Snem Slovenskej republiky 1939
I. volebné obdobie. 2. zasedanie.
71
Vládny návrh.
Zákon
zo dna 1939
o Bratislavskej burze a o zákaze termínových obchodov (burzový zákon).
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Časť prvá. Organizácia a správa burzy.
§ 1.
Plodinová burza v Bratislave, zriadená zákonom čis. 69/1922 Sb. z. a n. bude mať názov "Bratislavská burza" (v ďalšom texte "burza").
§ 2.
Predmetom obchodu na burze sú jednak hodnoty (efekty), to sú peniaze a cenné papiere, jednak tovar rozličného druhu, najmä plodiny poľného hospodárstva a drevo.
§ 3.
(1) Burza je podriadená ministerstvu financií.
(2) Bezprostredný dozor na burzu vykonáva burzový komisár, menovaný ministerstvom financií; jeho námestníka menuje ministerstvo financií po dohode s mimisterstvom hospodárstva.
(3) Burzový komisár dozerá nielen na činnosť burzovej správy a jej orgánov, ale i na obchodný styk na burze a na všetky
zariadenia jemu slúžiace. Je najmä povinný zúčastniť sa na všetkých schôdzkach burzovej rady a podľa potreby i na schôdzkach jej orgánov a má byť prítomný pri určení úradných kurzov. Keď zistí, že opatrenie niektorého burzového orgánu odporuje zákonu, stanovám alebo verejnému záujmu, má zastaviť výkon takéhoto opatrenia, kým nerozhodne ministerstvo financií.
§ 4.
Ministerstvo financií môže po dohode s ministerstvom hospodárstva z dôvodov verejného záujmu nariadiť trvalé alebo dočasné uzavrenie burzy.
§ 5.
Ak by burza zanikla, rozhodne vláda o použití majetku, ktorý ostane po splnení záväzkov burzy.
§ 6.
(1) Burzu spravuje a na vonok ju zastupuje predseda burzy menovaný vládou.
(2) Minister financií po dohode s ministrom hospodárstva menuje burzovú radu v počte a složení, určenom stanovami burzy, a z jej členov prvého a druhého podpredsedu burzy.
(3) Úrad predsedu burzy a burzových radcov je čestný.
§ 7.
Pokuty, ktoré uloží predseda burzy členom a navštevovateľom burzy za disciplinárne priestupky podľa stanov, vymáhajú sa administratívnou exekúciou. Vykonateľnosť výmeru potvrdzuje ministerstvo financií.
§ 8.
Obchodné banky a peňažné podniky, ako i tuzemské filiálky cudzozemských obchodných bánk a peňažných podnikov (§ l vl. nar. čís. 136/1939 Sl. z.) musia byť členmi burzy.
Časť druhá.
Stanovy.
§ 9.
(1) Stanovy burzy určí ministerstvo financií po dohode s ministerstvom hospodárstva a nakoľko ide o predpisy upravujúce burzové súdnictvo, po dohode s ministerstvom pravosúdia. Rovnakým postupom schvaľuje ministerstvo financií zmeny stanov navrhnuté predsedom burzy po vypočutí burzovej rady.
(2) Burze sa ukladá vydať stanovy tlačou,
§ 10.
Stanovy majú obsahovať predpisy, najmä
1. o burzovej správe a jej orgánoch;
2. o podmienkach návštevy burzy, o získaní členstva a jeho strate;
3. o právach a povinnostiach členov a navštevovateľov burzy;
4. o sprostredkovaní obchodov na burze;
5. o pripustení cenných papierov k obchodu na burze;
6. o tom, ako sa zisťujú a uverejňujú burzové ceny tovaru a kurzy hodnôt.
§ 11
Stanovy nesmú byť v rozpore ani s predpismi tohoto zákona, ani s donucujúcimi právnymi normami vôbec.
Časť tretia. Regulatívy, burzové zvyklosti a pod.
§ 12.
(1) Predpisy, ktorými predseda burzy v rámci tohoto zákona a stanov upraví po vypočutí burzovej rady činnosť burzovej rady a jej orgánov a burzových zariadení (poriadky, regulatívy), ako i obchod na burze (burzové zvyklostí), potrebujú k svojej platností schválenia ministerstva financií.
