Snem Slovenskej republiky 1939
J. volebné obdobie. 2. zasadanie
60.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa 1939
o štátnej záruke na hotelový úver a o podpore hotelníctva.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
(1) Minister hospodárstva sa splnomocňuje, aby v dohode s ministrom financií prevzal štátne záruky do úhrnej výšky 20,000.000 Ks za hypotekárne pôžičky, ktoré poskytnú peňažné ústavy majiteľom hotelových podnikov na stavby alebo zariadenia, slúžiace hospodárskym záujmom hotelového podniku a národohospodárskym záujmom štátu.
(2) Za hotelový podnik sa pokladá taký podnik, ktorý vyhovuje predpisom § l vlád. nar. č. 96/1939 Sl. z.
§ 2.
P) Záruka štátu podľa tohto zákona môže byt prevzatá len za hypotekárnu pôžičku, ktorej umorovacia doba pri rovnomernom splácaní neprevyšuje 25 rokov, ak ide o pôžičku na stavbu, poťažne za pôžičku, ktorej umorovacia doba neprevyšuje 10 rokov, ak ide o pôžičku na hotelové zariadenie.
(2) Záruka štátu je subsidiárna a nemá prevyšovať 75% poskytovaného úveru.
(3) Pôžičky štátom zaručené musia byť na príslušných nehnuteľnostiach zaistené záložným právom, a to zpravidla v druhom knihovnom poradí,
(4) Žiadateľ o štátnu záruku musí preukázať, že najmenej jednu tretinu stavebného nákladu má zaistenú v hotovosti.
(5) Záruka nemôže byť prevzatá, ak v mieste je iný hotelový podnik, vyhovujúci a postačujúci cestovnému ruchu. O tom, čo je vyhovujúce a postačujúce pre cestovný ruch, rozhodne v konkrétnom prípade ministerstvo hospodárstva.
§ 3.
Prevzatie záruky štátom sa poznačí pri zaručenej pôžičke v pozemkovej knihe na návrh ministerstva hospodárstva.
§ 4.
Záruka štátu podľa § l nezaniká, ak prejde nehnuteľnosť, na ktorej je zaručená pôžička vložená, do vlastníctva inej osoby.
§ 5.
(1) Povinnosť štátu zo záruky vzniká 60. dňom od toho času, kedy dlžník nesplnil svoju platobnú povinnosť, hoci bol riadne upomenutý.
(2) Keď štát zaplatí zaručenú pôžičku, uspokojený veriteľ je povinný vydať ministerstvu hospodárstva všetky právne pomôcky a zaisťovacie prostriedky, ktoré má, taktiež kvitanciu o zaplatení zaručenej pôžičky, opatrenú svojím overeným podpisom, podľa ktorej sa vloží prevod záložného práva s veriteľa na štát.
§ 6.
Na nehnuteľnostiach, na ktoré bola poskytnutá zaručená pôžička, môže byť na návrh ministerstva hospodárstva v prospech štátu zapísaný zákaz scudzenia a zaviazanía a právo predkupné, čo pôsobí oproti každému nadobúdateľovi, kým zaručená pôžička nie je umorená.
§ 7.
(1) Žiadosť o štátnu záruku má byť podaná na tlačive vydanom ministerstvom hospodárstva a doložená dokladmi podľa smerníc, ktoré vyhlási ministerstvo hospodárstva.
(2) Žiadosť preskúma a dobrozdanie k nej pripojí komisia pri ministerstve hospodárstva k tomu účelu zriadená.
§ 8.
(1) Komisia, ktorá podáva dobrozdanie, sa skladá:
a) zo dvoch zástupcov ministerstva hospodárstva, z ktorých jeden predsedá,
b) z odborníka z odboru cestovného ruchu,
c) zo dvoch zástupcov ministerstva financií,
d) z odborníka z oboru hotelového a ej z odborníka vo veciach úverových. (2) Ministerstvo hospodárstva menuje
troch odborníkov z oboru cestovného ruchu a ten istý počet odborníkov z oboru hotelového. Vo veciach úverových menuje ministerstvo hospodárstva dvoch odborníkov, z ktorých jeden má trvalé bydlisko v Bratislave. Ku schôdzkam môže byť pozvaný iba jeden odborník z každého oboru.
(3) Funkčné obdobie komisie je trojročné. Úrad členov komisie je úradom čestným. Členovia majú nárok iba na úhradu skutočných výloh, ktorých výšku určí ministerstvo hospodárstva. Tieto výlohy a iné náklady so šetrením spojené nesie žiadateľ zo svojho a to i v tom prípade, keď záruka podľa tohto zákona nebola prevzatá. Tieto pohľadávky sa vymáhajú cestou politickej exekúcie.
