____Slovenský snem 1939____
I. volebné obdobie. 1. zasedanie.
15.
Vládny návrh,
Zákon
zo dňa júna 1939
o štátnej vlajke, štátnej zástave, štátnom znaku a štátnej pečati.
Snem Slovenskej republiky usniesol sa na tomto zákone:
§ l.
(1) Štátna vlajka skladá sa z troch rovnobežných, pravouholných, rovnakých polí, a to: horného — farby bielej, stredného — farby belasej (parížska belasá) a dolného — farby červenej (cinober tmavý).
(2) Pomer jednotlivých častí vlajky je zjavný z obrazu prílohy k tomuto zákonu.
§ 2.
Štátna zástava má podobu štátnej vlajky s tým rozdielom, že je pripevnená tesne k žrdi a že pomer jej dĺžky a šírky riadi sa podľa okolností (výška domu, šírka ulice atď.).
§ 3.
(1) Znak Slovenskej republiky je tento: na červenom (cinober tmavý), nadol zahrotenom štíte tri končisté vrchy belasé (parížska belasá), z ktorých na prostrednom vyššom vrchu je vztýčený strieborný kríž patriarchálny s dvoma ramenami, pri koncoch mierne rozšírenými.
(2) Podrobnosti znaku sú zjavné z obrazov prílohy k tomuto zákonu.
§ 4.
(l) Na štátnej pečati je vyobrazený štátny znak (§ 3) s kruhopisom: "Pečať Slovenskej republiky". Priemer pečati je 45 mm. (Príloha D). •
(2) Štátnou pečaťou pečatí sa pri slávnostných príležitostiach medzinárodných.
(3) Pečať Slovenskej republiky uschováva predseda vlády.
§ 5.
Štátne úrady, súdy, ústavy a podniky užívajú úradnú pečať, na ktorej je zobrazený štátny znak (§ 3), okolo ktorého v kruhu je uvedené stručné označenie príslušného úradu (súdu, ústavu, podniku) a jeho sídlo. Toto označenie má byť uvedené vo všetkých prípadoch na prvom mieste v jazyku slovenskom. Priemer tejto pečati určia príslušné ústredné úrady; nesmie však dosahovať rozmerov štátnej pečati.
§ 6.
(1) Doterajšie právne ustanovenia, pokiaľ odporujú tomuto zákonu, sa zrušujú.
(2) Zákon tento nadobúda účinnosti dňom vyhlásenia; splní ho vláda, ktorá nariadením vydá ďalšie, podrobnejšie predpisy o užívaní štátnej — vlajky, zástavy, pečati a štátneho znaku.
Dôvodová zpráva.
Každý samostatný štát vyjadruje svoju svrchovanosť okrem iného tiež tým, že pri rozličných príležitostiach používa štátne vlajky a štátny znak, nariaďuje používanie štátnej zástavy, za určitých modalít dovoľuje používať štátneho znaku a štátnych farieb, a tiež tým, že v medzinárodnom styku používa štátnej pečate a upravuje pečate svojich úradov a súdov.
Potreba prejavovať svrchovanosť Slovenského štátu v naznačenom smere po-
ciťuje sa každodenne. Preto prikročilo ministerstvo vnútra k vypracovaniu pripojenej osnovy, v ktorej sa upravujú iba znaky štátnej svrchovanosti a niektoré otázky, vzťahujúce sa na ich používanie, kdežto ďalšia podrobná úprava ich používania sa v záujme pružnosti úpravy vyhradzuje vládnemu nariadeniu, ktorým v tomto smere budú pozmenené ovšem aj zákony v tomto ohľade doteraz platné, a to zákon č. 252/1920 a 269/1936 Sb. z. a n.
Podľa návrhu odbornej komisie, zriadenej u ministerstva vnútra, farby samostatného Slovenského štátu majú zostať farby: biela, belasá a červená (slovenská trikolóra),
Tieto farby slovenskou národnou tradíciou, čo farby štúrovských a hurbanovských zástav vžily sa do slovenskej verejnosti. Odtienok belasej farby má byť farba parížska belasá a červenej — farba cinober tmavý.
K § l a 2.