(2) Ak ide o predpisy týkajúce sa obchodovania s tovarom, má sa ministerstvo financií dohodnúť o schválení s ministerstvom hospodárstva.
§ 13.
P) Burzové zvyklosti nesmú byť v rozpore s donucujúcimi právnymi normami. (2) Vo zvyklostiach možno určiť:
1. že pri burzových obchodoch záložných, prolomgačných alebo stravných možno použiť § 306 obchodného zákona (zák, čl. XXXVII/1875) í vtedy, keď nebolo písomne smluvené, že sa veriteľ môže uspokojiť zo zálohu bez zakročenia súdu;
2. že kúpu alebo predaj podľa §§ 306, 347, 351 alebo 352 obchodného zákona treba vykonať na burze.
Časť štvrtá. Burzové obchody.
§ 14.
(1) Burzovými obchodmi sú všetky smluvy uzavrené na burze, t, j. v miestnostiach a hodinách určených pre burzové schôdzky.
(2) Burzové obchody sú obchodnými úkonmi podľa § 258 obchodného zákona.
Časť piata.
Burzový súd.
§ 15.
(1) Na burze treba zriadiť stály rozhodčí súd (burzový súd).
(2) V stanovách burzy treba presne určit, ako je složený burzový súd, ako sa ustanovujú jeho členovia, aký je rozsah jeho pôsobnosti a aké je pokračovanie pred ním. Pri tom treba zachovávať predpisy ďalej uvedené.
§ 16.
V stanovách možno určiť:
1. že príslušnosť burzového súdu je záväzná pre všetky spory z burzových obchodov, ak ju strany písomnou dohodou nevylúčily;
2. či a pri ktorých podmienkach je burzový súd príslušný i pre iné spory z obchodov uzavretých mimo burzy.
§ 17.
(1) K pojednávaniu a rozhodovaniu sporov treba pribrať tajomníka, ktorý má poradný hlas.
(2) Tajomníkom môže byt len osoba, majúca spôsobilosť k výkonu sudcovského úradu, ustanovená predsedom burzy a potvrdená ministrom financií po dohode s ministrami hospodárstva a pravosúdia,
(3) Stanovy určia, pokiaľ náleží tajomníkovi, aby obstaral práce burzového súdu okrem pojednávania a rozhodovania sporov.
§ 18.
Členovia burzového súdu a tajomník musia byť slovenskými štátnymi občanmi a vykonajú pri nastúpení svojho úradu prísahu do rúk prezidenta krajského súdu v sídle burzy.
§ 19.
Stanovy určia spoľahlivý spôsob doručovania žalôb, rozsudkov a ostatných písomností súdu.
§ 20.
O verejnosti pojednávania pred burzovým súdom, o dôvodoch vylúčenia a odmietnutia sudcov a tajomníka, platia predpisy platné pre riadne súdy,
§ 21.
Predsedovi senátu a samosudcovi patria práva, vyhradené v občianskom súdnom poriadku predsedovi a samosudcovi v sporných veciach občianskych.
§ 22.
Strany môžu byť zastúpené advokátmi alebo členmi burzy a svojimi zamestnancami, nakoľko sú títo podľa všeobecných predpisov občianskeho súdneho poriadku spôsobilí, aby pred súdmi zastupovali.
§ 23.
(4) Burzový súd môže vyslúchat svedkov, znalcov a strany cieľom dokazovania,
keď sa na jeho predvolanie dostavili a to, ak s tým súhlasia vyslúchaní, i prísažne; inak požiada o prevedenie týchto dôkazov okresný súd, v obvode ktorého vyslúchaný býva alebo sa zdržuje. O prísažnom výsluchu pred burzovým súdom platia primerane predpisy občianskeho súdneho poriadku.
(2) Spory možno pojednávať i mimo sídla burzového súdu.
§ 24.
K platnosti pokonania pred burzovým súdom treba, aby pokonanie bolo zapísané do zápisnice a stranami podpísané.
§ 25.
