Snem Slovenskej republiky 1939

I. volebné obdobie. 1. zasedanie.

43.

Vládny návrh.

Zákon

zo dňa 1939

o zabavení majetku pre niektoré trestné činy.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ 1.

(1) Kto je dôvodne podozrelý, že po 14. marci 1939 spáchal zločin uvedený v § l až 5 alebo v § 6, čís. l a 2 alebo zločin podľa § 10, čís. 2 alebo prečin podľa § 17, čís. l zákona na ochranu republiky alebo zločin zbehnutia podľa § 183, 189 až 199 alebo zločin osnovania spiknutia k zbehnutiu podľa §§ 216 až 219, 221, 222 a 226 voj. tr. zák. alebo zločin podľa § 176 zák. čís. 131/36 Sb. z. a n., proti tomu príslušný krajský súd (vyšetrujúci sudca), prípadne príslušný vojenský súd (vyšetrujúci sudca), nakoľko ide o osoby, podliehajúce právomoci vojenských súdov, na návrh príslušného verejného žalobcu nariadi už za trestného pokračovania (aj za stopovania, prípadne vyšetrovania) zatýmne zabezpečiť majetok obvineného tiež vo verejných knihách, najmä mu zakáže ním nakladať. Ponechá sa mu aj osobám bývajúcim v tuzemsku, o ktoré je povinný sa starať z majetku toľko, koľko nevyhnutne potrebujú na výživu, prípadne na výchovu.

(2) Rozhodnutie, ktorým sa majetok zatýmne zabezpečuje, sa hneď vyhlási na

súdnej doske, v Súdnom ústrednom oznamovateľovi, v Úradných novinách a podľa uváženia súdu aj iným vhodným spôsobom.

(3) Proti tomuto rozhodnutiu niet opravného prostriedku.

(4) Dňom vyhlásenia rozhodnutia na súdnej doske sú právne jednania obvineného o jeho majetku, nakoľko presahujú medze obyčajnej správy, voči štátu bezúčinné.

§ 2.

(1) Proti neprítomnému obvinenému pripúšťa sa postavenie pod obžalobu, konať hlavné pojednávanie a vyniesť rozsudok pre niektorý z trestných činov, uvedených v ods. l, § l aj v prípadoch:

a) keď nemôže byť k súdu predvedený,

b) keď pre niektorý z týchto trestných činov je úložný ako hlavný trest vyše päť rokov na slobode,

c) keď obvinený nemôže byť súdom vypočutý o obsahu obvinenia.

d) keď sa mu predvolanie k (hlavnému, odvolaciemu hlavnému) pojednávaniu nemôže doručiť.

(2) Keď sa obvinený alebo jeho príslušníci nepostarajú o obhajobu, treba mu stanoviť obhajcu z úradnej moci k zastupovaniu jeho záujmov.

(3) Nie je dôvodom zmätočnosti, keď bol nejaký úkon prevedený v neprítomnosti obvineného, hoci zákon pod zmätočnosťou stanoví, aby bol prevedený v jeho prítomnosti alebo po jeho vypočutí.

§ 3.

(1) Keď príslušný súd odsúdi obžalovaného pre niektorý z trestných činov, uvedených v ods. l, § l, vysloví, že jeho majetok prepadá v prospech slovenského štátu.

(2) Nakoľko ide o zločiny podľa vojenského trestného zákonníka, uvedené v ods. l, § l, nemusí súd vysloviť prepadnutie majetku, keď obžalovaný neušiel alebo sa nepokúsil ujsť do cudziny.

§ 4.

Proti rozhodnutiam súdu pripúšťajú sa opravné prostriedky podľa obecných ustanovení trestného poriadku, prípadne vojenského trestného poriadku.

§ 5.

Podrobnosti, najmä nakoľko ide o spôsob zabezpečenia a prevodu majetku, upraví prevádzajúce vládne nariadenie.

§ 6.

Ustanovenia tohoto zákona nedotýkajú sa ustanovení zákona o trestnom súdnictve nad mládežou zo dňa 11. marca 1931, čís. 48 Sb. z. a n.

§ 7.

(1) Tento zákon nadobúda účinnosti dňom vyhlásenia a vykonajú ho minister pravosúdia v dohode so zúčastnenými ministrami,

(2) Ustanovenia, ktoré odporujú ustanoveniam tohoto zákona, sa zrušujú.

Dôvodová zpráva.

Zvýšenie účinnosti trestnej sankcie a dôsledkom toho zvýšenie ochrany politických štátnych záujmov a potreba postihnúť trestnou sankciou aj osoby utieknuvšie do cudziny a tam sa zdržujúce z dôvodov politických, najmä pre ich smýšľanie a orientáciu protištátnu a z dôvodov, aby sa vyhly brannej povinnosti, vyžadujú upraviť otázku zaistenia a prepadnutia majetku previnivších sa osôb proti trestným činom ťažkého rázu väčšinou politickej povahy zvláštnou normou, obdobne ako to stanovily zákonné články XVIII. z roku 1915 a čís. nar. zo dňa 9. júna 1915, čís. 156 ríš. zák., ktoré platily pred účinnosťou ustanovenia § 29, čís. 3 zákona čís. 50/23 Sb. z. a n.

