_____Slovenský snem 1939____
I. volebné obdobie.
1. zasedanie.
18. Zpráva
národohospodárskeho výboru Slovenského snemu
k vládnemu návrhu zákona o cestovnom ruchu (tlač. č. 11).
Cestovný ruch je vari najmenej preskúmaný úsek nášho hospodárskeho života. V širokých vrstvách nášho ľudu má najmenej tradícií a je súčasne oborom, ktorý bol upravený len v malej miere predpismi administratívneho a legislatívneho charakteru.
Keď teraz začíname akciu, ktorá má právnymi normami aspoň čiastočne usmerniť činnosť a konanie nášho obyvateľstva, majúceho na cestovnom ruchu bezprostredný záujem, musíme mať pred očima hlavnú podmienku: aby normatívna úprava nášmu cestovnému ruchu osožila, aby ho v zdravom vývoji podporovala a jeho hospodársku účinnosť čím viac zintenzívňovala, tak, aby bol čo najviac osožný národu — ako celku. Osobné, partikularistické, i lokálne záujmy musia i tu ustúpiť do pozadia.
Normatívnou úpravou problému cestovného ruchu treba nám docieliť hlavne týchto vecí:
1. Musíme v tej časti obyvateľstva, ktorá prichádza do styku so subjektami cestovného ruchu, teda s našimi hosťmi, vzbudiť silné vedomie, že zahraniční i tuzemskí hostia, ktorí prišli k nám za liečením, osviežením alebo odpočinkom, nie sú
len preto u nás, aby boli živiteľmi rodín, na cestovnom ruchu priamo závislých, ale že sú ich návštevy u nás významnými hospodárskymi faktormi a že národ a štát ako celok má na udržaní, na opakovaní návštev a na ich trvaní veľký záujem.
Vlastný hmotný záujem jednotlivca musíme teda účinne spojiť so záujmom nášho národného a štátneho spoločenstva a tie vrstvy nášho ľudu, ktoré konajú pre našich hostí najrôznejšie služby a práce, vychovávať k vedomiu a k povinnosti, slúžiť pri svojej práci i záujmom národa a štátu.
V našom ľude je dostatok smyslu pre národnú a štátnu povinnosť, je len treba, aby bola náležité usmernená a výsledky sa určite ukážu.
2. Druhou našou úlohou je, aby sme tento svoj zámer a všetky snahy s ním spojené vtelili do zákona, ktorý by bol stručný, jasný a účinný, ktorý by sa vyhnul každej ťažkopádnosti, akémukoľvek zbyrokratizovaniu problému.
3. Konečne musíme obsah zákona, ktorý je ako každá iná právna norma prejavom určitej vôle a určitého úmyslu, naplniť životom. Každý zákon je vo svojom blahodarnom účinku závislý od ducha, ktorý je uplatňovaný pri jeho prevádzaní.
Všetky naše snahy v konkrétnom prípade, keď upravujeme problémy nášho cestovného ruchu, musia smerovať k tomu, aby naša administratíva i naše záujemnícke kruhy využily možnosť, ktorú im zákon poskytne, na trvalý hospodársky prospech nášho štátu a národa.
Vláda Slovenského štátu, plniac svoju povinnosť, predložila snemu návrh zákona, ktorý svojím obsahom, po zmenách, prijatých národohospodárskym výborom, vyhovuje požiadavkám a potrebám nerušeného rozvoja cestovného ruchu.
Návrh zákona predpokladá takéto rozčlenenie organizácie starostlivostí o cestovný ruch:
1. Zriaďuje miestne sbory pre cestovný ruch;
2. zriaďuje oblastné sbory pre cestovný
ruch a
3. zriaďuje Riaditeľstvo pre cestovný ruch pri ministerstve hospodárstva.
Kým miestne a oblastné sbory majú byť vlastnými záujemníckymi organizáciami obyvateľstva, udržiavanými členskými príspevkami za podpory obcí a okresov, riaditeľstvo má byť hlavným výkonným orgánom práce v prospech cestovného ruchu.
