Snem Slovenskej republiky 1939
I. volebné obdobie. 2. zasedanie.
61.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa 1939
o príjmoch Riaditeľstva pre cestovný ruch.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
Medzi príjmy Riaditeľstva pre cestovný ruch (§ 2 zákona č. 149/1939 Sl. z.) patria najmä:
1. príjem z riadneho štátneho rozpočtu,
2. poplatky z povoľovania vydávania a predaju pohľadníc, uvedených v § 2,
3. zvláštny poplatok vo výške 5—50 Ks vyberaný spolu s dávkou za úradný výkon pri vydaní, predĺžení a rozšírení cestovného pasu,
4. poplatok z obnosov povoľovaných k vývozu pri cestách do cudziny, a to Ks 10.— pri povolenom obnose do 1.000.— Ks a Ks 10.— za každých ďalších í započatých 1.000,— Ks. Podrobnosti určí minister hospodárstva vyhláškou. Sľavu alebo oslobodenie od tohto poplatku môže povoliť Riaditeľstvo pre cestovný ruch na odôvodnenú žiadosť.
§ 2.
(1) Vydávanie a predaj pohľadníc, ktoré znázorňujú prírodné krásy, zaujímavosti a zvláštnosti, pohľady na mestá, dediny, osady alebo ich časti, ďalej pohľadníc, ktoré znázorňujú budovy, umelecké pamiatky, ľudový svojráz a predmety ľudového umenia sa môže diať len s povolením Riaditeľstva pre cestovný ruch (v ďalšom Riaditeľstvo).
(2) Nakladateľ a vydavateľ pred vydaním pohľadníc je povinný podať si žiadosť o povolenie v smysle ods. l a musí pripojiť k žiadosti tri exempláre každého druhu pohľadníc, ktoré hodlá vydať. Po obdržaní povolenia predloží Riaditeľstvu náklad povolených pohľadníc k označkovaniu. Pohľadnice, ktoré sa nachádzajú v predaji v deň účinnosti tohto zákona, musia byť predložené Riaditeľstvu k označkovaniu najneskôr do 1. februára 1940.
(3) Riaditeľstvo môže bez zvláštnej náhrady pre účely propagačné a nezárobkové použiť námety schválených pohľadníc.
(4) Riaditeľstvo ustáli primerané a jednotné ceny pohľadníc a za povolenie ich vydania môže vyberať poplatok najviac vo výške 1/5 ceny pohľadnice; tento poplatok musí byť zaplatený pred označkovaním.
§ 3.
(1) Riaditeľstvo vydá smernice pre zovňajšiu úpravu nádražnej a vlakovej reklamy, ktoré železničná správa je povinná zachovávať.
(2) Riaditeľstvo má právo v dohode so železničnou správou bezplatne umiestiť svoj propagačný a reklamný materiál v objektoch železničnej správy.
§ 4.
Priestupku podľa tohto zákona sa dopúšťa, kto bez povolenia Riaditeľstva vydáva a predáva pohľadnice, uvedené v § 2; priestupky trestajú okresné (policajné) úrady peňažitým trestom do 5.000.— Ks, premeniteľným v prípade nedobytnosti na náhradný trest zavretia do 15 dni.
§ 5.
Tento zákon nadobúda účinnosti dňom 1. januára 1940; vykoná ho minister hospodárstva spolu so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
Výdavky spojené s výkonom celoštátnej starostlivosti o cestovný ruch a cudzineckej propagácie boly doteraz výlučne uhradzované z riadneho štátneho rozpočtu a to v rámci rozpočtovej kapitoly ministerstva hospodárstva (za bývalej republiky Česko-Slovenskej z kapitoly ministerstva obchodu).
V bývalých rozpočtoch figurovala z toho titulu každoročne čiastka 5—8 miliónov Kčs, Vo vládnom nariadení č. 45 zo dňa 18. februára 1939 je v kapitole 6 titule 2 pamätané na cestovný ruch čiastkou Ks 1,500.000.—. Treba však poukázať na okolnosť, že tento rozpočet bol sostavovaný ešte pred 14. marcom 1939 a že pre financovanie zahraničnej propagácie cestovného ruchu, ktorá mala byt prevádzaná spoločne za celé bývalé Česko-Slovensko, bol v spoločnom štátnom rozpočte česko-slovenskom rezervovaný obnos K 1,800.000.—.
