Snem Slovenskej republiky 1939
I. volebné obdobie. 2. zasedanie.
67.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa 1939
o ochrane domáceho trhu práce.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
(1) Kto chce zamestnávať osobu, ktorá nemá slovenské štátne občianstvo (v dalšom texte "cudzinec") v hociakom zamestnaní, najmä ako robotníka, zriadenca, pomocníka, zamestnanca vo vyšších súkromných službách, alebo ako učňa, volontéra či praktikanta, je povinný zadovážiť si k tomu povolenie ministerstva vnútra.
(2) Zamestnaním v smysle tohto zákona treba rozumieť výkony pre osobu inú, ktoré prevažne vyčerpávajú činnosť zamestnancovu, rátajúc do toho aj bezplatnú činnosť prípravnú.
§ 2.
(1) Žiadosť o povolenie zamestnávať cudzinca alebo viac cudzincov treba podať u okresného (mestského notárskeho) úradu príslušného podľa miesta, kde má byť zamestnanie vykonávané. V žiadosti treba uviesť zvlášť pre každého cudzinca: meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia, rodinný stav, štátnu príslušnosť, národnosť, náboženstvo, dobu a miesto doterajšieho pobytu a zamestnania cudzinca na území štátu, jeho odborné znalosti a zvláštne dôvody pre zamestnávanie cudzinca, ďalej treba uviesť podnik, v ktorom má byt cudzinec zamestnaný a druh, prípadne spôsob zamestnania alebo výkon, pre ktorý — a dobu, na ktorú sa povolenie žiada.
(2) Žiadosť o predĺženie už udeleného povolenia treba podať mesiac pred uplynutím jeho platnosti u úradu príslušného podľa predošlého odseku.
§ 3.
(1) Povolenie k zamestnaniu cudzinca udelí sa len určitej osobe (budúcemu zamestnávateľovi), pre určité zamestnanie alebo určitý podnik, pre určitého cudzinca na určitú dobu a môže byt viazané podmienkami.
(2) Povolenie možno vo verejnom záujme kedykoľvek odňať,
(3) Povolenie môže byt udelené súčasne pre zamestnanie viac cudzincov.
§ 4.
Povolenie možno udeliť:
a) ak to v jednotlivých prípadoch pripúšťa stav domáceho trhu práce, alebo toho vyžadujú dôležité národohospodárske alebo iné verejné záujmy,
b) ak sú pre udelenie povolenia iné mimoriadne dôvody.
§ 5.
Zamestnávatelia sú povinní do 3 dní hlásiť úradu, príslušnému podľa § 2, každý vstup cudzinca do práce (služby) alebo vystúpenia z práce (služby), uvádzajúc súčasne príslušné povolenie. Na požiadanie sú povinní predložiť tiež soznam nimi zamestnávaných cudzincov s uvedením všetkých údajov podľa § 2 a číselný výkaz všetkých zamestnancov bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť.
§ 6.
(1) Pracovný pomer osôb uvedených v ods. 3 tohto paragrafu, zaniká bez ohľadu na zákonnú alebo smluvnú výpovednú lehotu alebo na to, že ich pracovný pomer bol nevypovedateľný, dňom doručenia rozhodnutia, ktorým žiadosť zamestnávateľa o povolenie k zamestnávaniu dotyčného cudzinca alebo o predĺženie takého povolenia bola zamietnutá. Úrad môže účinnosť zrušenia smluvy stanoviť ku dňu, ktorým by uplynula zákonná výpovedná lehota,
(2) Služebná smluva, uzavretá s cudzincom, uvedeným v ods. 3 tohto paragrafu, pre ktorého bolo udelené povolenie podľa § l, je platná len nakoľko neodporuje podmienkam udeleného povolenia.
(3) Ustanovenia ods. l a 2 sa vzťahujú len na osoby, ktoré boly už zamestnané ako bývalí občania československí pred účinnosťou tohto zákona a nestály alebo nestanú sa slovenskými štátnymi občanmi podľa § l ústavného zákona zo dňa 25. septembra 1939, číslo 255 o štátnom občianstve, a to aj vtedy, keď žiadosť o povolenie k ich zamestnávaniu bola rozhodnutá na základe právnych predpisov platných do účinností tohto zákona. Tieto osoby nemajú nárok na odpočivné alebo iné pôžitky alebo platy, ani na žiadne odškodné z tohto titulu, a to ani proti zamestnávateľovi, ani proti sociálne poisťovacím ústavom.
