Snem Slovenskej republiky 1939
I. volebné obdobie. 1. Zasedanie.
38.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa 1939
o úprave služebného pomeru vydatých učiteliek, učiteliek ručných prác
národných škôl a opatrovateliek.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
(1) Vydatá učiteľka, učiteľka ručných prác, ustanovená v pragmatikálnom pomere na verejnej národnej škole, alebo opatrovateľka na verejnej opatrovni, ktorá sa zriekne dobrovoľne služby do 31. októbra 1939, dostane za každý celý rok skutočnej služby, započítateľný pre výmeru penzijných platov, odstupné, a to za prvých 10 rokov po 8% a za každý ďalší rok po 6% penzijnej základne, ktorú mala dňa rozviazania služebného pomeru. Ak započitateľný čas pre výmer odstupného nepresahuje desať celých rokov, vymeria sa odstupné i za zlomky roku pomernou sumou, pri čom sa dbá iba na celé mesiace.
(2) Služebný pomer vydatej učiteľky (učiteľky ručných prác, opatrovateľky), uvedenej v prvom odseku sa rozväzuje posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom sa zriekla služby.
§ 2.
(1) Vydatá učiteľka (učiteľka ručných prác, opatrovateľka), ktorá sa podľa § l zriekne svojho služebného miesta, a má
v deň zrieknutia sa služby aspoň 10 započítateľných rokov vo verejnom penzijnom zaopatrení pre nárok na penziu a jej výmer, môže si v žiadosti o dobrovoľné vzdanie sa služby namiesto odstupného podľa § l uplatniť nárok na penziu v deň dovŕšenia 55. roku svojho veku a vstúpiť prvým dňom kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po dni zrieknutia sa služby, do trvalej výslužby. Nárok na penziu nadobudne iba prvým dňom mesiaca po dovŕšení 55. roku svojho veku. Penzia sa vymeria z penzijnej základne, čo patrí v deň vstupu do výslužby a podľa započítateľného služebného času v tento deň.
(2) Ak v l odseku uvedená osoba pred dovŕšením 55. roku svojho veku a po rozluke manželstva alebo po umretí manžela, po prípade ak prestane byť t. zv. družkou (§ 6), nebude mať príjmu, čo je polovicou jej penzie alebo príslušného najnižšieho výmeru výslužného, ak je tento vyšší, nadobudne nárok na výplatu čiastky, doplňujúcej jej príjem na polovicu jej penzie, po prípade na príslušný najnižší výmer. Nárok na výplatu tejto sumy zaniká koncom mesiaca, v ktorom sa táto osoba znova vydá,
(3) Odo dňa vstúpenia do výslužby až do nadobudnutia nároku na penziu podľa odseku l, nepočítajúc do toho čas, v ktorom sa vyplácala suma podlá odseku 2, platí učiteľka (učiteľka ručných prác, opatrovateľka) udržovací príspevok ročne 3°/o poslednej penzijnej základne. Udržovací príspevok treba platiť vopred v polročných termínoch na šekový účet úradu, príslušného pre vymeranie penzie. Ak sa oneskorí učiteľka (učiteľka ručných prác, opatrovateľka) so zaplatením udržovacieho príspevku dlhšie ako jeden rok, zanikajú nároky podľa odseku l a 2.
(4) Ak sa zistí, že niet podmienok podľa odseku l, pokladá sa žiadosť podľa tohto odseku za zrieknutie sa služby s odstupným podľa § 1.
§ 3.
(1) Ministerstvo školstva a národnej osvety môže rozviazať služebný pomer tej
pragmatikálnej učiteľky, učiteľky ručných prác na verejnej národnej škole alebo opatrovateľky na verejnej opatrovni, ktorá je 1. novembra 1939 vydatá, alebo sa po tomto dni vydá — bez ohľadu na to, či služebný pomer sa založil pred 1. novembrom 1939 alebo po ňom — so súčasným priznaním nároku za každý celý rok skutočnej služby, započítateľný pre výmer výslužného na odstupné, a to za prvých 10 rokov po 6% a za každý ďalší celý rok po 4% penzijnej základne, ktorá jej naposledy patrila.
(2) Rozviazaný služebný pomer učiteľky (učiteľky ručných prác, opatrovateľky) končí sa posledným dňom mesiaca, v ktorom sa jej doručil výmer o rozviazaní služebného pomeru.