Keď si uvedomíme, že národný príjem Slovenska z cestovného ruchu v normálnych rokoch obnáša asi 300 miliónov Ks a tento príjem by sa dal účelnou propagáciou ešte značne zvýšiť, vidíme, že uvedené čiastky nie sú neprimerane vysoké.
Toto si uvedomil tiež národohospodársky výbor Slovenského snemu, ktorý vo svojej zpráve o osnove zákona o cestovnom ruchu (zák. zo dňa 23, júna 1939, č. 149/1939) výslovne uvádza: "Všetko, čo na cestovný ruch správnym a obratným spôsobom vynaložíme, vráti sa nám stonásobne zpäť a preto národohospodársky výbor má ten názor, že finančná dotácia agendy cestovného ruchu nesmie byť úzkoprsá."
Pre srovnanie stačí uviesť, že Taliansko pamätá každoročne na cestovný ruch čiastkou asi 70 miliónov lír (asi 110 miliónov Ks).
Pri sostavovaní rozpočtového titulu cestovného ruchu bolo pomerne vysokými čiastkami pamätané na podpory a subvencie. Toto zodpovedalo dosavádnej praxi
v obore starostlivosti o cestovný ruch, že totiž výkon tejto starostlivosti bol sverený rôznym organizáciám (podľa spolkového zákona), ktorých činnosť bola financovaná podporami a subvenciami z verejných prostriedkov. Podľa novej organizácie, vytvorenej zákonom o cestovnom ruchu, bude ťažisko práce spočívať v Riaditeľstve pre cestovný ruch; toto bude samo plniť väčšinu úloh, ktoré doteraz pripadaly subvencionovaným organizáciám.
Osnova o príjmoch Riaditeľstva sleduje ten cieľ, aby bola odbremenená štátna pokladnica á aspoň časť finančných prostriedkov potrebných pre výkon starostlivosti o cestovný ruch a cudzineckej propagácie bola získaná iným spôsobom, bez ďalšieho zaťaženia poplatníctva alebo záujemcov na cestovnom ruchu, ktorí i tak budú musieť prispievať na miestne a oblastné organizácie cestovného ruchu.
§ 1. vypočítava, čo patrí medzi príjmy Riaditeľstva pre cestovný ruch. Je to v prvom rade dotácia zo štátneho rozpočtu uvedená pod 1. Štát je jedným z najvážnejších záujemcov na cestovnom ruchu, keďže má záujem nepriamy (zvýšenie dôchodov poplatníkov a tým tiež poplatnej sily, zvýšenie výnosu z nepriamych daní) a priamy (zvýšené príjmy železníc, pošty, tabakového monopolu).
Príjmy uvedené pod bodom 3. až 4. sú čerpané z nových dosiaľ nepoužitých zdrojov a neznamenajú vážne zaťaženie pre tých, ktorí ich budú odvádzať. Poplatky z povoľovania pohľadníc snáď budú znamenať mierne zvýšenie ceny tohto tovaru; toto však nemôže ohrozovať záujmy nikoho, lebo: 1. doteraz sa pohľadnice predávaly častokrát pod cenou a boly predmetom nekalej súťaže, 2. i riadna cena pohľadníc je na Slovensku tak nízka, (Ks 0.60 až 1.— za kus) oproti cene, ktorá sa platí v cudzine (na pr. v Poľsku asi Ks 1.80), že mierne zvýšenie o 20 hal. by spotrebiteľ vôbec nepocítil.
