Snem Slovenskej krajiny 1939.
l. volebné obdobie.
1 zasedanie.
5. Zpráva
ústavnoprávneho výboru
o návrhu poslanca dr. Martina Sokola a spoločníkov (tlač 2) na vydanie zákona o rokovacom poriadku Snemu Slovenskej krajiny.
Dôležitosť veci, o ktorých rokuje Snem a vážnosť zákonodarného sboru aj sama o sebe bezpodmienečne vyžaduje, aby spôsob všetkých prác Snemu, složenie a utváranie snemových orgánov, pomer Snemu k vláde a postavenie poslancov v Sneme bolo podrobne a účelne upravené.
Tento dôležitý predpoklad činnosti Snemu uvedomuje si i sám náš ústavný zákon, číslo 299/1938 Sb. z. a n., keď novému Snemu Slovenskej krajiny v ods. 3, čl. V. dáva do kolísky aspoň pre začiatočné potreby hotový rokovací poriadok tým ustanovením, že až do uzákonenia vlastného rokovacieho poriadku platia i preň predpisy rokovacieho poriadku poslaneckej snemovne Národného shromaždenia.
Hoci práve spomenuté predpisy neplatia absolútne, ale len obdobne, predsa sa ukázalo, že prax bude i na prechodný čas potrebovať • vlastný rokovací poriadok, prispôsobený - pokiaľ len možno-odchylným pomerom slovenským. "Obdobnosť" v aplikovaní rokovacieho poriadku poslaneckej snemovne Národného
shromaždenia viedla by v mnohých smeroch k neurčitosti a nejasnosti, a to i v tak dôležitých veciach, ako je na príklad složenie orgánov Snemu.
Návrh poslanca dr. Martina Sokola a spoločníkov vznikol zo snahy, aby veľmi dôležité budovateľské práce prvého Snemu Slovenskej krajiny dialy sa podľa prísneho poriadku.
Skúmajúc jednotlivé ustanovenia návrhu rokovacieho poriadku, ústavno-právny výbor zistil, že sa nielen prispôsobujú novému právnemu stavu, ale že iste výdatne prispejú aj k zjednodušeniu prác Snemu i složenia jeho orgánov, ako to navrhovatelia uvádzajú aj v odôvodnení svojho návrhu. Pri tom nová, zjednodušená úprava — i keď sa musí formálne pridržiavať právneho stavu, ktorý sa zmení len uzákonením ústavy slovenskej — obsahuje už aj niekoľko takých nových ustanovení, ktoré po ich vyskúšaní bude pravdepodobne účelné pojať aj do definitívneho rokovacieho poriadku. Sú to najmä ustanovenia o zjednodušení volieb predsedníctva, o tlačení písomností Snemu a o spolupráci s odborníkmi vo výboroch. Ústavno-právny výbor urobil preto v osnove len niekoľko zmien podradnejšieho významu, ktoré sú zrejmé z pripojeného textu.
Ústavno-právny výbor navrhuje, aby Snem Slovenskej krajiny prijal osnovu rokovacieho poriadku Snemu Slovenskej krajiny v pripojenom znení.
V Bratislave dňa I. marca 1939.
Dr. F r i t z v. r., Dr. M e d e r l y v. r.,
predseda. zpravodaj.
Zákon
zo dňa ......
o rokovacom poriadku Snemu Slovenskej krajiny.
Snem Slovenskej krajiny usniesol sa na tomto zákone:
Rokovací poriadok Snemu Slovenskej krajiny
Diel prvý. Poslanci.
§1. Počet poslancov.
Počet poslancov a spôsob obsadzovania uvoľnených mandátov upravujú ústavné zákony.
§2. Účast na schôdzkach. Legitimácia.
(1) Poslanci sú povinní zúčastniť sa všetkých rokovaní a prác Snemu.
(2) Pri každej plenárnej i výborovej schôdz ke vyloží sa Listina o prítomných, do ktorej sa prítomní poslanci vlastnoručne zapíšu.
