______Slovenský snem 1939______
I. volebné obdobie. 1. zasedanie.
22.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa 1939
o Najvyššom účtovnom kontrolnom úrade.
Slovenský snem usniesol sa na tomto zákone:
§ 1.
Na vykonávanie dozoru nad štátnym hospodárstvom, štátnym majetkom, majetkom a hospodárením štátnych podnikov; nad štátnym dlhom a nad štátnym účtovníctvom vôbec zriaďuje sa Najvyšší účtovný kontrolný úrad so sídlom v Bratislave.
§ 2.
Tento úrad je samostatný, ministerstvám na roveň postavený a na nich nezávislý,
§ 3.
(1) Najvyšší účtovný kontrolný úrad skladá sa z predsedu, podpredsedu, ako aj z potrebného počtu úradníkov a pomocného personálu.
(2) Najvyššiemu účtovnému kontrolnému úradu sú pridelení:
a) úradníci právni (služ. trieda Ib),
b) úradníci účtovní a revízni (služ. tr. II),
c) úradníci kancelárskej služby (služ, tr. IV),
d) pomocný personál, t. j. zamestnanci kancelárskej pomocnej služby a potrebný počet zriadencov.
(3) Počet úradníctva a pomocného personálu, aj jeho rozvrstvenie určí sa osobitou systemizáciou.
(4) Prvú túto systemizáciu určí vláda na návrh ministra financií. Do dvoch rokov od zahájenia činnosti Najvyššieho účtovného kontrolného úradu je povinný predseda predložiť predsedníctvu snemu návrh na riadnu systemizáciu. Snemom schválenú systemizáciu podpíše aj hlava štátu.
§ 4.
(1) Predseda, podpredseda, úradníci a pomocný personál, nesmú byť členmi Slovenského snemu.
(2) Za predsedu, podpredsedu, úradníka, pomocného, alebo inakšieho zamestnanca nemôže byť vymenovaný alebo ustanovený tém, kto je s aktívnym ministrom, predsedom vlády alebo s hlavou štátu v príbuzenskom pomere v línii sostupnej alebo vzostupnej a priamej vôbec, alebo nepriamej až do tretieho stupňa alebo v pomere švagrovskom.
(3) Ak by sa vyskytol prípad ods. 2., predsedníctvo snemu učiní potrebné opatrenia na zaistenie chodu Najvyššieho účtovného kontrolného úradu,
§ 5.
Predseda, podpredseda, úradníci a pomocný personál (§ 3 ods. 2} nesmú zastávať žiaden iný štátny úrad, žiadne iné zamestnanie okrem poručníctva, nesmú ani priamo ani prostredníctvom svojich rodinných členov, príbuzných alebo iných osôb brať účasť v správe a vedení spoločnosti, ústavov a podnikov vôbec a najmä takých podnikov, ktoré sú povinné predkladať štátu vyúčtovanie, ktoré pobierajú štátnu podporu alebo ináč sú štátu viazané smluvou.
§ 6.
(1) Predsedu a podpredsedu menuje hlava štátu na návrh predsedníctva snemu,
ktorý jej predloží osve terna kandidátov na obe funkcie. Za predsedu a podpredsedu možno však vymenovať len osobu s právnickým vzdelaním.
(2) Predseda a v jeho zastúpení podpredseda sú osobne zodpovední za riadny a zákonom vymedzený chod Najvyššieho účtovného kontrolného úradu priamo snemu. Sú osobne zodpovední aj za každé opomenutie alebo nezákonnosť, ktorej sa dopustili pri výkone svereného úradu buď priamo sami alebo s ich vedomím úradníci a ostatní zamestnanci.
(3) Trestné stíhanie predsedu a pod- , predsedu je upravené zákonom o stíhaní členov vlády. Danie pod obžalobu prevedie snem. Obžalovaného súdi a rozsudok vynáša k tomu účelu sostavený 12-členný trestný senát snemu.
(4) Odo dňa podania obžaloby nesmie predseda alebo podpredseda zastávať sverený mu úrad. V takomto prípade na návrh snemu učiní hlava štátu potrebné kroky na zaistenie riadneho chodu Najvyššieho účtovného kontrolného úradu. Úrad môže nastúpiť až po oslobodzovacom rozsudku alebo zastavení pokračovania.
(5) Veková hranica aktívnej služby predsedu a podpredsedu určuje sa 60. rokom veku. Úradu môžu byt skoršie pozbavení len spôsobom uvedeným v predošlých odsekoch, alebo na vlastnú žiadosť podanú cestou sneniu, o ktorej rozhodne hlava štátu.