Takéto rozčlenenie organizácie starostlivosti o cestovný ruch považuje národohospodársky výbor nateraz za vyhovujúce. Vzhľadom na pevné a organizačne dobre spojené rozdelenie agendy možno predpokladať, že z činnosti organizácií, utvorených podľa prejednávaného zákona, miestne a partikulárne záujmy budú odstránené, keď Riaditeľstvo pre cestovný ruch, ako najdôležitejší a hlavný orgán praktickej i administratívnej agendy nášho cestovného ruchu, bude na ich činnosť dozerať a ju usmerňovať.
Riaditeľstvo pre cestovný ruch bude musieť byť centrálnym pracovným miestom pre cestovný ruch a musí ovládnuť celú agendu organizačne, informačne, propagačné a konať aj dozor na ostatné, organizácie, utvorené na základe prejednávaného zákona.
Jeho úlohou by bolo hlavne:
1. Evidencia prílivu hostí tu- i cudzozemských.
2. Evidencia všetkých vhodných oblastí, prichádzajúcich pre cestovný ruch na Slovensku v úvahu.
3. Evidencia všetkých obcí a miest s toho istého hľadiska.
4. Evidencia všetkých podnikov, ústavov a iných zariadení, významných pre cestovný ruch.
5. Evidencia historických pamiatok každého druhu.
6. Evidencia krajových zvláštností každého druhu.
7. Evidencia poľovníckych a rybárskych revírov, spôsobilých prilákať hosťov.
8. Dokonalá informačná služba záujemníkom.
9. Dokonalá dozorčia činnosť na prácu oblastných sborov pre cestovný ruch; poradňa pre tieto sbory.
10. Stála informačná služba o vyskytujúcich sa dočasných alebo trvalých prekážkach cestovného ruchu.
11. Odstraňovanie prekážok cestovného ruchu.
12. Zlepšovanie podmienok pobytu hostí na Slovensku po stránke bytovej a zásobovacej starostlivosti, ako aj inicitíva v inom smere zveľaďovacom.
13. Výchovná činnosť a vliv na oblastné sbory v smere zveľaďovania cestovného ruchu.
14. Sankčná činnosť voči oblastným sborom, ktoré neplnia činnosť, týmto zákonom uloženú, alebo ju plnia nedbanlivo.
15. Vydávanie reklamných a propagačných diel oblastných, miestnych i celoštátnych.
Týchto úloh a povinností mohlo by sa na Riaditeľstvo pre cestovný ruch uložiť podľa potreby i viac.
Netreba sa obávať, že vytvorenie tohto ústredia by bolo činom priveľmi centralistickým. Miestne a oblastné sbory, ktoré budú po celom Slovensku pracovať, iste
nepripustia, aby sa oprávnené záujmy jednotlivých krajov zanedbávaly.
Práve takouto organizáciou docieli sa usmerňovanie starostlivosti o cestovný ruch do všetkých vhodných oblastí. Takto cestovný ruch nesústreďoval by sa len do určitých krajov, ktoré už majú v cestovnom ruchu dobré meno a stály kmeň hosťov, alebo do krajov, ktoré by si vybudovaly šťastnou shodou okolností účinnú a dobre fungujúcu organizáciu pre akvizíciu hosťov.
Riaditeľstvo bude mať jasný a stály prehľad o priebehu cestovného ruchu. Tak bude daná i možnosť, aby sa prúd hosťov, nakoľko je to možné, rovnomerne usmerňoval do všetkých vhodných krajov.
Takáto náplň milší sa podľa názoru výboru zákonu dať; tejto úlohe budú slúžiť i organizačné štatúty a smernice, ktoré vydá ministerstvo hospodárstva, aby mohly všetky organizácie, týmto zákonom chystané, začať svoju riadnu činnosť.
