Snem Slovenskej republiky 1939
l. volebné obdobie. 2. zasedanie.
75.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa 1939
o úprave obchodu s filmami.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
(1) O samostatnú domácu filmovú výrobu, o zveľadenie kinematografie, o dovoz a obchod s filmami v Slovenskej republike sa <stará spoločnosť (v ďalšom "spoločnosť"), ktorú určí minister hospodárstva vyhláškou v Úradných novinách,
(2) Keď spoločnosť nevykonáva uspokojivé úkoly jej sverené, môže minister hospodárstva poverenie podľa ods. l jej odobrať a určiť spoločnosť inú.
§ 2.
(1) Spoločnosti patria tieto výhradné práva:
1. predaj a požičiavanie osvetlených filmov kinematografických na území Slovenskej republiky,
2. nadobúdanie prevodzovacích práv kinematografických filmov pre územie Slovenskej republiky,
3. dovoz osvetlených filmov kinematografických a to negatívov aj pozitívov (kópií] s príslušenstvom.
(2) Ustanovenia ods. l sa nevzťahujú na úzke filmy.
§ 3.
Oprávnenia, ktoré odporujú ustanoveniam tohto zákona, sa zrušujú bez nárokov ich majiteľov na náhradu škody.
§ 4.
(1) V záujme zaistenia kultúrnej úrovne filmového trhu zriadi sa pri spoločnosti kultúrna komisia, ktorej členov menuje ministerstvo hospodárstva po dohode s ministerstvom školstva a národnej osvety.
(2) Spoločnosť je povinná dodať ročne určité množstvo kultúrneho filmu. Počet a výber tohto filmu určí komisia v ods.l uvedená.
§ 5.
(1) Priestupku podľa tohto zákona sa dopustí, kto poruší práva spoločnosti uvedené v § 2.
(2) Priestupky trestajú, ak nejde o čin prísnejšie trestný, okresné úrady (štátne policajné úrady) peňažitým trestom do 10,000 Ks, premeniteľným v prípade nedobytností na náhradný trest zavretia do 14 dní.
§ 6.
Ustanovenia nariadenia Slovenskej krajinskej vlády č. 89/1938 Ú. n. uvedené v § 5 sa zrušujú.
§ 7.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister hospodárstva so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
Kinematografia a filmovníctvo je nielen dôležitým faktorom propagačným a kultúrne-výchovným, ale vo svojej kapitálovej potencii predstavuje dôležité hospodárske odvetvie, ktoré nadobúda čím ďalej, tým väčšieho významu. V štátoch, ktoré majú moderne vybudovanú kine-
matografiu a intenzívnu filmovú produkciu, investované boly do tohto odvetvia hospodárskeho podnikania veľké kapitály. Príkladom v Nemecku 2.5 miliardy RM. Na území slovenského štátu je t. č. v provoze 156 kín civilných a 8 vojenských zátiší; spolu 164 kín, zariadených
na premietanie zvukových filmov. Pre zdôraznenie hospodárskeho významu týchto podnikov nech slúžia nasledovné data:
Do nemovitostí a zariadení našich biografov investovaný kapitál reprezentuje Ks 50,000.000.—. V kinách je zamestnané do 800—1000 rodín, ktoré tam nachádzajú svoju existenciu.
Ročný obrat našich kín na vstupnom odhaduje sa na Ks 30,000.000.—, Ks 5,000.000.— obnáša ročne mestská (obecná) dávka zo zábavy, Ks 900.000.— obnáša ročne daň z obratu z Ks 30,000.000.
Všetok obchod, t. j. požičiavanie filmov pre celé územie bývalej ČSR, teda aj pre Slovensko, prevádzal sa priamo z Prahy, poťažne z Brna, a to tak akvizične, ako aj expedičné. Kópie filmov a reklamný materiál sa expedoval z pražských, poťažne brnenských skladov a po odohraní sa tam zpäť vracal,
Na Slovensku obchodovaly filmom 3 firmy: Redoutefilm (spoločníci: Eduard Kaufmann a Jakob Rock), Alliance-film (Alexander Fuchs) a Elite-film (J. Čeřovský) všetky so sídlom v Bratislave, kde sa až po dnes udržaly ako také, ktoré z Prahy dostávaly niektoré vo väčších mestách obohraté filmy do komisionálnej exploatácie pre Slovensko.
Po stránke hospodárskej so stanoviska filmového obchodu bolo teda Slovensko "len exploatačným územím", ktoré odvádzalo "Svazu filmového prumyslu a obchodu v -Praze" ročne 15,000.000.— z titulu požičovného, bez toho, že by za to bolo naše slovenské národné hospodárstvo akúkoľvek protihodnotu dostalo.