(3) Ak poslanec onemocnie, oznámi to predsedovi; ak nemoc trvá vyše týždňa, predloží lekárske vysvedčenie.
(4) Poslancovi, zamestnanému neodkladnou alebo dôležitou prácou, udelí predseda na písomnú alebo telegrafickú žiadosť dovolenú do 7 dní. O dlhšej dovolenej rozhoduje Snem na návrh predsedu bez rozpravy jednoduchým hlasovaním.
O udelení alebo neudelení dovolenej treba poslanca hneď písomne upovedomiť. Dodatočné písomné ospravedlnenie neúčasti sa uzná a poslancovi potvrdí, ak poslanec uvedie zároveň prekážky, ktoré mu zabránily vyžiadať si dovolenú, a ak pošle ospravedlnenie predsedníctvu, keď prekážky prestaly. O dodatočnom ospravedlnení rozhoduje predseda, ak šlo o neúčasť na schôdzkach, nepresahujúcu 7 dní; ak šlo o neúčasť dlhšiu, rozhoduje Snem na návrh predsedu bez rozpravy jednoduchým hlasovaním.
(5) Ustanovenia odseku štvrtého sa nevzťahujú na poslancov, ktorí sú členmi vlády.
(6) Poslanec dostane ako úradný preukaz legitimáciu s fotografiou, podpísanú predsedom Snemu a zapisovateľom.
§3. Následky nedbanlivosti.
(1) Ak člen výboru bez platného ospravedlnenia nezúčastní sa na troch po sebe nasledujúcich schôdzkach výboru, stráca mandát vo výbore a nárok na jednomesačnú náhradu, ktorá mu patrí podľa § 73.
(2) Ak sa poslanec nezúčastní bez platného ospravedlnenia na 6 plenárnych schôdzkach za sebou idúcich, usnesie sa predsedníctvo Snemu, aby bol verejne napomenutý. Predsedníctvo o tomto svojom usnesení upovedomí Snem na najbližšej schôdzke a súčasne upovedomí písomne
i predsedníctvo klubu a politickej strany. Okrem toho stráca poslanec nárok na celú náhradu podľa § 73 na tri mesiace.
(3) Ak bol poslanec v tom istom roku trikrát podľa ods. 2. pokutovaný, predseda Snemu pridelí vec imunitnému výboru, aby podal Snemu zprávu s návrhom. Výbor môže navrhnúť, aby Snem poslanca verejne napomenul a aby sa toto usnesenie Sneniu vyhlásilo a rozšírilo úradnou korešpondenciou. Výbor môže navrhnúť i stratu nároku podľa § 73 na celú zbývajúcu časť volebného obdobia. O návrhu výboru rozhodne Snem bez rozpravy jednoduchým hlasovaním.
(4) Vo všetkých prípadoch treba dať poslancovi možnosť, aby sa v danej lehote vyjadril.
Diel druhy.
Kedy Snem zasedá a ako sa ustavuje.
§4. Zasedanie Snemu.
(1) Snem svoláva na dve riadne zasedania v roku, jarné a jesenné, okrem toho podľa potreby na zasedania mimoriadne, prezident Republiky, výnimočne predseda Snemu.
(2) Zasedanie Snemu sa skonči alebo odročuje a Snem sa rozpúšťa vyhlásením prezidenta Republiky.
(3) Ak sa zasedanie skončilo, pokračuje Snem na novom zasedaní v prácach podľa stavu, v akom boly pri ukončení predošlého zasedania. Prezident Republiky v dekréte, ktorým vyhlasuje zasedanie za skončené, môže vyhlásiť, že sa práce Snemu prerušujú; tým všetky veci, na ktorých sa Snem už predtým konečne neusniesol, prestávajú byť predmetom rokovania Snemu. Po takomto prerušení prác Snemu môže sa na novom zasedaní ten istý Snem len na návrh vlády alebo iniciatívneho výboru so súhlasom vlády usniesť, že výbor, ktorému sa prideľuje návrh zákona, v predošlom zasedaní už prejednávaný, má v poradách pokračovať ,na základe výborových usnesení z predošlého zasedania. O takomto návrhu rozhodne Snem bez rozpravy jednoduchým hlasovaním, ale ho môže prideliť i výboru. Výbory, ktoré Snem vyhlásil za permanentné, môžu so súhlasom vlády rokovať i po skončení zasedania.
