Snem Slovenskej republiky 1939
I. volebné obdobie. 2. zasedanie.
78. Zpráva
ústavno-právneho výboru
o návrhu poslanca dr. Martina Sokola a spoločníkov na vydanie zákona o trestnom stíhaní prezidenta republiky a členov vlády (tlač 45).
Ústavnoprávny výbor rokoval o tomto návrhu na 22. svojom zasadnutí 27. novembra 1939.
V zásadách i v podrobnostiach ponechal ústavno-právny výbor osnovu skoro bez zmien a urobil na nej len menšie opravy;
v § 8 ústavno-právny výbor vypustil celý odsek 3, lebo obžalobný výbor bude mať len členov, ktorí už prísahu skladali, ako poslanci.
Ústavno-právny výbor sjednotil aj štylizáciu § 15, lebo pokladá za samozrejmé, že pojem "svoj úrad" aj pri zjednodušenej štylizácii možno vysvetľovať iba tak, že rozumie sa tu len úrad prezidenta republiky, člena vlády alebo úrad podľa § 36, ods. 2, tohto zákona.
V § 21 ústavno-právny výbor primeranou úpravou ustanovení, pojatých pod písm. c) rozšíril okruh osôb, vylúčených z rozhodovania o trestných činoch, uvedených v tomto zákone.
V záujme jasnosti ústavno-právny výbor prepracoval a novým, tretím, odsekom doplnil aj § 32 osnovy. Ani táto zmena neznamená v podstate odchýlku od pôvodnej osnovy.
Ústavno-právny výbor odporúča, aby snem odhlasoval návrh zákona v znení, ako nasleduje.
V Bratislave 27. novembra 1939.
Dr. Karol Mederly v. r., Dr. Miloš Vančo v. r.,
podpredseda. zpravodaj.
Zákon
zo dňa 1939
o trestnom stíhaní prezidenta republiky a členov vlády.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Diel prvý. Trestná zodpovednosť.
§ 1.
Prezidenta republiky môže počas jeho funkčného obdobia trestne stíhať štátna rada na obžalobu snemu len pre vlastizradu. Trestom môže byť strata úradu prezidentského a strata spôsobilostí tohoto úradu znovu nadobudnúť.
§ 2.
Ak predseda alebo člen vlády úmyselne alebo z hrubej nedbanlivosti vo svojej úradnej pôsobnosti poruší ústavný alebo iný zákon alebo nariadenie s mocou zákona, je trestne zodpovedný.
§ 3.
(1) Trestné činy uvedené v § 2 trestajú sa peňažným trestom do 500.000 Ks, ak ide o čin spáchaný z hrubej nedbanlivosti, a do 1,000.000 Ks, ak ide o čin spáchaný úmyselne.
(2) Pre prípad nedobytnosti treba v rozsudku určiť trest štátneho väzenia, a to do šiestich mesiacov za peňažný trest do 500.000 Ks, a do jedného roku za peňažný trest do 1,000.000 Ks. Pri náhradnom treste treba určiť aj to, aká suma zodpovedá jednému dňu náhradného trestu na slobode.
(3) Ak má vinník v svojom majetku predmety, ktorými sa trestným činom obohatil, alebo iné predmety, ktoré si za ne nadobudol, alebo hodnotu takých predmetov, treba v odsudzujúcom rozsudku vyhlásiť zhabanie týchto predmetov alebo ich hodnoty.
(4) Peňažné tresty, zhabané predmety alebo ich hodnota pripadajú štátu.
(5) Okrem peňažného trestu treba v rozsudku vysloviť aj stratu ministerského úradu.
§ 4.
(1) Právo obžaloby pre trestný čin uvedený v §§ l a 2 prislúcha snemu a trestné pokračovanie vykonáva štátna rada,
(2) Predsedu alebo člena vlády možno trestne stíhať podľa § 2 tohto zákona aj vtedy, keď už prestali byť členmi vlády.
(3) Trestná zodpovednosť predsedu a členov vlády za činy, ktoré sú trestné aj podľa iného zákona, nie je týmto zákonom dotknutá.
§ 5.
(1) Činy trestné podľa § 2 premlčujú sa do troch rokov od dňa, keď obvinený prestal byť členom vlády, ale najneskoršie do piatich rokov od spáchania trestného činu,
(2) Dňom podania návrhu na obžalobu (§ 6) premlčanie sa prerušuje.
(3) Ak sa snem neusnesie o návrhu na podanie obžaloby do šiestich mesiacov odo dňa podania, alebo ak sa neskončí pokračovanie o obžalobe pred štátnou radou do šiestich mesiacov od dňa podania obžaloby (§ 16), pokračovanie sa zastaví. V tomto prípade ako i vtedy, ak snem zamietne návrh na obžalobu, stíhanie pre ten istý čin podľa tohto zákona sa navždy vylučuje.