(6) Miesto predsedu systemizuje sa v 1. platovej stupnici; ostatné miesta určia sa voľne v rámci systemizácie (§ 3 ods, 3 a 4).
§ 7.
(1) Predseda alebo v jeho zastúpení podpredseda je povinný veci týkajúce sa pôsobnosti svereného mu úradu, aj vlastné predlohy a návrhy zastávať v sneme a v jeho výboroch a dávať potrebné vysvetlenia.
(2) Na rokovaniach je oprávnený žiadať o slovo, ktoré nemožno mu odoprieť.
(3) Má právo zúčastniť sa s hlasom poradným všetkých schôdziek ministerskej rady, ak táto rokuje o veciach, ktoré spadajú do oboru pôsobnosti Najvyššieho účtovného kontrolného úradu.
§ 8.
(1) Dozoru Najvyššieho účtovného kontrolného úradu podliehajú účty štátnych úradov a podnikov, týkajúce sa peňazí, materiálu a iných hodnôt, ako aj účty nadácií a fondov, ústavov a spoločností dotovaných štátnymi peniazmi alebo spravovaných štátnymi orgánmi. Je oprávnený kontrolovať aj také ustanovizne, ktoré prijímajú podpory zo štátnej pokladnice.
(2) Nepodliehajú však kontrole zákonom povolené fondy na nepredvídané výdavky vlády alebo jej členov.
§ 9.
(1) Najvyšší účtovný kontrolný úrad je povinný predovšetkým skúmať, či príjmy a výdavky spočívajú na zákonných ustanoveniach alebo smluvách, či príjmy sú riadne poukázané a zúčtované, či sa pri správe štátneho majetku pokračovalo hospodárne. Je ďalej povinný skúmať, či poukazy a účty sú v súlade so štátnym rozpočtom a rozpočtovým zákonom, či poukazovanie deje sa podľa rozpočtu a v jeho rámci a či s úsporami nakladá sa podľa ustanovení rozpočtového zákona.
(2) Úrady a orgány, uvedené v § 8 sú povinné predložiť Najvyššiemu účtovnému kontrolnému úradu na požiadanie účty a ostatné doklady. Je oprávnený účty a doklady svojimi orgánmi preskúmať na mieste samom, robiť občasné prehliadky v účtárňach ministerstiev a správnych úradov s poukazovacím právom; ďalej, ak to vyžaduje bezpečnosť štátneho majetku a účel kontroly, svojimi orgánmi u správnych úradov skontrolovať pokladnice, preskúmať likvidáciu a inventarizáciu zásob.
(3) Prehliadky v účtárňach ministerstiev, prehliadky a skontrá u ostatných štátnych úradov a v ich oddeleniach môže
Najvyšší účtovný kontrolný úrad robiť len po predchodzom upovedomení príslušného ministerstva.
§ 10.
(1) Ak vznikne v správnom roku neodkladná potreba poukázať výdavok, o ktorý nie je postarané v štátnom rozpočte, alebo výdavok, ktorým sa prekročí povolený úver, alebo ak nastane potreba hradiť výdavok z iného ako rozpočtom určeného úveru alebo na iné než rozpočtom určené obdobie, príslušné ústredné úrady sú povinné zaslať spisový materiál po dohode s ministerstvom financií pred vypravením Najvyššiemu účtovnému kontrolnému úradu na nahliadnutie, ktorý má právo do 8 dní uplatniť námietky.
(2) Ak tieto námietky nemôže príslušný ústredný úrad odstrániť, rozhodne o nich vláda za povinnej účasti predsedu Najvyššieho účtovného kontrolného úradu. Vláda oznámi predsedovi svoje rozhodnutie aj písomne, ak o to predseda požiada,
(3) Najvyšší účtovný kontrolný úrad je povinný tieto výdavky viesť v evidencii a vykázať ich v štátnom záverečnom účte.
§ 11.
(1) Výtky týkajúce sa účtov a chyby zistené pri dohliadkach, oznámi Najvyšší účtovný kontrolný úrad príslušnému ústrednému úradu, ktorý je povinný odstrániť závady a vyrozumieť Najvyšší účtovný kontrolný úrad o tom, čo vo veci zariadil. Ak sa to nestane do 3 mesiacov, vyjedná vec Najvyšší účtovný kontrolný úrad priamo s príslušným úradom a ak nedojde k dohode, predloží predseda vec k rozhodnutiu vláde cez jej predsedu. Predseda Najvyššieho účtovného kontrolného úradu je potom povinný zúčastniť sa príslušnej schôdzky vlády.