(4) Ak sa zasedanie odročilo, nastáva v práci Snemu len prestávka; všetky výbory môžu i po odročení pokračovať v svojej práci.
§ 5. Ustavujúca schôdzka.
(1) Novovyvolený Snem ustaví sa na plenárnej schôdzke do mesiaca po vyhlásení výsledku voľby.
(2) Túto schôdzku otvorí a vedie predseda vlády, prijme sľub poslancov (§ 6, ods. I.), dá vyvoliť predsedu a opýta sa ho, či voľbu prijíma. Pritom predsedovi vlády patria všetky práva, ktoré má predseda Snemu pri vedení plenárnej schôdzky.
(3) Ak predseda voľbu prijme, složí v Snenie do rúk predsedu vlády sľub (§ 7), ujme sa predsedníctva, dá vyvoliť 2 podpredsedov, 4 zapisovateľov a 4 dozorcov poriadku. Podpredsedovia složia sľub do rúk predsedu (§ 7).
(4) Hlasy sčítajú štyria skrutátori, vymenovaní predsedom vlády z poslancov.
(5) Voľby podľa odseku 2 a 3 platia na celé volebné obdobie, ale na začiatku nového zasedania nadpolovičná väčšina všetkých poslancov môže žiadať písomne nové voľby, ktoré treba dať v takomto prípade na program najbližšej schôdzky.
(6) Keby za volebného obdobia Snemu nastala potreba voliť znovu celé predsedníctvo, svolá predseda vlády najneskoršie do 6 týždňov Snem na voľbu nového predsedníctva.
§ 6. Sľub poslancov.
(1) Poslanci skladajú na prvej schôdzke pred voľbou predsedníctva do rúk predsedu vlády tento sľub:,,Sľubujem, že budem verný Slovenskej krajine a republike Česko-Slovenskej a že budem zachovávať zákony a mandát svoj plniť podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia." Poslanec pred vstupom do rokovacej siene vyhlási v kancelárii Snemu, akej je národnosti, podpíše tam text sľubu, čo mu kancelária Snemu na overovacom liste potvrdí. Na schôdzke predseda vlády dá prečítať formulu sľubu a poslancov vyvolať, aby jednotlivé složili sľub podaním ruky a slovom: "Sľubujem" (§ 48, ods. 6).
(2) Poslanci, ktorí vstúpia do rokovacej siene neskoršie, skladajú rovnakým spôsobom sľub do rúk predsedu Snemu.
(3) Odopretie sľubu alebo sľub s výhradou má za následok stratu mandátu, ktorú vyhlási na prvej schôdzke predseda vlády, inak predseda Snemu.
§7. Sľub predsedu a podpredsedov.
Predseda a podpredsedovia skladajú tento sľub: "Sľubujem, že budem zachovávať zákony a svoj úrad predsednícky nestranne zastávať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia".
Diel tretí
Orgány Snemu.
§ 8. Predsedníctvo.
(1) Predseda s podpredsedami tvoria predsedníctvo, ktoré je povolané viesť Snem a spravovať veci Snemu.
(2) Svoje úlohy plní predsedníctvo:
a) na plenárnych schôdzkach (§ 9),
b) predsedom alebo úradujúcim podpredsedom (§ 10).
(3) Pomocnými orgánmi predsedníctva sú:
a) zapisovatelia,
b) dozorcovia poriadku,
c) kancelária Snemu so stenografiou, knižnicou a archívom.