(4) Pre platnosť usnesenia komisie je treba prítomnosti aspoň päť členov. Komisia sa usnáša väčšinou prítomných. Pri rovnosti hlasov prijatý je návrh, pre ktorý hlasoval predseda.
(5) Členovia komisie sú povinní zachovávať mlčanlivosť o tom, o čom sa dozvedia pri výkone svojho úradu.
§ 9.
Keď komisia podáva ministerstvu hospodárstva dobrozdanie, má najmä zistiť: význam podniku pre cestovný ruch, majetkové a zárobkové pomery žiadateľove a vlastnosti prevozu.
§ 10.
(1) O prevzatí štátnej záruky rozhoduje minister hospodárstva po dobrozdaní komisie podľa § 8.
(2) V prípade, že záruka u jedného žiadateľa mala by presahovať 1, 000. 000 Ks alebo 75% poskytnutého úveru alebo prevzatie záruky je komisiou podľa § 8 doporučené proti vôli nástupcov ministerstva financií do komisie pridelených, k prevzatiu štátnej záruky je potrebný súhlas ministra financií.
§ 11.
Dlžník, ktorému bola povolená záruka podľa tohto zákona, podlieha odbornej revízii ministerstva hospodárstva, ktorá sa vykoná na náklad dlžníka.
§ 12.
Záručné listiny a záručné doložky podľa tohto zákona vydané sú oslobodené od poplatkov.
§ 13.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister hospodárstva spolu so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
A. Časť všeobecná.
V súhrne vzťahov cudzieho hosťa s domácim prostredím hrá dôležitú úlohu hotelníctvo. Niet sporu o tom, že len veľmi málo miest a kúpeľných a klimatických miest na Slovensku po stránke hotelového pohostinstva je dobre výbave-
ných. Naproti tomu niektoré oblasti, ktorým ináč nechýba na turistickej príťažlivosti, nemôže v tom smere dostatočne uspokojiť obvyklé nároky cudzieho hosťa ani domácich turistov. Tým sa stáva, že mnohé miesta sú cestovným ruchom opomíjané alebo pobyt návštevníkov tu skracovaný, čím je národné hospodárstvo citeľne poškodzované.
Je preto vo verejnom záujme, aby všade tam, kde sú dané predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu, bolo postarané o hotelníctvo v tej akosti, ktorá by postupom doby nadobudla určitých, vyhranených foriem. Pre dlho trvajúcu hospodársku tieseň a nepriaznivú sezónu v roku 1939, ktoré strávily kapitálové prebytky hotelových podnikateľov a obmedzily ich úverovú spôsobilosť, nemožno očakávať, že uznávaná ináč potreba privodí v dohľadnej dobe sama žiadúce zlepšenie v hotelovom podnikaní.
Za terajších pomerov je nesnadné získavať potrebný investičný úver, pretože po zvýšení najmenšieho podania pri exekučných dražbách na nemovitostiach (na 2/8 odhadnej hodnoty) nechce obvykle žiaden peňažný ústav riskovať pôžičky hypotekárne zaistené v II. poradí, keď nie je možné pôžičku realizovať aspoň pre 50% odhadnej hodnoty. Stanovisko peňažných ústavov nie je dané ani tak obavou pred prípadnou stratou, ako obavou o ohrozenie likvidity v prípade, že dlžník upadne do tiesne. Táto okolnosť je najväčšou prekážkou pri získavaní úveru pre investície v hotelových podnikoch. Javí sa preto nutným odstrániť zmienenú prekážku vhodným opatrením a prispieť tak súkromnej podnikavosti, ktorá sa v obore hotelovom nemôže rozvinúť mierou, odpovedajúcou potrebám cestovného ruchu. Splnomocňuje sa preto minister hospodárstva, aby v dohode s ministrom financií prevzal štátne záruky do výšky 20,000.000 Ks za hypotekárne zaistené pôžičky peňažných ústavov, pokiaľ sa ich použije na stavby, slúžiace hospodárskym záujmom hotelového podniku a národohospodárskym záujmom štátu. Plánovité prevedenie tohto splnomocnenia dovolí, aby vo všetkých oblastiach Slovenska, ktoré majú prirodzené predpoklady pre cestovný ruch, bolo postarané o tie opatrenia v obore hotelového priemyslu, ktoré sa dnes javia nezbytne nutnými. Nakoľko zaručovaný úver je povahy rýdzo inve-
stičnej, prispeje poskytovaná záruka tiež k živšej zamestnanosti v obore výroby investičných statkov,
B. Časť zvláštna.
K § 1: Osnova zákona rozoznáva dva účely ako predpoklad pre prípadné prevzatie štátnej záruky za hypotekárne zaistené pôžičky peňažných ústavov a to: 1. stavby a 2. zariadenia, slúžiace hospodárskym záujmom hotelového podniku a národohospodárskym záujmom štátu. Všetky tieto zretele sú potrebou našej starostlivosti o cestovný ruch odôvodnené, trebárs bude hľadisko v otázke hotelových novostavieb iste ovlivňované prísnym výberom ich prostredia. Pri tom sa bude hľadieť k požiadavkám medzinárodného cestovného ruchu, čo dovolí použiť štátnu záruku len v tých prípadoch, v ktorých ide o podniky významné pre cestovný ruch.