(1) Rozsudok burzového súdu možno napadnúť len žalobou o neplatnosť:
1. ak burzový súd neprávom zistil alebo odmietol svoju príslušnosť;
2. ak nebol burzový súd riadne sostavený;
3. ak bolo porušením stanov niektorej strane znemožnené, aby pred súdom pojednávala, najmä, ak jej nebola žaloba doručená podľa stanov;
4. ak strana, ktorá nemala spôsobilosti vo spore konať, zúčastnila sa na pokračovaní nezastúpená svojím zákonným zástupcom;
5. ak pokračovala menom niektorej strany osoba tretia bez splnomocnenia, ak len vedenie sporu nebolo dodatočne schválené;
6. ak dala niektorá strana predvolať na súd svojho odporcu ako takého, ktorého pobyt je neznámy, zamlčiac jej známe miesto jeho pobytu, alebo dala predvolať jej známych dedičov ako dedičov neznámych;
7. ak sa zúčastnil na vynesení rozsudku ako sudca alebo tajomník niekto, kto bol vylúčený podľa zákona alebo rozhodnutím burzového súdu, alebo taký sudca alebo tajomník, ktorého burzový súd neprávom odmietol vylúčiť, hoci ho strana včas namietala;
8. ak sa zúčastnil na vynesení rozsudku ako sudca alebo tajomník niekto, kto porušil v spore svoju úradnú povinnosť voči niektorej strane spôsobom označeným v trestnom zákone;
9. ak prekročil rozsudok žiadosť strán;
10. ak zaväzuje rozsudok k činu zákonom zakázanému;
11. ak je rozsudkový výrok nesrozumiteľný alebo nie sú preň uvedené žiadne dôvody;
12. ak rozsudok nie je podpísaný podľa stanov;
13. ak strana prehrala spor následkom činu odporcovho alebo inej osoby, trestného podľa zákona;
14. ak bol rozsudok trestného súdu, ktorý bol základom rozsudku, zbavený účinnosti iným právoplatným rozsudkom trestného súdu;
(2) Pokonanie, uzavrené pred burzovým súdom, možno napadnúť žalobou o neplatnosť, ak nebol zachovaný predpis § 24 tohoto zákona a okrem toho v prípadoch odseku l č. 4, 5 a 13.
(3) Žalobu o neplatnosť treba podať na tom súde v sídle burzy, do pôsobnosti ktorého by spor patril podľa občianskeho súdneho poriadku, a to v prípadoch ods. l č. l, 2, 3, 5, 7, 9, 10, 11 a 12, ako i v prípade § 24 tohto zákona do 15 dní po doručení rozsudku resp. po uzavretí pokonania; ináče však do 60 dní po tom dni, ktorého sa strana dozvedela o dôvode neplatnosti, najneskoršievšak do 5 rokov od vynesenia rozsudku resp. uzavretia pokonania.
(4) Súd, na ktorom bola -podaná žaloba o neplatnosť, doručí svoje rozhodnutie a prípadné rozhodnutia vyšších súdov nielen stranám, ale í burzovému súdu.
(5) Ak nebol rozsudok burzového súdu zrušený z dôvodu, že burzový súd neprávom zistil svoju príslušnosť, nezaniká zrušením napadnutého rozsudku príslušnosť burzového súdu.
(6) Obnova sporu pred burzovým súdom nie je prípustná.
§ 26.
Ak je nepríslušnosť burzového súdu vyslovená právoplatne, je toto rozhodnutie záväzné pre riadny súd.
§ 27.
(1) Podaním žaloby o neplatnosť rozsudku burzového súdu nezastavuje sa jeho vykonateľnosť.
(2) Ak je zvíťazivšia strana zabezpečená výkonom exekúcie alebo ak bol jej priznaný peňažný nárok složený na súd, možno na návrh odložiť exekúciu až do právoplatného rozhodnutia.
§ 28.
Povoliť exekúciu na základe rozsudku (usnesenia) burzového súdu a pokonania pred ním uzavreného je príslušný okresný súd v sídle burzy.
§ 29.
(1) Na činnosť burzového súdu dozerá minister pravosúdia, ktorý môže výkonom tohto dozoru poveriť súd sebe podriadený.
(2) Pri výkone svojho dozoru môže minister pravosúdia (najmä požadovať zprávy a predloženie spisov.
Časť šiesta.
Termínové obchody.
§ 30.
(1) Termínové obchody na burze i mimo burzy sa zakazujú.