(4) Predseda a predsedníctvo úradujú po skončení funkčného obdobia Snemu až do prvej schôdzky novovyvoleného Snemu.
§ 9. Plenárna schôdzka predsedníctva.
(1) Plenárna schôdzka predsedníctva usnáša sa pod predsedníctvom predsedu alebo úradujúceho podpredsedu:
a) o návrhu na vymenovanie vlády Slovenskej krajiny;
b) o záväznej interpretácii rokovacieho poriadku ;
c) o verejnom napomenúť poslanca nedbanlivého (§ 3, ods. 2), o odvolaní poslanca vylúčeného (§ 51, ods. I) alebo poslanca, ktorému bolo odňaté slovo (§ 49, ods. 3); o vylúčení poslanca a o návrhu na odňatie náhrad vylúčenému poslancovi (§ 51, ods. 2);
d) o organizácii kancelárie Snemu (§ 14); c) o verejnom napomenutí poslanca nedban
ich neurčil Snem sám;
f) o poradí, v akom úradujú podpredsedovia namiesto predsedu (§ II);
g) o poradí, v akom úradujú zapisovatelia
(§ 12)
h) o výdavkoch v rámci rozpočtu Snenu;
i) o rozdelení miestností v budove Snemu, o úprave prístupu poslucháčstva na galériu a o spôsobe uverejňovania úradných zpráv o rokovaní Snemu a výborov;
j) o tlači návrhov (§ 19);
k) o prekladoch (§ 48);
1) o prosbopisoch (petíciách) (§ 68);
m) o snemovej stráži (§ 10, ods. 5);
n) o vylúčení prejavov proti Republike alebo autonómii Slovenskej krajiny, ohrozujúcich bezpečnosť štátu alebo urážlivých prejavov, nabádajúcich k týmto trestným činom alebo takéto činy schvaľujúcich, zo spisov Snemu, tlačou rozdeľovaných. O vylúčení takýchto prejavov 20 zápisníc (záznamov) výborových a ich príloh rozhoduje predseda a zapisovateľ výboru ;
o) o predbežnej rozprave o vládnych návrhoch tlačou rozdelených (§ 20, ods. I);
p) o druhom hlasovaní hneď po hlasovaní prvom (§ 53, ods. I).
(2) Predsedníctvo sa môže usnášať v prítomnosti aspoň dvoch členov a usnáša sa jednoduchou väčšinou hlasov; predseda hlasuje tiež a pri rovnosti hlasov rozhoduje jeho hlas. Veci, ktoré predseda uzná za neodkladné, predloží členom predsedníctva na písomné usnesenie bez schôdzky.
§ 10. Predseda.
(1) Predseda svoláva plenárne schôdzky Snemu (§ 39), vedie ich, stará sa, aby bol zachovaný rokovací poriadok a na schôdzkach poriadok (§§ 49 až 51), udeľuje slovo, určuje a kladie otázky pri hlasovaní a vyhlasuje jeho výsledok.
(2) Keby bol poriadok na schôdzke porušený, môže schôdzku prerušiť alebo zakončiť; ak rušia schôdzku poslucháči, dá rušiteľov vyviesť. Ak je potrebné, dá vyprázdniť galériu alebo niektorú jej časť.
(3) Predseda zakľučuje schôdzku (§ 39).
(4) Predseda zastupuje Snem navonok a podpisuje spolu s jedným zapisovateľom a tajomníkom Snemu listiny, vydávané Snemom. Predsedovi je priamo podriadená kancelária Snemu a knižnica s archívom.
(5) Predsedovi je k dispozícii, i v prípadoch § 51, stráž, ktorú si obstará predsedníctvo pre každé zasedanie v dohode s ministerstvom vnútra Slovenskej krajiny; táto stráž podlieha v tejto svojej činnosti — ako stráž Snemu — výlučne predsedovi.
§ 11. Podpredsedovia.