Zákon je, pravda, len dielčím riešením jedného a to časové najaktuálnejšieho sektoru cestovného ruchu.
Čakajú nás v tomto obore mnohé vážne úlohy ďalšie. Sem patrí v prvom rade zákon o podpore výstavby hotelníctva, o stavbe turistických ciest a pod.
Je nesporné, že miestne a oblastné sbory nebudú mať ani v pokročilejšom štádiu svojho vývoja dostatok prostriedkov na intenzívne vykonávanie svojich úkolov a ani Riaditeľstvo pre cestovný ruch pri ministerstve hospodárstva nedosiahne takej rozpočtovej a finančnej dotácie pre svoju agendu, aby ju mohlo vykonávať primerane k významu toho úkolu, ktorý sa mu ukladá.
Treba si uvedomiť, že správne podchytenie a zintenzívnenie nášho cestovného ruchu rozhodne o tom, či získame alebo stratíme hodnoty stomiliónové.
Všetko, čo na cestovný ruch správnym a obratným spôsobom vynaložíme, vráti sa nám stonásobne zpäť a preto národohospodársky výbor má ten názor, že finančná dotácia agendy cestovného ruchu nesmie byť úzkoprsá.
Národohospodársky výbor podľa týchto zásad pôvodnú osnovu zjednodušil. Zmeny možno zistiť porovnaním upraveného textu s pôvodinou a so zprávou ústavno-právneho výboru.
Nakoniec sa odporúča, aby bol návrh zákona spolu aj s rezolúciou prijatý v tom znení, ako bol národohospodárskym výborom pozmenený a ako ho po stránke právnej upraví ústavno-právny výbor.
V Bratislave 15. júna 1939.
Dr. raz. Peter Zaťko v. r.,
podpredseda.
Ján Líška v. r.,
zpravodaj.
Zpráva
výboru ústavno-právneho.
Ústavno-právny výbor rokoval o vládnom návrhu 16. júna 1939 na podklade osnovy, ktorú upravil výbor národohospodársky.
Okrem zmien, ktoré navrhol tento výbor, odporúča sa prijať ústavno-právnym výborom usnesené tieto ďalšie zmeny: V §
l pred dvojbodku vkladá sa text: "starať sa o cestovný ruch, najmä". V § 4 ods, 3 (novom) slová "Okresné úrady" nahradil označením ,,Administratívne úrady I. stolice". Prvé tri riadky nového odseku 4 § 4 zmenil takto: "Výbor miestneho sboru sa skladá z volených členov a zo zástupcov
obce". Prvé tri riadky nového odseku 3 § 5 budú znieť: "Výbor oblastného sboru sa skladá z volených členov a zo zástupcov štátnych". V novom § 11 doplnil názov §-u uvedením chodníkov, začiatok l odseku zmenil, aby znel: "Vlastníci i držitelia" a odsek 4 doplnil pojatím chodníkov do právnej ochrany. V § 12 prečíslovaly sa citáty §-ov.
Napokon vypustil výbor celý § 14 návrhu, prikloniac sa takto k mienke výboru národohospodárskeho, žeby sa malo uvažovať o tom, či sú ustanovenia tohto
§-u potrebné. Ústavno-právny výbor neuznal za účelné, aby špeciálnymi ustanoveniami tohto §-u porušovala sa ucelenosť právneho poriadku ohľadne matérie, ktorej by sa vynechaný § mal týkať.
Zmeny voči pôvodnému návrhu, ktoré nie sú osobitne uvedené v tejto zpráve, boly usnesené vo výbore národohospodárskom, alebo týkajú sa len stránky slohovej.
Ústavno-právny výbor odporúča, aby snem usniesol sa na zákone podľa osnovy, pripojenej k týmto zprávam.
V Bratislave 16. júna 1939.
Dr. Karol Mederly v. r.,
predseda.
Dr. Vojtech Tvrdý v. r.,
zpravodaj.