(2) Zákaz sa týka í obchodov, uzavrených podľa zvyklostí niektorej zahraničnej burzy, ako i obchodov, ktoré boly uzavrené v cudzozemskú, alebo sa tam majú splniť.
§ 31.
(1) Predseda burzy má včas učiniť opatrenia proti uzavieraniu, prevodu a vybaveniu termínových obchodov na burze, najmä sa má postarať o to, aby sa pre takéto obchody nemohly používať burzové zariadenia.
(2) Dohodcom, činným na burze, zakazuje sa sprostredkovať termínové obchody
na burze alebo mimo burzy. Porušenie tohto zákazu je disciplinárnym priestupkom, bez ohľadu na predpis § 34 čl. 1.
§ 32.
Zakazuje sa zaznamenávať kurzy termínových obchodov v úradnom kurzovom liste, ako i kurzy termínových obchodov, uzavrených v tuzemsku, inakším spôsobom uverejňovať alebo ich mechanicky prevedeným rozmnožením rozširovať.
§ 33.
(1) Termínové obchody sú právne neúčinné, práve tak udelenie a prijímanie príkazov dotyčné takýchto obchodov, ako i sdružovanie sa na ich uzavieranie alebo sprostredkovanie.
(2) Neplatnosť vzťahuje sa i na poskytnuté zábezpeky a uznanie dlhu; to čo bolo dané cieľom uzavrenia alebo vybavenia obchodu, možno do 3 rokov od uzavrenia obchodu požadovať zpäť.
Časť siedma. Trestné normy. § 34.
(1) Kto po živnostenský uzaviera alebo sprostredkuje termínové obchody alebo niekoho k takémuto obchodu svedie, potrestá sa pre prečin väzením do 3 mesiacov a peňažným trestom do Ks 20.000.—.
(2) Kto poruší zákaz § 32 potrestá sa pre prečin väzením do 3 mesiacov a peňažným trestom do Ks 5000—.
(3) Kto chce pôsobiť na burzovú cenu alebo kurz uzavrením obchodu na oko, alebo klamaním o niektorej okolnosti, podstatnej pre utváranie ceny (kurzu), potrestá sa pre prečin väzením do jedného roku a peňažným trestom do Ks 50.000—.
(4) Rovnako sa trestá ten, kto vedome sdeľuje nepravdivé údaje v prospekte, ktorý sa vydáva pred pripustením cenného papieru na burzu, alebo vo verejných oznámeniach, s tým úmyslom, aby takto dosiahol pripustenie k burzovému obchodu
alebo kúpu, alebo odpredaj cenného papieru.
(5) Kto za oznámenie v tlači, ktorým sa má pôsobiť na burzovú cenu (kurz), dá alebo sľúbi, prijme alebo dá si sľúbiť výhodu, ktorá je v zrejmom nepomere k úkonu, alebo kto za opomenutie pravdivého oznámenia o okolnosti podstatnej pre utváranie burzovej ceny (kurzu) dá alebo sľúbi, prijme alebo dá si sľúbiť výhodu, potrestá sa pre prečin väzením do jedného roku a peňažným trestom do Ks 20.000—.
(6) Pokus prečinu sa trestá.
(7) Kto bol právoplatne odsúdený podľa tohoto paragrafu, je vylúčený na dobu 6 mesiacov z návštevy burzy. Predseda burzy môže túto dobu predĺžiť až na 3 roky.
§ 35.
Účasť na pokútnej burze trestá okresný (policajný) úrad ako priestupok zavretím do 4 týždňov alebo peňažným trestom do Ks 5000.—, ktorý v prípade nedobytnosti má sa premeniť na náhradný trest zavretia do 4 týždňov.
Časť ôsma.
Záverečné predpisy. § 36.
Deň účinnosti tohto zákona určí vláda vyhláškou v Slovenskom zákonníku.
§ 37.