Podpredsedovia zastupujú predsedu na jeho príkaz so všetkými jeho právami a povinnosťami v poradí, na ktorom sa usnesie predsedníctvo.
§ 12.
Zapisovatelia.
Zapisovatelia zisťujú účasť poslancov na plenárnej schôdzke, dozerajú na hlasovanie a na volenie, sčítajú hlasy, losujú a výsledok oznamujú predsedovi; uhodnoverňujú zápisnice o rokovaní, spolupodpisujú listiny Snemu a dozerajú na tesnopiseckú činnosť kancelárie Snemu. Úradujú v poradí, určenom predsedníctvom.
§ 13 Dozorcovia poriadku.
Dozorcovia poriadku sú povinní starať a o poriadok v sieni i v budove Snemu.
§ 14 Kancelária a knižnica.
(1) Do kancelárie Snemu, ktorú spravuje tajomník Snemu, patrí jeho zástupca a potrebný počet úradníkov konceptných, odborných, účtovných, kancelárskych, ďalej pomocný kancelársky ako aj zriadenecký personál. Kancelária Sneniu píše zápisnice, vybavuje usnesenia schôdzok a orgánov Snemu, nakoľko to nie je povinnosťou iných činiteľov, plní službu účtovnú, pokladničnú a kancelársku. Vedie Listiny o voľbách (diel deviaty). Obstaráva práce tesnopisecké.
(2) Knižnica a archív sú pričlenené ku kancelárii. Majú na starosti budovať a udržovať knižnicu Sneniu a spracovávať jeho archív.
Diel štvrtý. Kluby.
§ 15 Príslušníci klubu.
Za príslušníka klubu sa pokladá poslanec, ktorý spolu s predsedníctvom klubu oznámi písomne kancelárii Snemu, že je členom alebo hospitantom klubu, a zostáva ním tak dlho, kým poslanec alebo predsedníctvo klubu tým istým spôsobom neohlási, že prestal byť členom alebo hospitantom klubu.
§ 16. Podpisy za klub.
Ak predseda klubu alebo jeho zástupca podpíše v mene klubu volebný lístok pri voľbe podlá
§ 61, platí to za všetkých členov klubu. Ak sa hospitant osvedčí písomne v kancelárii Snemu, že ho právoplatne zastupuje predsedníctvo klubu, v ktorom hospituje, vtedy podpis predsedníctva klubu vzťahuje sa i na hospitanta.
§ 17. Poradný hlas predsedov klubov.
Predsedníctvo pozýva podľa potreby na svoje porady predsedov klubov s hlasom poradným.
Diel piaty.
Predmety rokovania. § 18.
Ich druhy.
Snení rokuje hlavne:
1. o zprávach a podnetoch prezidenta Republiky;
2. o návrhoch a vyhláseniach vlády;
3. o návrhoch predsedu a poslancov;
4. o zprávach výborov;
5. o otázkach;
6. o prosbopisoch (petíciách) a
7. volí orgány mu prislúchajúce.
§ 9.
Rozmnoženie návrhov tlačou.
(1) Návrhy vládne, i samostatné (iniciatívne) návrhy poslancov, podané písomne v kancelárii Sneniu a podpísané aspoň 5 poslancami, sa vytlačia a rozdajú čo najskoršie poslancom. Návrh má obsahovať presnú formuláciu toho, na čom sa má Snem usniesť, a musí mať náležitosti § 41, ods. 2 úst. list. Návrhy bez dostatočného počtu podpisov, nedostatočne formulované a bez náležitostí § 41, ods 2 úst. list. nie sú predmetom rokovania.
(2) Ak je návrhov toľko, alebo ak sú také rozsiahle, že ich včasné rozmnoženie tlačou naráža na ťažkosti, môže predsedníctvo upustiť od úplného ich vytlačenia a miesto toho rozdať soznam týchto návrhov s krátkym obsahom a s upozornením, že do úplných návrhov možno nahliadnuť v kancelárii Snemu.
§ 20. Ako sa prideľujú návrhy vlády.
