Snem Slovenskej republiky 1939
I. volebné obdobie. 2. zasedanie.
56. Zpráva
ústavno-právneho výboru
o vládnom návrhu zákona o zabavení majetku pre niektoré trestné činy
(tlač 43).
Ústavno-právny výbor skúmal vládnu osnovu na zasadnutí z 18. októbra 1939. Výbor v plnej miere osvojuje si to stanovisko dôvodovej zprávy vládneho návrhu, že je potrebná zvýšená ochrana politických štátnych záujmov.
Riešenie, aké volí vládny návrh, pomerom a požiadavkám doby podľa náhľadu ústavno-právneho výboru plne vyhovuje.
Ústavno-právny výbor preto navrhuje, aby snem uzákonil návrh v tak upravenom znení, ako nasleduje.
V Bratislave 18. októbra 1939.
Dr. Karol Mederly v. r.,
predseda.
Dr. Anton Hudec v. r.,
zpravodaj.
Zákon
zo dňa 1939
o zabavení majetku pre niektoré trestné činy.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ l.
(1) Kto je dôvodne podozrelý, že po 14. marci 1939 spáchal:
a) zločin uvedený v §§ l až 5 alebo v § 6, čís. l a 2 alebo zločin podľa § 10, čís. 2 alebo prečin podľa § 17, čís. l zákona na ochranu republiky;
b) zločin zbehnutia podľa §§ 183, 189 až 199 alebo zločin účastenstva na zbehnútí iného podľa § 206 alebo zločin osnovania spiknutia k zbehnutiu podľa §§ 216 až 219, 221, 222 a 226 voj. tr. zák.;
c) zločin nedovoleného najímania vojska podľa § 176 zák. čís. 131/36 Sb. z. a n.,
proti tomu príslušný krajský súd (vyšetrujúci sudca), prípadne príslušný vojenský súd (vyšetrujúci sudca), nakoľko ide o osoby, podliehajúce právomoci vojenských súdov, na návrh príslušného verejného žalobcu nariadi už za trestného pokračovania (aj za stopovania, prípadne vyšetrovania) predbežne zabezpečiť majetok obvineného aj vo verejných knihách, najmä mu zakáže ním nakladať. Osobám bývajúcim v tuzemsku, o ktoré obvinený je povinný sa starať, ponechá sa z majetku toľko, koľko nevyhnutne potrebujú na výživu, prípadne na výchovu.
(2) Rozhodnutie, ktorým sa majetok predbežne zabezpečuje, vyhlási sa hneď na súdnej doske, v Súdnom ústrednom oznamovateli, v Úradných novinách a podľa uváženia súdu aj iným vhodným spôsobom.
(3) Proti takémuto rozhodnutiu niet opravného prostriedku.
O Dňom vyhlásenia rozhodnutia na súdnej doske sú právne činy obvineného o jeho majetku, nakoľko presahujú medze obyčajnej správy, voči štátu bezúčinné.
§ 2.
(1) Proti neprítomnému obvinenému pripúšťa sa postavenie pod obžalobu, konať hlavné pojednávanie a vyniesť rozsudok pre niektorý z trestných činov, uvedených v § l, ods. l aj v prípadoch:
a) keď nemôže byť k súdu predvedený,
b) keď pre niektorý z týchto trestných činov je uložený ako hlavný trest vyše päť rokov na slobode,
c) keď obvinený nemôže byt súdom vypočutý o obsahu obvinenia,
d) keď sa mu predvolanie k (hlavnému, odvolaciemu hlavnému) pojednávaniu nemôže doručiť.
(2) Keď sa obvinený alebo jeho príslušníci nepostarajú o obhajobu, treba mu vymenovať obhajcu z úradnej moci na zastupovanie jeho záujmov,
(3) Nie je dôvodom zmätočnosti, keď bol nejaký úkon prevedený v neprítomnosti obvineného, hoci zákon pod zmätočnosťou stanoví, aby bol prevedený v jeho prítomnosti alebo po jeho vypočuli.
§ 3.
(1) Keď príslušný súd odsúdi obžalovaného pre niektorý z trestných činov, uvedených v § l, ods. l, vysloví, že jeho majetok prepadá v prospech štátu.
(2) Nakoľko ide o zločiny podľa vojenského trestného zákonníka, uvedené v § l, ods. l, nemusí súd vysloviť prepadnutie majetku, keď obžalovaný neušiel alebo sa nepokúsil ujsť do cudziny.
§ 4.
Proti rozhodnutiam súdu pripúšťajú sa opravné prostriedky podľa obecných ustanovení trestného poriadku, prípadne vojenského trestného poriadku.
§ 5.
Podrobnosti, najmä nakoľko ide o spôsob zabezpečenia a prevodu majetku, upraví vláda nariadením.
§ 6.
Tento zákon sa netýka ustanovení zákona o trestnom súdnictve nad mládežou z 11. marca 1931, čís. 48 Sb. z. a n.
§ 7.
Ustanovenie § 2 zák. či. V. z r. 1878 (trestný zákon) na prípady v tomto zákone uvedené sa nevzťahuje.
§ 8.
Ustanovenia, ktoré odporujú tomuto zákonu, sa zrušujú.
§ 9.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia a vykonajú ho minister pravosúdia a minister národnej obrany.
Andrej, Bratislava 5713-39.