Zákon
zo dňa .. . júna 1939
o cestovnom ruchu.
Slovenský snem usniesol sa na tomto zákone:
Diel prvý.
ORGANIZÁCIA STAROSTLIVOSTI O CESTOVNÝ RUCH.
§ 1.
Ministerstvu hospodárstva sa ukladá starať sa o cestovný ruch, najmä:
a) zabezpečovať technické a hospodárske predpoklady cestovného ruchu,
b) vymedzovať oblasti správnych celkov starostlivosti o cestovný ruch,
c) obstarávať informačnú a propagačnú službu cestovného ruchu,
§ 2.
(1) Pre výkon starostlivosti o cestovný ruch a informačnej a propagačnej služby cestovného ruchu sa zriaďuje Riaditeľstvo pre cestovný ruch pri ministerstve hospodárstva.
(2) Organizáciu tohto riaditeľstva určí vláda nariadením.
§ 3. Záujemci o cestovný ruch.
(1) Podľa tohto zákona záujemcom o cestovný ruch je, kto v svojom podniku alebo povolaní zárobkové ťaží z cestovného ruchu.
(2) Záujemcov o cestovný ruch určí minister hospodárstva vyhláškou.
(3) Ak je v konkrétnom prípade pochybnosť alebo spor o tom, či je niekto záujemcom o cestovný ruch, rozhodne politický úrad I. stolice.
(4) Záujemci o cestovný ruch sú povinní sdružovať sa podľa ustanovenia tohto zákona (§§ 4 a 5). Tieto sdruženia sú právnickými osobami.
(5) Na Slovenské štátne železnice, Slovenskú poštu sa ustanovenie odseku l nevzťahuje.
§ 4.
Miestne sbory pre cestovný ruch.
(1) Riaditeľstvo (§ 2) môže zriadiť pre každú obec, v ktorej má cestovný ruch väčší rozsah, alebo pre viac takých obcí správneho obvodu, obyčajne toho istého okresného úradu, miestny sbor pre cestovný ruch. Jeho členmi sú záujemci o cestovných ruch v príslušnom obvode.
(2) Úlohou miestneho sboru je rozširovať záujem o cestovný ruch, vhodnými prostriedkami obstarávať miestnu informačnú a propagačnú službu a starať sa o predpoklady cestovného ruchu vo vlastnom obvode.
(3) Administratívne úrady I. stolice a. orgány verejnej správy pri pokračovaní o veciach cestovného ruchu v obvode miestneho sboru povinné sú ho vypočuť, po prípade na ústne pokračovanie pozvať.
(4) Výbor miestneho sboru sa skladá z volených členov a zo zástupcov obce (obcí), miestnyth štátnych úradov (orgánov), ustanovizní a podnikov, a zástupcov verejnej správy a korporácií, ktoré môžu činne prispievať k vývinu cestovného ruchu. Títo zástupcovia majú práva riadnych členov výboru, ale môže ich byť najviac toľko, ako volených členov.
(5) Zamknutie miestneho sboru vysloví Riaditeľstvo (§ 2) na návrh oblastného sboru (§ 5) a rozhodne o jeho majetku.
§ 5.
Oblastné sbory pre cestovný ruch.
(1) V každej oblasti (§ l ods, l písm. b) môže Riaditeľstvo (§) zriadiť oblastný sbor pre cestovný ruch. Jeho členmi sú v oblastí zriadené miestne sbory.
(2) Úlohou oblastného sboru je zaisťovať spoluprácu miestnych sborov, podávať informácie, starať sa o propagáciu oblastnú a podporovať všeobecne osožné zariadenia a podniky, .slúžiace v oblasti cestovného ruchu.
(3) Výbor oblastného sboru sa skladá z volených členov a zo zástupcov štátnych úradov (orgánov), ustanovizní a podnikov, a zástupcov verejnej správy a korporácií, ktoré môžu činne prispievať k vývinu cestovného ruchu v oblasti. Títo zástupcovia majú práva riadnych členov výboru, ale môže ich byť najviac toľko, ako volených členov.