Doterajšie normy, ktoré upravily otázku zabavenia majetku previnivších sa

osôb, a to: § 18 zák. čís. 568/19 Sb. z. a n., § 29, čís. 3 zák. čís. 50/23 Sb. z. a n. a § 184 zák. čís. 131/36 Sb. z. a n., nevyhovujú úplne, lebo trestná sankcia neukázala sa dosť účinnou, majetok pred zabavením sa prezatýmne zabezpečoval dosť zdĺhavým spôsobom (§§ 27 až 29 vlád. nar. čís. 597/19 Sb. z. a n. ), predpokladá sa, že obvinený býva v tuzemsku, teda, že postup podlá §§ 470 až 472 tr. por. je vylúčený a súd môže vyrieknuť pri odsúdení, že majetok odsúdeného prepadá celkom štátu, ako to stanoví ustanovenie § 18 zák. čís. 568/19 Sb. z. a n., alebo iba zčasti, ako to stanoví ustanovenie § 29, čís. 3 zák. čís. 50/23 Sb. z. a n., alebo celkom alebo zčasti, ako to stanoví ustanovenie § 184 zák. čís. 131 36 Sb. z. a n.

Predmetný vládny návrh zákona zachováva tieto zásady:

1. Zvýšiť účinnosť trestnej sankcie.

2. Urýchliť vyrieknutie, že sa majetok zatýmne zabezpečuje, čoho sa docieľuje tým, že vyšetrujúci sudca prejíma funkciu senátu krajského súdu, vykonávaného v smysle ustanovenia § 18, ods. 3 zák. čís. 568/19 Sb. z. a n.

3. Umožniť zatýmne zabezpečiť a vyrieknuť prepadnutie majetku aj proti neprítomným previnivším sa osobám.

4. Obligatórne vysloviť zaistenie a prepadnutie celého majetku obvineného, nakoľko ide o civilné osoby a nakoľko ide o vojenské osoby zachovať túto zásadu pri trestných činoch proti zákonu na ochranu republiky a pri zločine podľa § 176 zák. čís. 131/36 Sb. z. a n. pri vyslovení prepadnutia majetku; nakoľko však ide o zločiny podľa vojenského trestného zákonníka fakultatívne vysloviť prepadnutie majetku, keď sa obžalovaný zdržuje v tuzemsku, keď však ušiel alebo sa pokúsil ujsť do cudziny, obligatórne to vysloviť,

K jednotlivým paragrafom sa uvádza:

K § 1.

Ods. 1. Taxatívne sa uvádzajú trestné činy, ohľadom ktorých treba nariadiť zatýmne zabezpečenie a prepadnutie majetku. Sú to väčšinou trestné činy ťažkého rázu. Prečin podľa § 17, čís. l zák. čís. 50/23 Sb. z. a n, je subsidiárnym trestným činom v pomere k zločinu podľa § 2 cit. zák. a svojou povahou ťažko ohrozuje politické štátne záujmy, preto sa nehľadelo jedine ku kvalifikačnej okolnosti (prečin). Stanoví sa, na rozdiel od ustanovenia § 18, ods. 3 zák. čís. 568/19 Sb. z. a n., novota v tom smere, že je potrebný návrh verejného žalobcu, že miesto trojčlenného senátu krajského súdu vykonáva jeho funkciu vyšetrujúci sudca a že obligatórne vysloví zatýmne zabavenie majetku. Tým, že od návrhu verejného žalobcu závisí nariadenie zatýmneho zabezpečenia majetku, chce sa docieliť toho, aby sa mohla

skúmať pohnútka trestného činu v tom smere, či je politická; najmä pokiaľ ide o trestné činy podľa zákona na ochranu republiky, ktoré môžu byť spáchané aj z inej pohnútky.

Na rozdiel od ustanovení § 29, čís. 3 zák. čís. 50/23 Sb. z. a n, a § 184 zák. čís. 131/36 Sb. z, a n., avšak obdobne podľa § 18, ods. 3 zák. čís. 568/19 Sb. z. a n. sa stanovilo, že už za trestného pokračovania sa zabezpečí majetok, čím sa uplatňuje prvá zásada vládneho návrhu zákona, totižto zvýšenie účinnosti trestnej sankcie.

Z dôvodov ekvity a v existenčnom záujme bolo treba aspoň čiastku z majetku ponechať obvinenému a osobám, o ktoré je povinný sa starať.