(3) Výber vydatých učiteliek (učiteliek ručných prác, opatrovateliek), ktorých služebný pomer sa rozviaže podľa odseku l, vykoná ministerstvo školstva a národnej osvety podľa smerníc, ktoré vydá vláda, prizerajúc najmä na príjmové, majetkové, rodinné pomery učiteľky a na služebné záujmy.
§ 4.
(1) Učiteľka (učiteľka ručných prác, opatrovateľka), ktorej služebný pomer sa rozviazal podľa §§ l alebo 3, môže byť znova ustanovená v predošlom služebnom pomere podľa stavu v deň rozviazania. Predpokladom pre opätné ustanovenie je, že splňuje ináč podmienky pre ustanovenie, ďalej, že jej služebný výkon v posledných troch rokoch pred rozviazaním služebného pomeru označil sa celkovým posudkom aspoň tretieho stupňa a že jej výživa, po prípade výživa jej rodinných príslušníkov je ohrožená.
(2) Rodinnými príslušníkmi v smysle predchádzajúceho odseku sú manžel a vlastné, nevlastné alebo osvojené deti učiteľky (učiteľky ručných prác, opatrovateľky).
(3) Podmienkou pre opätné započítanie predošlej služby pre nárok na penziu a jej výmeru je, že odstupné vráti v primeraných lehotách.
§ 5.
(1) Odstupné podľa § l, odsek l a § 3, odsek l sa vyplatí najviac v 4 termínoch, a to do troch, šiestich, deviatich a do dvanástich mesiacov od rozviazania služebného pomeru — ale najskôr 1. januára 1940 — pri čom odstupné, čo neprevyšuje sumu 2. 000. — Ks, vyplatí sa naraz a vyššie odstupné ako táto suma tak, aby splátky boly až do vyčerpania odstupného aspoň 2. 000. — Ks.
(2) Poskytnutie odstupného vylučuje vydanie prevodnej sumy podľa predpisov o verejnoprávnom poistení a vrátenie penzijných príspevkov.
§ 6.
Ustanovenia tohto zákona vzťahujú sa i na učiteľky (učiteľky ručných prác, opatrovateľky), ktorých manželstvo sa rozlúčilo, ak nie sú vo výžive na svoj plat odkázané, ďalej í na t. zv. družky života.
§ 7.
Tento zákon nadobúda účinnosti v deň vyhlásenia; vykoná ho minister školstva a národnej osvety v dohode s ministrom financií.
Dôvodová zpráva.
Počet učiteľských miest na národných školách proti lanskému roku sa 1. septembra 1939 značne zmenšil. Stalo sa tak jednak prílivom veľkého počtu učiteľstva z odtrhnutého územia (len na štátnych národných školách ich bolo 766), jednak všeobecným úbytkom žiactva, ktorý nastal tak odchodom značného poetu obyvateľstva, čo nemalo štátnej príslušnosti Slovenskej republiky, ako poklesom natality, a zaškolením slabších ročníkov z hospodárskej krízy. Túto okolnosť zobrazujú tieto štatistické dáta o počte živo-narodených detí v jednotlivých rokoch: 1929..... 95. 387 1932..... 93. 110
1930..... 96. 899 1933..... 84. 975
1931..... 93. 309 1934..... 83. 424.
Počet živo-narodených detí starších ročníkov nebolo možné zadovážiť, no ministerstvo školstva a národnej osvety má naporúdzi z päťročia 1921—25 priemerné číslo, ktoré je 109. 201. Z rokov 1926—30 to číslo je 99. 161.
Preto zostane mnoho učiteľov bez miesta a štátna školská správa môže z nich umiestiť na začiatku školského roku 1939- 40 len tých, ktorí účinkovali na zrušených triedach a majú služebný pomer pragmatikálny. Učiteľov, ktorí boli v minulom školskom roku vo výpomocnom pomere, bude možné umiestif len čiastočne, takže mnohí absolventi učiteľských ústavov z roku 1938 a starší zostanú bez miesta. K tomu pristupuje veľký počet absolventov
učiteľských ústavov z roku 1939 (asi 500). Napokon bude úlohou štátnej školskej správy umiestiť aj učiteľov, ktorých prepustia z vojenskej prezenčnej služby.
Je preto súrna potreba, aby sa čo najviac učiteľských miest uvoľnilo v najkratšom čase. Keby sa tak nestalo, mohlo by to mať vážne politické následky, lebo verejnosť by iste poukazovala na to, že samostatný slovenský štát nevie vyriešiť nezamestnanosť slovenskej inteligencie.