(4) Do lehoty uvedenej v ods. 3 pre podanie obžaloby nepočíta sa pri rozpustení snemu alebo uplynutí jeho volebného obdobia čas, ktorý uplynie do ustavenia nového snemu. Snem nového volebného obdobia pokračuje ďalej vo veci.
Diel druhý.
Pokračovanie v sneme.
§ 6.
(1) Návrh na obžalobu prezidenta republiky, predsedu alebo člena vlády podľa
§§ l a 2 má obsahovať presné označenie činu a tých predpisov zákona, ktoré podľa úsudku navrhovateľov boly porušené. Ak ide o predsedu alebo člena vlády, treba uviesť aj to, z čoho možno usudzovať, že porušenie zákona stalo sa úmyselne alebo z hrubej nedbanlivosti.
(2) Návrh na obžalobu prezidenta republiky musia podpísať aspoň tridsiati poslanci, návrh na obžalobu predsedu alebo člena vlády aspoň dvadsiati poslanci.
§ 7.
Návrh treba dať na program zasadnutia snemu najneskoršie do štrnástich dní odo dňa podania.
§ 8.
(1) Snem rozhodne bez rozpravy jednoduchým hlasovaním, či o návrhu na podanie obžaloby má sa rokovať. Ak ho nezamietne, návrh sa pridelí obžalobnému výboru, ktorý sa hneď vyvolí.
(2) Obžalobný výbor je päťčlenný. Za každého člena vyvolí sa náhradník. Výbor vyvolí zo svojich členov predsedu, podpredsedu a zpravodaja,
§ 9.
(1) Obžalobný výbor vyšetrí a zistí skutkový stav veci, aby snem mal potrebný podklad pre rozhodovanie o návrhu na podanie obžaloby.
(2) Súdy a úrady sú povinné poskytnúť výboru na požiadanie právnu pomoc a zaslať spisy, ktoré súvisia s pokračovaním.
§ 10.
Osobe, proti ktorej smeruje návrh na podanie obžaloby, obžalobný výbor dá možnosť nazrieť do spisov a ústne alebo písomne vyjadriť sa o návrhu a výsledkoch vyšetrovania.
§ 11.
(1) Obžalobný výbor rokuje v prítomnosti aspoň troch členov a usnáša sa väčšinou prítomných, počítajúc i predsedajúceho.
(2) Rokovanie obžalobného výboru je neverejné. Náhradníci členov výboru môžu byť prítomní, ale nemajú hlasovacie právo.
§ 12.
(1) Obžalobný výbor je povinný do mesiaca po svojom vyvolení podať snemu písomnú zprávu. Túto lehotu môže snem na odôvodnenú žiadosť výboru predĺžiť.
(2) Ak výbor navrhuje podať obžalobu,
súčasne pripojí aj návrh obžalobného spisu.
§ 13.
(1) Predseda snemu sa postará, aby sa návrh obžalobného spisu doručil tomu, proti komu smeruje.
(2) Táto osoba má právo do štrnástich dní od doručenia návrhu obžalobného spisu podať snemu písomne svoje námietky, ktoré treba vytlačiť a rozdať členom sneniu. Po uplynutí tejto lehoty má sa zpráva obžalobného výboru čo najskôr dať na program zasadnutia snemu.
§ 14.
K usneseniu podať obžalobu na prezidenta republiky je potrebná prítomnosť 2/3 všetkých poslancov a 3/5 väčšina prítomných. Pri všetkých iných usneseniach podľa tohto zákona platí ustanovenie § 21, ods. l Ústavy.
§ 15.
Ak sa snem usniesol podať obžalobu, nesmie obžalovaný až do skončenia pokračovania vykonávať svoj úrad.
§ 16.
Predseda snemu pošle obžalobný spis do troch dní predsedovi štátnej rady a predsedovi vlády.
Diel tretí. Pokračovanie pred štátnou radou.
§ 17.
(1) Pokračovanie pred štátnou radou začína sa dňom doručenia obžalobného spisu predsedovi štátnej rady.
(2) Predseda štátnej rady dá obžalobný spis do troch dní doručiť obžalovanému.
§ 18.
(1) Obžalobu pred štátnou radou zastupuje predseda alebo podpredseda obžalobného výboru.
(2) Ak medzitým snem bol rozpustený, alebo ak sa skončilo jeho volebné obdobie, ostanú zástupcovia obžaloby (predseda a podpredseda obžalobného výboru) vo svojich funkciách, kým snem nevyvolí nových zástupcov. Dotiaľ platia pre nich predpisy §§ 16 a 18 Ústavy.
§ 19.