K § 2, ods. 2: Záruka štátu má povahu subsidiárneho rukojemstva vo smysle občianskeho práva ako na pr, pri pôžičkách podľa zákona o stavebnom ruchu. Obmedzuje sa nanajvýš na 75% poskytovaného úveru, aby tiež veriteľ bol zainteresovaný na bonite pôžičky.
K § 2, ods. 1: Splátky, ktoré sú pre prevzatie štátnej záruky predpísané, odpovedajú povahe investície.
K § 2, ods. 4: Požiadavka, aby žiadateľ mal najmenej 1/3 rozpočtového nákladu v hotovosti, vyplýva z prirodzenej snahy zabrániť neúnosným alebo riskantným investíciám. Vzhľadom k tomu, že pri novostavbách, prístavbách i prestavbách sa jedná i o opatrenie alebo obnovu vnútorného zariadenia, je predpísaná kvóta o 10% vyššia než pri stavbách činžovných a rodinných domov podľa zákona o stavebnom ruchu. Výška žiadanej hotovosti je úmerná i tam, kde ide výhradne len o vnútorné zariadenie hotelového podniku.
K § 2, ods. 5: Ustanovením, že záruku nemožno prevziať, keď je o potrebu cestovného ruchu z hľadiska tohto zákona už primerane postarané, sa znovu zdôrazňuje verejný záujem na plánovitom prevedení celej akcie podľa významu jednotlivých oblastí pre slovenský cestovný ruch.
Ustanovenia §§ 3 až 6 sú spracované obdobne podlá zákona zo dňa 7. apríla 1927, č. 44 Sb. z. a n. o stavebnom ruchu, keďže tu ide o obdobnú vec a príslušné ustanovenia sa v praxi osvedčily.
K § 7: Predbežné skúmanie žiadosti vykoná komisia, ktorá je bližšie vymedzená v §§ 8 a 9.
K § 8: Aby sa zaistilo plánovité prevedenie potrebných investícií vo všetkých oblastiach významných pre cestovný ruch, ustanovuje sa komisia, ktorá podáva ministerstvu hospodárstva o každej žiadosti dobrozdanie. V komisii sú zastúpené jednotlivé záujmové sféry, t. j. obor cestovného ruchu, obor hotelový a obor úverový.
K § 9: Pri svojom dobrozdaní má komisia najmä hľadieť na význam podniku pre cestovný ruch, na majetkové a zárobkové pomery žiadateľove a vlastnosti provozu. Nejde totiž o podporné opatrenia všeobecnej povahy, nehľadiac k prostrediu, v ktorom sa podnik — o ktorý ide
— prevádza. Ostatné zretele sú nutné k soznaniu prosperity podniku, zvlášť potom v tom smere, či zamýšľaná novostavba je tiež hospodársky zdravá, prípadne či zamýšľané investície zvýšia i výnos dosiaľ vloženého kapitálu.
K § 10: Vzhľadom k riziku, ktoré štátu prevzatím záruky vzniká, ponecháva sa príslušné rozhodnutie ministrovi hospodárstva po dobrozdaní komisie a v prípadoch ods. 2 je ešte viazané na súhlas ministra financií.
K § 11: Možnosť odbornej revízie ministerstva hospodárstva vyplýva zo samotného účelu osnovy. Keď je vo verejnom záujme, aby určitý hotelový podnik bol vystavaný, rozšírený alebo prestavaný, prípadne opatrený novým vnútorným zariadením podlá požiadavkov medzinárodného cestovného ruchu, potom tým viacej záleží na tom, aby i jeho ďalší provoz vyhovoval uvedeným požiadavkom.
K § 12: Oslobodenie záručných listín a záručných doložiek podľa tohto zákona od poplatkov je dané snahou nezdražovať zaručený úver ďalšími výdavkami.
§ 13 obsahuje prevádzacie ustanovenie.
Návrh na úhradu.
V štátnom rozpočte na rok 1940 bude zaistený z titulu záruky hotelových úverov obnos 200.000 Ks, ktorý sa predpokladá ako maximálny a dostatočný na krytie prípadných plnení vyplývajúcich zo štátnych záruk.
Prevádzanie zákona prichádza do úvahy až v r. 1940, takže na rok 1939 úhrada neni potrebná.
Dr. Jozef Tiso v. r.,
predseda vlády.
Gejza Medrický v. r.,
minister hospodárstva.
Andrej Bratislava 5908-39.