(1) Po rozdaní vytlačeného vládneho návrhu dá predseda predbežnú rozpravu o ňom na
program niektorej z najbližších piatich schôdzok Snemu, ak to žiada vláda, alebo ak sa na tom usnieslo predsedníctvo.
(2) Predbežnú rozpravu začne člen vlády. V predbežnej rozprave nie sú dovolené vecné návrhy.
(3) Po skončení predbežnej rozpravy, alebo ak nebolo predbežnej rozpravy, po rozdaní vytlačeného návrhu predseda vo vlastnej pôsobnosti pridelí vládny návrh jednému alebo viacerým výborom, ktoré pokladá za príslušné.
(4) Vláda môže svoje návrhy odvolať, dokiaľ Snem neprikročil k druhému hlasovaniu.
§ 21.
Ako sa prideľujú samostatné návrhy poslancov.
(1) Samostatné návrhy poslancov treba podať písomne v kancelárii Snemu; po ich vytlačení a rozdelení predseda vo vlastnej pôsobnosti pridelí ich iniciatívnemu výboru.
(2) Návrhy vytlačené a rozdané nemožno odvolať. Ak ich iniciatívny výbor alebo Snem v prvom či druhom hlasovaní právoplatne zamietol, môžu byť znovu podané len po roku od zamietavého usnesenia.
Diel šiesty. Výbory.
§ 22.
Ustavenie výborov.
(1) Na začiatku prvého zasedania vyvolí Snem tieto výbory:
a) výbor iniciatívny,
b) výbor rozpočtový.
(2) Na návrh vlády alebo na písomný návrh 5 poslancov môže Snem ustanoviť bez rozpravy jednoduchým hlasovaním i výbory iné a určí počet ich členov. Predseda určí, kedy a kde majú mať prvú (ustavujúcu) schôdzku.
(3) Snem sa môže na návrh vlády, predsedu alebo 5 poslancov usniesť bez rozpravy jednoduchým hlasovaním, že určitý výbor je permanentný (§ 4, ods. 3).
§ 23. Výbor iniciatívny.
(1) Výbor iniciatívny skúma samostatné (iniciatívne) návrhy poslancov predbežne a je povinný rozhodnúť, ak mu Snem neurčil lehotu kratšiu, do 30 dní po pridelení návrhu. Ak sa zasedanie Snemu v tejto lehote skončilo, počíta sa nová lehota od otvorenia nového zasedania.
(2) Predseda iniciatívneho výboru pridelí návrh niektorému členov ako zpravodajovi; ak je námietka proti osobe zpravodajovej, vyvolí zpravodaja výbor bez rozpravy jednoduchom hlasovaním. Výbor rozhodne bez ďalšieho rokovania jednoduchým hlasovaním o tom, či návrh prideľuje inému výboru, ktorý pokladá za príslušný, alebo či návrh zamieta. O usnesení upovedomí výbor predsedu Snemu a prvého z navrhovateľov.
(3) Ktorýkoľvek z navrhovateľov môže do 3 dní po tomto upovedomení u predsedu Snemu navrhnúť, aby Snem zmenil zamietavé usnesenie iniciatívneho výboru, čo predseda na jednej z najbližších schôdzok predloží Snemu. Snem rozhodne o tom bez rozpravy jednoduchým hlasovaním.
(4) Ak Snem návrhu vyhovie, predseda ho pridelí výboru, ktorý uznáva za príslušný.
(5) Na návrh predsedu môže sa Snem usniesť bez rozpravy jednoduchým hlasovaním, že rozhodne o rôznych návrhoch iniciatívnych jedným hromadným hlasovaním.
(6) Návrhy, o ktorých iniciatívny výbor včas nerozhodol, pridelí predseda Snemu na návrh ktoréhokoľvek z navrhovateľov výboru, ktorý pokladá za príslušný.
§ 24 Výbor rozpočtový.