§ 6.
Spolupráca odborných organizácií a korporácií.
Odborné organizácie a korporácie, ktoré majú záujem na cestovnom ruchu, sú povinné spolupracovať s Riaditeľstvom (§ 2), prípadne vykonávať úlohy, ktoré im sverí.
§ 7. Organizačné štatúty sborov.
(1) Složenie, ustavenie a pôsobnosť sborov a ich orgánov podrobne upraví ministerstvo hospodárstva organizačnými štatútmi.
(2) Orgánmi sborov sú: valné shromaždenie, nim volený výbor, predseda a revízori.
(3) Organizačné štatúty majú obsahovať najmä podrobnejšie predpisy o cieli, názve, sídle a obvode sborov, o rokovacom jazyku, vzniku a zániku členstva, o právach a povinnostiach členov, o voľbách, svolávaní a rokovaní sborových orgánov, podmienkach ich usnášania, o určení a vyberaní členských príspevkov, poriadkových pokutách a o spravovaní majetku.
(4) Cudzí štátny občan môže zastávať funkciu podľa tohto zákona len so súhlasom okresného úradu.
(5) Členstvo v týchto orgánoch je funkciou čestnou. Organizačný štatút určí, či a ako sa majú hradiť hotové výlohy.
§ 8. Príjmy sborov.
(1) Príjmy miestnych sborov sú:
a) členské príspevky (ods, 3),
b) príspevok obce (obcí). Jeho výšku určí každoročne obecné zastupiteľstvo.
(2) Príjmy oblastných oborov sú:
a) členské príspevky miestnych sborov,
b) príspevky sväzov územnej samosprávy (okrem obcí).
(3) Členovia miestnych sborov sú povinní prispievať na úhradu potrieb pre plnenie úloh určených organizačnými štatútmi. Výšku príspevkov určí valné shromaždenie miestneho sboru na základe rozpočtu a podľa rozsahu podniku alebo významu povolania. Ročný členský príspevok členov miestnych 'sborov má činiť najmenej 12 Ks.
(4) Miestne sbory sú povinné platiť oblastným sborom príspevok, ktorého výšku určí valné shromaždenie oblastného sboru. Spôsob rozvrhnutia tohto príspevku na miestne sbory určí organizačný štatút.
(5) Členské príspevky, nezaplatené zavčasu, vymáhajú sa administratívnou exekúciou.
(6) Hospodárstvo miestneho sboru podlieha dozoru oblastného sboru, hospodárstvo oblastného sboru dozoru ministerstva hospodárstva. Dozorný orgán (úrad) má právo hocikedy nazrieť do všetkých knih, účtov a iných písomností a vyhradiť si schválenie rozpočtu i účtovnej uzávierky.
Diel druhý,
Osobitná podpora starostlivosti o cestovný ruch.
§ 9.
Úprava informačného a propagačného materiálu.
Sväzky územnej samosprávy, korporácie a podniky (§ 3 ods. 2), ktoré vydávajú alebo rozširujú informačný a propagačný materiál v záujme cestovného ruchu, sú povinné dbať na úpravy, ktoré vyhlási ministerstvo hospodárstva v Úradných novinách.
§ 10. Evidencia,
(1) Záujemci o cestovný ruch a sbory sú povinné na vyzvanie oznámiť ministerstvu hospodárstva údaje o skutočnostiach významných pre cestovný ruch, ako aj o jeho stave a vývine. Ak ide o číselné údaje rázu štatistického, dohodne sa ministerstvo hospodárstva vopred so štátnym úradom štatistickým. Získané údaje možno vo verejnosti a proti tretím osobám použiť len, ak tieto údaje nemajú znakov, ktoré by poukazovaly na určitý podnik.