Dňom účinnosti tohto zákona sa zrušujú:
1. §§ 94 až 99 zák. čl. LIX/1881 o zvláštnych súdoch Budapeštianskej tovarovej a efektovej burzy a vidieckych plodinových a obilných tržníc;
2. § 24 zák. čl. LIX/1912 o uvedení zák. čl. 1/1911 o občianskom súdnom poriadku;
3. zákon zo dňa 15, februára 1922 čís. 69 Sb. z. a n. o plodinovej burze v Bratislave a o zákaze termínových obchodov s obilím a mlynskými výrobkami na Slovensku a Podk. Rusi a
4. čl. III. zák. zo dňa 16. júna 1936 čís. 161 Sb. z. a n., ktorým sa menia a doplňujú niektoré predpisy o súdnej príslušnosti, o občianskom súdnom poriadku, o exekučnom pokračovaní a o súdnej organizácií.
§ 38.
Tento zákon vykoná minister financií v dohode s ministrami hospodárstva a pravosúdia.
Dôvodová zpráva.
A. Časť všeobecná.
Čo do formálneho postupu bolo treba voliť medzi novelizáciou zákona čís. 69/1922 Sb. z. a n. a vydaním úplne nového burzového zákona. Skutočnosť, že Bratislavská burza už existuje a že ide v podstate o jej reorganizáciu, by bola dôvodom pre voľbu prvej alternatívy. V prospech druhej alternatívy hovorily tieto úvahy: 1. je prestížnou otázkou nového štátu, aby recipcvané právo nahradil čím skôr právom vlastným; 2. skladba zákona čís. 69/1922 Sb. z. a n. je takého rázu, že by bolo bývalo len ťažko možné novelizovať ho spôsobom trocha prehľadným a bolo by bývalo ešte ťažšie vyhlásiť úplné znenie novelizovaného zákona. Bola preto daná prednosť riešeniu druhému a vypracovaný bol návrh nového burzového zákona. Nebezpečenstvo porušenia právnej kontinuity bolo vylúčené tým, že burzový zákon má podľa návrhu vstúpiť v platnosť až dňom, keď bude môcť Bratislavská burza započať obchod s hodnotami a len týmto dňom stratia platnosť právne predpisy, ktoré budú nahradené burzovým zákonom (§§ 36 a 37).
Čo sa obsahu týka, bol návrh vypracovaný na základe zákona zo dňa 1. 4. 1875. čís. 67 r. z. o organizácii búrz a spomenutého už zákona čís. 69/1922, pravda, s náleži-
tým zreteľom na burzový zákon čís. 27/1908, platný v ríši Nemeckej a to v znení, ktorého sa mu dostalo novou úpravou búrz v tretej ríši. Predpisy o burzovom súde prevzaté boly až na partiu o opravných prostriedkoch z česko-slovenského návrhu zákona občianskeho súdneho poriadku z r. 1931.
Ministerstvo financií sa vynasnažilo — až na práve spomenutú partiu o burzovom súde — aby burzový zákon bol čo najstručnejší. Úmyselne bola ponechaná detailná úprava stanovám burzy. Ministerstvo financií viedla k tomu jednak úvaha, že je praktickejšie vyhnúť sa, nakoľko možno, dvojitej úprave toho istého predmetu (v zákone i v stanovách), lebo z takého postupu nutne vyplýva opakovanie, jednak úvaha, že právna úprava novej peňažnej burzy musí byť čo najelastickejšia, lebo len potreby praktického obchodu ukážu prednosti alebo slabiny právnej úpravy. V tomto smere je ľahšie meniť stanovy ako zákon.
Od zásady vyhnúť sa nakoľko možno dvojitej úprave odchýlilo sa len tam, kde by mohla vzniknúť pochybnosť o prípustnosti úpravy niektorého predmetu stanovami (§§ 3, 6, 7 atď.).
Nové sú právne predpisy, ktorými sa majú vyriešiť niektoré otázky sporné v
doktríne, týkajúce sa najmä právnej povahy predpisov vydávaných burzovou správou (§§ 11, 13, ods. l atď.).
B. Časť zvláštna, § 1.
§ 1. zákona čís. 69/1922 Sb. z. a n. hovorí v prvej vete ,,v Bratislave zriaďuje sa plodinová burza". Paragraf 2, ods. l veta prvá stanov Bratislavsje burzy určuje: "Označenie burzy je Bratislavská burza". Tento rozpor má odstrániť § l burzového zákona.
§ 3.