Uvedené dôvody platia s nepatrnými odchýlkami i na učiteľky ručných prác a opatrovateľky.
Navrhovaná osnova vychádza zo zásady, aby z učiteľskej služby odišly osoby, u ktorých sociálne pomery nevyžadujú zárobkovú činnosť. Okrem toho vyplňuje medzeru v platných predpisoch, lebo v doterajšom stave vydaté učiteľky nemôžu sa vzdal služby bez toho, že by strácaly penzijné zaistenie, prípadne že by nedostaly náhradu za zaplatené penzijné príspevky.
Pri vyriešení tejto otázky štátna školská správa má na mysli predovšetkým finančný záujem štátu tak, aby štátna pokladňa týmto opatrením sa čo najmenej zaťažila.
Odstupné v smysle § l osnovy, t. j. pri dobrovoľnom odchode učiteľky (učiteľky ručných prác, opatrovateľky) ustáľuje sa vo výške ako to určilo vl. nar. č. 379/38 Sb, z. a n., ktoré s tejto stránky na Slovensku nenadobudlo účinnosti. Suma odstupného sú v podstate zaplatené penzijné príspevky s nevysokými úrokmi. Pri nútenom odchode učiteľky (učiteľky ručných prác, opatrovateľky) toto odstupné určuje sa ešte nižšou sumou.
V konečných dôsledkoch by prevedenie navrhovaného zákona pre štátnu pokladňu neznamenalo väčší náklad, lebo v tom prípade, keby navrhovaný zákon sa nevydal, štátna pokladňa by musela vyplácať vysoké aktívne platy vydatým učiteľkám (učiteľkám ručných prác, opatrovateľkám), na ktorých miesto by boli ustanovení len výpomocní učitelia s počiatočným platom okrúhle 10.000.— Ks). Okrem toho po vý-
plate odstupného sa zbaví štát vysokých penzijných nárokov zainteresovaných osôb, na ktorých miesto nastupujú osoby len s malými penzijnými nárokmi.
Prechodne to, pravda, bude vyžadovať zvýšenie penzijného nákladu, ale zas značne sa sníži náklad na učiteľské osoby v aktívnej službe.
Finančný efekt, ktorý bude vyžadovať splnenie tohto zákona nie je možno vyčísliť, keďže nemožno vedieť, koľko učiteliek (učiteliek ručných prác, opatrovateliek) sa vzdá služby dobrovoľne, resp. u koľkých sa služebný pomer rozviaže podľa § 4. Ale predpokladajúc, že na štátnych národných školách opustí službu s odstupným asi 300 učiteliek, bolo by možné náklad na odstupné odhadnúť sumou cca 6,600.000.— Ks. Na neštátnych školách by šlo o 100 osôb, náklad s nimi spojený by bol cca 2,300.000.— Ks.
Podľa tohto výpočtu by osnova vyžadovala tieto rozpočtové presuny:
a) na štátnych národných školách u 300 osôb namiesto doterajšieho osobného nákladu by bolo treba zaistiť len 3,000.000 — Ks a zvyšok osobného nákladu by sa presunul na penzijný náklad.
b) U neštátnych učiteľov na 100 osôb sú podlá rozpočtu zaistené aktívne osobne platy v kapitole 5 ministerstva školstva a národnej osvety, tit. 14, pol, l, 2, 3. Osobný náklad by bol u týchto osôb miesto doterajšieho len 1,000.000.— Ks a zvyšok by sa presunul na položku 4. uvedeného titulu. Finančný účinok, spojený s prípadným odchodom veľmi malého počtu učiteliek ručných prác a opatrovateliek osobitne sa neuvádza.
Vysvetlivky k jednotlivým paragrafom,
K § 1.
Ustanovenie § l má na mysli umožniť dobrovoľné vzdanie sa služby vydatým učiteľkám odo dňa účinnosti tohto zákona do 31. októbra 1939, aby s týmto dobrovoľným odchodom vydatých učiteliek (učiteliek ručných prác a opatrovateliek) uvoľnily sa miesta pre veľký počet nezamestnaného učiteľského dorastu. Toto ustanovenie predpokladá, že poskytnuté odstupné, najmä jeho výhodnejšia výmera, ako je to pri nútenom odchode podľa § 3, bude dostatočným . podnetom pre dobrovoľný odchod zo služby všetkých tých vydatých učiteliek (učiteliek ručných prác a opatrovateliek), ktorých živobytie je už alebo príjmami ich manželov alebo z iných prameňov dostatočne zabezpečené.