(2) Záujemci o cestovný ruch a sbory sú povinné posielať Riaditeľstvu (§ 2) 5 výtlačkov nimi vydaného informačného a propagačného materiálu a to do 14 dní po dodaní. Tlačové predpisy o predkladaní povinných výtlačkov zostávajú týmto nezmenené.
(3) Verejné úrady a Národná banka slovenská pošlú ministerstvu hospodárstva vyhlášky a výnosy zásadnej povahy, týkajúce sa cestovného ruchu, ak nie sú vyhlasene v Slovenskom zákonníku, alebo uverejnené v Úradných novinách.
§ 11.
Turistické značkovanie hradských, ciest a chodníkov.
(1) Vlastníci i držitelia nehnuteľností sú povinní bezplatne trpieť turistické značkovanie hradských, ciest a chodníkov, idúcich po ich pozemkoch alebo vedia nich, a sú povinní vyvarovať sa opatrení, ktoré by turistické značkovanie marily; značkovaním nesmie trpieť riadne hospodárenie na týchto pozemkoch. O rozsahu povinností trpieť takéto obmedzenia a o náhrade prípadne spôsobenej zvláštnej škody rozhodujú v prípade sporu riadne súdy.
(2) Riaditeľstvo (§ 2) určí, kto a ako má právo značkovať hradské, cesty a chodníky.
(3) Predpisy o vstupe na železničné pozemky zostávajú nedotknuté,
(4) Kto poškodil turistické značkovanie alebo podnikol na hradských, cestách a chodníkoch alebo v ich susedstve čokoľvek, čo by ho marilo, ako aj tí, čo turistické značkovania robia samovoľne, sú bez ujmy trestného stíhania povinní nahradiť škodu, vzniklú s obnovením predošlého stavu.
Diel tretí. Trestné ustanovenia,
§ 12.
(1) Priestupok podľa tohto zákona spácha:
a) kto koná proti predpisu § 9,
b) kto odopiera, nesprávne alebo neúplné podáva údaje o skutočnostiach významných pre cestovný ruch a o jeho stave a vývine (§ 10 ods. 1),
c) záujemca o cestovný ruch, ktorý do 14 dní po dodaní neposlal Riaditeľstvu (§ 2) 5 výtlačkov informačného a propagačného materiálu (§ 10 ods. 2),
d) kto koná proti predpisu § 11 ods. l, alebo kto podnikne na hradských, cestách a chodníkoch a. v ich susedstve hocičo, aby maril značkovanie, ako aj ten, kto značkuje samovoľne (§ 11 ods. 4).
(2) Priestupky podľa tohto zákona ako í nariadení podlá neho vydaných, trestajú bez ujmy súdneho stíhania podľa platných predpisov okresné úrady pokutou do 5000 Ks. Pre prípad nedobytnosti pokuty nech sa súčasne uloží náhradný trest zavretia podľa miery zavinenia do 14 dní.
Diel štvrtý. Prevádzacie ustanovenie,
§ 13.
Tento zákon nadobúda účinnosti dňom vyhlásenia; vykoná ho minister hospodárstva spolu so zúčastnenými ministrami.
Rezolúcia.
Slovenský snem, prejednávajúc vládny návrh zákona o cestovnom ruchu, po starostlivom uvážení všetkých problémov, ktoré s cestovným ruchom v Slovenskom štáte súvisia,, došiel k názoru, že je v plnej miere aktuálna požiadavka, aby bol vypracovaný návrh zvláštneho zákona, ktorým by sa účinne podporily a urýchlily snahy o budovanie podnikov pre konkrétne potreby rozvinutia cestovného ruchu.
Je známy a nesporný fakt, že na stavbu hotelových a iných podnikov v našich kúpeľných a klimatických strediskách možno získať úver len za podmienok mimoriadne ťažkých. Odpomoc je možná jedine účinným opatrením zákona, pre tento účel zvlášť vydaného.
Vláda sa žiada, aby takýto návrh zákona s urýchlením vypracovala a predložila ho k ústavnému prejednaniu.