Doteraz bola Bratislavská burza ako burza plodinová podriadená ministerstvu hospodárstva. Keďže teraz bude pretvorená na burzu peňažnú a tovarovú, pri čom odbor peňažný bude nesporne dôležitejší, prejde pôsobnosť vo veciach burzy na ministerstvo financií. Kompetencia jeho bu de však v burzovom zákone ako i v stanovách upravená tak, aby ministerstvu hospodárstva bola zabezpečená nestenčená ingerencia vo všetkých veciach, týkajúcich sa burzy tovarovej, najmä nakoľko ide o obchod s obilím a poľnohospodárskymi výrobkami. Tak na pr. má sa zástupca burzového komisára menovať z radov úradníctva ministerstva hospodárstva. V stanovách bude určené, že prvý podpredseda burzy bude menovaný na návrh ministerstva hospodárstva, a to z radov osôb, zaoberajúcich sa produkciou, obchodom alebo spracovaním poľnohospodárskych výrobkov.
§ 6.
Doteraz spravovala burzu 40 členná burzová rada, volená z 2/5 členmi burzy a menovaná z 3/5 ministerstvom zemedelstva. Nová úprava prináša dve novinky: jednak má burzu spravovať predseda burzy, jednak má burzovú radu, ktorá bude mal! funkciu zpravidla poradnú, menovať minister financií v dohode s ministerstvom hospodárstva.
Zásada, že burzu má spravovať predseda burzy, bola zavedená na všetkých burzách v Nemecku a podľa získaných zpráv sa úplne osvedčila. Prakticky vyzerá vec, pravda, tak, že predseda burzy pred každým dôležitejším rozhodovaním vypočuje mienku burzovej rady, takže rozhoduje vlastne burzová rada, odpadá len hlasovanie a vec má i tú výhodu, že voči ministerstvu resp. vláde je zodpovedným za správu burzy človek jediný, ktorý môže byť kedykoľvek odvolaný a nahradený iným, čo pri väčšom telese je iste ťažšie. V stanovách budú demonštratívne vypočítané prípady, v ktorých predseda burzy musí vypočuť mienku burzovej rady.
Predpis, že burzová rada sa nevolí, ale celá je menovaná, odpovedá štátoprávnemu zriadeniu Slovenskej republiky.
§ 8.
Povinné členstvo bánk a peňažných ústavov sleduje cieľ, aby burza bola, najmä pre prvé časy, finančne zaistená,
§ 9.
Doteraz boly stanovy usnášané vždy burzovou radou a schvaľované príslušným ministerstvom. Ked'že burzová rada Bratislavskej burzy je t. č. neúplná a jej složenie už ani nezodpovedá, bolo volené východisko, aby prvé stanovy určil minister financií po dohode s ministerstvom hospodárstva, resp. pravosúdia.
§ 10.
Výpočet predmetov, ktoré majú stanovy normovať, je len demonštratívny (arg. "najmä"). Výpočet má len ukázať kostru budúcich stanov.
Z výpočtu boly vynechané predpisy, ktoré odpadly následkom novej úpravy, alebo ktoré sa rozumejú samo sebou (§ 3, č. 4, 5,6, 7 a 8zák. čís. 69/1922 Sb. z. a n.). Zvlášť sa treba zmieniť o tom, že návrh vynecháva predpis § 3, č. l spomenutého zákona ,ktoré druhy tovaru sú predmetom obchodu na burze". Doteraz totiž musely stanovy vypočítať všetky druhy tovarov, ktorými sa mohlo na burze obchodovať. Tak na pr. stanovy Bratislavskej burzy vypočítavajú v § l až na 70 druhov tovaru, ačkoľvek skutočne sa obchoduje na burze ani skoro nie 15 článkami. Preto návrh predpokladá, že podľa vzoru nemeckých búrz nebudú stanovy obsahovať výpočet druhov tovaru, s ktorým je dovolený burzový obchod, ale dajú právo predsedovi, aby mohol zakázať — ak to budú vyžadovať hospodárske záujmy — obchod s určitým artiklom a vylúčiť ho s úradného znamenania v kurzovom liste.
§§ 15—29.