(2) Predseda vlády oznámi rozhodnutie vlády predsedovi Najvyššieho účtovného kontrolného úradu písomne. Ak s týmto rozhodnutím predseda nie je uspokojený, predloží vec na rozhodnutie snemu.
§ 12.
(1) Pri kontrole štátneho dlhu je Najvyšší účtovný kontrolný úrad povinný skúmať, či sa prevádza emisia dlhopisov alebo pokladničných poukážok prísne podľa zákona, či sú riadne zaknihované záväzky štátu, či vláda prísne plní povinnosti štátu jak ohľadne vlastných dlhov, tak aj ohľadne záväzkov, za ktoré štát ručí, či sa v úplnom poriadku deje zúrokovanie a umorovanie a či je v úplnom poriadku zaistenie, dané veriteľom.
(2) Všetky štátne dlhopisy, vydané po účinnosti tohto zákona, vyžadujú k svojej platnosti kontrasignácie predsedu Najvyššieho účtovného kontrolného úradu.
(3) Najvyšší účtovný kontrolný úrad spolu s ministerstvom financií má v úschove pripravené štátne dlhopisy a vydáva ich ministrovi financií podľa príslušného zmocňovacieho zákona. Preberá štátne dlhopisy určené k amortizácii a ničí ich.
(4) Na výkon dozoru podľa ods. l má Najvyšší účtovný kontrolný úrad právo vyžiadať si od úverového oddelenia ministerstva financií po súhlase ministra financií vysvetlenia a výkazy ako aj nahliadnuť do príslušných kníh o štátnom dlhu, avšak tak, aby tým nijako nebola hatená práca tohto ministerstva.
§ 13.
(1) Najvyšší účtovný kontrolný úrad dozerá ďalej na obeh drobných (kovových) mincí a podľa výkazov ministerstva financií kontroluje, či sa obeh a razenie mincí deje v medziach zákona.
(2) O stave štátneho dlhu, aj o stave obehu drobných mincí vydáva Najvyšší účtovný kontrolný úrad štvrťročné zprávy.
§ 14.
(1) Najvyšší účtovný kontrolný úrad je povinný každoročne do konca septembra sostaviť ročný záverečný účet predošlého správneho roku o všetkých štátnych príjmoch a výdavkoch.
(2) Štátne úrady, ktoré poukazujú platy sú preto povinné predložiť Najvyššiemu
účtovnému kontrolnému úradu mesačné výkazy príjmov a výdavkov a po uplynutí správneho obdobia ročné účty, v ktorých musia vykázať sumárny výsledok peňažného hospodárenia, tento výsledok porovnať so štátnym rozpočtom a odchýlky náležite odôvodniť.
(3) Takto sostavený ročný záverečný účet je povinný Najvyšší účtovný kontrolný úrad predložiť do ďalších dvoch mesiacov vláde, ktorá ho predloží bez meškania snemu k preskúmaniu a schváleniu.
§ 15.
Najvyšší účtovný kontrolný úrad je povinný spolu s ročným záverečným účtom predložiť snemu aj bilanciu štátneho majetku, podrobnú zprávu o štátnych investíciách predošlého správneho roku a svoje minuloročné poznatky a doporučenia.
§ 16.
(1) Najvyšší účtovný kontrolný úrad je povinný starať sa o to, aby štátne účtovníctvo bolo čo najjednoduchšie, najúčelnejšie a najvýhodnejšie a upravené tak, aby umožňovalo ľahkú a rýchlu kontrolu,
(2) Má preto možnosť kontroly svojimi orgánmi u ktoréhokoľvek štátneho účtovného úradu, má možnosť účtovné vedenie preskúmať, zistené závady, chyby a nedostatky vytýkať a dbať o jeho úpravu podľa ustanovenia predošlého odseku.
(3) Za tým účelom spolupôsobí aj pri vydávaní nových nariadení, týkajúcich sa účtovníctva a kontroly a pri všetkých zmenách týchto nariadení. Bez jeho súhlasu nesmú byť takéto nariadenia vydávané. Keď Najvyšší účtovný kontrolný úrad uzná sám potrebu zmien, dohodne sa o tom s príslušným ústredným úradom.
§ 17.
(1) Najvyšší účtovný kontrolný úrad konečne dozerá na zachovávanie platných penzijných predpisov pri štátnych úradoch, ústavoch a podnikoch a ústavoch, podnikoch, fondoch atď. štátom spravovaných.
(2) Pre potrebu tejto kontroly má v evidencii všetkých penzistov.