Vlajkou bývajú nazývané obyčajne zástavové odznaky na lodiach, odborne však užíva sa tohto názvu vo význame širšom a menuje sa vlajkou každý odznak tvaru zástavy, ktorý je pripevnený na žrdi šnúrou, pričom je presne stanovený pomer dĺžky a šírky. Zástavy líšia sa od vlajek tým, že sú pripevnené priamo k žrdi klincami alebo iným spôsobom a že pomer ich dĺžky a šírky riadi sa podľa okolnosti prípadu (na pr. výška domu, šírka ulice atď.). Len vlajku možno pokladať v prvom rade za oficiálny odznak štátny. Zvláštnymi druhmi vlajek sú: štandardy, t. j. štvorcové vlajky, ktoré užívajú výhradne hlavy štátu. Odlišné tvary majú tiež prápory vojenské, ktoré bývajú pravidelne podoby štvorcovej. Inak sú vlajky podlhovasté.
Pri úprave štátnej vlajky a zástavy uvážila komisia pri ministerstve vnútra toto:
Tvarom a soskupením farieb vlajky (zástavy) má jej byť daný výrazný charakter, aby nemohla byť ani od laikov zameňovaná, pokiaľ ide o trikolóru, ktorú užívajú, hoc aj v inom sostavení štáty iné; ako na príklad: Juhoslávia, Holandsko, Rusko (obchodná vlajka) a Francúzsko.
Komisia navrhla preto, aby vlajka (zástava) Slovenského štátu sa skladala z troch rovnobežných pravouholných rovnakých polí, farieb bielej, belasej (parížska belasá) a červenej (cinober tmavý).
Ministerstvo vnútra pokladalo uvedený návrh za vhodný, nakoľko sa prispôsobuje slovenskej národnej tradícii, má v sebe svojráz slovenský, vyhovuje po stránke estetickej, je jednoduchý; vlajka (zástava) je ľahko zhotoviteľná a je ľahko rozoznateľná od vlajek (zástav) iných štátov,
K § 3. Štátny znak.
Nakoľko samostatný a neodvislý Slovenský štát bol vytvorený historickým vývojom, má byt v štátnom znaku daný výraz tohto vývoja.
Slovensko malo aj dosiaľ svoj erb, v ktorom národ videl symbol svojej krajiny, symbol, v ktorom belasý trojvŕšok znamená hory: Tatry, Fatru a Matru; dvojitý kríž patriarchálny pripomína pokrstenie Slovákov svätým Cyrilom a Metodom. Navrhuje sa, aby tento národný znak ako najdôstojnejší, bol ponechaný. Poznamenáva sa, že uvedený historický znak Slovenska bolo treba podľa usnesenia odbornej komisie u ministerstva vnútra, po stránke estetickej korigovať, menovite pokiaľ ide o tvar štítu, vrchov a dvojramenného kríža patriarchálneho (viď pripojený obraz). Navrhovaný štátny znak je úhľadný, po stránke estetickej vyhovujúci. Má charakter čisto slovenský a je v ňom pregnantne heraldicky vyjadrená história slovenského národa. Znak tento navrhuje sa aj preto, lebo je ľahko zhotoviteľný, rozlišuje sa podstatne od znakov iných štátov a robí veľmi dobrý dojem svojou sviežosťou, jednoduchosťou a výraznosťou.
K § 4.
Ďalším atribútom štátnej svrchovanosti je tiež štátna pečať, o ktorej patričné ustanovenie obsahuje § 4 pripojeného návrhu zákona. Dôstojnosť štátu vyžaduje, aby pomer štátnej pečati bol primeraný a preto sa navrhuje, aby priemer činil 45 mm. Táto štátna pečať má sa podľa navrhu užívať len pri slávnostných príležitostiach medzinárodných; ináč má sa užívať pomerne s menším priemerom.
Uschovanie štátnej pečati sveruje sa predsedovi vlády, ktorý vzhľadom k povahe svojho úradu zdá sa byť k tomu najviac povolaným.
Komisia mala určiť aj štandardu hlavy štátu a veľký znak štátu. Uznala však za vhodné odložiť určenie týchto na neskoršiu dobu, kým myšlienka týchto lepšie dozrie a vývojom štátneho života vyskytnú sa vhodné námety. Preto ministerstvo vnútra bude na úprave znakov štátnej svrchovanosti ďalej pokračovať.
Dr. Jozef Tiso v. r.,
predseda vlády.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
minister.
Príloha A)
Príloha B)
Znak Slovenskej republiky
Príloha C)
Znak Slovenskej republiky,
(Sostavovací nákres.)
Príloha D)