(1) Obžalovaný má právo vyvoliť si jedného alebo dvoch obhajcov,
(2) Člen štátnej rady nemôže byť obhajcom.
(3) Obžalovaný a jeho obhajca majú právo nazrieť do spisov.
§ 20.
Predseda štátnej rady svolá jej členov na hlavné rokovanie, na ktoré pozve zástupcov obžaloby, ako aj obžalovaného a jeho obhajcu (obhajcov), predvolá svedkov a znalcov uvedených v obžalobnom spise, prípadne aj iných svedkov a znalcov, ktorých vypočutie pri hlavnom rokovaní pokladá za potrebné.
§ 21.
(1) Z rozhodovania štátnej rady je vylúčený:
a) kto sa sám zúčastnil trestného činu, ktorý je predmetom obžaloby,
b) kto bol trestným činom poškodený,
c) manžel, súrodenec, švagor, príbuzný alebo sošvagrený v priamej vetvi obžalovaného alebo poškodeného.
(2) O vylúčení rozhoduje štátna rada na neverejnom zasadnutí, po vypočutí osoby o ktorú ide, ale v jej neprítomnosti.
§ 22.
Štátna rada rozhoduje na hlavnom rokovaní v sbore, ktorý sa môže usnášať,
ak okrem predsedu alebo jeho zástupcu je prítomná väčšina jej členov. Usnáša sa väčšinou hlasov.
§ 23.
(1) Pri vypočutí obžalovaného, svedkov a znalcov, ako aj pri rozhodovaní o procesných otázkach, ktoré sa vyskytnú v pokračovaní podľa tohto zákona, treba použiť obdobne predpisy trestného súdneho poriadku, ak tento zákon alebo rokovací poriadok štátnej rady neobsahuje iné predpisy.
(2) Okrem predsedu aj ostatní členovia štátnej rady, ako aj zástupcovia obžaloby, obžalovaný a obhajcovia majú právo dávať otázky obžalovanému a všetkým osobám, vypočúvaným na hlavnom rokovaní,
(3) Verejní úradníci nemôžu odoprieť svedeckú výpoveď s odvolávaním sa na úradné tajomstvo. Pri svedeckom vypočutí poslancov a členov štátnej rady treba mať na zreteli predpisy §§ 18 a 56 Ústavy.
§ 24.
(1) Hlavné rokovanie je verejné. Štátna rada môže sa usniesť vylúčiť verejnosť len vtedy, ak to vyžadujú záujmy štátne, verejný poriadok alebo verejná mravnosť.
(2) Hlavné rokovanie môže sa konať a štátna rada môže rozhodovať o veci aj vtedy, keď nie sú prítomné riadne pozvané stránky.
§ 25.
(1) Po skončení dokazovacieho pokračovania dá predseda stránkam možnosť predniesť záverečné reči a vyjadriť sa k návrhom o otázke viny a trestu.
(2) Štátna rada rozhoduje na neverejnej porade. Ak sa skutkový stav náležité neobjasnil, nariadi doplniť dokazovanie; ináč vynesie rozsudok a vyhlási ho na verejnom zasadnutí.
§ 26.
Ak štátna rada uzná, že je obžalovaný vinný, odsúdi ho znášať trovy pokračovania, ktoré v iných prípadoch hradí štátna pokladnica.
§ 27.
(1) Rozsudok štátnej rady sa vyhlasuje menom Republiky a má obsahovať:
a) meno a osobné údaje obžalovaného,
b) pomenovanie trestného činu, pre ktorý snem podal obžalobu,
c) oslobodenie alebo odsúdenie obžalovaného,
d) rozhodnutie o trovách pokračovania,
e) odôvodnenie rozsudku s uvedením dôkazov, ktoré boly základom pre oslobodenie alebo odsúdenie,
f) dátum rozsudku a podpis predsedu štátnej rady,
(2) Ak je obžalovaný odsúdený, rozsudok musí ešte obsahovať,
a) skutkový stav, na základe ktorého bol obžalovaný odsúdený a citovanie zákonných predpisov, ktoré obžalovaný svojim trestným činom porušil,
b) vymeraný trest,
c) ak ide o predsedu alebo člena vlády, rozhodnutia podľa predpisov § 3, ods. 2 až 5.
§ 28.
O súkromnoprávnych nárokoch štátna rada nerozhoduje.
§ 29.
Rozsudok má sa poslať písomne predsedovi snemu, predsedovi vlády, obžalovanému a obhajcovi (obhajcom).
§ 30.
Predseda štátnej rady môže poveriť niektorého člena štátnej rady vypracovať rozsudok, prípadne aj iné rozhodnutia. V tomto prípade rozhodnutie podpíše okrem predsedu aj tento člen štátnej rady.
§ 31.