K § 2.
Ustanovenie tohto paragrafu dáva vydatým učiteľkám (učiteľkám ručných prác, opatrovateľkám), ktoré sa zrieknu služebného miesta podľa § l a majú aspoň 10 rokov služby, započítateľnej vo verejnom penzijnom zaopatrení pre nárok na výslužné a jeho výmer, výhodu vo forme alternatívy, že si môžu voliť alebo odstupné podľa § l, alebo uplatniť si nároky na zachovanie výslužného dňom dovŕšenia 55. roku svojho veku. Ide tu hlavne o získanie pre dobrovoľný odchod zo služby tých vydatých učiteliek (učiteliek ručných prác, opatrovateliek), ktoré majú obavu o zaopatrenie v svojom staršom veku, alebo ktoré sa boja rizika, že by zostaly bez prostriedkov v prípade zomretia svojho manžela alebo rozlúčenia manželstva. Predpokladom zabezpečenia výhod, spojených so zaistením nároku na výslužné v 55. roku veku. prípadne na doplňujúcu časť na polovicu výslužného pre prípad umretia manžela, rozluky manželstva (zániku pomeru družky) je pravda, platenie udržovacích príspevkov podľa 3. ods. tohto §.
K § 3.
Ustanovenia tohto paragrafu dávajú školskej správe možnosť podľa vládou vydaných smerníc kedykoľvek rozviazať služebný pomer tých vydatých učiteliek (učiteliek ručných prác, opatrovateliek), ktoré budú dňa l, novembra vydaté alebo sa po tomto dni vydajú (bezohľadu na to, kedy vstúpily, alebo vstúpia do služby), a tak celkový počet vydatých učiteliek na verej-
ných národných školách snižovať na potrebnú mieru. Odstupné je pri tomto nútenom odchode nižšie ako odstupné podľa § l (miesto 8 a 6°/o len 6 a 4%), čím sa chce docieliť, aby čím viac vydatých učiteliek (učiteliek ručných prác, opatrovateliek), ktoré sú teraz vo verejných službách, rozhodlo pre dobrovoľný odchod podľa § 1.
K § 4.
Ustanovenia tohto paragrafu zmierňujú príkrosť ustanovení §§ l a 3 o nútenom rozviazaní služebného pomeru v tom smere, že umožňujú opätné ustanovenie učiteľky (učiteľky ručných prác,, opatrovateľky) v jej bývalom služebnom pomere, ak by sa neskôr ohrozila jej výživa alebo výživa jej rodinných príslušníkov, ak sú u nej splnené isté potrebné predpoklady s hľadiska opätovného nastúpenia služby. Pritom sa učiteľke (učiteľke ručných prác, opatrovateľke) umožňuje i započítanie predošlej služby pre nárok na penziu a jej výmeru s podmienkou, že vráti odstupné, ktoré sa jej vyplatilo.
K § 5.
Termíny pre výplatu odstupného určujú sa tak, aby odstupné z dôvodov rozpočtových bolo splatné najskôr počiatkom roku 1940, aby bolo účinnou pomocou pre učiteľky (učiteľky ručných prác, opatrovateľky) hneď v počiatočnom čase po zastavení služebného platu a aby pritom jeho výplata nezaťažovala naraz štátnu pokladnicu.
K § 6.
Aby sa zamedzilo obchádzať ustanovenia tohto zákona prípadnými rozlukami manželstiev, bolo treba platnosť reštrinkčných ustanovení rozšíriť i na učiteľky (učiteľky ručných prác, opatrovateľky), ktorých manželstvo sa rozlúčilo. Aby sa zamedzily prípadné škodlivé účinky tohto nariadenia na uzatváranie nových manželstiev, platí ustanovenie o platnosti týchto predpisov i na družky života.
K § 7.
Želateľné účinky pri rýchlom zapojení nezamestnaného učiteľského (opatrovateľského) dorastu do zamestnania, dostavia
sa iba vtedy, keď ustanovenia tohto zákona sa prevedú hneď na začiatku školského roku, a preto bolo treba účinnosť zákona určiť dňom jeho vyhlásenia.
Dr. Jozef Tiso v. r.,
predseda vlády.
Jozef Sivák v. r.,
minister školstva a národnej osvety.