Okrem vlastných osnov rozpočtových a daňových každú osnovu zákona alebo návrh, ktorými sa štátna pokladnica zaťažuje nad rozpočet už povolený, i keď ich už prejednal výbor iný, treba poslať pred vytlačením zprávy výboru a pred prejednaním na plenárnej schôdzke výboru rozpočtovému, aby o ňom podal zprávu s hľadiska úhrady
§ 25 Ako sa výbory ustavujú a ako rokujú.
(1) Predsedom Snemu označený člen výboru vedie voľbu predsedu. Okrem predsedu vyvolí výbor 2 podpredsedov a 2 zapisovateľov; výsledok volieb hlási predseda kancelárii Snemu, aby sa to oznámilo Sneniu. V prípadoch dôležitých môže výbor svolať i predseda Sneniu.
(2) Nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru môže kedykoľvek písomne žiadať nové
voľby všetkých alebo niektorých funkcionárov výboru; to piati aj o zpravodajovi (§§ 30 a 32, ods. 1). K novým voľbám sa prikročí hneď.
(3) Pre rokovanie výboru platia obdobne pravidlá, vydané pre plenárnu schôdzku Snemu, ak niet odchylných ustanovení; predsedovi výboru patria vo vedení rokovania a pri disciplinárnych zákrokoch obdobné práva, ako predsedovi Snemu.
(4) Ak ide o návrhy krátke a jednoduché a ak sa tým obľahčí rokovanie, predseda môže dovoliť, aby sa podávaly ústne, ak väčšina prítomných členov výboru nepodá proti tomu písomne námietky.
(5) Usnesenie výboru o návrhoch formálnych a o všetkých návrhoch, ktoré sa nedomáhajú vecných zmien alebo doplnení prejednávanej osnovy, deje sa obyčajne bez rozpravy jednoduchým hlasovaním. Rozprava sa môže diať len v tom prípade, keď sa na tom výbor usnesie jednoduchým hlasovaním.
(6) Výbor sa môže jednoduchým hlasovaním bez rozpravy usniesť, že rokovanie je dôverné.
§ 26. Zápisnice výborov.
(1) O každej schôdzke napíše zapisovateľ zápisnicu a podpíše ju s predsedom. Zápisnice s listinou o prítomných treba odovzdať kancelárii Snemu.
(2) Výbor sa môže so súhlasom predsedu Snemu bez rozpravy jednoduchým hlasovaním usniesť, aby o jeho rokovaní sa písal záznam tesnopisný.
(3) Výbor sa môže bez rozpravy jednoduchým hlasovaním usniesť, že sa jeho rokovanie neuverejní.
§ 27. Účast iných osôb vo výbore.
(1) Členovia vlády, úradníci nimi vyslaní, predseda Snemu ako aj úradníci Snemu ním určení sú oprávnení byť na schôdzkach výboru a ujať sa tam slova kedykoľvek a podávať návrhy.
(2) Ak sa výbor usniesol, aby niektorý minister osobne prišiel na jeho schôdzku, pozve ho predseda výboru, aby podal žiadané vysvetlenie. Usnesenie deje sa bez rozpravy jednoduchým hlasovaním,
(3) Poslanci majú právo byť prítomní pri rokovaní výboru, ak sa výbor neusniesol, že jeho rokovanie je dôverné (§ 25, ods. 6); Snem má právo toto usnesenie zmeniť na návrh 5 poslancov bez rozpravy jednoduchým hlasovaním.
(4) Pri rokovaní o rozpočte a o veciach da ňových prítomnosť poslancov nesmie byť vylúčená.
§ 28. Odborníci a svedkovia vo výbore.
(1) K prácam vo výboroch možno pribrať odborníkov s hlasom poradným. Ich soznam pre každý výbor sostaví predsedníctvo Snemu po vypočutí mienky príslušnej korporácie. Predseda Snemu v dohode s predsedom príslušného výboru rozhoduje o tom, či a ktorí z odborníkov takto vybraných majú prísť na schôdzku a aká náhrada im patrí.