Výsledky hlavného rokovania treba uviesť do zápisnice, ktorú podpíše predseda štátnej rady a zapisovateľ.
§ 32.
(1) Rozsudok štátnej rady je vykonateľnou verejnou listinou.
(2) Predseda štátnej rady požiada štátne zastupiteľstvo v sídle štátnej rady vykonať odsudzujúci rozsudok. Štátne zastupiteľstvo pokračuje potom podľa zákonných predpisov o vykonaní právoplatného rozsudku trestného súdu.
(3) Trovy pokračovania vymáha krajský súd v sídle štátnej rady podľa platných predpisov.
§ 33.
(1) Peňažný trest vymeraný podľa § 3, ods. l a náhradný trest na slobode vymeraný podľa § 3, ods. 2 premlčuje sa za päť rokov od vyhlásenia rozsudku,
(2) Premlčanie sa prerušuje, keď štátna rada, krajský súd alebo iný príslušný úrad urobí hociaké opatrenia proti odsúdenému, aby sa trest vykonal. Od dňa, keď sa to stalo, premlčanie začína sa znova.
§ 34.
(1) Odsúdený môže i po vykonaní trestu žiadať obnoviť trestné pokračovanie:
a) ak odsúdenie bolo zapríčinené falšovaním listín, krivým svedectvom, podplácaním alebo hociakým trestným činom inej osoby,
b) ak uvedie nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré môžu odôvodniť jeho oslobodenie.
(2) Po smrti odsúdeného môže žiadať obnoviť pokračovanie jeho manželka alebo jeho príbuzný v priamej vetvi.
(3) O žiadosti obnoviť pokračovanie rozhodne štátna rada na neverejnom zasadnutí. Ak žiadosť nevyhovuje podmienkam tohto zákona, zamietne ju, inak nariadi obnoviť trestné pokračovanie, Obnovené pokračovanie sa vedie na základe pôvodnej obžaloby. Pre pokračovanie o obnovení treba použiť obdobne predpisy, ktoré platia pre pôvodné pokračovanie. Ak odsúdený umrel, treba na hlavné rokovanie pozvať osobu, ktorá žiadala obnoviť pokračovanie, alebo jej zástupcu:
(4) Ak sa obnovené pokračovanie skončí opätovným odsúdením, nemožno vymerať prísnejší trest, ako bol pôvodný.
§ 35.
(1) Odsúdený, prípadne jeho zákonní dedičia majú proti štátnej pokladnici na základe obnoveného pokračovania nárok:
a) na vrátenie peňažného trestu, ktorý bol zaplatený na základe pôvodného rozsudku, ak odsúdený bol na základe obnoveného pokračovania úplne oslobodený, prípadne na vrátenie rozdielu medzi peňažným trestom, ktorý bol zaplatený na základe pôvodného rozsudku a medzi peňažným trestom znovu vymeraným, ak bol podľa nového rozsudku vymeraný miernejší trest,
b) ma vrátenie zhabaných predmetov, prípadne ich hodnoty, ak odsúdený bol na základe obnoveného pokračovania úplne oslobodený, alebo ak bolo v novom rozsudku zhabanie predmetov alebo ich hodnoty zrušené,
c) na vrátenie trov pôvodného pokračovania, ak bol odsúdený na základe obnoveného pokračovania úplne oslobodený.
(2) O nárokoch uvedených v ods. l a o ich výške rozhoduje štátna rada v rozsudku, ktorý vynesie na základe obnoveného pokračovania, ale len vtedy, ak boly tieto nároky uplatnené do vynesenia rozsudku.
(3) Ak by výška hodnoty zhabaných predmetov bola sporná, rozhoduje štátna rada len o nároku samom, kdežto o výške nároku rozhodne občiansky súd.
(4) Náhradu podlá ods. l nie je možno prisúdiť:
a) ak bolo základom pôvodného odsúdenia falošné doznanie odsúdeného,
b) ak odsúdený v pôvodnom pokračovaní vedome zamlčal dôkazy, na ktorých sa zakladá nový rozsudok.
(5) Odškodné, prevyšujúce mieru, určenú v ods. l, písm. a)—c), odsúdenému alebo jeho zákonným dedičom proti štátnej pokladnici nemožno prisúdiť ani v inom pokračovaní.
Diel štvrtý. Rozličné ustanovenia.
§ 36.
(1) Predpisy tohto zákona o prezidentovi republiky platia aj o predsedovi vlády, keď podľa § 37, ods. l Ústavy vykonáva funkciu hlavy štátu.
(2) Predpisy tohto zákona o členoch vlády vzťahujú sa aj na iných funkcionárov, ktorí podľa osobitných zákonov majú, pokiaľ ide o zodpovednosť, postavenie členov vlády.
§ 37.
Zákom tento nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia a vykoná ho vláda.