§ 18.
(1) Predseda Najvyššieho účtovného kontrolného úradu po dohode s vládou vypracuje podľa tohto nariadenia rokovací poriadok a predloží ho do 3 mesiacov snemu na schválenie.
(2) Schválený rokovací poriadok uverejní sa v Slovenskom zákonníku.
§ 19.
(1) Kontrola poukazovacieho práva v obore Najvyššieho účtovného kontrolného úradu náleží snemu.
(2) Za tým účelom predloží Najvyšší účtovný kontrolný úrad snemu svoje účty o celoročnom hospodárení do 6 mesiacov od uplynutia príslušného roku.
(3) Najvyšší účtovný kontrolný úrad je povinný ku kontrole predložiť zákonodarnému snemu akúkoľvek inú písomnosť, vzťahujúcu sa na obor jeho pôsobnosti, ak ho o to požiada priamo snem alebo ktorýkoľvek jeho výbor.
§ 20.
Tento zákon nadobúda účinnosti dňom vyhlásenia a splnia ho všetci členovia vlády.
Dôvodová zpráva.
Zriadením samostatného Slovenského štátu vznikla potreba zriadiť aj Najvyšší účtovný kontrolný úrad, ktorý by ako samostatný a neodvislý úrad kontroloval štátne hospodárenie, dbal o úspornosť v štátnom hospodárstve a plnil všetky tie úkoly, ktoré v iných štátoch plní tento alebo podobný úrad.
Pred vyhlásením samostatného Slovenského štátu takéhoto úradu na Slovensku nebolo, lebo Slovensko tvorilo súčiastku
bývalej republiky Česko-Slovenskej a Najvyšší účtovný kontrolný úrad mal sídlo v Prahe.
Podkladom pre zákonné ustanovenie Najvyššieho účtovného kontrolného úradu, v dalšom skrátene NÚKÚ, boly by zákonné ustanovenia, ktorými bol zriadený Najvyšší účtovný kontrolný úrad v Prahe. Boly by to zákony: z 21. novembra 1866 č. 140 r. z., a ďalej zákon č. 175/1919 Sb. z. a n. a 500/1919 Sb. z. a n. Táto
úprava však pre slovenské pomery celkom nevyhovuje a preto bolo siahnuté aj k zák. čl. XVIII/1870, ktorým bol zriadený NÚKÚ v Maďarsku. Predložená osnova je preto sostavená na podklade týchto zákonných ustanovení, doplnených potrebami dnešnej doby a špeciálnymi potrebami Slovenského štátu.
K § 1. Toto ustanovenie dáva rámec pôsobnosti NÚKÚ, Je prevzaté z uvedených už zákonných ustanovení a vyhovuje dnešným špeciálnym slovenským potrebám. Novotou je len to, že kontrola je rozšírená i na majetky a hospodárenie štátnych podnikov. Toto je síce zrejmé z ďalších ustanovení osnovy, ale cieľom jasnosti bolo dané aj do ustanovenia § 1. Sídlom je Bratislava, ktorá je aj šidlom slovenských ústredných úradov.
K § 2. Je nezbytne treba, aby postavenie NÚKÚ bolo zvláštne, nezávislé, lebo len tak je možné zabezpečiť správne plnenie určených úkolov. Je treba totiž uviesť, že po prehlásení samostatného Slovenského štátu v niektorých prípadoch výdavky nekonaly sa celkom účelne, hospodárenie neviedlo sa tak, ako by to vyžadovaly mimoriadne pomery.
K § 3. Rozdelenie personálu celkom vžité. Osnova zavádza aj funkciu podpredsedu. Toto má však význam čisté úradný, bez finančného efektu, lebo podpredseda bude po platovej stránke podrobený platným platovým zákonom. Zriadenie tejto zvláštnej funkcie bolo potrebné z dôvodu, že predseda v jeho neprítomnosti musí byť zastupovaný. Nebolo účelné prevziať ustanovenie z maďarského zákona o štátnom účtovnom úrade, lebo tam predsedu zastupuje najstarší úradník (účtovný). Možnosťou menovať aj podpredsedu je zabránené tomu, aby podpredsedom sa mohol stať aj nespôsobilý úradník len preto, že je vekové alebo služobne najstarší.
K § 4. Toto ustanovenie je nezbytne treba, aby Najvyšší účtovný kontrolný úrad mohol riadne plniť sverené mu úkoly. Keďže Najvyšší účtovný kontrolný
úrad má právo kontroly aj nad vládou, je treba zabrániť, aby sa nemohly u Najvyššieho účtovného kontrolného úradu uplatniť rodinné vzťahy, čo by bolo zas len na úkor riadneho vykonávania práva kontroly.
