____Slovenský snem 1939____
I. volebné obdobie.
1. zasedanie.
16.
Interpelácia
poslanca Karola Sidora a spol.
na ministra pravosúdia vo vecí konfiškovania "Slovenskej pravdy" a "Slováka".
Časopisy "Slovenská pravda" a "Slovák" svojím nekompromisným písaním za slovenskú národnú vec zaslúžilý sa vo veľkej miere o preporodenie duše slovenského človeka. V tejto svojej úlohe naše časopisy netešily sa priazni českého režimu na Slovensku. Český fiškus a český cenzor, oddaní služobníci Prahy, konfiškovali tieto časopisy a robili im po stránke hmotnej nenahraditeľné škody. Jednako duch slovenský zvíťazil nad týmito dusitelmi slobodného prejavu a tlačeného slova.
Prichádza nám veľmi podivným, že v Slovenskom štáte dňa 5. júna 1939 padlý za obeť týmto českým spôsobom oba spomenuté časopisy. V "Slovenskej pravde", číslo 129 zo dňa 6. júna konfiškovaný bol doslovne tento článok:
"Podivný trojuholník.
Praha(!)—Viedeň—Bratislava — proti
Hlinkovmu dielu.
Zaujímavé je, akú pozornosť venuje niektorá tlač našim podnikom (Andreju a vydavateľstvu časopisov), založeným Andrejom Hlinkom. V nedeľu uverejnil pražský "Der neue Tag", bratislavský "Grenzbote" a viedenský "Völk. Beobachter" tendenčné články, akoby majiteľsťvo podnikov, ktoré nezištne a oddane slúžily slovenskej veci celé desaťročia, malo byť vyzdvihnuté a takto Hlinkovo dielo znevážené a zneuctené. Nemení na veci, že sa zprávy opierajú o výklad Š. Mácha, ktorý snáď z neinformovanosti alebo vy-
počítavosti nadbieha ľuďom, ktorí slovenskej veci dobre nerozumejú. Podivný je tu fakt, že najväčšiu baštu Hlinkom samým založenú a všetkými režimami považovanú za nedobytnú, chcú oslabiť a národ vystaviť nebezpečenstvu neistoty. Lebo ak národ dosiaľ dúfal, to len preto, lebo cítil, že z jeho novín vanie duch Hlinkov, duch slovenskej nepoddajnosti a slovenskej rodolásky, ktorý mu bol majákom v ťažkých chvíľach.
Trojuholník nemeckých časopisov (Praha—Bratislava—Viedeň) nerobí v intenciách Berlína, keď takéto zprávy uverejňuje. Berlín chce mať pokoj na Slovensku a konsolidované pomery. Ale zpráva o Hlinkových národných podnikoch je vstave konsolidáciu rušiť a pokojný život oddialiť.
My máme jednu prosbu: Nech sa neinformovaní ľudia menej starajú o naše úplne vnútorné pomery. Aj vtedy, keď ich chcú použiť za prostriedok intrigy proti dielu Hlinkovmu, nad ktorým dielom držia svoje ochranné ruky povolanejší ľudia, ako informátor spomenutých nemeckých časopisov."
Takto doslovný citát zo "Slovenskej pravdy". Vysvitá z neho tendencia, podľa ktorej treba zakročovať proti rušiteľom spolunažívania Slovákov so Slovákmi a je tu povznesený aj hlas na obranu Hlinkovho diela. Toto dielo bolo napadnuté troma spomenutými nemeckými časopismi v nedeľu 4. júna a článok "Slovenskej pravdy" je iba odpoveďou na písanie spomenutých novín. Ani štátny záujem a tým menej záujem slovenský nevyžaduje v ničom takéto podrobovanie sa všetkému, čo vyšlo po nemecky napísané a nevyžaduje ani úplné mlčanie so slovenskej strany. Nemôžeme prísť k pomerom, že budeme nemými samí, ktorí na vlastnej slovenskej pôde v časopise tak bojovnej tradície nebudú môcť a smieť zahriaknuť rušiteľov pokoja na Slovensku len zato, lebo títo vystupujú na stĺpcoch nemeckých novín.
Popri "Slovenskej pravde" konfiškovaný bol aj časopis "Slovák" zo dňa 6. júna. Nemusíme vysvetľovať pánu ministrovi, aké zásluhy má ,,Slovák" o výchovu slovenského národa a o víťazstvo nacionálnej myšlienky na Slovensku. Konfiškovaná bola táto kurzívka:
,,Nehľadajme úskoky, kde ich niet.
Našim kolegom z redakcie "Grenzbote" sa znepáčily niektoré tituly v ,,Slováku", ktoré sme my napísali nad zprávy našej STK, ktorá ich zase prebrala z tlačovej kancelárie nemeckej. I prišli k záveru, že sa medzi nami vraj pestuje salónny komunizmus a vyslovili nádej, že slovenská vláda zakročí proti nám v tejto veci.
K tomu sa žiada napísať niekoľko priateľských kolegiálnych poznámok. V celom našom zahraničnom zpravodajstve niet ani najmenších bočných úmyslov a úskokov. My konštatujeme udalosti, ktoré sa v zahraničí odohrávajú a snažíme sa k nim zaujať objektívny postoj. Ale ani v tých titulkoch alebo textových citátoch, ktoré vytrhúvajú z našich novín kolegovia z "Grenzbote", niet nič jednostranne formulova-
ného, ale len konštatovanie spoľahlivých zahraničných prameňov, ku ktorým, keď bolo treba postavila sa vždy naša redakcia s rezervou a dala to aj znať. (Na pr. Zpráva talianskych časopisov o možnom odklone Juhoslávie od osi.)
Teda nijaký salónny komunizmus.
Volať slovenskú vládu na redakciu ,.Slováka" je trocha prehnané. Veď z redakcie "Slováka" vyšlí doteraz štyria členovia slovenskej vlády a bez dvadsaťročného účinkovania redakcie "Slováka" je nemysliteľný akýkoľvek pohyb, majúci za cieľ slovenskú samobytnosť.
Toľkoto chceli sme povedať našim kolegom z Grenzbote, bez akýchkoľvek bočných úmyslov. Veríme úprimne, že im práve tak, ako aj nám záleží na priateľskej spolupráci a nie na bojí a preto im navrhujeme, aby nesadali na lep falošným informátorom a aby prispievali spolu s nami k pozitívnemu budovaniu nového Slovenska.
My už vopred vieme, že pre budúcnosť sa takto zariadia a už vopred im za to srdečne ďakujeme."
Tolkoto konfiškovaný článok v "Slováku".
Pýtame sa pána ministra pravosúdia:
1. Či má vedomosť o tomto nijako neodôvodnenom pokračovaní cenzúry proti spomenutým dvom časopisom.
2. Čí je ochotný zamedziť takéto svojvoľné a protizákonné pokračovanie cenzúry?
3. Či je ochotný dať garancie, spočívajúce na presných predpisoch o tom, čo treba a čo netreba konfiškovať, že sa takéto prípady v Slovenskom štáte už nebudú opakovať.
Bratislava, 6. júna 1939.
Sidor,
dr. Buday, Schwarz, Hollý, Mondok, Šrobár, Čavojský, Moravčík, dr. Mederly,
dr. Huťka, Gašpar, Mora.