§ 7.
Zamestnávateľovi, ktorého žiadosť o povolenie podľa § l bude zamietnutá, môže byť ministerstvom vnútra uložené prijať do služby silu domácu, primeranej kvalifikácie,
§ 8.
(1) Povolenia zamestnávať cudzincov, dosiaľ udelené, zostávajú v platností. Ustanovenie odseku 2, § 3 platí aj v týchto prípadoch.
(2) O žiadostiach podaných a nerozhodnutých pred účinnosťou tohto zákona, rozhodne ministerstvo vnútra podľa predpisov tohto zákona.
§ 9.
Ministerstvo vnútra sa splnomocňuje, aby v dohode so zúčastnenými ministrami, vyžiadajúc si vyjadrenie najvyšších stavovských orgánov, určilo vyhláškou v Slovenskom zákonníku rozsah prevádzania zákona, najmä
a) aby použitie zákona na určitú alebo neurčitú dobu zastavilo,
b) aby istý druh osôb alebo zamestnania alebo výkonov z platnosti zákona alebo z platností jednotlivých ustanovení zákona vyňalo prípadne tieto výnimky opäť odvolalo,
c) aby stanovilo pre zamestnanie príslušníkov jednotlivých štátov podmienky obdobné, aké platia v dotyčnom štáte pre zamestnanie občanov slovenských,
d) aby vydalo osobitné predpisy pre cudzincov, ktorí nebývajú trvalé na území Slovenskej republiky a prechádzajú hranica za zamestnaním.
§ 10.
Pokiaľ o predmetoch, upravených týmto zákonom, obsahujú medzinárodné smluvy, uzavreté po 14. marci 1939, odchylné ustanovenia, platia ustanovenia týchto smluv.
§ 11.
Jednanie proti ustanoveniam tohto zákona alebo zanedbanie povinností ním predpísaných trestá okresný (mestský notársky) úrad, ako priestupok peňažitým trestom od 200 do 50.000 Ks, alebo zavretím do l mesiaca. Tieto tresty môžu byť uložené tiež súčasne, pri tom však nesmie trest na slobode spolu s náhradným trestom za nedobytnú pokutu činiť viac ako 2 mesiace. Pre prípad nedobytnosti peňažitého trestu, má byt uložený náhradný trest zavretia do 2 mesiacov. Pri opakovaní priestupku môže byť vyslovená strata živnostenského oprávnenia.
§ 12.
Dňom účinnosti tohto zákona zrušujú sa všetky právne predpisy, ktoré odporujú tomuto zákonu, menovite zákon čís. 39/1928 Sb. z. a n. o ochrane domáceho trhu práce a vládne nariadenie čís. 82/1937 Sb. z. a n., ktorým sa tento zákon doplňoval, vládne nariadenie čís. 244/1938 a doplňujúce vládne nariadenie čís. 282/1938 Sb. z. a n., o úprave zamestnávania osôb z území obsadených cudzou mocou.
§ 13.
Zákon tento nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister vnútra v dohode so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
Ochrana domáceho trhu práce dosial bola upravená zákonom č. 39/1938 a vlád. nariadením č. 82/1937 Sb. z. a n. Tieto právne predpisy boly dosť komplikované ale dostatočne vyhovovaly do 14. marca 1939, pokiaľ nenastaly štátoprávne zmeny. Bolo potrebné preto tieto právne predpisy nielen zjednodušiť, ale aj prispôsobiť novým štátoprávnym pomerom. Zákon zo dňa 25, septembra 1939 o štátnom občianstve poskytuje istotu, koho treba považovať za slovenského štátneho občana a preto už možno prikročiť k novšej úprave otázky zamestnávania cudzincov na území slovenského štátu.
Predkladaná osnova má za účel chrániť domáce pracovné možností pre domácich pracovníkov proti cudzincom — ako podľa dosiaľ platných predpisov —, menovite proti veľkému počtu osôb českej národnosti v súkromných službách, ktoré štátoprávnymi zmenami stály sa cudzincami.