Vyhlásením Slovenského štátu stalo sa Slovensko podľa vl. nar. čís. 2 zo dňa 14. marca 1939 samostatným colným územím. Tým porušený bol doterajší voľný obchodný styk slovenských kín s filmovými požičovňami v Prahe a Brne, Riadna expedícia filmov zaviazla na colných hraniciach, kiná nedostávaly programy, slovom nastaly veľké poruchy, ktoré hrozia ťažkou finančnou krízou celej slovenskej kinematografie.
Dnešný stav je ten, že na jednej strane filmové požičovne v Prahe a v Brne, ako firmy cudzozemské po práve nemôžu na území slovenského štátu bez povolenia filmom obchodovať, poťažne filmy následkom colných predpisov expedovať a disponovať a na druhej strane našich 164 kín nemá filmových programov. Tomuto stavu aspoň čiastočne sa odpomohlo tým, že na podnet ministerstva hospodárstva a Úradu propagandy prevzal "Nástup" slovenský zvukový týždenník v Bratislave so svojou pohotovou organizáciou a za finančnej podpory Tatry banky úlohu dočasného sprostredkovateľa dovozu a obchodu filmov medzi Protektorátom a kinami na Slovensku, Tým malo byť súčasne zabránené, aby doterajší v Bratislave účinkujúci komisionári ďalej rozširovali základňu ich podnikania.
Aby mohly byť podmienky dovozu a obchodu filmom na území slovenského štátu základne a trvalé vyriešené v duchu vl. nar. č. 89 zo dňa 19. decembra 1938, odd. 3 § 5 tak, aby filmovníctvo slúžilo slovenským fištálnym, hospodárskym a kultúrne propagačným záujmom, vyskytla sa naliehavá potreba a možnosť založiť spoločnosť, ktorá bude mať zaistený výhradný dovoz a obchod s filmami pre celé územie slovenského štátu.
Vláda Slovenskej republiky usniesla sa preto 27. júna 1939 zmocniť ministerstvo hospodárstva, aby poverilo Tatra banku, Bratislava, Ľudovú banku v Ružomberku, aby s podmienkou 51% účasti štátu a primeranej účastí nemeckej národnej skupiny zriadily "Slovenskú filmovú úč. spoločnosť" so sídlom v Bratislave pre výlučný dovoz a obchod osvetleným filmom kinematografickým na území slovenského štátu.
Účelom tohto zákona je, zaistiť menovanej spoločnosti určité monopolné postavenie, ktoré je predpokladom preto, aby spoločnosť mohla reálne plniť úkoly jej uložené.
Pre monopolizovanie filmového dovozu a obchodu hovoria veľmi závažné dôvody
hospodárske, politické, kultúrne i sociálne. Podobná tendencia pre sústredenie podnikania v tomto obore uplatňuje sa i v okolitých štátoch, menovite v Taliansku, kde jestvuje už fakticky monopol filmového dovozu a obchodu, v Nemecku vedúce výrobne a požičovne filmové, Tobis, Ufa, Terra a Bavaria stoja vlastne pod priamou finančnou i politickou kontrolou strany a štátu. V Maďarsku a v Protektoráte uplatňujú sa snahy pre sústredenie filmového dovozu a obchodu na najužšiu základňu. Monopolizovanie filmového dovozu a obchodu na území slovenského štátu je odôvodnené, menovite po tej stránke, že exploatačné územie filmov je príliš malé a pre monopolné práva z cudziny dovážaných filmov bude stáť k dispozícii príliš málo prostriedkov,
než aby sa mohla pripustiť zásada voľnej súťaže a voľného obchodu, čo by znamenalo pokračovanie v starom nezdravom systéme a ďalšie odplývanie kapitálov z územia slovenského štátu do cudziny.
Podrobnejšie odôvodnenie jednotlivých paragrafov nie je potrebné, keďže horeuvedená všeobecná časť vyčerpala celú matériu osnovy.
Požiadavka ministerstva školstva a národnej osvety a Matice slovenskej ohľadom kultúrneho filmu, bola splnená ustanovením § 4 osnovy, podľa ktorého spoločnosť bude povinná ročne dodávať určité množstvo kultúrneho filmu. Dozor nad týmto je sverený zvláštnej komisii.
Osnova neznamená zaťaženie štátnej pokladnice v žiadnom smere.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády.
Gejza Medrický v. r.,
minister hospodárstva.