K § 5. Nakoľko Najvyšší účtovný kontrolný úrad svojimi orgánmi vykonáva právo kontroly aj nad podnikmi, uvedenými v tomto paragrafe, bolo treba toto ustanovenie zvlášť vyzdvihnúť, lebo ak by zamestnanci Najvyššieho účtovného kontrolného úradu mohli byť členmi správnej alebo dozorčej rady uvedených podnikov, je len samozrejmým, že prevádzaná kontrola nebola by taká, akú má na mysli predmetný zákon. Nakoľko podľa § 33 služ. pragm. štátni zamestnanci nemôžu byť účastní pri správe spoločností akciových atď., nebolo by účelné z dôvodov ekvity, aby zamestnancom Najvyššieho účtovného kontrolného úradu táto účasť bola umožnená.
K § 6. Ustanovenie vžité a užívané aj v iných štátoch. Osobitý spôsob trestného stíhania predsedu a podpredsedu Najvyššieho účtovného kontrolného úradu je potrebný vzhľadom na ich mimoriadne postavenie. Pokiaľ Slovenský snem nevynesie zákon iný, platí zákon č. 36/1934 Sb. z. a n. o trestnom stíhaní prezidenta republiky a členov vlády. Nakoľko však v Slovenskom štáte je zavedený len jednokomorový systém, preto ,bolo treba zvlášť skonštruovať právo dať pod obžalobu predsedu a podpredsedu Najvyššieho účtovného kontrolného úradu.
Hranicu služobnej doby predsedu a podpredsedu Najvyššieho účtovného kontrolného úradu je treba v zákone osobite vyzdvihnúť, aby presluhovaním týchto netrpel riadny chod úradu. Plat predsedu v iných štátoch je rovnaký s platom aktívnych ministrov. Keďže však Slovenský štát je malým a chudobným, neodporúča sa ďalšie zaťaženie štátnej kasy. Skutočnosť, že predseda Najvyššieho účtovného kontrolného úradu je v 1. platovej stupnici, nebude nijak na úkor dôležitosti
nim zastavaného miesta, lebo dôležitou je zákonom udelená právomoc a nie výška požitkov.
K § 7. Podľa tohto ustanovenia predseda alebo nim poverený úradník Najvyššieho účtovného kontrolného úradu je nie len oprávnený, ale aj povinný zastávať všetky zákonné osnovy pred snemom, jeho výbormi a pred vládou, ktoré majú finančné účinky pre štát, a to za povinnej spoluúčasti zástupcu ministra financií. Je potom len samozrejmosťou, že toto oprávnenie vzťahuje sa tiež na predlohy a osnovy, ktoré sám vydá.
K §§ 8—16. Ustanovenia tieto podrobnejšie vymedzujú právomoc Najvyššieho kontrolného úradu a sú podobné právomoci toho resp. podobného úradu v cudzine. Novotou medzi praxou v bývalej republike Česko-Slovenskej a navrhovanou osnovou je, že ročný záverečný účet bude musieť Najvyšší účtovný kontrolný úrad zhotoviť do konca mesiaca septembra po uplynulom správnom ro-
ku a do ďalších dvoch mesiacov predložiť snemu k prejednaniu a schváleniu.
K § 17. Dozor nad zachovávaním penzijných predpisov je potrebný jednak vzhľadom na štátnu pokladnicu a jednak preto, aby pri prevádzaní penzijných predpisov bola zachovávaná jednotnosť. Evidencia penzistov Najvyšší účtovný kontrolný úrad nijako zvlášť nezaťaží, lebo túto evidenciu pre Najvyšší účtovný kontrolný úrad sostavia príslušné likvidatúry.
K § 18. Ustanovenie toto je obvyklé a rovnako užívané i v štátoch iných.
K § 19. Vzhľadom na to, že aj v rámci Najvyššieho účtovného kontrolného úradu robia sa poukazy, že i tu sa hospodári so štátnym majetkom je treba, aby aj Najvyšší účtovný kontrolný úrad bol podrobený kontrole. Keďže Najvyšší účtovný kontrolný úrad je na roveň postavený ministerstvám, kontroluje aj ich hospodárenie, je preto treba kontrolu Najvyššieho účtovného kontrolného úradu sveriť snemu.
Dr. Jozef Tiso v. r.,
predseda vlády.
Dr. Mikuláš Pružinský v. r.,
minister financií.