Poplatok 5—50 Ks podľa bodu c) nepredstavuje nespravedlivé zaťaženie poplatníctva, ale iba príspevok od tých, ktorí do cudziny cestujú, vyvážajú tam hodnoty a tým tvoria t. zv. pasívny cestovný ruch. Poplatok by sa vymeriaval vždy v polovičnom rozsahu dávky za úradný výkon (upravenej zák. č. 53/1925 Sb. z. a n., v znení zák. č. 247/1935 Sb. z. a n. Sadz. B. pol. 3 vl. nar. č. 248/1935 Sb. z. a n.), takže by bol i tuná braný zreteľ na majetkové a sociálne pomery žiadateľa. Treba tiež uvážiť, že poplatky vyberané dosiaľ pri vydaní, predĺžení a rozšírení cestovného pasu sú na Slovensku nepomerne nižšie než v iných štátoch (na pr. v Poľsku treba odviesť pri vystavení cestovného pasu poplatok pol. zl. 40—80, t. j. Ks 220—440).
Vyberanie poplatku nebude robiť ťažkosti a dalo by sa riešiť tak, že by stránka miesto jedného poštovného vplatného lístku, ktorým doteraz poukazovala dávku za úradný výkon, použila dva a druhým by poukázala poplatok Riaditeľstvu pre cestovný ruch.
Poplatok podľa bodu 4 má podobnú povahu ako poplatok podľa bodu 3, t. j. spoplatňuje cestovanie do cudziny; v tomto prípade však sa požaduje zvláštny príspevok ešte od tých osôb, ktoré vyvážajú Obnosy v miere, ktorá presahuje hranicu, určenú devízovými predpismi, teda osôb, ktoré cestujú do zahraničia k dlhšiemu pobytu. Získava sa takto akýsi automatický regulátor, ktorý v dobe voľného cestovného styku získava prostriedky pre Riaditeľstvo pre rozsiahlejšie propagačné akcie v zahraničí, kým v dobe obmedzenia ciest do cudziny (toto je vždy obojstranné) týchto prostriedkov nebude toľko treba, nakoľko domáce obecenstvo bude vyhľadávať domáce kúpele a letoviská.
Ani v tomto prípade nebude vyberanie poplatku robiť ťažkosti po technickej stránke. Vyberaly by ho cestovné kancelárie a banky, prostredníctvom ktorých cestujúci do zahraničia žiada povolenie k vývozu platobných prostriedkov do cudziny v tej forme, že by na povoľovacie formuláre pred ich vydaním cestujúcemu nalepily kontrolné známky Riaditeľstva pre cestovný ruch vo výške zákonom stanoveného obnosu.
§ 2. Odborné kruhy cestovného ruchu a organizácie turistické poukazujú už dlhší čas na to, že pohľadnice, ktoré sú veľmi dôležitým prostriedkom propagácie cestovného ruchu, sú na Slovensku väčšinou veľmi nízkej úrovne jak po stránke umeleckej a námetovej tak i po stránke technického prevedenia reprodukcie. Následkom toho, miesto aby propagácii Slovenska osožily, často jej škodia. Osnova v § 2 chce stav tento odstrániť, zaviesť kontrolu vydávaných pohľadníc.
Osnovou predvídaná úprava má okrem toho ešte tieto výhody:
a) umožňuje Riaditeľstvu príjem z poplatkov za povoľovanie vydávania, predaju a rozširovania pohľadníc (viď odôvodnenie
§ 1),
b) umožňuje Riaditeľstvu získať fotografický materiál pre svoj fotografický archív bez náhrady autorského honoráru, pre ktorý účel by inak muselo každoročne vo svojom rozpočte rezervovať obnos asi 20—40 tisíc Ks.
§ 3. Cieľom usmernenia nádražnej a vlakovej reklamy vydá Riaditeľstvo záväzné smernice, ktoré budú vyhovovať medzinárodným požiadavkám, ako i estetike.
§ 4, Obsahuje ustanovenia trestné, ktoré odpovedajú trestným ustanoveniam zákona č. 149/39 SI. z. o cestovnom ruchu.
§ 5, Obsahuje ustanovenia prevádzacie.
Dr, Jozef Tiso v. r.,
predseda vlády.
Gejza Medrický v. r.,
minister hospodárstva.