(2) Výbor môže splnomocniť predsedu, alebo zpravodaja, aby vo veci povahy verejnej, ktorú výbor z usnesenia Snemu vyšetruje, alebo o ktorej rokuje, predvolal a na schôdzke alebo mimo schôdzky vypočul, alebo dožiadaným súdom dal vypočuť svedkov. O povinnosti svedčiť, o opatreniach donucovacích, o práve odopretia výpovede a o náhrade trov platia pre týchto svedkov ustanovenia trestného poriadku s tým rozdielom, že pre verejných úradníkov v tomto prípade neplatia predpisy o povinnom zachovávaní úradného tajomstva ; člen Národného shromaždenia, alebo Sneniu môže odoprieť svedectvo aj na základe § 26 úst. listiny.
(3) Zápisnicu o vypočutí výborom, predsedom, alebo zpravodajom píše zapisovateľ výboru, alebo úradník kancelárie Snemu.
(4) Krivá výpoveď svedka je trestná, ako krivá výpoveď pred súdom.
(5) O donucovacích opatreniach rozhodne dožiadaný súd, alebo súd bydliska svedkovho.
§ 29. Členstvo vo výbore.
(1) Poslanec, vyvolený do výboru, je povinný voľbu prijať, ak nie je už členom dvoch iných výborov.
(2) Člen výboru je povinný na schôdzkach sa pravidelne zúčastniť.
(3) Ak poslanec pre nedbanlivosť stratí mandát vo výbore, alebo pre nemoc, dovolenú vyše 3 týždňov, sa nemôže zúčastniť v rokovaní výboru, predseda výboru požiada predsedu Snemu o novú voľbu.
§ 30. Zpravodaj vo výbore.
Predseda výboru pridelí návrh, výboru pridelený, niektorému členovi ako zpravodajovi pre výbor; ak je proti tomu námietka, výbor si vyvolí zpravodaja bez rozpravy jednoduchým hlasovaním.
§ 31. Ako sa výbor usnáša.
(1) Výbor rokuje v prítomnosti aspoň tretiny členov a usnáša sa jednoduchou väčšinou prítomných, počítajúc i predsedajúceho, ktorý hlasuje posledný; pri rovnosti hlasov je návrh zamietnutý.
(2) Kým zpráva výboru nie je rozdaná v Sneme, výbor môže odvolať svoje usnesenie, ak sa za to jednomyseľne vysloví schôdzka, alebo väčšina prítomných aspoň toľkými hlasmi, koľkými došlo k usneseniu predošlému; o návrhu na odvolanie usnesenia rozhoduje výbor bez rozpravy jednoduchým hlasovaním, ak sa na rozprave neusnesie výbor jednoduchým hlasovacím
§ 32. Zpráva výboru.
(1) Zpravodaj prednáša vec vo výbore, napíše o výsledku porady odôvodnenú zprávu, a ak ju výbor schválil, háji v Sneme usnesenie výboru. Výbor môže splnomocniť zpravodaja a predsedu, aby sami vypracovali dôvodovú zprávu a podali priamo Snemu. Zprávu podpíše predseda a zpravodaj.
(2) Zpráva sa odovzdá kancelárii Snemu a vytlačí sa pod dozorom zpravodaja.
(3) Rozdanú zprávu môže výbor odvolať, ak to dovolí Snem jednoduchým hlasovaním bez rozpravy.
§ 33. Rokovanie v dvoch alebo v niekoľkých výboroch.
(1) Ak bol návrh pridelený dvom alebo niekoľkým výborom, možno o ňom rokovať súčasne. Tieto výbory môžu určiť v takomto prípade spoločnú komisiu, v ktorej sú zastúpené rovnakým počtom členov; výbory potom osve schvaľujú zprávu pre plénum.
(2) Ak sa výbory nedohodnú na spoločnej zpráve, podá každý výbor zprávu osve.