Ako už bolo spomenuté, boly predpisy o burzovom rozhodcom súde prevzaté z posledného znenia návrhu uvodzovacieho zákona k novému č.-slov. súdnemu poriadku, dohodnutého medzí zúčastnenými ministerstvami a plodinovými burzami (čl. XXVIII. O burzových súdoch rozhodčích §§ l až 19) s týmito zmenami:
Burzový súd rozhodčí označuje návrh skrátene burzovým súdom, jedine so zreleľov praktických, povaha tohto súdu ako stáleho súdu rozhodčieho sa tým nemení.
§ l bol vynechaný, lebo keď sa predpokladá, že sa zriadi stály burzový súd, je samozrejmé, že sa zriaďuje predovšetkým tým cieľom, aby rozhodoval spory z burzových obchodov. Z toho istého dôvodu vynechaná bola prvá veta § 2 ("Ak sa zriaďuje stanovami stály burzový súd rozhodčí").
Z § 5 vynechaná bola posl. veta: "Podrobnosti určí vl. nariadenie" ako zbytočná.
Do § 23 návrhu pojatý bol splatný predpis čl. III. zákona čís. 161/1936 Sb. z. a n.
Odchylne od § 12 označuje § 25 návrhu rozhodnutie burzového súdu ako rozsudok. Pôvodne malo sa toto rozhodnutie nazývať nálezom, potom bol prijatý cestou kompromisu výraz "výrok". Súdi sa, že keď náš občiansky slúdny poriadok označuje rozhodnutie voleného rozhodčieho súdu
rozsudkom, tým skôr môže sa takto označovať rozhodnutie burzového súdu.
§ 25 osnovy zachováva doterajší právny stav a pripúšťa len žalobu o neplatnosť ako jediný opravný prostriedok proti rozsudku burzového súdu. Dôvody neplatnosti uvedené v § 784 osp. boly len preštylizované, pripojené boly body 4, 5, 7, 8 a 9 § 563 osp., na ktoré sa odvoláva bod 8, § 784 osp. a konečne novo bol pojatý ako bod 6, § 563 bod 6. a to vzhľadom na ods. 3 § 24 uv. zák. k osp. Ods. 6 § 25 osnovy preberá predpis ods. 2 cit. § 24 uv. zák. k osp., vynechaný bol preto § 15 vl. návrhu č.-sl. osp.
§ 27 ods. 2 vynecháva zo svojej predlohy § 14 ods. 2 slová ,,či ináč", aby nevznikla pochybnosť, akým spôsobom môže strana, ktorá podala zmätočnú sťažnosť, zabezpečiť zvíťazivšiu stranu.
§ 28 spomína preto i usnesenia burzového súdu, lebo má na mysli, keď burzový súd usnesením vezme na vedomie zpätvzatie žaloby a odsúdi žalobníka na náhradu útrat sporu, alebo keď odsúdi stranu na zaplatenie svedčeného, znalečného atď.
§ 18 vynechaný bol ako bezpredmetný, keďže burza bude mať i tak nové stanovy, predpisy § 19 pojaté boly do § 37 návrhu.
§§ 30—33,
Úprava termínových obchodov pridržuje sa vcelku predpisov §§ 18—20 zák. čís. 69/1922 Sb. z. a n. Vynechané boly § 18, ods. 3 spomenutého zákona a § 20, ods. 2 toho istého zákona. Prvý preto, lebo je paradoxné predpokladať, že by predseda burzy umožňoval uzavieranie zakázaných termínových obchodov lým, že by vydával pre ne zvláštne zvyklostí a dovoľoval používať pre nich zariadení burzových, najmä likvidačných. Predpis § 20 ods. 2 vynechaný bol preto, lebo vystačí sa úplne so skutkovou podstatou § 34 ods. l návrhu.
§ 35.
V zákone o Bratislavskej burze chýbalo ustanovenie korešpondujúce k § l, ods. 2 zákona čís. 67/1875 r. z. To v praxi známenalo, že úrady v Bratislave nemalý zákonný podklad znemožňovať burzové schôdzky, ktoré sa konaly najmä v letných mesiacoch pred kaviarňou Carlton a nemohly trestať účasť na týchto schôdzkach.
§ 37, Č. l a 2.
Predpisy sú odôvodnené skutočnosťou, že zákon o Bratislavskej burze zabudol ich zrušiť.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády.
Dr. Mikuláš Pružinský v. r.,
minister financií.