Ods. 2, Ide o obdobné opatrenie, ako to stanoví ustanovenie odseku l, § 2 zák. čís. 64/31 Sb. z. a n., čím sa chce docieliť toho, aby sa mohlo stanoviť štádium, od ktorého by boly právne jednania obvineného o jeho majetku bezúčinnýmí. Publikáciou rozhodnutia docieli sa najmä aj toho, že sa dozvie o zatýmnom zabezpečení nakoľko možno najviac osôb, čím sa môže zamedziť ďalšie uzavieranie právnych jednaní obvineného o jeho majetku.

Ods. 3.: zamedzuje preťahovanie pokračovania a využitie lehoty, vzniklej opravným prostriedkom, k právnemu jednaniu obvineného o jeho majetku.

Ods, 4.: nepotrebuje bližšieho odôvodnenia.

K § 2.

Ods. l.: stanoví prípady, kedy sa môže konať trestné pokračovanie aj v prípadoch, keď je obvinený neprítomný aj pri nezachovaní ustanovení § 472, ods. l tr. por. a § l, ods. l zák. čís. 8/24 Sb. z. a n. Bolo treba sa odchýliť od zásad v týchto ustanoveniach obsažených z dôvodu, aby sa mohly postihnúť trestnou sankciou — zabavením majetku aj osoby zdržujúce sa v cudzine.

Ods. 2, Ťažká povaha trestných činov uvedených v ods. l, § l a trestnej sankcie, nemožnosť obrany samým obvineným,

umožnenie však brániť jeho záujmy, vyžadujú, aby sa mu stanovil obhajca z úradnej moci podľa obdobných ustanovení §§ 472 a 56 tr. por.

V ods. 3: vylúčením zmätočností docieľuje sa pravidelnosti trestného pokračovania. Obdobne to stanoví § l, ods. 6 zák čís. 8/24 Sb. z. a n.

K § 3.

Na rozdiel od ustanovenia § 29, čís, 3 zák. čís. 50/23 Sb. z. a n. obligatórne sa vyslovuje prepadnutie celého majetku u civilných osôb, kdežto nakoľko ide o zločiny podľa vojenského trestného zákonníka, uvedené v ods. l, § l u vojenských osôb obligatorne i fakultatívne a obligatórne nakoľko ide o trestné činy proti zákonu na ochranu republiky a o zločin podľa § 176 zák. čís. 131/36 Sb. z. a n. Prepadnutie majetku nemusí mať povahu náhrady za skutočnú škodu, ale stačí, že je zadosťučinením za ideálnu škodu. Ustanovenie tohto paragrafu v tomto smere je obdobné ustanoveniam zák. čl. XVIII. z roku 1915 a čís. nar. zo dňa 9. júna 1915, čís. 156 ríš. zák. Zvláštna povaha zločinov zbehnutia a aj pohnútky, za ktorých boly spáchané, vyžadujú zvláštnu úpravu, nakoľko ide o vyslovenie prepadnutia celého majetku. Tieto trestné činy páchajú väčšinou mladé osoby z nerozvážnosti a osoby, ktoré ich páchajú z politickej pohnútky, väčšinou ujdú do cudziny. Dosavádny právny stav vôbec nepoznal zabavenie majetku ako vedľajšieho trestu pri zbehnutí.

K § 4.

Nepotrebuje bližšieho odôvodnenia.

K § 5.

Dosavádne ustanovenia o zabavení majetku § 29, čís. 3 zák. čís. 50/23 Sb. z. a n. a § 184 zák. čís. 131/36 Sb. z. a n. odvolávajú sa na ustanovenia § 18 zák. čís. 568/19 Sb. z. a n. nakoľko ide o spôsob zabezpečenia majetku. Tento spôsob však v praxi sa ukázal nevhodným a vzhľadom na to, že ustanovenia rakúskeho dedičského práva v ods. 2, § 18 zák. čís. 568/19 Sb. z. a n. uvedené, nie sú totožné s ustanoveniami uhorského dedičského práva, v praxi nemôžu byt ani úplne prevedené v právnej oblasti uhorského práva, Za tohto stavu vecí a aj so zreteľom na civilne-právnu povahu vecí a na okolnosť, že v dohode so zúčastnenými ministerstvami bude treba stanoviť podrobné ustanovenia, ktoré by vyhovovaly tunajšiemu právnemu systému; bolo treba ponechať upraviť otázku spôsobu zabezpečenia a prevodu majetku prevádzajúcemu nariadeniu,

K § 6.

Odchylné ideové ponímanie trestného práva mládeže a jeho kriminálne-politických účelov odôvodňujú toto ustanovenie.

K § 7.

Ods. 1. Ide o klauzulu vyhlasovaciu. Ods. 2. Ide o klauzulu zrušovaciu. Vykonaním tohto zákona možno očakávať väčší prírastok štátneho majetku.

Dr. Jozef Tiso v. r.,

predseda vlády.

Dr. Gejza Fritz v. r., minister pravosúdia.

Andrej, Bratislava 5507-39