej a snem usnesením o tom, či sa prikročí k rozprave, rozhodne zároveň, či má dôjsť k rozprave na schôdzke verejnej, či dôvernej (§§ 36 a 37).
§ 67. Otázky predsedovi
Každý poslanec sa môže opýtať predsedu snemu alebo predsedu výboru na ich opatrenia; otázku treba podať písomne kancelárii snemu a treba na ňu do 30 dní písomne odpovedať.
Diel dvanásty.
PROSBY (PETÍCIE).
§ 68. Rokovanie o prosbách,
(1) Prosby adresované snemu treba podať kancelárii snemu. Nečítajú sa na schôdzke a poslancom sa nerozdávajú.
(2) Podania alebo prosby bez mena a všetky protesty proti pokračovaniu snemu, jeho funkcionárov a členov nie sú predmetom rokovania.
(3) O prosbách rozhoduje predsedníctvo snemu podľa zprávy kancelárie snemu (§ 48, ods. 10). Predsedníctvo alebo samo dá odpoveď na prosbu, alebo ju pridelí výboru, ktorý uzná za príslušný, alebo ju odloží.
(4) Výbor, ktorému sa prosba pridelila, alebo odpovie sám, alebo podá o prosbe ústnu zprávu snemu s náležitým návrhom, alebo ju odloží,
§ 69. Soznam prosieb.
Ak chce výbor podať ústnu zprávu o prosbách, kancelária snemu vyhotoví a rozdá ich vytlačený soznam s krátkym obsahom a s návrhom výboru.
Diel trinásty.
ZÁPISNICE.
§ 70. Zápisnice o rokovaní,
(1) O rokovaní na schôdzkach snemu alebo výboru píšu sa zápisnice. V nich treba zaznamenať, koľko členov bolo prítomných (§ 2), aké návrhy boly podané pri rokovaní (§§ 46 a 47), aký bol postup rozpravy, s menami rečníkov, a aký bol výsledok hlasovania.