Táto osnova sa pridržiava podľa možnosti dosial platného právneho systému, až na to, že úpravu zjednodušuje. Vynecháva sa zvlášť ustanovenie o pracovných
osvedčeniach, podľa ktorých cudzinci zdržujúci sa na území bývalej Československej republiky nepretržite od 1. mája 1923, mohli byť zamestnaní aj bez zvláštneho pracovného povolenia. Táto úprava samozrejme vzhľadom na štátoprávne zmeny novým pomerom nevyhovuje a preto musela byť vynechaná.
Najdôležitejšou novotou osnovy je § 6, ktorým sa zrušujú služebné smluvy s cudzincami, ak nebolo povolené ich zamestnávanie. Toto ustanovenie muselo byť pojaté do osnovy vzhľadom na rozhodnutie Najvyššieho súdu z 12. X. 1938, R. V. III. 529/38 (viď Právny obzor z 1. septembra 1939), podľa ktorého služebná smluva uzavretá s cudzincom nie je neplatná preto, že si zamestnávaleľ neobstaral povolenie úradu zamestnávať cudzinca. Aj keď toto rozhodnutie nemohlo brať v úvahu okolností, privedené štátoprávnymi zmenami, nastáva predsa týmto rozhodnutím určitá nejasnosť v tejto otázke, ktorú treba odstrániť. Zrušenie služebnej smluvy a ďalšie ustanovenia tohoto paragrafu musí byt riešené normatívne, aby uvoľnenie pracovného trhu od veľkého počtu cudzincov českej
národnosti nebolo marené súkromnoprávnymi požiadavkami prepustených cudzích zamestnancov voči zamestnávateľom, z ktorých by mohly povstať podnikom na území slovenského štátu veľké škody. Taktiež je potrebné zamedziť týmto ustanovením nároky dotknutých cudzincov proti slovenským sociálne poisťovacím ústavom na odpočivné požitky, ktoré by vzhľadom na veľký počet mohly ohroziť finančný základ týchto ústavov.
K jednotlivým paragrafom sa poznamenáva:
§ 1.
Bol prevraty z doterajšej zákonnej úpravy.
§ 2.
Toto ustanovenie bolo rozšírené vzhľadom na nové pomery.
§§ 3, 4 a 5.
Bolo prevzaté z doterajšej zákonnej úpravy.
§ 6.
Vysvetlenie viď vyššie. Zneužitie so strany zamestnávateľov má byť znemožnené tým, že zamestnávateľ sa oslobodí od svojich smluvných povinností len keď žiadosť podá a ministerstvo vnútra žiadosí zamietne. Zamestnávateľ sa nemôže zbaviť svojich záväzkov teda jednoducho tým, že žiadosť nepodá. Ustanovenie § 6 má sa vzťahovať len na tie osoby, od ktorých má byť uvoľnený slovenský pracovný trh vzhľadom na štátoprávne zmeny. Nemá sa vzťahovať však na cudzincov, ktorí ako
odborníci v budúcnosti prídu na územie štátu a budú si chcieť zabezpečiť svoju existenciu.
§ 7.
Toto ustanovenie má zamedziť odmietanie slovenských štát. občanov, keď cudzinec musí byť prepustený. Zneužitia sa netreba obávať, lebo ministerstvo vnútra bude pokračovať v dohode so stavovskými orgánmi.
§ 8.
Kompetencia ministerstva vnútra vo veciach pracovných povolení bola priznaná už zákonom 190 z 25. júla 1939 o verejnej správe vnútornej. Nakoľko sa nashromaždilo u dosiaľ príslušného krajinského úradu mnoho tisíc žiadostí (asi 8000), proti rozhodnutiu ktorého úradu možno podať odvolanie k ministerstvu vnútra, je potrebné znemožniť zaťažovanie úradov prenesením pôsobnosti na ministerstvo vnútra aj v týchto veciach. Ministerstvo vnútra bude mať možnosť na základe nových okolností pozmeniť svoje rozhodnutie tam, kde to bude potrebné.
§ 9.
Bolo prevzaté z doterajšej právnej úpravy. Pokiaľ nebudú utvorené najvyššie stavovské orgány predpokladané Ústavou, budú vyžadované mienky najvyšších orgánov odborových organizácií zamestnaneckých a zamestnávateľských.
Prevádzanie tohto zákona nevyžaduje nových výdavkov.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády.
Dr. Ferdinand Ďurčanský v. r.,
minister vnútra.